Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 30Csp/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617207792
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1617207792.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci žalobcu: R Collectors

s.r.o., IČO: 50094297, Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: M. Q., nar.
XX.XX.XXXX, U. E. XXXX/XX, Z. o zaplatenie príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v časti uplatneného nároku na zmluvný úrok vo výške 19,50 % ročne zo sumy 1.720,06 Eur
od 08.06.2017 do zaplatenia zamieta.

Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.07.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia

istiny 1 720,06 Eur, dlžného úroku z istiny vo výške 16,33 Eur, zmluvného úroku vo výške 19,50% ročne
zo sumy 1 720,06 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
1 720,06 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe
zmluvy postúpení pohľadávok uzavretej dňa 13.06.2017 medzi Poštovou bankou, a.s. a žalobcom bola
pohľadávka S. C., a.s. vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 5960358812 postúpená na žalobcu. Na základe
úverovejzmluvyposkytolpôvodnýveriteľžalovanémupeňažnéprostriedkyvsume3500,-Eur.Žalovaný
sa zaviazal vrátiť pôvodnému veriteľovi istinu a zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia. Žalovaný

neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru vyhlásil pôvodný veriteľ
dňa 15.08.2014 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný časť
dlžnej sumy zaplatil. Poslednú čiastkovú úhradu vykonal žalovaný dňa 17.05.2017.

2. Tunajší súd vydal dňa 06.11.2017 vo veci platobný rozkaz, ktorým vyhovel žalobe žalobcu v časti. Súd
priznal platobným rozkazom žalobcovi istinu 1 720,06 Eur, dlžný úrok z istiny vo výške 16,33 Eur, úrok
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 720,06 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia a náhradu trov

konania. V ostatnej časti a to úroku z istiny vo výške 19,50% ročne zo sumy 1 720,06 Eur od 08.06.2017
do zaplatenia súd platobný rozkaz nevydal. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 24.01.2018. Predmetom ďalšieho konania preto zostal zmluvný úrok vo výške 19,50% ročne zo
sumy 1 720,06 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia.

3. Uplatnenie zmluvného úroku vo výške 19,50% ročne zo sumy 1 720,06 Eur od 08.06.2017 do
zaplatenia po zosplatnení žalobca odôvodnil tým, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je

prejavom vôle veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej
povinnosti, zaplatiť celý dlh jednorazovo v stanovený termín. Z tohto prejavu vôle žiadnym spôsobom
nevyplýva, že veriteľ mení záväzok dlžníka v ostatných jeho právach a povinnosti. Zosplatnenie úveru je
právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť.Zosplatnenie úveru je tak následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť
úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku
úveru jednorazovo a nie po častiach. Pokiaľ tak platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo

vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad, že v prípade
zmeny splatnosti jednotlivej splátky (zosplatnenie úveru) povinnosť platiť zmluvný úrok až do času
riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru.
Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Súd tak de facto napriek uzatvorenej platnej
Zmluve o úvere rozhodol o zániku zmluvnej podmienky v rozpore s platnou právnou úpravou, čím

žalobcu bezdôvodne ukrátil o čas zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru. Ani sankčný úrok nie je
kompenzáciou veriteľa za poskytnutie úveru. Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie
finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako
podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných
prostriedkov. Pokiaľ pred časom vyhlásenia predčasného splatenia úveru v prípade omeškania dlžníka
s úhradou je možné od neho požadovať tak zmluvný úrok ako i úrok z omeškania, vzniká otázka, z

akého dôvodu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa zrazu súdu javí vzťah medzi dvoma úrokmi,
zmluvným a zákonným z omeškania iný. Ide o totožné právne i skutkové situácie, ktoré nemožno
posudzovať rozdielne.

4. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43co/1/2018 zo dňa

25.01.2018, ktorým skonštatoval „Úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých
finančných prostriedkov, preto má podľa názoru odvolacieho súdu dlžník zásadne povinnosť platiť tento
úrok za skutočnú dobu ich používania t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si
strany zmluvy o úvere nedohli niečo iné.“

5. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17co/122/2017 zo
dňa 21.03.2018, ktorým skonštatoval „Podstatnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní žalobkyne je,
či je možný súbeh úrokov z úveru aj úrokov z omeškania alebo sa navzájom vylučujú. Ustanovenie
§ 503 Obchodného zákonníka neupravuje dobu, dokedy je dlžník povinný platiť úroky z úveru, iba
splatnosť úrokov a dispozitívne v odseku 3 poslednej vete povinnosť dlžníka zaplatiť úroky len za

dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade vrátenia poskytnutých peňažných
prostriedkov dlžníkom pred dobou určenou v zmluve. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka,
Občianskeho zákonníka, či zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej
zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Prípustnosť dohody
účastníkov zmluvy o úvere o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do vrátenia poskytnutých

peňažných prostriedkov vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá je aplikovateľná
v Slovenskej republike vzhľadom na v minulosti totožnú a v súčasnosti príbuznú právnu úpravu úverov
poskytnutých spotrebiteľom.“

6. Žalovaný sa k nároku žalobcu na zmluvný úrok vo výške 19,50% ročne zo sumy 1 720,06 Eur od

08.06.2017 do zaplatenia vyjadril s tým, že zo začiatku pôžičku riadne splácal, ale začal mať vážne
zdravotné problémy o čom informoval aj S. C., a.s., ktorá mu uznala odklad dohodnutých splátok
na pár mesiacov a následne navýšenie splátok. Od januára roku 2015 do mája roku 2017 žalovaný
splácal pôžičku pôvodnému veriteľovi. Platby realizoval šekom priamo na účet Poštovej banky, čo doložil
fotokópiami šekov. Jeden mesiac sa dozvedel, že mu S. C. zrušila úverový účet, čím mu znemožnila

uhrádzať splátky úveru, pričom do konca splatnosti úveru mu zostávalo 8 mesiacov. Potom sa žalovaný
dozvedel,žeS.C.postúpilajehodlhnaspoločnosťRCollectorss.r.o.Žalovanýďalejuviedol,žesizobral
pôžičku 3 500,- Eur, do 20.03.2018 mal Poštovej banke splatiť pôžičku navýšenú o celkové náklady
2 489,39 Eur, čo predstavuje celkom 5 989,39 Eur. Do zrušenia úverového účtu, t.j. do 17.08.2017
Poštovej banke uhradil celkom čiastku 5 623,60 Eur. Následne spoločnosti R Collectors s.r.o. uhradil

sumu 206,46 Eur. Celkovo teda žalovaný do 20.03.2018 uhradil pôvodnému aj novému veriteľovi sumu
5 830,06 Eur. Žalovaný uviedol, že neuznáva uplatnený zmluvný úrok vo výške 19,50% a považuje ho
za úžernícky.

7. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť vopred
ospravedlnil a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Predvolanie si žalovaný prevzal dňa
20.07.2018.9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa so žalobou, Zmluvou o úvere
dostupná pôžička zo dňa 20.03.2012, obchodnými podmienkami Poštovej banky a.s. pre úver dostupná

pôžička, všeobecnými obchodnými podmienkami S. C., a.s., sadzobníkom poplatkov, zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 15.05.2014, výzvou
na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 29.07.2014, listinou - aktuálny stav úveru zo dňa 27.06.2017,
fotokópiami potvrdení o hotovostných vkladoch na úverový účet, výpisom z účtu žalovaného, potvrdením
Sociálnej poštovné o poberaní nemocenského pre žalovaného a zistil tento skutkový a právny stav:

10. Dňa 20.03.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštovou bankou, a.s. a žalovaným
uzavretázmluvaoúveredostupnápôžičkač.5960358812,nazákladektorejprávnypredchodcažalobcu
poskytol žalovanému úver vo výške 3 500,- Eur, splatný v 72 mesačných splátkach s výškou mesačnej
splátky 86,29 Eur, pri výške úrokovej sadzby 19,50% ročne, pri RPMN 21,76%, pri priemernej RPMN
18,77 %, s celkovými nákladmi 2 489,39 Eur, s poplatkom za poistenie za komplexný súbor poistenia,

splatnosťou prvej mesačnej splátky 20.deň v mesiaci ku dňu 20.04.2012, termínom konečnej splatnosti
dňa 20.03.2018.

11. Vzhľadom na to, že žalovaný neplatil úver riadne a včas, zostal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny
1 720,06 Eur, dlžného úroku z istiny vo výške 16,33 Eur, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne

zo sumy 1 720,06 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia. Tunajší súd preto vydal dňa 06.11.2017 vo veci
platobný rozkaz, ktorým vyhovel žalobe žalobcu v časti. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 24.01.2018. Predmetom ďalšieho konania zostal zmluvný úrok vo výške 19,50%
ročne zo sumy 1 720,06 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
roky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej
prípustnej výške.

14. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

15. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,

ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov.

17. Podľa § 2 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúkaalebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov
ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za

rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Žalobca svoj nárok na zmluvný úrok vo výške 19,50% ročne zo sumy 1 720,06 Eur od 08.06.2017
do zaplatenia odvodzoval od všeobecných obchodných podmienok. Zo žaloby vyplynulo, že pôvodný
veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 15.08.2014. Z uvedeného možno konštatovať, že
žalobca tým určil splatnosť dlhu. Ak teda žalobca požaduje od žalovaného úroky z úveru (vo výške

19,50%) odo dňa 08.06.2017 je zrejmé, že ide o úroky po splatnosti úveru. Súd je toho názoru, že takto
určenýúrokžalobcovinepatrí.SúdpritomvychádzalzuzneseniaÚSIV476/2012z18.09.2012,vzmysle
ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi
patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky
z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti

s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov
z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami
sporu. V prípade zosplatnenia úveru svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane

odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal

stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný
stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a
plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De

facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi
by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou
záväzku. Súd takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči
spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového

vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd ďalej poukazuje na to, že keďže
jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru,
a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je

v omeškaní s vrátením dlžnej sumy.

21. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1
prvej vety Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použitépeňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s
dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného
zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka

zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina úveru
ďalej zmluvne neúročí, žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver vyplýva z podstaty
zmluvného úroku, ktorá je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi
do doby splatnosti. Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov nakoľko táto je pre obchádzanie
zákona absolútne neplatná. Súd preto zamietol zostávajúci nárok žalobcu na zmluvný úrok vo výške

19,50% ročne zo sumy 1 720,06 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia.

22.SúdvtejtosúvislostipoukazujenarozhodnutieKrajskéhosúduvBratislave10Co/136/2017,vktorom
odvolací súd uviedol: „Úrok z úveru predstavuje cenu peňazí z zmysle ceny obetovanej príležitosti
veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk a práve
absentujúci zisk pokrýva veriteľovi úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného

záväzku. Súdny dvor výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách stanovil zásadne pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa
od dispozitívnych noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-415/11, AZIZ), keď „Článok 3
ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „značná nerovnováha" ku škode
spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v

prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere,
je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie
zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. ... na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek
požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad)", treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ,
ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento

spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní". Zákonodarca opakovane
pristúpil k regulácii úverových vzťahov a oficiálne sa kritizuje nadmerný nárast zadlženia obyvateľstva
z úverových vzťahov, keď z dôvodovej správy k novele nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., vykonanej nar.
vl. č. 586/2008 Z. z. vyplýva, že „Cieľom predkladaného návrhu je docieliť vyváženú právnu úpravu v
oblasti sankcií, a tak zamedziť jednej z foriem úžerných praktík v spotrebiteľských veciach. Reaguje sa

na sofistikovanejšie a oveľa nebezpečnejšie úžerné praktiky, pri ktorých sa síce nedojednáva vysoký
úrok za poskytnutie peňažných prostriedkov, ale cez množstvo zmluvných pokút a iných sankcií sa
ospravedlňuje neprimeraný nárast výšky pohľadávky. Podľa článku 8 Smernice Rady 93/13/EHS z
05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, môžu štáty prijať prísnejšie
opatrenia za účelom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Navrhovaná právna

úprava bez ujmy pre dodávateľa zabezpečuje jednoduchšie, ale predovšetkým jednotnejšie pravidlá pri
sankciách spojených s porušením záväzku spotrebiteľa, keď spotrebiteľské vzťahy nesmú byť zdrojom
neprimeraných ziskov...". Je nepochybné, že za úver možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj
obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon teda umožňuje dodávateľovi na
určitú dobu (do splatnosti), podľa jeho predstáv, poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od

začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo
zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť,
avšak niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť
úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie
finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom)

alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta) s tým, že uvedenej dispozície zákona sa evidentne dotýka
dohoda o úrokoch po splatnosti, popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách, pričom
ak evidentne táto dohodnutá konštrukcia indikuje neprimeraný nárast dlhu, zákonite nastupuje otázka
povinnosti vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody (úrokov popri úrokoch z omeškania a
ďalších sankciách. Podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, že taký odklon od dispozície právnej

normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania, či iných sankciách, je v neprospech žalovanej.
Ak by takejto dohody nebolo, zákon by umožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti sankcie úroky z
omeškania pri pomerne novom pravidle o administratívnom strope na celkové sankcie zakotvenom v
§ 3a nar. vlády 87/1995 Z. z.. Je evidentné, že úroky popri úrokoch z omeškania, sú nielen odklonom
od zákona v neprospech žalovanej, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému

pravidlu v ust. § 3a ods. 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z.. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej
povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať
jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny z čoho vyplýva, že rozdiel stavu výhody splátok
a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemápovinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a
za tento stav nedostatku a úverovania, patrí veriteľovi úrok, pričom jednorazovým zosplatnením vzniká

spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky
ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený
sankčnýmjednostrannýmpredčasnýmzosplatnenímúverstým,žesprotiprávnymstavomsaprirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,

a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Je nutné zároveň uviesť, že úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú
odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu
narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti
navyšujúcenuzaužívaniefinančnýchprostriedkovzaobdobiedodohodnutejalebopredčasnevyvolanej
doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania, čím dochádza k obchádzaniu

inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov dohoda, podľa
ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti
pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode
spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré

chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.“

23. K argumentácii žalobcu v žalobe poukazujúcej na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,
sp. zn. 43co/1/2018 zo dňa 25.01.2018 a Krajského súdu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.
zn. 17co/122/2017 zo dňa 21.03.2018 súd uvádza, že predmetné rozsudky vychádzajú z právneho

názoru, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Tento právny názor je však prekonaný ustálenou
judikatúrou súdov Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie, ktorá uvádza právny záver,
že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou aj keď uzavretou podľa Obchodného zákonníka, avšak
podliehajúca režimu zákona o spotrebiteľských úveroch a režimu Občianskeho zákonníka a jeho úpravy
týkajúcej sa spotrebiteľských zmlúv.

24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

· trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto
mu patrí náhrada trov vo výške 100%. Vzhľadom na to, že žalovanému v konaní nevznikli žiadne trovy
konania, súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).