Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201025
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816201025.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Sálem s.r.o. so

sídlomBorcová6,Borcová,IČO:46838741zastúpenýMgr.VierouRišiaňovouadvokátkou,AKBorcová
13, Borcová proti žalovanej: C.. I. G., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XX, t.č. P. XX, T. o zaplatenie 153,51 €
s príl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaviazania žalovanej zaplatiť sumu 153,51 € s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania od 08.02.2016 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná na základe

pracovnej zmluvy zo dňa 21.10.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou
ako zamestnancom, vykonávala pre žalobcu prácu na pozícií predavačka v jeho predajniach v meste
T., takto založený pracovný pomer trval od 21.10.2015 do 24.11.2015. Povinnosťou žalovanej v rámci
výkonu práce pre žalobcu ako zamestnávateľa bolo starať sa o tovar - mliečne a syrové výrobky, ktoré
sa nachádzali na prevádzke, kde žalovaná pracovala v tú ktorú zmenu, bola zaviazaná tieto výrobky
skladovať spôsobom a pri teplotách ustanovených výrobcom, manipulovať s nimi tak, aby nedošlo k ich
poškodeniu/znehodnoteniu/pokazeniu. Tieto povinnosti sivšak žalovaná opakovane neplnila, pravidelne

nechávala tovar po skončení pracovnej zmeny mimo chladiarenských vitrín, čím došlo v dôsledku
nesprávneho skladovania k jeho pokazeniu, nezabalila tovar, príp. tovar zabalila takým spôsobom,
že tento už nebol viac použiteľný za účelom jeho predaja zákazníkom. Takáto situácia nastala tiež
dňa 22.11.2015 na prevádzke žalobcu nachádzajúcej sa v nákupnom centre S. T., kedy v dôsledku
nesprávnej manipulácie žalovanej s tovarom došlo k znehodnoteniu: ovčí syr (hruda) - množstvo 4,08
kg, bryndza ovčia - množstvo 0,785 kg, kravský syr zrej.mlady chilli slovenský - množstvo 0,17 kg.
Žalobcovi tak vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovanej škoda, a to nasledovne: ovčí syr

(hruda) - množstvo 4,08 kg x cena 30 eur/kg - 122,40 eur, bryndza ovčia - množstvo 0,785 kg x cena
28,90 eur/kg - 22,68 eur, kravský syr zrej.mlady chilli slovenský - množstvo 0,17 kg x cena 49,60 eur/
kg - 8,43 eur, teda žalobcovi vznikla škoda v sume celkom 153,51 eur. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti vyzval žalobca žalovanú na náhradu vzniknutej škody listom zo dňa 23.12.2015. Napriek
tejto výzve škoda žalobcovi nebola do dňa podania žaloby ani len čiastočne nahradená, naviac žalovaná
sa k takto uplatňovanému nároku na náhradu škody ani len nevyjadrila, z ktorého dôvodu sa žalobca
mieni domáhať v tomto konaní náhrady škody v sume 153,51 eur.

2. Žalovaná so žalobu nesúhlasila. Uviedla že skutkový stav, ktorý je zdokladovaný fotodokumentáciou
sa nezakladá na pravde. Určite by takto tovar nebola pobalila. Pokiaľ firma tvrdí, že takto postupovala,
ona žiadala kamerový záznam, ktorý je na prevádzke a tento nebol dodaný do pojednávania. Čo sa týkavyrozumenia, že uvedenú fotodokumentáciu robil zamestnanec, s týmto nesúhlasí, pretože, nakoľko
takéto fotografie môže urobiť hocikto. Nie je tu doklad, ktorý by mal súd akceptovať.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi, a to pracovnou
zmluvou uzavretou so žalovanou, skončením pracovného pomeru, fotodokumentáciou na čl. 9-12,
písomnosťou bez označenia na čl. 13, cenníkom tovarov, výzvou na úhradu z 23.12.2015, správami o
pobyte žalovanej, písomnými vyjadreniami žalovanej, vyjadrením žalobcu zo dňa 20.03.2017, listinami
predloženými žalovanou, listom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 01.03.2017,

zápisnicou z 13.02.2017, záznamom z kontroly z 16.02.2017 a prílohou, záznamom z kontroly z
10.02.2017 a prílohou, emailovou korešpondenciou z 23.02.2017, podnetom zo dňa 17.02.2017 a
výpoveďou žalovanej.

4. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav vecí:

5.Podľapredloženejpracovnejzmluvyzodňa21.10.2015žalovanápracovalaužalobcuakopredavačka
v predajni syrov a mliečnych výrobkov. Podľa ust. čl. I bod jej náplňou práce okrem iného bola aj
starostlivosť o tovar a manipulácia s tovarom, starostlivosť o predajňu, jej čistota a vzhľad.

6. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom nachádzajúcej sa na čl. 9-12 vyplýva, že nevyplýva, kde

bola vykonaná, na akom pracovisku, v aký deň a o akej hodine a kým. Je zrejmé len to, že ide o
fotodokumentáciu potravinárskeho tovaru. To, či bol tovar skazený alebo poškodený z fotodokumentácie
nevyplýva. Údaje z vyfotených pokladničných dokladov nie sú čitateľné.

7. Z výzvy žalobcu zo dňa 23.12.2015 vyplýva, že vyzýval žalovanú na úhradu škody v sume 153,51

eur z dôvodu, že dňa 22.11.2015 na prevádzke žalobcu nachádzajúcej sa v nákupnom centre S.
T., kedy v dôsledku jej nesprávnej manipulácie došlo k znehodnoteniu: ovčí syr (hruda) - množstvo
4,08 kg, bryndza ovčia - množstvo 0,785 kg, kravský syr zrej.mlady chilli slovenský - množstvo 0,17
kg. Zamestnávateľovi tak vznikla v dôsledku jej protiprávneho konania škoda, ktorú žalobca vyčísľuje
nasledovne: ovčí syr (hruda) - množstvo 4,08 kg x cena 30 eur/kg - 122,40 eur, bryndza ovčia - množstvo

0,785 kg x cena 28,90 eur/kg - 22,68 eur, kravský syr zrej.mlady chilli slovenský - množstvo 0,17 kg
x cena 49,60 eur/kg - 8,43 eur, teda žalobcovi vznikla škoda v sume celkom 153,51 eur. Žiadali, aby
nahradila škodu vo výške 153,51 eur, ktorú žiadali poukázať na účet spoločnosti. Uvedenú škodu žiadali
nahradiť v lehote najneskôr do 15.01.2016, inač sa budú domáhať náhrady škody cestou súdu.

8. Z výpovede žalovanej vyplýva, že so žalobou nesúhlasí. Žalovaná uviedla, že to, či bola v uvedený
deň v práci, sa už teraz nepamätá. Keď chcela nazrieť do zošita, kde bola zaznamenávaná dochádzka,
tento už bol zničený. Uviedla, že pracovnú dobu začínali o 08:30 hod. Začínali tým, že pripravovali tovar
na predaj. Poodkrývali chladničky, pozasvecovali. Predajná doba bola od 09:00 do 21:00 hod. s tým, že
zhruba do tejto hodiny 21:30 hod. upratovali prevádzku. Jej pracovná doba bola od 08:30 do 21:30 hod.

s tým, že do tejto doby ešte museli vložiť tržbu do P.. Čo sa týka tejto tržby, uviedla, že peniaze vkladali na
súkromnýúčetkonateľke,čooznámiladaňovejkontrole.Chceuviesť,žetovarpobalilaaniejesivedomá
toho, že by to tak bola nechala. Ak takéto veci zistili, mali ju kontaktovať. Chce uviesť, že ich vysielali
na rôzne pracoviska, aj do G. a na iné. Stalo, že keď večer končila v S., musela sadnúť do osobného
auta a odchádzala do G.. S týmto nesúhlasila, s takýmito podmienkami, čo oznámila Inšpektorátu práce.

Táto žaloba je vlastne reakciou na toto. S týmto nesúhlasí. Zvyk bol taký, že ak nastal nejaký problém,
ráno kontaktovala manažérka s tým, že by mala prísť na miesto a malo sa jej to ukázať. Ona sa o tomto
dozvedela až po niekoľkých mesiacoch, keď podali žalobu. Žalovaná na dotaz súdu, či stav v prevádzke,
po ukončení pracovnej doby ešte kontrolovala nejaká iná osoba, uviedla, že nekontroloval to nikto. Boli
tam len predajcovia, pričom hovorili, že manažérky ich kontrolujú len cez kamery. Preto vlastne namieta

to, že nebol predložený záznam z kamery, ktorý preukazuje, že niečo také urobila. Tomuto nasvedčuje
fakt, že podali žalobu a na žiadne z pojednávaní neprišli. Vyhýbajú sa pojednávaniu.

9. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

10. Podľa ust. § 178 ods. 1,2, ZP zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu
života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. Ak
hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie
škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosťnemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba
alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné
pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

11. Podľa ust. § 179 ods. 1,2 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182
a 185 . Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil
úmyselným konaním proti dobrým mravom.

12. Zodpovednosť zamestnanca za škodu v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení je
založená na subjektívnom princípe. Pre vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky zodpovednostné
predpoklady a to vznik škody, porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti

s nimi, príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou, zavinenie zamestnanca
a existencia pracovného pomeru .Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie
všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu
nezodpovedá.Dôkaznébremenopripreukazovanívznikuškody,akoajjejvýškyjenazamestnávateľovi.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie.

13. Škodou je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, pričom skutočná škoda spočíva v skutočnom
zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť na uvedenie
do predošlého stavu. Inou škodou je ujma spočívajúca v tom, že v dôsledku škodovej udalosti nedôjde k
rozmnoženiu, zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať, ak by nebolo došlo ku škodovej

udalosti.

14. Protiprávnym úkonom je úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Škoda je majetkovou ujmou
vyjadriteľnouvpeniazoch,pričomskutočnáškodaspočívavskutočnomzmenšenímajetkupoškodeného
a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu. Inou

škodou je ujma spočívajúca v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedôjde k rozmnoženiu, zväčšeniu
majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať, ak by nebolo došlo ku škodnej udalosti. Pokiaľ ide o
zodpovednostný predpoklad škody, môže ísť nielen o škodu na veciach, resp. vecnú škodu, ale aj o inú
škodu alebo ujmu na zdraví zamestnancov. Dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody ako aj jej
výška je na zamestnávateľovi. Kauzálny nexus je ďalším zo zodpovednostných predpokladov.

15. Medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom musí byť príčinná súvislosť. Zavinenie je
subjektívnou právnou kategóriou, pretože vyjadruje vnútorný, psychický vzťah škodcu k výsledku svojho
konania. Zavinenie môže byť vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. V pracovnoprávnej zodpovednosti
forma zavinenia podstatným spôsobom ovplyvňuje rozsah náhrady škody. K založeniu zodpovednosti

zamestnanca, pri ktorej nemusí byť daný protiprávny úkon, stačí len danosť rozporu s dobrými
mravmi, musí existovať na strane zamestnanca zavinenie vo forme úmyslu. V prípade zodpovednosti
zamestnanca ide o subjektívnu zodpovednosť, pretože pre jej založenie je nevyhnutá danosť zavinenia,
ako subjektívneho zodpovednostného predpokladu. K tomu, aby išlo o pracovnoprávnu zodpovednosť,
musia byť dané ešte dva osobitné zodpovednostné predpoklady, existencia pracovného pomeru a ku

škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Obsah pojmu
plnenie pracovných úloh alebo priama súvislosť s plnením pracovných úloh najčastejšie v aplikačnej
praxi rozhoduje o tom, či možno v konkrétnom prípade založiť pracovnoprávnu alebo občianskoprávnu
zodpovednosť.

16. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva
na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom

konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.17. Žalobca sa v danom konaní domáhal od žalovanej náhrady škody vo výške 153,51 eur, ktorú
mala žalovaná ako zamestnanec spôsobiť žalobcovi dňa 22.11.2015 tým, že na prevádzke žalobcu
nachádzajúcej sa v S. T. v dôsledku nesprávnej manipulácie s tovarom došlo k jeho znehodnoteniu.

18. Ako je to v zmysle citovaných zákonných ustanovení uvedené, pre splnenie nároku na vznik
škody pri všeobecnej zodpovednosti, žalobca neuvádza, že ide o zodpovednosť na základe dohody
o hmotnej zodpovednosti, je potrebné splnenie všetkých zodpovednostných predpokladov, a to vznik
škody, porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, príčinná

súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou, zavinenie zamestnanca a existencia
pracovného pomeru. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých
uvedených predpokladov. Ak nie je splnený, čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu
nezodpovedá.Dôkaznébremenopripreukazovanívznikuškody,akoajjejvýškyjenazamestnávateľovi.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie.

19. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že tieto predpoklady pre vznik zodpovednosti
žalovanej neboli splnené, žalobca ako zamestnávateľ neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.
Nepreukázal vôbec samotný vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou
škodou, to že k porušeniu povinností žalovanou došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s nimi, ako aj zavinenie žalovanej ako zamestnanca, či úmyselné alebo zavinenie z

nedbanlivosti. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil ako jediný dôkaz fotodokumentáciu a cenník.
Jediným predpokladom, ktorý bol preukázaný je to, že žalovaná pracovala u žalobcu na základe
pracovnej zmluvy.

20. Súd niekoľkokrát vyzýval žalobcu aj vzhľadom na vyjadrenia žalovanej, aby bližšie súdu ozrejmil,

či sa jedná o fotky, kamerový záznam, kedy, kým, ako bola fotodokumentácia vyhotovená, a aby
predložil kamerový záznam z prevádzky. Nič z tohto žalobca neuviedol. Uviedol len, že záznam vyhotovil
nejaký pracovník, označil ho menom a priezviskom. No žiadané návrhy na dokazovanie ohľadom svojho
tvrdenia v tomto smere nenavrhol.

21. Po zhodnotení dôkazov, ktoré žalobca v konaní predložil, súd dospel k záveru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Ním predložená fotodokumentácia nič z jeho
tvrdení nepreukazuje, ani splnenie vyššie uvedených zákonných predpokladov pre vznik nároku
na náhradu škody. Fotodokumentácia neobsahuje údaje, kde bola vyhotovená a kedy. Môže byť
vyhotovená v akejkoľvek prevádzke a hocikým, nijaký súvis so žalovanou a jej konaním nepreukazuje.

Samotnáfotodokumentáciaaninepreukazuje,žemalodôjsťnejakémuznehodnoteniupotravínzostrany
žalovanej. Fotodokumentácia nesvedčí o nejakom znehodnotení tovaru. Vizuálne to nie je možné z nej
zistiť. Všetko sú to len tvrdenia žalobcu, ktoré absolútne ničím hodnoverne v konaní nepreukázal a tieto
skutočnosti nevyplývajú s ním predložených dôkazov. Ani predložený cenník a listina bez označenia na
čl. 13 v tomto smere nemôže nič zmeniť. Nič z týchto dôkazov ani nemôže preukazovať, že to tento stav

zapríčinila žalovaná svojím konaním. Fotky ani v tomto smere nič nedokazujú. Žalobca nepreukázal ani
to, že v uvedený deň bola v práci a ani to na akej prevádzke a akého konkrétneho konania sa mala
dopustiť, či v predajni pracovali viaceré osoby.

22. Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočnosti a vykonaných dôkazov každého, či už

samostatne alebo v ich vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal
splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik škody v zmysle citovaných zákonných ustanovení.
Neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia všetkých zákonných predpokladov pre
vznik škody podľa zákonníka práce. Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol
vrátane úrokov z omeškania. Keďže nie je dôvodná istina, nie je dôvodný ani úrok z omeškania z nej.

23. Pre úplnosť súd poukazuje, že čo sa týka listín, ktoré predložila žalovaná dňa 30.03.2017 a ktoré
sa týkajú korešpondencie a kontroly vykonanej Regionálnym úradom verejného zdravotníctva týmito
listinami sa súd nezaoberal, nakoľko nemajú žiaden súvis so škodou, ktorá je predmetom konania a
ktorá mala byť spôsobená žalovanou dňa 22.11.2015.

24. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Keďže súd žalobu zamietol, úspešná bola vo veci žalovaná. Preto súd v zmysle citovaných
zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalovanej, ktorá si uplatnila trovy na náhradu trov konania

voči žalobcovi v pomere úspechu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie

musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.