Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12C/171/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2398899951
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2398899951.24

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou v právnej veci žalobcov: 1/ N. S., nar.
XX.X.XXXX, bytom K., N. XX, 2/ Z.. T. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C. C., E. 5, a 3/ S. R., nar. XX.X.XXXX,
bytomT.,X.Uprotižalovanému(právnynástupcapôvodnežalovaného2/):S.F.,nar.XX.X.XXXX,bytom
H. 41/34, Sereď, zastúpený: Advokátska kancelária A.. D. M., s.r.o., so sídlom K. O. XXX, C., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznávajú voči žalobcom trovy konania v celom rozsahu, ktoré sú povinní zaplatiť
žalobcovia spoločne a nerozdielne a o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa 1/ sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.5.1998, domáhala určenia neplatnosti
zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva zo dňa 2.9.1997 uzatvorenej medzi pôvodne žalovanými
1/ a 3/ a kúpnej zmluvy zo dňa 17.11.1997 uzatvorenej medzi pôvodne žalovanými 1/ a 2/. Zároveň sa
domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území K., a to k parc. č. XXX
- orná pôda o výmere 1720 m2 v 1/1 (pôvodne parc. č. XXXX/X B XX- stavebný pozemok) v k. ú. K.,
vedenej na LV č. XXXX na Okresnom úrade O., katastrálny odbor.

2. Na návrh právneho zástupcu žalobkyne 1/ zo dňa 30.6.2000 súd uznesením č.k. 12C/171/98-196 zo
dňa 27. 2. 2007 pripustil v súlade s § 92 ods. 1 O.s.p., účinným v čase vydania rozhodnutia, aby do
konania na strane žalobcu vstúpili dedičia po nebohom manželovi žalobkyne 1/ C. S. a to Z.. T. Z. ako
žalobkyňa 2/ a S. R. ako žalobca 3/. Zároveň súd uznesením č.k. 12C/171/98-194 zo dňa 27.2.2007
pripustil tomu zodpovedajúcu zmenu petitu.

3. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že označené nehnuteľnosti nadobudli žalobkyňa 1/ s
manželom neb. C., resp. C. S., zomrelom dňa XX.X.XXXX na základe Prídelovej listiny zo dňa 2.7.1954
vydanej Okresným národným výborom v K.. V upozornení na druhej strane prídelovej listiny sa uvádza,
že prídelová listina je vkladnou listinou v zmysle § 11 zákona č. 90/1947 Zb. a pre nadobudnutie
vlastníctva k nehnuteľnosti nie je potrebný zápis v pozemkovej knihe. Podľa bodu 1 prídelovej listiny

prídelca nadobúda vlastnícke právo dňom odovzdania pridelených nehnuteľností do držby. Žalobkyňa 1/
s manželom užívali spoločne predmetné nehnuteľnosti od roku 1954, teda od začiatku. Asi po 12 rokoch
prenechali zo zdravotných dôvodov užívanie pozemku manželom N. a B. E.. Tí platili mestu K. i daň z
nehnuteľnosti, čo žalobcovia doložili priznaním k poľnohospodárskej dani zo dňa 2.4.1975 a potvrdením
Mestského úradu Sereď zo dňa 10.3.1998 a zo dňa 2.3.1998. Zároveň boli vedení i na Evidenčnom liste
č. 201 pre k. ú. K.. Keď si žalobkyňa 1/ s manželmi E. chcela ešte v roku 1991 vyporiadať vlastnícke

vzťahy k pozemku, zistila, že Prídelová listina bola jej manželovi zrušená Okresným národným výborom
O. rozhodnutím zo dňa 11.7.1966. V roku 1996 žalobkyňa 1/ zistila, že predmetná nehnuteľnosť bolazapísaná v katastri nehnuteľností na Slovenský pozemkový fond. Na Okresnom úrade v O. bol uložený
i príkaz na zrážku zo mzdy nebohého manžela žalobkyne 1/ zo dňa 18.11.1965, na ktorého zadnej
strane je vyjadrenie povinného zo dňa 23.11.1965, ktorým žiadal o zrušenie jemu pridelených pozemkov,

nakoľko sa jedná o asanačné pásmo. Žalobcovia sa domáhali neplatnosti rozhodnutia o zrušení prídelu
odvolávajúc sa na ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného od 1.4.1964, podľa
ktorého bežné veci, týkajúce sa spoločných vecí môže vykonať každý z manželov, ale v ostatných
veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Pretože žalobkyňa 1/ nikdy
so zrušením prídelovej listiny nesúhlasila, je v zmysle tohto ustanovenia vzdanie sa prídelu iba jedného

z manželov neplatným úkonom. Zrušenie prídelu rozhodnutím ONV O. zo dňa 11.7.1966 považovali
žalobcovia za protiprávny úkon, taktiež aj preto, lebo ho vydal orgán štátnej správy, ktorý na tento úkon
nemal žiadnu právomoc podľa vtedy platných predpisov. Rozhodnutie ani nemohlo byť právoplatné,
pretože nikdy nebolo doručené žalobkyni 1/, ale iba jej manželovi. Keďže žalobkyňa 1/ sa prídelu
nevzdala a tento úkon vykonal len jej manžel sám, podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
od začiatku neplatný a vlastnícke právo k nehnuteľnosti patrí aj manželovi žalobkyne 1/. Jeho smrťou

by následne prešlo na dedičov - žalobcov 1/ až 3/. Vzhľadom k uvedenému prídelová listina bola a
stále je dokladom o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam, avšak zápis na LV nie je
možný,pretožetubolakovlastníkzapísanýprávnypredchodcažalovaného(pôvodnežalovaný2/),ktorý
vlastnícke právo nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.11.1997. Neplatnosti tejto zmluvy sa
žalobcovia domáhali z dôvodu, že bola uzavretá s nevlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. S poukazom

na naliehavý právny záujem na usporiadaní vlastníctva k nehnuteľnosti, keďže žalobcovia s nimi nemôžu
disponovať a realizovať svoje vlastnícke právo, žiadali týmto, aby súd určil, že vlastníkmi nehnuteľnosti
v 1 je žalobkyňa 1/ a druhá 1 bude predmetom dedičského konania po jej nebohom manželovi C. (C.) S..

4. Právny predchodca žalovaného (pôvodne žalovaný 2/) prostredníctvom svojho právneho zástupcu,

spochybnil právoplatnosť prídelovej listiny z dôvodu neúplného označenia prídelcov a absencie doložky
právoplatnosti. Uviedol, že práve z tohto dôvodu neboli žalobcovia nikdy zapísaní do LV ako vlastníci
nehnuteľnosti. Zároveň poukázal na vyhlásenie manžela žalobkyne 1/, ktorým sa vzdal spornej
nehnuteľnosti. Nezáujem oboch prídelcov o nehnuteľnosť podľa neho dostatočne preukázali i výpovede
svedkov, podľa ktorých sa prídelcovia o pozemok prestali zaujímať, keď zistili, že ho nebudú môcť využiť

na stavbu rodinného domu. K neplatnosti právneho úkonu manžela žalobkyne 1/, ktorým sa pozemku
vzdal, uviedol, že absencia výslovného súhlasu manželky v zmysle § 145 ods. 1 OZ spôsobuje len
relatívnu neplatnosť právneho úkonu a právo domáhať sa tejto neplatnosti podlieha všeobecnej 3-ročnej
premlčacej dobe. Vychádzal z predpokladu, že žalobkyňa 1/ o vyhlásení manžela celú dobu vedela a
napriek tomu nepodala návrh na vyslovenie neplatnosti tohto právneho úkonu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, prečítaním sa oboznámil s prídelovou listinou, LV
č. XXXX, geometrickým plánom, majetkovou podstatou, výpisom z pozemno-knižných vložiek, príkazom
zo dňa 18.11.1965, Zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, správami ŠS C. a
ONV v O., odbor finančný, MU v K., MFSR, správou Národného archívu, Štátneho oblastného archívu

v C., Štátneho okresného archívu v N., záznamami z porád k problematike vlastníckych vzťahov,
obsahompripojenéhodedičskéhospisuDXXXX/XX,spisomOÚO.VXXXX/XXaVXXXX/XX,spisovým
materiálom zo Slovenského pozemkové fondu v O., výsluchom svedkov N. E., B. E., P.. S. R., P.. F. D.,
G. O., Z. P. a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Z prídelovej listiny zo dňa 2.7.1954 súd zistil, že žalobkyni a jej manželovi bol pridelený pozemok,
parc. č. XXXX/X B XX- stavebný pozemok v k. ú. K. Okresným národným výborom v K.. V zmysle tejto
prídelovej listiny prídelca nadobúda vlastnícke právo dňom odovzdania pridelených nehnuteľnosti do
držby. Podľa bodu 5. prídelovej listiny, ak prídelca nebude plniť uložené povinnosti, môžu sa na ich
plnenie urobiť vhodné opatrenia, prípadne sa môže prídel odňať alebo zrušiť. Rovnaké opatrenia môžu

sa urobiť, ak vyjde najavo, že pri vydávaní tejto listiny neboli splnené zákonné predpoklady prídelu. Na
konci prídelovej listiny sa nachádza upozornenie, z ktorého vyplýva, že táto prídelová listina je vkladnou
listinou v zmysle § 11 zákona č. 90/47 Zb., podľa odpisu nového občianskeho zákonníka však už
netrebaprenadobudnutievlastníctvaknehnuteľnostiameštezápisvpozemkovejknihe.Prídeloválistina
bola vydaná za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. V zmysle citovaného ustanovenia

§ 11 zákona č. 90/47 Zb. odseku 1 vkladnými listinami sú popri rozhodnutiach o prídele (prídelových
listín) vydaných fondom alebo pokiaľ ide o majetok konfiškovaný podľa Dekrétu č. 108/1945 Zb. iným
príslušným úradom, tiež iné rozhodnutia alebo prehlásenia fondu alebo iného príslušného úradu o
prechodekonfiškovanéhomajetkunainéhonadobúdateľa.Vzmyslepredloženéhogeometrickéhoplánuvypracovaného P.. F. C. a Q. C. dňa 4.6.1997 číslo plánu: XXXXXXXX-XX/XX, ktorý bol overený dňa
11.6.1997 pôvodná parcela, ktorá je predmetom tohto konania má nové parcelné číslo, a to XXX. Z
výpisu z katastra nehnuteľností - pozemkovej knihy, číslo pozemnoknižnej vložky XXX vyplýva, že

vlastníkom pôvodnej parcely bol A. X., ktorému vlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo konfiškované podľa
§ 5 nariadenia 104/45 Zb. SNR nariadenia 64/46 Zb. z. SNR pre účely pozemkovej reformy pod B.1
v celosti. Žalobkyňa 1/ s manželom túto nehnuteľnosť získanú na základe prídelu nepretržite užívali.
Až v roku 1996, keď si chceli usporiadať vlastnícke vzťahy na správe katastra zistili, že nehnuteľnosť
bola prevedená do správy Slovenského pozemkového fondu, ktorý ju následne na základe uzatvorenej

Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 2.9.1997 previedol na U. U., nar.
X.X.XXXX. Následne bol na liste vlastníctva č. XXXX ako vlastník parc. č. XXX - orná pôda o výmere
XXXX m2 v 1/1 vedený právny predchodca žalovaného, N. F., nar. XX.X.XXXX na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej s U. U. dňa XX.XX.XXXX.

7. Mestský úrad v K. správou zo dňa 10.3.1998 potvrdil, že manželia E. si riadne plnia daňové povinnosti

a mestský úrad neeviduje žiadne nedoplatky na dani poľnohospodárskej.

8. Z predloženého spisového materiálu zo Slovenského pozemkového fondu mal súd za preukázané,
že v mesiaci november 1994 Slovenský pozemkový fond vydal interné pokyny č. 5/1994, a to Zásady a
postupSlovenskéhopozemkovéhofonduprevyporiadaniereštitučnýchnárokovkpoľnohospodárskemu

majetku. Z pripojeného spisu mal súd za preukázané, že pred uzatvorením zmluvy sa Slovenský
pozemkový fond oboznámil s pozemnoknižnou vložkou 813, správou Pozemkového úradu v O., z ktorej
vyplýva, že na parcelné čísla XXXX/X a XXXX/X nebol uplatnený reštitučný nárok. Právny zástupca
žalobcov poukazoval na nesprávny postup SPF pred uzatvorením zmluvy, pretože v spisovom materiáli
sa nenachádza potvrdenie z archívu v N. ohľadne pridelenia predmetných nehnuteľností do vlastníctva

žalobkyne 1/ a jej manžela na základe prídelovej listiny.

9. V konaní ako svedok bol vypočutý P.. S. R., bývalý zamestnanec Slovenského pozemkového fondu,
ktorý vybavoval záležitosti ohľadom nárokov reštituentov. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že pred
uzatvorením zmluvy o bezodplatnom prevode nehnuteľnosti na U. U. bolo zistené, že na predmetný

pozemok bol vydaný prídel, ktorý bol však následne zrušený, preto bol vyhotovený nový geometrický
plán a urobený zápis vlastníctva k nehnuteľnosti v prospech SR a nehnuteľnosť bola prevedená na
menovaného.

10. Súd vypočul svedka N. E., ktorý mal pozemok v susedstve spornej nehnuteľnosti. Svedok uviedol,

že pozemok získali s manželkou B. E. ešte v roku 1953, resp. 1954. Svedok potvrdil, že sporná
nehnuteľnosť od začiatku patrila manželom S., ktorí tam zo začiatku pestovali kukuricu, neskôr na
pozemok navozili piesok, potom sa oň už nestarali.

11. Svedkyňa B. E. potvrdila, že susedný pozemok získali s manželom približne v rovnakom čase ako

manželia S., ktorí tam pestovali kukuricu, zemiaky a pod. Neskôr, asi okolo roku 1965 pozemok prestali
užívať, nakoľko nestačili na jeho obrábanie. Pozemok nebol oplotený a pustol. Na to prijali s manželom
ponuku MsNV v K. a začali užívať i spornú parcelu manželov S., za čo mestu platili poľnohospodársku
daň. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by prídel manželov S. bol zrušený.

12. K spôsobu využitia pozemkov v blízkosti spornej nehnuteľnosti súd vypočul P.. F. D., ktorý vo svojej
výpovedi uviedol, že jeho rodičom bol v tejto lokalite taktiež pridelený v roku 1954 pozemok po barónovi
X., a to parc. č. XXXX/X v rozlohe cca XX árov. Tento pozemok jeho rodičia užívali asi do roku 1962,
kedy bolo určené, že sa tu má vystavať škola a pozemky nepatria do intravilánu a teda nie sú určené
na výstavbu rodinných domov. Za týchto okolností sa jeho rodičia pozemku vzdali a začali s výstavbou

rodinného domu inde. K užívaniu spornej nehnuteľnosti manželmi S. sa vyjadriť nevedel.

13.SvedkyňaG.O.,ktoráodroku1961pracovalanaMNVvK.amanželovS.osobnepoznala.Svedkyňa
bývala v blízkosti sporného pozemku a okolo chodila každý deň, preto s určitosťou potvrdila, že manželia
S. túto nehnuteľnosť užívali, pozemok obrábali sami. Asi v roku 1965 pozemok prenajali manželom E..

14. Svedkyňa Z. P., ktorá bývala v susedstve spornej nehnuteľnosti, potvrdila, že manželia S. chodili
pozemok obrábať, neskôr naň navozili štrk. Podľa svedkyne mali v úmysle na pozemku stavať rodinnýdom. Neskôr začali pozemok obrábať manželia E., z akého dôvodu, svedkyňa uviesť nevedela.
Svedkyňa potvrdila, že smetisko na pozemku nikdy nebolo, pozemok bol v minulosti vždy obrábaný.

15. U. U. (pôvodne žalovaný 1/) uviedol, že podľa jeho názoru obe zmluvy o prevode vlastníctva k
pozemkom sú platné a boli uzatvorené po splnení všetkých právnych podmienok na ich uzatvorenie.

16. Slovenský pozemkový fond (pôvodne žalovaný 3/) trval na tom, že právny úkon, a to zmluva
o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemku zo dňa 2.9.1997, je platný a ako strana zmluvy sa

nedopustil žiadneho protiprávneho konania, ktoré by mohlo mať za následok jeho absolútnu neplatnosť.
Spochybnil titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou 1/ a jej manželom v tom smere, že prídel
bol vydaný ONV v K. v rozpore s vyhláškou 507/1950 Sb. Zároveň zdôraznil i tú skutočnosť, že prídelca
- manžel žalobykne 1/, sa spornej nehnuteľnosti vzdal a následne prestali s manželkou nehnuteľnosť
užívať, čo potvrdili i výpovede manželov E.. Skutočnosť, že vyhlásenie urobil len jeden z manželov, by
mohla spôsobiť len relatívnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú sa vzťahujú zákonné ustanovenia o

premlčaní.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 12C/171/98-399
zo dňa 29.6.2007, ktorým rozhodnutím určil, že zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemku
uzatvorená dňa 2.9.1997 medzi U. U. a Slovenským pozemkovým fondom (pôvodne žalovaný 1/ a

žalovaný 3) pod. č. V-XXXX/XXXX v časti týkajúcej sa prevodu nehnuteľnosti parc. č. XXX- orná pôda
o výmere XXXX m2 v 1/1 vedenej na LV č. XXXX pre k. ú. K. na Katastrálnom úrade v R., Správa
katastra O. je v tejto časti neplatná, ďalej určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 17/11/1997 medzi
U. U. a N. Lörincom pod. č. V -XXXX/XX, týkajúca sa prevodu nehnuteľnosti parc. č. XXX - orná pôda
o výmere XXXX m2 v 1/1, vedenej na LV č. XXXX pre k.ú. K. na Katastrálnom úrade v R., Správa

katastra O. je neplatná a určil, že vlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX
m2 v 1/1 ( pôvodne parc. č. XXXX/X B XX- stavebný pozemok) v k. ú. K., vedenej na LV č. XXXX na
Katastrálnom úrade v R., Správa katastra O. je žalobkyňa 1/ v 1/2. Druhá polovica bude predmetom
dedičského konania po C. (C.) S., zomrelom dňa XX.X.XXXX.

18. Krajský súd v Trnave svojim rozsudkom č.k. 10Co/45/2008-471 zo dňa 30.4.2008 odvolanie
právneho predchodcu žalovaného, t.j. N. F. v časti určenia neplatnosti zmluvy o bezdoplatnom prevode
vlastníctva odmietol, rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zmenil tak,
že žalobu v tejto časti zamietol a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom súdu prvej inštancie uložil, aby žalobcov vyzval na odstránenie

nedostatkov žaloby, spočívajúcich v rozpore výmery parc. č. XXX uvádzanej žalobcami a vyplývajúcej
z LV č. XXXX z dôvodu, že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. XXXX ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, avšak v zmysle výpisu z LV parc. č. XXX
má výmeru XXXX m2.

19. Na dovolanie žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave v prejednávanej veci Najvyšší súd
SR rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/45/2008-471 zo dňa 30.4.2008 v časti výroku, ktorou
odvolanie N. F. odmietol a v časti výroku, ktorou rozsudok Okresného súdu Galanta zmenil a návrh
zamietol, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu, že Krajský súd Trnava zmenil rozsudok
Okresného súdu Galanta bez toho, že by vykonal náležité dokazovanie, prípadne zopakoval dôkazy,

vykonané súdom prvej inštancie, teda z dôvodu, že si nedovážil rovnocenný zákonný procesný podklad
pre odlišné hodnotenie dôkazov a právne posúdenie veci, ako aj z dôvodu, že hmotnoprávny vzťah
strán, ktorý je predmetom konania neprípustne vyriešil len procesným spôsobom.

20. Následne Krajský súd Trnava svojim rozsudkom č.k. 10Co/114/2010-548 zo dňa 1.2.2011 rozsudok

súdu prvého stupňa v časti určenia neplatnosti oboch zmlúv zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol
z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení takejto neplatnosti zmlúv.

21. Tunajší súd následne vyzval žalobcov, aby odstránili vady žaloby spočívajúce v rozpore výmery parc.
č. XXX uvádzanej v žalobe a vyplývajúcej z LV č. XXXX, zároveň vyžiadal od Okresného úradu Galanta,

katastrálny odbor doklady týkajúce sa parcely č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 vedené na LV
č. XXXX s tým, aby Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor súdu oznámil, na základe čoho vznikla
parcela č. XXX o výmere XXXX m2 a parcela č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2. Súčasne hovyzval, aby súdu oznámili, na základe čoho došlo k navýšeniu výmery pozemkov z XXXX m2 na XXXX
m2 u parcely č. XXX a z XXXX m2 na XXXX m2 u parcely č. 717.

22. Právny zástupca žalobcov svojim podaním doručeným súdu 27.9.2011 na výzvu súdu navrhol, aby
vo veci rozhodol v prospech žalobcov o nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku č. parc. č. XXX
o výmere XXXX m2 vydržaním z dôvodu, že žalobcovia túto nehnuteľnosť dobromyseľne užívali od
2.7.1954 minimálne do 11.7.1966, kedy mal byť prídel zrušený na základe jednostranného úkonu pána
S. aj s manželkou. Keďže užívanie nehnuteľnosti trvalo nepretržite viac ako 12 rokov, bola splnená

zákonná podmienka užívania nehnuteľnosti desať rokov a taktiež podmienka dobromyseľnosti. V tejto
súvislosti poukázali na to, že manželia S. nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti prídelom
vo výmere približne XXXX m2, kedy pôvodne táto výmera patrila k parcele č. XXXX/X B XX a bola
vedená ako stavebný pozemok, pričom poukázal na ustanovenie § 133 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb.
Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého sa stali manželia S. v roku 1954 podielovými spoluvlastníkmi
tejto nehnuteľnosti, pričom každý z nich bol vlastníkom podielu jednej polovice k celku. Týmto podaním

právny zástupca žalobcov navrhol pripustiť zmenu žaloby v časti petitu, o ktorom návrhu súd rozhodol
svojim uznesením č. k. 12C/171/1998-635 zo dňa 29.2.2012 a to tak, že petit žaloby znie:

I. Súd určuje, že žalobkyňa 1/ N. S., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, K. je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X B XX - stavebný pozemok o výmere XXXX m2 v podiele

1/2 k celku na základe prídelovej listiny zo dňa 02.07.1954, vydanej Okresným národným výborom v K.
pre k.ú. K., t. č. parcela registra "C", parc. č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č.
XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta pre k.ú. K..

Súd určuje, že poručiteľ C. (C.) S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F.

XXXX, O. bol v čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X B XX - stavebný
pozemok o výmere XXXX m2 v podiele 1/2 k celku na základe prídelovej listiny zo dňa 02.07.1954,
vydanej Okresným národným výborom v K. pre k.ú. K., t. č. parcela registra "C", parc. č. XXX - záhrady
o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa
katastra Galanta pre k.ú. K.. Táto časť nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi

C. S., rod. S., manželovi navrhovateľky v 1. rade a otcovi navrhovateľov v 2. a 3. rade.

alebo

II. Súd určuje, že žalobkyňa 1/ N. S., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, K. je podielovou

spoluvlastníčkounehnuteľnostiparcelaregistra"C",parc.č.XXX-záhradyovýmereXXXXm2,vpodiele
1/2 k celku, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra
Galanta pre k.ú. K. na základe vydržania.

Súd určuje, že poručiteľ C. (C.) S., rod S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F.

XXXX, O. bol v čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X B XX - stavebný
pozemok o výmere XXXX m2 v podiele 1/2 k celku na základe vydržania, t. č. parcela registra "C", parc.
č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v
Trnave, Správa katastra Galanta pre k.ú. K.. Táto časť nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva
po poručiteľovi C. S., rod. S., manželovi žalobkyne 1/ a otcovi žalobcov 2/ a 3/.

23. Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor svojim podaním doručeným súdu 9.11.2011 na dotazy súdu
oznámil, že pridelený pozemok „B XX“, ktorý vznikol z PK parc. č. XXXX/X nie je identický s hranicou
KNC, parc. č. XXX a na tento pozemok do dnešného dňa nebol vyhotovený geometrický plán. Zároveň
doručil súdu LV č. XXXX z 17.10.2011, LV č. XXXX z 17.10.2011, rozsudok Okresného súdu Galanta

č.k. 10C/298/97-205 zo dňa 9.5.2003, uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 10C/298/97-215 zo dňa
9.2.2004, geometrický plán - C. A. XX, N. zo 4.6.1997, zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva z
10.11.1997, prídelovú listinu Čd XXX/XX z 15.5.1957, kópiu z prídelového plánu a prídelovú listinu z
2.7.1954.

24. Na pojednávaní súdu konanom dňa 20.11.2012 strany zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach,
pričom zástupca právneho predchodcu žalovaného (pôvodne žalovaný 2/) žiadal žalobu zamietnuť
z dôvodu nevykonateľnosti petitu žaloby. Právny zástupca žalobcov na záver pojednávania žiadalpojednávanie odročiť za účelom predloženia geometrického plánu, ktorým by identifikoval nehnuteľnosť,
ku ktorej vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhajú.

25. Emailovým podaním doručeným súdu dňa 12.3.2013 právny zástupca žalobcov oznámil súdu, že sa
žalobcovia rozhodli, že vyhotovenie geometrického plánu by bolo nedôvodné, nakoľko pozemok tak, ako
je vedený v evidencii katastra nehnuteľností po celý čas od pridelenia užívali manželia S.. Z tohto dôvodu
sú žalobcovia toho názoru, že výmeru XXXX m2 nadobudli v dobrej viere vydržaním, ktoré skutočnosti
prehlásil právny zástupca žalobcov aj na pojednávaní súdu dňa 14.5.2013, na ktorom pojednávaní

sa ostatní prítomní účastníci konania pridržali doterajších vyjadrení, návrhy na doplnenie dokazovania
nemali a žiadali súd, aby rozhodol podľa stavu dôkazov vykonaných k tomuto pojednávaniu.

26. Na základe takto vykonaného dokazovania súd opätovne rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa
4.6.2013,č.k.12C/171/1998-705,ktorýmžalobuvcelomrozsahuzamietolzdôvodunedostatkupasívnej
legitimácie pôvodne žalovaného 1/ a žalovaného 3/ a neunesenia dôkazného bremena, pričom mal za

to, že žalobcovia nepreukázali, že parc. č. XXXX/B XX o výmere XXXX m2 je identická s parcelou č.
XXX - záhrady o výmere XXXX m2 vedenej na LV č. XXXX, k.ú. K..

27. Proti zamietajúcej časti vyššie citovaného rozsudku voči právnemu predchodcovi žalovaného,
pôvodne žalovanému 2/ podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením

zo dňa 30.9.2014, č.k. 26Co/18/2013-741 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
proti právnemu predchodcovi žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom určil povinnosť
súdu prvej inštancie nariadiť vo veci pojednávanie, za účelom odstránenia vytknutých procesných
nedostatkov, poskytnutia priestoru stranám na argumentáciu a návrhy na doplnenie dokazovania, a po
doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť.

28. Po vrátení veci súdom druhej inštancie na ďalšie konanie právny predchodca žalovaného, N. F. dňa
XX.X.XXXX zomrel, pričom na základe osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 8D/32/2016, Dnot 58/2016 zo
dňa 1.12.2016 sa jeho jediným dedičom stal S. F., nar. XX.X.XXXX. Z uvedeného dôvodu súd uznesením
zo dňa 14.3.2017, č.k. 12C/171/1998-804 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičom žalovaného, S. F..

29. Následne súd vyzval strany, aby oznámili súdu svoje návrhy na doplnenie dokazovania a vytýčil vo
veci pojednávanie na deň 14.12.2017.

30. Strany žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

31. Na pojednávaní dňa 14.12.2017 žalobkyňa 1/ uviedla, že sporný pozemok patril jej manželovi,
pretože on ho dostal ako odbojár. Považovala ho za ich spoločný pozemok, ktorý obrábali. Mala za to,
že jej manžel sa pozemku nevzdal. Dokedy obrábali predmetný pozemok uviesť nevedela. Trvala však
na tom, že to je ich pozemok.

32. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní dňa 14.12.2017 uviedla, že jej otec mal listinu, na ktorej bolo napísané,
že pozemok dostáva ako odmenu, nakoľko ako 15 ročný partizán sa zúčastnil odboja. Uviedla, že si
pamätá hádku rodičov, keď sa jej otec vzdal pozemku, pričom uviedol, že bol k tomu prinútený. Jej
otec bol veľký dobrák, avšak jej matke sa jeho konanie nepáčilo. Ako dieťa ešte chodila okopávať na

pozemok. Ako sa situácia v ďalšom vyvinula už uviesť nevedela. V tom čase si však nikto neuvedomil
vážnosť konania jej otca, že raz sa bude treba sporiť o tento pozemok, pričom celý spor sa rozpútal po
tom, čo o kúpu sporného pozemku mal záujem vnuk susedov E., kedy vysvitlo, že sú iní vlastníci a celý
pozemok je rozkúskovaný.

33. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 14.12.2017 poukázal na skutočnosť, že právny
predchodca, t.j. otec žalovaného nadobudol spornú parcelu v dobrej viere, že ju nadobúda od
vlastníka, pričom táto skutočnosť bola potvrdená aj údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie katastra
nehnuteľností. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I.US
549/2015 zo dňa 16.3.2016, v ktorom sa vyslovilo, že musí byť poskytnutá široká ochrana práv

dobromyseľného nadobúdateľa, nakoľko nadobúdateľ v dobrej viere nie je schopný nijako sa dozvedieť
o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva v zákonom určenom správnom
(katastrálnom) konaní, preto vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ konajúci v dobrej
viere. Ďalej uviedol, že treba mať na zreteli aj to, že žalobcovia sa domáhali usporiadania vlastníckychvzťahov až takmer po 30 rokoch. Mal za to, že žalobkyňa 1/ a jej manžel nemohli nadobudnúť vlastníctvo
titulom vydržania, nakoľko neboli splnené podmienky vydržania, najmä pokiaľ ide o dobromyseľnú a
nepretržitú vydržaciu dobu. Dobromyseľnosť bola narušená skutočnosťou, že nebola zaplatená cena za

prídel, ktorá v nich musela objektívne vyvolať pochybnosti o ich vlastníckom práve a v neposlednom rade
treba prihliadať najmä na skutočnosť, že pán S. jednostranným prejavom vôle sa vzdal takéhoto prídelu,
resp. žiadal o zrušenie prídelu, čím prejavil vôľu, že nechce mať prídel ani v držbe, ani ho vlastniť a ani
zaň nemieni doplatiť prídelovú cenu. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť
ako nedôvodnú. V prípade úspechu si uplatnil trovy právneho zastúpenia.

34. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

35. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

36. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

37. Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho
orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti
rozhodnutia.

38. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o nehnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

39. V predmetnom konaní sa žalobcovia domáhajú určenia, že žalobkyňa 1/ je podielovou

spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X B XX - stavebný pozemok o výmere XXXX m2 v podiele
1 k celku na základe prídelovej listiny zo dňa 02.07. 1954, vydanej Okresným národným výborom v
Seredi pre k.ú. K., t.č. parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č.
XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra O. pre k.ú. K., určenia, že poručiteľ
C. (C.) S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXXX, Galanta bol v

čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X B XX - stavebný pozemok o
výmere XXXX m2 v podiele 1 k celku na základe prídelovej listiny zo dňa 02.07.1954, vydanej Okresným
národným výborom v Seredi pre k.ú. K., t.č. parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere XXXX
m2 ,zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta
pre k.ú. K., pričom táto časť nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi C. S., rod.

S., manželovi žalobkyne 1/ a otcovi žalobcov 2/ a 3/, alternatívne určenia, že žalobkyňa 1/ je podielovou
spoluvlastníčkounehnuteľnostiparcelaregistra„C“,parc.č.XXX-záhradyovýmereXXXXm2,vpodiele
1 k celku, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra
Galanta pre k.ú. K. na základe vydržania, určenia, že poručiteľ C. (C.) S., rod S., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXXX, Galanta bol v čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom

nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X B XX - stavebný pozemok o výmere XXXX m2 v podiele 1 k celku na
základe vydržania, t.č. parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, zapísanej na LV
č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra O. pre k.ú. K., pričom táto časť
nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi C. S., rod. S., manželovi žalobkyne 1/
e a otcovi žalobcov 2/ a 3/.

40. Súd v prvom rade posudzoval nárok žalobcov, týkajúci sa určenia vlastníctva k vyššie vymedzenému
pozemku o výmere XXXX m2 na základe prídelovej listiny, pričom z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že Prídelovou listinou zo dňa 2.7.1954 vydanou bývalým Okresným národným výborom
v Seredi bol pridelený do vlastníctva žalobkyne 1/ a jej manžela pozemok parc. č. XXXX/X B XX . o

výmere XXXX m2 - stavebný pozemok. Z ideového parcelačného plánu, ktorý bol spracovaný pracovnou
skupinou pre pozemkovú reformu jednoznačne vyplýva, že jeho súčasťou nikdy nebol geometrický plán,
pričom pridelené pozemky uvedené v tomto ideovom parcelačnom pláne neobsahovali parcelné čísla,
ale len označenia C. až C.. Rozdeľované boli z PK parcely č. XXX/X vedenej pôvodne vo vložke XXX., zktorého následne bola vytvorená parcela č. XXX. Súd v tejto súvislosti poukazuje na správu Okresného
úradu Galanta, katastrálny odbor, z ktorej je zrejmé, že pridelený pozemok B XX, ktorý vznikol z PK
parcely č. XXXX/X, nie je identický s pozemkom parc. č. XXX - záhrada o výmere XXXX m2 vedenej

na LV č. XXXX, k.ú. K.. Je potrebné zdôrazniť aj to, že žalobcovia napriek výzve zo strany súdu, nedali
spracovať geometrický plán, ba práve naopak, žiadali, aby súd o predmete sporu rozhodol bez takého
geometrického plánu. Súd však mal za to, že bez predloženia geometrického plánu, žaloba je v tejto
časti nedôvodná, keďže v prídelovej listine identifikovaná nehnuteľnosť ako parc. č. XXXX/X B XX -
stavebný pozemok o výmere XXXX m2 reálne neexistuje.

41. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali určenia, že poručiteľ C. S., zomrelý XX.X.XXXX bol v čase svojho
úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti č. XXXX/X B XX. - stavebný pozemok o výmere XXXX
m2 v podiele 1. k celku na základe prídelovej listiny zo dňa 2.7.1954, vydanej Okresným národným
výborom v Seredi pre k. ú. K., t. č. parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere XXXX
m2, zapísanej na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Galanta pre k. ú. K. a určenia, že časť

nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva po C. S., je potrebné uviesť, že žalobcovia ani v tejto
časti neuniesli dôkazné bremeno, keďže nepreukázali, že parc. č. XXXX/X B XX o výmere XXXX m2 je
identická s parcelou č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2 vedenej na LV č. XXXX, k. ú. K..

42. Súd sa ďalej zaoberal s nárokom žalobcov, týkajúcim sa určenia vlastníctva k vyššie vymedzenému

pozemku o výmere 1720 m2 titulom vydržania.

43. Otázka vydržania v občianskom práve na Slovensku bola a je riešená rôzne v závislosti od času
úpravy. Podľa Uhorského obyčajového práva platného na Slovensku do roku 1950 vydržaním vlastníctvo
k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju, pokojne v držbe.

Vydržanieboloprípustnévočikaždémuzasplneniapodmienky,žedošlokudalosti,ktorádôvodnemohla
v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom a tieto nehnuteľnosti mal v príslušnú, zákonom
ustanovenú dobu 32 rokov v držbe. Občiansky zákonník č. 141/1950 v § 115 § 116 (tzv. Stredný OZ)
upravoval vydržanie takým spôsobom, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti mohol nadobudnúť ten, kto
ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 10 dokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so

zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu.
Dobromyseľnosť sa vyžadovala už na začiatku držby, a teda nemohlo dôjsť k vydržaniu, ak užívateľ
nehnuteľnosti vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne, že sa jej zmocnil bez
právneho dôvodu alebo vedel, že patrí inému, no nevrátil ju. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je v
súlade s právom a poctivá; opak sa musel preukázať. V zmysle ust. § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s § 145

tzv. Stredného OZ z roku 1950, vlastnícke právo vydržaním mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal
nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov; vydržanie bolo vylúčené iba medzi manželmi a iba pri nescudziteľných
veciach, ktoré boli v socialistickom vlastníctve a boli určené na to, aby ich tieto organizácie trvale
užívali. Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu
vec patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Pre započítanie uplynulých dôb

do nepretržitej vydržacej doby je významné intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 (zák. č. 131/1982
Zb.), umožňujúce občanovi započítať aj čas pred 1.4.1964, so súčasným odkladom možnosti vydržania
až od 1.4.1984, ako aj ust. § 872 ods. 6 (zák. č. 509/1991 Zb.), umožňujúce oprávnenej osobe, aby v
prípade vydržania pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v
držbe aj pred 1.1.1992.

44. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení
nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, b)
držba musí byť oprávnená, c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.

45. Pokiaľ ide o predmet vydržania, v súdenej veci ide o pozemok identifikovaný vyššie o výmere XXXX
m2, ktorý je a podľa predchádzajúcich úprav bol spôsobilým predmetom vydržania. Následne sa súd
zaoberal s otázkou oprávnenosti držby. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so
svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi.
Držba nie je oprávnená, ak držiteľ nie je v tomto zmysle dobromyseľný. Posúdenie, či držiteľ je so

zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda, že je vlastníkom, nevychádza sa len zo
subjektívnych predstáv držiteľa, ale musí byť posudzovaná z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva
vyžadovať mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Aj keď držiteľ je subjektívnepresvedčený o svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere pokiaľ sú mu
alebo musia byť známe skutočností, z ktorých by pri zachovaní obvyklej opatrnosti mohol spoznať, že
nie je subjektom práva, o vydržaní ktorého ide. Dobromyseľnosť držiteľa musí trvať po celú zákonom

predpísanú dobu potrebnú na vydržanie.

46. Po vykonanom dokazovaní vo veci súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali súdu
oprávnenosť držby, pričom právny predchodca žalobcov nemohol byť dobromyseľný, že mu vlastnícke
právo patrí, keďže sa tohto vzdal, resp. žiadal o zrušenie jemu pridelených pozemkov nakoľko sa jedná

o asanačné pásmo, a to žiadosťou zo dňa 23.11.1965. Žalobkyňa 1/ síce na pojednávaní vo veci tvrdila,
že sa jej manžel sporného pozemku nevzdal, pričom vyjadrila presvedčenie, že im predmetný pozemok
naďalej vlastnícky patrí, naproti tomu však jej dcéra, žalobkyňa 2/ uviedla súdu, že si pamätá hádku
rodičov, ktorá sa odohrala potom, čo sa otec žalobkyne 2/, t.j. C. S. vzdal pozemku. Vychádzajúc z
týchto vyjadrení, súd mal za to, že žalobcovia mali vedomosť o tom, že sa C. S. vzdal pozemku, avšak
v tom čase napriek tomu, že s jeho rozhodnutím nesúhlasili, nepodnikli vo veci žiadne právne kroky,

napríklad sa nedomáhali určenia neplatnosti právneho úkonu. Ba naopak žalobkyňa 1/ a jej manžel
prestali nehnuteľnosť užívať, čo potvrdili i výpovede manželov Kollárikových, ktorí uviedli, že pozemok
pustol po tom, čo žalobkyňa 1/ a jej manžel prestali ho užívať, preto prijali oni ponuku MsNV v K. a začali
užívať i spornú parcelu manželov S., za čo mestu platili poľnohospodársku daň. Nápravy usporiadania
vlastníckych vzťahov sa, tak ako už súd uviedol vyššie, žalobcovia v tom čase nedomáhali. Na súd sa

obrátili žalobou až po takmer 30 rokoch. Z prejavu vôle manžela žalobkyne 1/, t.j. z toho, že žiadal o
zrušenie prídelu, ako aj z ďalšieho správania žalobkyne 1/ a jej manžela, súd mal za to, že pozemok
nechceli mať vo vlastníctve a ani v držbe. Vychádzajúc z týchto skutočností, potom súd mal za to,
že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali súdu jeden zo základných predpokladov
vydržania, a to oprávnenosť držby.

47. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali určenia, že poručiteľ C. S., zomrelý XX.X.XXXX bol v čase svojho
úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti č. XXXX/X B XX - stavebný pozemok o výmere XXXX
m2 v podiele 1. k celku na základe vydržania, t. č. parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere
XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Galanta pre k. ú. K. a určenia, že časť

nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva po C. S., je potrebné uviesť, že žalobcovia ani v tejto
časti neuniesli dôkazné bremeno, keďže nepreukázali z vyššie uvedených dôvodov splnenie všetkých
podmienok pre vydržanie.

48. Súd ďalej poznamenáva, že na LV č. XXXX je t.č. ako vlastník parc. č. XXX zapísaný žalovaný,

t.j. S. F., a to na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. 8D/32/2016, Dnot 58/2016 zo dňa 1.12.2016,
keďže je jediným dedičom poručiteľa N. F., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, ktorý nadobudol sporný
pozemok titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej s U. U. zo dňa 10.11.1997. U. U. sa stal vlastníkom
pozemku na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva zo dňa 21.7.1997 uzavretej medzi ním
a Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, ktorou Slovenský pozemkový fond Bratislava, previedol

U.U.,podľa§34ods.3písm.a)zákonač.330/1991Zb.okreminéhoajvlastníckeprávokparceleč.XXX
- orná o výmere XXXX m2 v k. ú. K. v celku. Vychádzajúc z týchto skutočností, súd sa stotožnil s názorom
žalovaného, že jeho právny predchodca nadobudol spornú parcelu v dobrej viere, že ju nadobúda od
vlastníka, pričom táto skutočnosť bola potvrdená aj údajmi katastra nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu
má byť poskytnutá široká ochrana práv dobromyseľného nadobúdateľa.

49. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže strana
plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie

dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane, bez ohľadu na jej
procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom
postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie
dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v

spojitostisdôkaznoupovinnosťou)rozumiemezodpovednosťstranyzavýsledokkonania,ktorýzávisíod
zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a
vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na
procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálnehouplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté
dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej

dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva
leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného
práva.

50. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a na vyššie citované zákonné ustanovenia súd

žalobu zamietol v celom rozsahu, nakoľko mal za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že
súd priznal žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko mal
v konaní plný úspech.

52.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.