Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Michalovce
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tatiana Sabadošová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11Er/1938/2002
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7702893351
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7702893351.1
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, Nám.
Osloboditeľov 81, Michalovce proti povinnému D. o vymoženie 453,53 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi priznáva trovy exekúcie vo výške 39,83 eur na ktorých
úhradu zaväzuje povinného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi návrh na vymoženie pohľadávky,
ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladajú vykonateľné rozhodnutia vydané Sociálnou
poisťovňou, pobočka Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
2. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie doručeným súdu dňa 16.2.2018 žiadal zastaviť exekúcie
z dôvodu, že vymáhaný nárok je prekludovaný.
3. Podľa ust. § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť
príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom
2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.
decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
4. Podľa ust. § 25 ods. 1, 2, 3 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, pohľadávky na poistnom
na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných
predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1
možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia
všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia rovnako aj
na pohľadávky na poistné na poistenie zodpovednosti za škodu.
5. V posudzovanej exekučnej veci sa vymáha pohľadávka z rozhodnutí č. 500-2474-4105/2001
zo dňa 7.11.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľné dňa 8.12.2001 a č.
500-2474A-4105/2001 zo dňa 7.11.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľné dňa
8.12.2001. Na výkon týchto rozhodnutí sa teda použije ustanovenie § 25 zákona č. 274/1994 Z.z., podľa
ktorého možno rozhodnutie o poistnom vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutiajeho právoplatnosti. To znamená, že konanie o výkon rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné
(exekučné konanie) musí skončiť (zákonodarca používa pojem „možno vykonať“, ak by postačovalo
len začatie konania, použil by slovné spojenie „výkon možno začať“) najneskôr do desiatich rokov odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Táto lehota je prekluzívna, to znamená, že jej účinky
nastávajú zo zákona a exekučný súd na ne musí prihliadať ex offo. Dňom 8.12.2011 sa teda právo
vymáhať pohľadávku na podklade predložených exekučných titulov prekludovalo.
6. Preklúzia práva znamená jeho zánik. Zánik práva je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie. Keďže
došlo k naplneniu hypotézy ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, súd exekúciu ex offo zastavil.
7. Súd sa pri posúdení preklúzie vymáhaného nároku osobitne zaoberal aj tou skutočnosťou, že ust.
§ 25 zákona č. 274/1994 Z.z., ktorým bol zavedený do vymáhania poistného, o ktorom rozhodla
Sociálna poisťovňa, inštitút preklúzie, nadobudlo účinnosť až 1.7.2001. Súd vychádzal z právneho
názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v stanovisku sp. zn. Snj 84/02, podľa ktorého právo Sociálnej
poisťovne vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa predpisov o
sociálnom zabezpečení sa premlčuje v lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu, platného v čase,
kedy jej právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho predpisu pre
účastníka výhodnejšia. V posudzovanej exekučnej veci síce nejde o premlčanie, ale o preklúziu, avšak
princíp rozhodovania podľa právneho predpisu výhodnejšieho pre účastníka ostáva rovnaký. Preto aj v
prípade práva vymáhať poistné, o ktorom bolo rozhodnuté pred 1.7.2001, môže dôjsť k preklúzii práva
vymáhať poistné podľa § 25 zákona č. 274/1994 Z.z., pretože je to pre účastníka výhodnejšie.
8. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
10. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
12. Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.
13. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
14. Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za
každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
15. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.16. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
18. Súdny exekútor žiadal, aby mu súd pri zastavení exekúcie priznal trovy exekúcie v sume 63,74 eur.
19. Časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo výške
33,20 eur za 5 hodín vynaložených na výkon exekúcie pozostávajúce z úkonov exekučnej činnosti:
prijatie návrhu na vykonanie exekúcie - 60 min, spracovanie žiadosti o udelenie poverenia - 60 min,
spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 60 min, spracovanie súčinnosti pri zisťovaní pobytu -
60 min a spracovanie návrhu na zastavanie exekúcie a vyčíslenia trov exekúcie - 60 min. Ako vyplýva
z predloženej časovej špecifikácie, súdny exekútor stanovil čas potrebný na vykonanie toho ktorého
uplatneného úkonu 60 min, teda vrámci časovej odmeny stanovil hodnotu úkonu 6,64 eur za každý
úkon a neurčoval skutočný čas trvania úkonu. Gramatickým výkladom ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky
však vyplýva, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora sa má zohľadniť počet účelne vynaložených
hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov, pretože sa jedná o odmenu časovú, teda za čas
účelne vynaložený na exekúciu. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne
potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá
aj ust. § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé exekučné
úkony. Súdny exekútor stanovil čas potrebný na vykonanie jednotlivých úkonov po 60 minút za každý,
pričom súd uvedený čas krátil na 30 minút na každý úkon, pretože tento čas súd považuje za postačujúci
a primeraný na vykonanie tohto ktorého úkonu, vzhľadom na ich obsah, rozsah, náročnosť ako aj
počítačové spracovanie týchto stále sa opakujúcich úkonov. Súd posudzujúc účelnosť uplatnených
úkonov dospel k záveru, že narozdiel od uplatneného nároku súdneho exekútora na časovú odmenu
za jednotlivé úkony do celkového účelne vynaloženého času nie je možné pripočítať určený čas za
úkony: prevzatie návrhu a spracovanie návrhu na zastavanie exekúcie a vyčíslenia trov exekúcie. Súd
má totiž zato, že v danom prípade sa jedná o čisto administratívne práce vykonávané v súvislosti s
exekučnou činnosťou, pričom v zmysle ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj
náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Zohľadňujúc vyššie
uvedené súd celkový počet uplatnených začatých hodín exekučnej činnosti znížil a pri výpočte časovej
odmeny vychádzal z účelného času exekúcie v trvaní 90 min, teda priznal náhradu za dve hodiny účelne
vynaložené na exekúciu, kde každá aj začatá hodina je odmeňovaná sumou 6,64 eur/hod t.j. 13,28
eur. Súd s poukazom na uvedené skutočnosti dospel k času účelne vynaloženému na výkon exekúcie
spočítaním času trvania účelných úkonov exekučnej činnosti.
20. Súdny exekútor vykonal vrámci exekúcie 6 úkonov exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1 písm.
b/, § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky za uskutočnenie ktorých mu patrí paušálnu odmenu vo výške 3,32
eur za každý uskutočnený úkon. Súd však priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške
19,92 eur za 6 úkonov exekučnej činnosti. Súdny exekútor uskutočnil tieto úkony : získanie poverenia
na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie bydliska povinného,
zisťovanie platiteľa mzdy povinného, zisťovanie účtu povinného a 1 úkon zisťovania majetku povinného.
21. Náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky ani náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky
si súdny exekútor neuplatnil.
22. Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení zákona č. 651/2004 Z.z., preto sa zvyšuje jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o
20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 6,64 eur.
23. Zohľadňujúc vyššie uvedené, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na
základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi
súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 39,83 eur.24. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že zaviazal
povinného nahradiť exekútorovi jeho trovy. Súd pritom vychádzal z toho, že v zásade znáša trovy
exekúcie povinný, ktorý tým, že dobrovoľne neplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu,
zapríčiní vznik trov exekúcie. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady, kedy trov exekúcie
znáša oprávnený. Všetky výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola
exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou je situácia, ak na majetok
povinnéhobolvyhlásenýkonkurz,(ust.§203ods.1,2a3Exekučnéhoporiadku).Ztýchtovýnimiekbydo
úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní
okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie
z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený
totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako
i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej
lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
Poučenie:
1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.
2./ Proti výroku trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.