Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. september 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/191/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118203044
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118203044.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci navrhovateľky: W. O., nar. XX.XX.XXXX, adresa
G., B. M. XXXX/XX, prechodne G., I. X, proti: B. O., nar. XX.X.XXXX, adresa G., B. M. XXXX/XX,
zastúpeného splnomocnencom: In Medias Res, s.r.o., so sídlom Trnava, Sladovnícka 13, IČO: 36 863
351, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - zákazu priblíženia sa B. O. k navrhovateľke a k

maloletým deťom: 1. V. O., nar. XX.X.XXXX, 2. W. O., nar. XX.X.XXXX, obe adresa ako matka, v konaní
zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v G., na odvolanie B. O. proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 19C/23/2018-4 zo dňa 4.5.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti uloženej povinnosti nepribližovať sa
p o t v r d z u j a v ostatnej časti m e n í nasledovne:

- výrok dopĺňa o úvodnú časť:
Súd nariaďuje nasledovné neodkladné opatrenie:

- výrok v časti poučenia znie:
Súd p o u č u j e B. O., že môže na súd podať proti navrhovateľke žalobu o náhradu škody alebo inej

ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia v zmysle § 340 CSP.

II. Navrhovateľke p r i z n á v a voči B. O. nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou uložil B. O., nar. XX.X.XXXX
povinnosť nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov k W. O. a k maloletým deťom V. O. a
W. O.. Druhou výrokovou vetou vyslovil, že navrhovateľka má nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%. Napokon treťou výrokovou vetou poučil B. O., že môže podať na súd návrh na úpravu styku s
maloletými deťmi.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. h), § 326
ods. 1, § 328 ods. 1, § 337 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a v
časti o náhrade trov konania s použitím § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP.

3. Súd pritom vychádzal z návrhu navrhovateľky doručeného dňa 5.4.2018, ktorým sa domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil B. O. povinnosť nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 10
metrov k nej a k obom maloletým deťom. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli 17.5.2008, z
manželstva pochádzajú dve označené maloleté deti. V čase podania návrhu chcela podať návrh na
rozvod manželstva, keďže už od jeho začiatku mal manžel problémy s alkoholom, ktorý požíval často

a vo zvýšenej miere, pričom pod jeho vplyvom bol agresívny, verbálne ju napádal, kričal, bol hlučný,
vulgárny, vyčítal jej skutočnosti, ktoré sa nenastali a svedkami týchto prejavov boli vždy maloleté deti,ktoré tým trpeli. Manžel sa jej opakovane vyhrážal, že ju „zahrabe, ak podá o rozvod“. Takéto situácie
sa opakovali skoro každodenne, extrémne prejavy boli asi 5x za mesiac. Takéto agresívne správanie a
psychické týranie v rodine pretrváva podľa navrhovateľky počas celého spolužitia, pričom za posledné

dva mesiace sa situácia vyhrotila do extrémov, manžel rodinu psychicky týra aj keď nie je pod vplyvom
alkoholu. Posledný agresívny výstup bol v sobotu 31.3.2018, kedy sa večer vrátil domov na aute značne
pod vplyvom alkoholu, pričom pokračoval v požívaní alkoholu, začal byť agresívny, vulgárny a správal
sa neprístojne a nepríčetne, svedkom boli i svokra a švagor, ktorý následne privolal hliadku PZ. Manžela
vzali do cely predbežného zadržania, z ktorého ho v pondelok dopoludnia prepustili, avšak ho poučili,

že má zákaz vstupu do bytu po dobu 10 dní. Zo strachu o svoj život a život maloletých bola nútená
opustiť predmetnú domácnosť aj s deťmi a nasťahovať sa k rodičom do G.. Deti sa odmietajú vrátiť späť
do spoločnej domácnosti. Dňa 31.3.2018 podala na manžela trestné oznámenie a v ten istý deň bolo
začaté proti nemu aj trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm.
b) Trestného zákona.

4. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave ČVS: ORP 618/01-TT-TT-2017
Trnava zo dňa 31.3.2018 súd prvej inštancie zistil, že bolo začaté trestné stíhanie pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona, nakoľko zistené
skutočnosti nasvedčujú, že manžel W. O. sa v dňa 31.3.2018 v mieste ich trvalého bydliska na adrese G.,
B. M. XX nebezpečne vyhrážal manželke ublížením na živote a zdraví, pričom jej aj vulgárne nadával,

čím u nej vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie.

5. Následne prvoinštančný súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel s tým, že sa
stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, keď i podľa názoru súdu je potrebné upraviť
pomery, keďže B. O. je dôvodne podozrivý z násilia, predovšetkým fyzického, pričom sa nedá vylúčiť ani

psychické týranie. Súd mal za osvedčené, že B. O. svojím správaním reálne vyvoláva u navrhovateľky
obavu o život, zdravie, normálny fyzický a psychický vývoj, ale i u maloletých detí, ktoré boli svedkami
agresívneho správania otca a majú strach sa vrátiť do domácnosti. Súd považoval za prioritný
záujem chrániť maloleté deti pred právom otca na dôsledné preskúmanie tvrdených a preukazovaných
skutočností uvedených v jeho neprospech, ako aj pred právom na výkon rodičovských práv otca, do

ktorých bude týmto neodkladným opatrením zasiahnuté.

6. S poukazom na § 337 ods. 1 CSP súd poučil otca o možnosti podať návrh na súd na úpravu styku s
maloletými, kedy by následne súd aj bez návrhu zrušil uznesenie o neodkladnom opatrení.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol s odkazom na § 255 ods. 1 CSP s tým, že navrhovateľka bola
v konaní úspešná.

8. Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie B. O., ktorým sa domáhal, aby odvolací súd nariadené napadnuté neodkladné opatrenie

zrušil v celom rozsahu. Poukázal na to, že navrhovateľka ako dôvod pre nariadenie neodkladného
opatrenia uviedla agresívne správanie odporcu, ktorého sa mal dopúšťať voči navrhovateľke, pričom
neuvádza, že voči deťom, psychické násilie, ktoré by mohlo vyústiť do fyzického násilia s tým, že
ďalšie spolužitie je v spoločnom byte neprijateľné a podľa jej vyjadrenia má dôvodnú obavu o svoj
život a zdravie, rovnako ako tak spoločných detí, pričom ako dôkaz predložila nekompletnú listinnú

dokumentáciu zo spisového materiálu polície (so zmätočnou spisovou značkou). Podľa odvolateľa
ani z jedného predloženého listinného dôkazu nemožno preukázateľne ustáliť, že by došlo objektívne
k naplneniu skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania zo strany odporcu, keď nie je
pravdivým tvrdenie navrhovateľky, že bolo začaté trestné stíhanie pre spomínaný prečin. Vo veci
bolo síce začaté trestné konanie, avšak bez vznesenia obvinenia odvolateľovi. Rozhodnutie súdu

prvej inštancie označil za nedostatočne a nezákonne podložené, keď súd v čase rozhodovania nemal
jednoznačne a objektívne preukázanú skutočnosť, že odvolateľ je osoba dôvodne podozrivá z násilia
predovšetkým fyzického, pričom sa nedá vylúčiť psychické. Napadnuté rozhodnutie podľa neho bolo
vydané predčasne a jeho nepresvedčivé odôvodnenie neobstojí v kontexte objektívne ustáleného
dôkazného stavu ku dňu rozhodovania súdu, aktuálne odvolacieho. Navrhovateľka súdu nielenže

neosvedčila dôkazmi existenciu skutočností potrebných pre jednoznačný a nezameniteľný záver o
pravdepodobnosti uplatňovaného nároku, ale ani reálne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Súd pritom opomenul zabezpečenie akéhokoľvek dôkazu do predmetného konania či už z úradnej
povinnosti alebo zo strany navrhovateľky, ktorými by podložil záver o strachu maloletých vrátiť sa dodomácnosti, či strachu zo stretnutia s odvolateľom. Takýmto dôkazom by bolo vyjadrenie kolízneho
opatrovníka detí. Za zjavne nezrozumiteľný a nepreskúmateľný označil záver súdu prvej inštancie, ktorý
sa nekriticky stotožnil bez podrobnejšieho preskúmania skutkového stavu veci s návrhom navrhovateľky,

ani deti totiž preukázateľne bez právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu neboli priamo či
nepriamo ohrozené na živote ani zdraví. V tejto súvislosti odkázal na judikatúru Z IV (s.176) týkajúcu sa
naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) OSP, ktorý podľa odvolateľa nebol navrhovateľkou
preukázaný.

9. V ďalšej časti odvolania odvolateľ žiadal, aby súd zabezpečil ku konaniu kompletný spisový materiál
OR PZ v Trnave pod ČVS: ORP-618/01-TT-TT-2017 s tým, že predmetná vec mala byť postúpená
Okresnému úradu v Trnave na riešenie priestupkov. Žiadal tiež, aby bol pripojený spis vedený pred
OS Trnava sp. zn. 38C/27/2018, v ktorom navrhovateľka účelovo a zavádzajúco žiada súd o vydanie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, pričom sa jedná o totožný návrh.

10. V prípade, ak by aj mal súd za preukázanú obavu navrhovateľky, že by odvolateľ mohol byť
podozrivý z násilia, súd je povinný vychádzať len zo stavu, ktorý tu je v čase rozhodovania o návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia a ak takýto dôvod objektívne neexistoval alebo pominul, je zo strany
odvolacieho súdu dôvodným pristúpiť k postupu v zmysle § 324 CSP s tým, že napadnutým rozhodnutím
bol v podstate odvolateľovi zakázaný akýkoľvek osobný kontakt predovšetkým s maloletými deťmi, došlo

nepochybne k závažnému porušeniu zákonnej zásady proporcionality, čo má za následok obmedzenie
odvolateľa pri výkone jeho ústavných a zákonných práv. Súd prvej inštancie v odôvodnení sám
ustálil, že nevykonal dostatočné dokazovanie, resp. nezabezpečil dôsledné preukázanie a preskúmanie
dôvodnosti podaného návrhu. Zjavne opomenul posúdenie proporcionality uplatňovaného nároku a
práv zo strany navrhovateľky, čím bezdôvodne obmedzil výkon vlastníckych a užívacích práv patriacich

odvolateľovi. Ten má až do podania odvolania bezzákladne zamedzený vstup do spoločného bytu,
kde má všetky svoje veci. Súd tak prekročil rámec svojej rozhodovacej činnosti, vydal predčasne
nepreskúmateľné a nevykonateľné rozhodnutie, čím preukázateľne zasiahol do ústavou a zákonmi
zaručených práv odvolateľa v konaní. Aj táto vada podľa odvolateľa je spôsobilým apelačným dôvodom.

11. Za zmätočné a rozporuplné označil odporúčanie - poučenie zo strany súdu o možnosti podať na súd
návrh na úpravu styku s maloletými deťmi, jedná sa o neštandardný postup v rozpore s rozhodovacou
praxou súdov, naviac účastníci sú v riadnom manželskom zväzku a teda obaja sú rovnocennými
partnermi a rodičmi maloletých detí. Naviac podľa odvolateľa z výrokovej časti nie je zrejmé, či sa
jedná o dočasnú úpravu práv a povinností, alebo definitívnu, keďže to v terminológii výrokovej vety

absentuje. Za nezrejmé označil tiež ako súd dospel k vzdialenosti nie menšej aj 10 metrov, čo zostáva
v nepreskúmateľnej rovine. V prípade, ak súd nepostupoval pri odôvodňovaní rozhodnutia v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP, rozhodnutie je nielen nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, alebo pre ich
nezrozumiteľnosť, ale aj základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. V tejto
súvislosti odkázal na nález ÚS SR sp. zn. II.ÚS 6/0 (zrejme 03). V závere odvolateľ ustálil, že súd dospel

na základe svojich vyvrátiteľných domnienok k viacerým nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam,
v konaní došlo k závažným vadám a pochybeniam, nebolo objektívne tvrdené deklarované podozrenie z
násilia a rovnako ani dôvodná a pretrvávajúca obava o život a zdravie na strane navrhovateľky a detí, čo
má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z tohto dôvodu je nevyhnutným, aby došlo k dôslednej
revízii napadnutého rozhodnutia zo strany súdu vyššieho stupňa.

12. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu žiadala o ponechanie
neodkladného opatrenia v plnom rozsahu. Uviedla, že agresívne správanie B. O. sa v posledné roky
stupňovalo voči všetkým v jeho okolí, voči nej ako manželke, taktiež voči deťom, na ktoré bezdôvodne
kričal. Psychické násilie zväčša vyústi do fyzického násilia, na ktoré ale nemieni s deťmi čakať, nie

je povinná znášať večne napätie, ktoré nikomu neprospieva. Objektivizovať skutkovú podstatu prečinu
nebezpečného vyhrážania nie je možné, to by mal pochopiť aj právny zástupca B. O.. Obvinenie
odvolateľa nebolo vznesené na základe opakovaného vypovedania na polícii, keď najbližší príbuzní
odvolateľa zmenili výpoveď, predpokladá, že po dohovore s ním. Nemôže existovať žiadny úradný
záznam o akomkoľvek fyzickom alebo psychickom týraní zo strany odvolateľa, pretože všetky problémy

riešila medzi štyrmi stenami a nie po úradoch. To ale neznamená, že psychické násilie sa nedialo.
Podľa navrhovateľky rozhodnutie bolo vydané jednoznačne správne a nie predčasne. Dôkaz o strachu
maloletých detí vrátiť sa do domácnosti je úplne jednoznačný, do podania vyjadrenia (19.6.2018)
neustále žijú v domácnosti rodičov navrhovateľky pre strach detí z otca. Navrhovateľka a deti neboliohrozené na živote a zdraví len na základe správnosti rozhodnutia súdu. Zo strany detí nie je žiadna
snaha o kontaktovanie otca. Deti sa s ním kontaktovať nechcú, pretože stresy, ktoré s ním prežili, už
nechcú ďalej znášať. Právo na výkon rodičovských práv nevyužil odvolateľ počas celého manželstva,

pretože o deti neprejavoval žiaden záujem. Za klamstvo označila, že odvolateľ má svoje osobné veci
v predmetnom byte, keďže mu ich osobne pobalila a odovzdala prostredníctvom švagra 9.4.2018.
V danom prípade podľa navrhovateľky súd prvej inštancie jednoznačne neprekročil rámec svojej
rozhodovacej právomoci a nezasiahol do ústavy, zákonov a práv odvolateľa. Nekonal na základe
domnienok ale na základe svedeckých výpovedí účastníkov na polícií a to aj odporcovej matky a brata.

13. Procesný opatrovník maloletých detí doložil k doručenému odvolaniu písomné vyjadrenie, v ktorom
poukázal na to, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa koná iba o predbežnej otázke a konečné
rozhodnutie bude vydané až po vykonanom dokazovaní a preukázaní skutočností odôvodňujúcich jeho
vydanie; odporučil odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

14. V priebehu odvolacieho konania B. O. prostredníctvom svojho zastúpenia doručil do spisu uznesenie
OR PZ v Trnave ČVS: ORP-618/02-TT-TT-2018 zo dňa 22.5.2018, ktorým bola predmetná vec týkajúca
sa podozrenia spáchania prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, nakoľko zistené skutočnosti nasvedčujú
tomu, že B. O. sa voči manželke W. O. v čase okolo 18.30 hod. dňa 31.3.2018 na adrese ich spoločného

bydliska pod vplyvom alkoholu agresívne správal a vulgárne ju urážal, čím v tom momente u nej
vzbudil obavu o jej život a zdravie, postúpená príslušnému orgánu na prejednanie priestupku a to
Okresnému úradu Trnava, nakoľko výsledky policajného preverovania ukazujú, že daný skutok by mohol
byť príslušným orgánom posúdený ako priestupok. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva,
že B. O. vo svojej výpovedi uviedol, že nikdy sa nikomu nevyhrážal zabitím a ani nikoho fyzicky

nenapadol,nikdybysvojejženeadeťomneublížil.W.O.vovýpovedisvedkapoškodenéhodňa1.4.2018
popísala situáciu, ktorá sa odohrala dňa 31.3.2018, keď na jej zavolanie prišla svokra s bratom B., tak
navrhovateľka s deťmi sa zatvorila do izby, kde sa syn V. povracal. Do zápisnice uviedla, že manžel ju,
ani deti nikdy fyzicky nenapadol, nikdy sa jej, ich deťom, ani rodine nevyhrážal zabitím alebo ublížením
na zdraví. Bol ale vulgárny a slovne agresívny. Obdobne vypovedali svedkovia K. O. (matka B. O.) a

jeho brat B. O., ktorí boli prítomní v byte účastníkov dňa 31.3.2018 tak, že B. bol pod vplyvom alkoholu
agresívny a nahnevaný, avšak za ich prítomnosti sa nikomu nevyhrážal a nikomu nenadával. Obaja
svedkovia uviedli, že si myslia, že B. by nebol schopný ublížiť manželke ani deťom.

15. Z odôvodnenia uznesenia je tiež zrejmé, že po príchode na OO PZ v Trnave bolo spísané vykázanie

zo spoločného obydlia pre B. O.. V závere poverený príslušník PZ ustálil, že konanie B. O. nenaplnilo
zákonné znaky trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona a ani iného
trestného činu, nakoľko z výsluchu poškodenej W. O. je zrejmé, že sa jej manžel nijako nevyhrážal a
teda ani ublížením na zdraví a ani smrťou a taktiež sa nevyhrážal ani ich deťom, čo bolo podložené aj
výsluchmi svedkov K. O. a B. O. a preto je namieste posúdiť skutok ako priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu podľa § 49 zák. č. 372/1990 o priestupkoch v účinnom znení, v dôsledku čoho považoval
postúpenie veci na prejednanie priestupku za odôvodnené.

16. Dopytom na Okresný súd Trnava odvolací súd zistil, že na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
38C/27/2018 je vedená vec W. O. proti B. O. o nariadenie neodkladného opatrenia - uloženie povinnosti

nevstupovať dočasne do bytu, pričom dňa 6.4.2018 bolo nariadené neodkladné opatrenie, voči ktorému
sa dňa 10.5.2018 B. O. odvolal, dňa 21.8.2018 bolo vydané opravné uznesenie, ktoré dosiaľ nebolo
prevzaté navrhovateľkou a vec ešte nebola postúpená na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v
Trnave.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku-
ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným
subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d)
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ

podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) g) a h) CSP v spojení
s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanieje len čiastočne dôvodné, preto je potrebné napadnuté uznesenie v časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť
a v časti podľa § 388 CSP zmeniť.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením
uložiť zákaz priblíženia sa B. O. k navrhovateľke a k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 10
metrov.

19. Podľa čl. 7 CMP, úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Formálne
pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom procesnom postupe dosiahnutý iný
výsledok konania. V záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených záujmov
účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť ich realizáciu tak,
aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.

20.Podľačl.12CMP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
účastníkov konania a iných osôb.

21. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je

príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

23. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Podľa § 325 ods. 2 písm. h), neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú
vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

25. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva (ods. 2).

26.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

27. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci

stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

28. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

29. V zmysle § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Podľa ods. 2, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na
navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia.

30. Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

31. Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo

podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

32. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

33. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach

prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.

34. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

35. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

36. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať

patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

37. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,
aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s

procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

38. Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade
s najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú
možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym legitímnym spôsobom,

preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť, akú dospelí nepotrebujú.

39. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

40. Civilný mimosporový poriadok obsahuje vo svojej Tretej časti iba niektoré ustanovenia o

neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní
všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom
ustanovení § 325 ods. 2 obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení.
Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítavaCivilný sporový poriadok, a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje Civilný mimosporový
poriadok.

41. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie
dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov a bez nariadenia pojednávania,
a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu.

42. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o
právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo
veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda i pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia i keď

to CSP už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza.

43. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až
rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre

vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusívždybyťdodržanýformálnypostupstanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade
podľa cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť

pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou
situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom
dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč.
procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec)
odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným

záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový
vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach
návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať
práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere
riadiť výlučne záujmom dieťaťa, na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu

totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za
jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže
a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy
potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v
tomto smere ostali nečinnými. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia

(na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní
o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto
výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa
neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov.
Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia

na základe návrhu účastníka (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 CSP), prakticky
vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť
navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve
konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen
od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla

poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o
prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora
neuplatnia.

44. Uvedené neodkladné opatrenie podľa cit. § 325 ods. 2 písm. h/ CSP je účinným prostriedkom

preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu
právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii ohrozenia ich duševnej či
telesnej integrity. Právo nebyť vystavený bezprostrednej hrozbe ohrozenia duševnej či telesnej integrity
osoby je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násiliavyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská
republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o
občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia

OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek
útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

45. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza

pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné
črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického
a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je,
keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí

niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie
nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie
môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú
vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť
najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Násilím je aj nezabránenie

násiliu.

46. Dôvodné podozrenie z násilia resp. trestné stíhanie ale nie je zákonnou podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle cit. § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Zákonnou podmienkou pre uloženie
neodkladným opatrením, aby sa strana na určenú vzdialenosť nepribližovala resp. iba obmedzene

približovala k osobe, je hrozba, že konaním tejto strany môže byť ohrozená telesná alebo duševná
integrita dotknutej osoby, pričom sa nevyžaduje, aby k narušeniu telesnej alebo duševnej integrity už
reálne došlo.

47. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) Civilného

sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej
integrity. Osvedčenie dôvodného možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity

sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska
procesného maximálne zrýchlené.

48. Podľa názoru odvolacieho súdu z doposiaľ pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia
dostatočným spôsobom osvedčeného (i keď zatiaľ nie nepochybne preukázaného) vyplýva, že B. O.

v priebehu trvania manželstva účastníkov dlhodobo nadmerne požíva alkoholické nápoje, pričom pod
ich vplyvom prejavuje verbálnu agresivitu voči svojmu okoliu. Táto skutočnosť vyplýva nielen z návrhu
navrhovateľky, popísaných rozhodnutí polície, výpovede navrhovateľky pred políciou, ale rovnako aj z
výpovedí pred políciou matky a brata B. O. uskutočnenej dňa 31.3.2018, teda v deň incidentu, ktorého
sa zúčastnili. Na týchto záveroch nič nemení skutočnosť, že obaja svedkovia pri následnom doplnení

výsluchu, zrejme si vedomí možných následkov pre B. O., zmiernili svoju výpoveď, jeho agresivitu ale
nepopreli. Z doposiaľ osvedčeného a to najmä z výpovede samotnej navrhovateľky pred OO PZ vyplýva,
že B. O. navrhovateľku, ani deti nikdy fyzicky nenapadol a nikdy sa im nevyhrážal zabitím, ani ublížením
na zdraví. V dôsledku obdobných záverov aj policajný orgán vo vyššie označenom uznesení ustálil,
že chovanie B. O. nenaplnilo zákonné znaky trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360

Trestného zákona, s tým, že by mohlo ísť o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
Zákona o priestupkoch.

49. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka osvedčila základné skutočnosti potrebné pre záver
o nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov strán podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Vzhľadom na

vyššie popísané osvedčené skutočnosti je potrebné predbežne a dočasne poskytnúť navrhovateľke ako
i obom maloletým deťom strán ochranu pred ohrozením ich duševnej a nedá sa vylúčiť, že i telesnej
integrity. To, že duševná integrita navrhovateľky i detí bola doterajším správaním sa B. O. ohrozená,
nesporne nasvedčuje aj to, že po poslednom incidente dňa 31.3.2018 sa navrhovateľka aj s obomadeťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti, opustila spoločné obydlie, kde dosiaľ všetci žili a mali
vytvorený potrebný a zaužívaný komfort, pričom zvolila menej komfortné prostredie u svojich rodičov;
nasvedčuje tomu i to, že bolo osvedčené, že maloleté deti sa odmietajú vrátiť do pôvodnej spoločnej

domácnosti a nemajú záujem sa ani s otcom stretnúť, pričom otec v podanom odvolaní ani netvrdil, že by
k stretnutiu s deťmi za dané obdobie bolo došlo. Za daných osvedčených okolností je nesporným nárok
navrhovateľky a detí na zachovanie telesnej a duševnej integrity, pričom bola osvedčená aj potreba
bezodkladne za týmto účelom upraviť pomery medzi stranami. Bolo nevyhnutné súdnym rozhodnutím
v podobe neodkladného opatrenia poskytnúť ochranu ako navrhovateľke, tak i obom deťom pred

ohrozením ich integrity zo strany B. O.. Zásah do osobnostných práv B. O., ktorý v dôsledku toho
nastane, odvolací súd považoval za nevyhnutný a zároveň za proporcionálny. Podľa toho, čo je súdu
známe zo spisu, navrhovateľka s deťmi predmetný byt neužíva a preto toto neodkladné opatrenie nemá
priamy a bezprostredný vplyv na nemožnosť užívania bytu B. O. a jeho osobné veci z bytu mu boli
vydané.. Odvolací súd pritom považoval za primeranú vzdialenosť na nepriblíženie sa vzdialenosť 10
metrov, ktorú stanovil prvoinštančný súd, ktorá zabráni bližšiemu kontaktu a prípadným fyzickým ale

aj verbálnym útokom.

50. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie v rozsahu prvej výrokovej vety, ktorou bola uložená B. O. povinnosť nepribližovať sa
na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov k navrhovateľke a k maloletým deťom, ako aj v rozsahu druhej

výrokovej vety, ktorou bol úspešnej navrhovateľke priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

51. Odvolací súd ale považoval za potrebné s použitím § 388 CSP zmeniť napadnuté uznesenie jeho
doplnením o úvodnú časť, z ktorej bude zrejmé, že sa jedná o nariadenie neodkladného opatrenia

súdom a zároveň i v časti tretej výrokovej vety, ktorej obsahom je poučenie o možnosti podať návrh
na súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP. Odvolací súd pritom považoval za podstatné, že predmetom
nariadeného neodkladného opatrenia je uloženie povinnosti nepribližovať sa nielen k maloletým deťom,
ale aj k navrhovateľke a preto poučenie o možnosti podať návrh na súd na úpravu styku s maloletými
nie je náležité. Za výstižnejšie, urobiac tak zadosť povinnosti súdu vyplývajúcej z ust. § 337 ods. 1

CSP, považoval poučiť B. O., ktorému sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, že môže podať
žalobu vo veci samej o náhradu škody, prípadne inej ujmy, ktorá by mu bola spôsobená výkonom tohto
neodkladného opatrenia, s poukazom na ust. § 340 CSP.

52. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za nerozhodné,

bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no
už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

53. V mimosporovom konaní o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, v
zmysle § 58 CMP rozhoduje súd len na návrh, pričom takýto návrh podaný nebol. Pokiaľ ide o časť
konania vo vzťahu k navrhovateľke, ktorý sa spravuje Civilným sporovým poriadkom, bolo potrebné o
náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodnúť podľa nasledovného.

54. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

55. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.56. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

57. V konaní bola fakticky úspešná navrhovateľka a preto podľa citovaných ustanovení navrhovateľke
vzniklo právo na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému B. O. Odvolací súd preto navrhovateľke
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

58. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).