Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. apríl 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Cb/28/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712201085
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1712201085.2

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu O. Q. L., Q.. Q. J..H.., Q. Q. Z. X, XXX XX O., D. : XX
XXX XXX zastúpenému JUDr. Katarínou Kovácsovou, Pifflova 8, 851 01 Bratislava proti žalovanému
D., Q..J..H.., Q. Q. O. XX, XXX XX B., D. : XX XXX XXX o zaplatenie kúpnej ceny vo výške 2.174,57
eura s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Súd žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa XX.XX.XXXX doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca žiadal, aby súd
deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť mu kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy vo výške 2.174,57 eura
s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe

kúpnej zmluvy žalovanému dodal tovar, ktorý žalovaný riadne prevzal a kúpnu cenu za dodaný tovar
riadne a včas nezaplatil. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca
zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.

2. Pri skúmaní procesných podmienok konania súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo
dňaXX.XX.XXXXQ..I..XK/XX/XXXX,ktorénadobudloprávoplatnosťdňaXX.XX.XXXXavykonateľnosť

dňa XX.XX.XXXX súd vyhlásil konkurz na majetok žalovaného na spoločnosť D., Q..J..H.., Q. Q. O.
XX, XXX XX B., D. : XX XXX XXX B. L.Ň. XX.XX.XXXX. Uznesením Okresného súdu Bratislava I
zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. A.. XK/XX/XXXX-XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
XX.XX.XXXX, súd ustanovil do funkcie správcu úpadcu P.. P. U., Q. Q. O. Z.. XX, XXX XX B..

3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1

Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

4. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek
späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych
dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1
Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne
zobral žalobu v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne
pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného
predpisu.

5. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

keď žalobca zobral žalobu bez udania dôvodu. Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska
výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenievýsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu,
ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania
sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany,

pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany
a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie žaloby.
Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej
„navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá
je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery procesnej

teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom od týchto
teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia
podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď zoberie
žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146
ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba.
Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho

vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do XX.XX.XXXX (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný
od pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady
zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol

v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho
štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou
textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom
pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné
dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť

navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.

6. Späťvzatiu žaloby predchádzalo vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, kakticky teda bolo
konanie žalobcu vyvolané skutočnosťou vzniknutou na strane žalovaného, z toho dôvodu potom možno
konštatovať, že zastavenie konania zavinil žalovaný.

7. Pokiaľ ide o právnu možnosť rozhodnúť o zastavaní konania, keď podľa § 165 ods. 2 Civilného
sporového konania ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a konanie je prerušené
v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, je potrebné sa vysporiadať s touto otázkou
nanovo, keďže ustálená judikatúra vytvorená za predchádzajúceho procesného poriadku (napr. R

83/1995) je vzhľadom na odlišnú normatívnu úpravu nepoužiteľná. Súd v tejto súvislosti poukazuje
na čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, do ktoré patrí aj právo na prejednanie veci
v primeranej lehote. Súčasne tiež pokiaľ má každý právo domáhať sa svojho práva na súde, toto právo
bez ďalšieho neimplikuje povinnosť domáhať tohto svojho práva a v prípade že je konanie začaté, musí

byť legitímny dôvod, aby bol nositeľ základných práv a slobôd nútený zotrvať v procesných vzťahoch
vytvorených práve jeho aktivitou. Aktuálne však nie je daný ústavný dôvod, aby bol žalobca v konaní na
peňažné plnenie, ktoré bolo prerušené v dôsledku vyhlásenia konkurzu na žalovaného, v štádiu pred
doručením žaloby, nútený zotrvať, keď je navyše zrejmé, že sa môže domáhať svojho tvrdeného nároku
v súdnom konaní vyvolávajúcom prerušenie konania, teda v konaní, ktoré zo svojej podstaty skončí

skôr a teda bude lepšie naplnené jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote. V kontexte tohto
ústavného ustanovenia je potom potrebné vyložiť čl. IV ods. 2 Civilného sporového poriadku, teda že
výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Navyše
je pochybné, či „nepochybnosť“ vyžadovaná v čl. IV ods. 2 Civilného sporového poriadku sa viaže
výlučnenavýkladgramatický,logickýaleboinývýkladnormatívnehotextu,vždyvšakjetotoustanovenie

potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. IV ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Vzhľadom na to má súd za to, že je možné konanie po späťvzatí žalobcu zastaviť napriek tomu, že
bolo prerušené.

8. O nároku na náhradu trov súdneho konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku,

keď na jednej strane ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žalobca zobral svoju žalobu po začatí konania
v celom rozsahu späť, pričom však z verejne prístupnej databázy je zistené, že na právneho nástupcu
žalovaného bol vyhlásený konkurz a teda možno rozhodnúť len o povinnosti správcu ak sa v konanípokračuje (§ 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácií) a nie o povinnosti žalovaného, čo
je dôvodom hodným osobitného zreteľa na nepriznanie žalobcovi nároku na náhradu trov súdneho
konania.

9. O vrátení súdneho poplatku bude rozhodnuté osobitným uznesením v inom zložení súdu (§ 14 ods.
4 Zákona o súdnych poplatkoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia.

V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.