Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/194/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205536
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815205536.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ N. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H., G. XX, 2/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. XX, obaja právne zastúpení:
advokátomJUDr.PetromVevurkom,advokátskakanceláriasosídlomU..XXX/XX,protižalovanej:K.N.,
rod.D.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomH.,G.XX,prechodnebytomS.Y.,C.XXXX/X,právnezastúpená:
advokátom JUDr. Andrejom Bryjom, advokátska kancelária so sídlom v T., R. č. XX, v konaní o vrátenie
daru, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 5C/267/2015-235 zo dňa
21. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/, 2/ p r i z n á v a voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti veci
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanej vrátiť žalobcom 1/, 2/ dar - nehnuteľnosti

zapísané na LV č. XXX k.ú. a obec H., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc.č.
463/19 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 378 m2, parc.č. 463/286 - záhrady o výmere 326 m2,
stavby: súp.č. XX - rodinný dom s príslušenstvom na parcele č. 463/19 v podiele 1/1 účasti, v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. V dôvodoch rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na znenie ustanovenia § 628
ods. 1 OZ, § 630 OZ s tým, že žalobcovia sa domáhali vrátenia daru vo vzťahu k žalovanej z dôvodov,
že i napriek záväzku poskytovať im osobnú starostlivosť v starobe a chorobe, ktorý žalovaná na seba

zmluvou prevzala, si svoj záväzok neplní, presťahovala sa do S., žalobcom neposkytuje žiadnu pomoc,
napriek zdravotným ťažkostiam sa musia vzájomne o seba starať sami. Žalovaná sa k nim správa
hrubo, odporujúco dobrým mravom, nezaujíma sa o ich situáciu, nepovažuje za potrebné zisťovať, či
niečo nepotrebujú, jediná vec, o ktorú sa zaujíma, sú peniaze za elektrinu, kúrenie a vodu. Žalobcom
vulgárnenadávaavyhrážasaim,žepôjdudostarobinca.Ajnapriekvýzvez22.07.2015,ktoroužalovanú
upozornili na jej hrubé správanie sa voči nim, sa správanie žalovanej a jej manžela zhoršilo. Po doplnení
dokazovania výpoveďami svedkov mal súd preukázané, že zo strany žalovanej skutočne dochádza k

nevhodnému vyjadrovaniu sa na adresu žalobcov, čo mimo starostu obce bolo potvrdené i svedkom V..
M. H., C. N., ako i svedkom D. C.. Vyhodnotiac potom dôkazy vo vzájomných súvislostiach, dospel k
záveru, že žalovaná sa nespráva podľa zásad spoločenských a mravných noriem, ktoré sú historicky
vžité a zdieľané širšou spoločnosťou. K nevhodnému správaniu žalovanej dochádza pri neohlásenýchpríchodoch „iných osôb“, žalovanej chýba slušnosť a spolupatričnosť, úcta a tolerancia. Zároveň uviedol,
že intenzita takéhoto hrubého správania vykazuje známky sústavnosti, ktoré preukazujú neustále sa
opakujúce trestné oznámenia a priestupkové konania, na podklade čoho žalobe žalobcov s poukazom

na ustanovenie § 630 OZ vyhovel. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP
s prihliadnutím na úspech žalobcov v spore.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie žalovaná. Vytýkala, že súd
nevykonal ňou navrhované dokazovanie prehratím predložených CD nahrávok, ktoré svedčia o tom, že

svedkovia V.. H. a V.. K. nevypovedali v konaní pred súdom pravdivo. Dokonca sám svedok K. zmenil
svoju výpoveď a na poslednom pojednávaní poprel, že by medzi žalobcom a žalovanou odzneli nejaké
nadávky. Súd rozhodol v rozpore s ustanovením § 630 OZ, súdnou rozhodovacou praxou, zaužívaným
právnym názorom, na ktorý poukázali v bode 2 podaného odvolania. Odôvodnenie obmedzil iba na
dôkazy výsluchmi svedkov, ktorí sa „zrazu objavili“ po zrušení prvotného rozsudku súdu prvej inštancie.
Za zarážajúce považovala, čo dokáže strana žalobcov za každú cenu vykonať na to, aby im bolo súdmi

zadosťučinené. Predložili „hromadné vyhlásenie susedov“, ku ktorým sa jej rodičia v minulosti správali
neslušne, dokonca sa s nimi dlhé roky nerozprávali. Výpovede svedkov N., C. a H. označila za klamstvá
s tým, že starosta obce V.. K. ako svedok na poslednom pojednávaní zmenil svoju výpoveď. Uviedla, že
vrátenie daru je sankciou obdarovaného za jeho správanie voči darcom spôsobom hrubo porušujúcim
dobré mravy. Z dokazovania je evidentné, že ako dcéra darcov sa o nich príkladne starala, opatrovala

ich najmä v čase, keď to potrebovala žalobkyňa v rade 2/. Uvedené potvrdila aj svedkyňa V.. Q.. Z
výpovedí manžela a dcéry vyplýva, že aj keď musela odísť z domácnosti pre neznesiteľné správanie sa
žalobcov voči nim, naďalej sa stará o doživotné bývanie darcov, ktorí im sústavne vulgárne nadávajú,
pričom v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie NS SR 2Cdo/108/2007. Hrubé správanie žalobcov
voči nej sa preukázalo 21.02.2018, kedy po pojednávaní na súde boli v H. a po príchode zistili, že je

vymenená fabková vložka na vchodových dverách domu. V súvislosti s tým žiadala osobitným podaním
vydať neodkladné opatrenie, ktorým súd bezodkladne upraví pomery strán sporu. Nesúhlasila ani s
výrokom o náhrade trov konania, žiadala na vec aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Výnimočnosť žiadala
zohľadniť v tom, že bola nútená po odchode z H. si s manželom zobrať úver na kúpu bytu, keďže rodičia
ju z domu doslova vyhnali, bránia jej vo vstupe do nehnuteľnosti zatiaľ v jej vlastníctve, čo znamená,

že bývanie v predmetnom dome po vrátení daru je nemožné. Žalobcovia nielenže dostanú zhodnotenú
nehnuteľnosť, o ktorú ona príde, ale je zadĺžená úverom a ešte musí platiť trovy konania, nakoľko súd
až na tretíkrát rozhodol v jej neprospech. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil
a žalobu žalobcov zamietol.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadali rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdiť. Napadnutý rozsudok podľa nich zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a objektívne
zistenému skutkovému stavu veci. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočné a presvedčivé.
Súd zhodnotil vykonané dôkazy podľa zásad a ustanovení Civilného sporového poriadku, žalobcovia
uniesli dôkazné bremeno a jednoznačne súdu preukázali, že správanie sa žalovanej - ich dcéry hrubo

porušuje dobré mravy. Zastali názor, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, prihliadol
na všetky skutočnosti, dôkladne preskúmal všetky predložené dôkazy, vypočul navrhovaných svedkov.
Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná sústavne hrubo porušovala dobré mravy, čím došlo k naplneniu
skutkovej podstaty vrátenia daru. Žalovaná aj po podaní žaloby o vrátenie daru pokračovala vo svojom
správaní hrubo narušujúcom dobré mravy, spolu so svojím manželom sa pokúšali žalobcov svojimi

sústavnými neohlásenými návštevami, vstupmi do rodinného domu, i napriek prejavenému nesúhlasu
žalobcov, vulgárnymi osloveniami, nadávkami, ako aj zastrašovaním vyprovokovať, spôsobiť žalobcom
psychickú ujmu. O správaní žalovanej svedčia okrem výpovedí svedkov i záznamy z priestupkových
konaní, z ktorých vyplýva, že žalovaná neprejavovala žalobcom úctu ani rešpekt, svojím konaním
sústavne hrubo porušovala dobré mravy. Žalobcovia obývajú rodinný dom v H. na základe zriadeného

vecného bremena ešte z roku 2002. Žalovaná so svojím manželom neohlásene kedykoľvek, bez
zaklopania vstupovali do rodinného domu pod zámienkou rôznych dôvodov, prioritne však za účelom
kontroly majetku, narúšali právo žalobcov na pokojný, nerušený rodinný život, naviac bolo preukázané,
že žalovaná si neplní svoj záväzok zabezpečiť žalobcom ako darujúcim opateru v chorobe a starobe.
Obaja žalobcovia sú vážne chorí, žalobca trpí onkologickým ochorením, žalobkyňa má epilepsiu, čo

však nebránilo žalovanej v čase vykurovacej sezóny odviezť žalobcom spred dvora drevo, zakázať
im vhadzovať smeti do smetnej nádoby a podobne. Samotné vyjadrenie žalovanej na pojednávaní
04.02.2016, že „ona sa starala o žalobcov 11 rokov, teraz nech sa starajú iní“, vypovedá o jej
skutočnom postoji k žalobcom a jej úprimnej snahe poskytovať im opateru. Ani v podanom odvolanížalovaná neuviedla také skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
nevyporiadal. Odvolacia námietka žalovanej, že súd nevykonal dôkaz prehratia záznamu z CD nosiča,
je neopodstatnená, nakoľko sám právny zástupca žalovanej na pojednávaní 21.02.2018 výslovne

po tom, čo súd ukončil vypočúvanie svedkov a prehral záznam z CD nosiča zo dňa 13.02.2016,
požiadal, aby súd upustil od oboznámenia obsahu ostatných CD nosičov ich prehratím. Za nedôvodné a
neopodstatnené považovali námietky žalovanej týkajúce sa svedeckých výpovedi. Svedok K. vypovedal
v konaní trikrát, svojou svedeckou výpoveďou opakovane potvrdil mimoriadne neštandardné hrubé
správanie sa žalovanej a jej manžela smerom k žalobcom. Svedkovia, ktorých výpoveď žalovaná

napáda, nie sú v žiadnom príbuzenskom ani inom vzťahu k žalobcom ani k žalovanej, ide o osoby, ktoré
vypovedali len o tom, ako sami vnímali pozorované udalosti, ktorých boli svedkami. Taktiež nesúhlasili
s návrhom žalovanej na nepriznanie náhrady trov konania vo vzťahu k žalobcom z dôvodov hodných
osobitného zreteľa. Tvrdenie žalovanej, že sa odsťahovala z H. do S. Y. z dôvodu, že ju žalobcovia
vyhnali z domu, je zavádzajúce a nepravdivé, žalovaná mala v S. Y. prácu, dcéra žalovanej študuje
na strednej zdravotníckej škole, manžel žalovanej pracuje v I., pričom z S. Y. má do práce podstatne

bližšie ako z H. (približne o 38 km). Za samozrejme považovali, že to boli práve žalobcovia 1/, 2/, ktorí
rodinnýdompostavili,podieľalisananákladochsjehorekonštrukciouaúdržbou,očomnapríkladsvedčí
i zápisnica z pojednávania zo dňa 04.02.2016, kde samotná žalovaná uviedla, že rodičia jej prispeli
na rekonštrukciu z dôvodu, že chceli, aby táto prebehla rýchlo, nemala toľko peňazí, pôžičku nechcela
brať. To, že súčasná hodnota domu prevyšuje hodnotu domu v roku 2002, vyplýva najmä z toho, že vo

všeobecnosti hodnota nehnuteľností na trhu narastá, pričom od roku 2002 uplynulo viac ako 13 rokov,
čo má podstatný vplyv na zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa

§ 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne, postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie

náležitým, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

6. Za podstatné pre rozhodnutie v predmetnej veci odvolací súd tak, ako naznačil už vo svojich
predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach, považuje predovšetkým tú skutočnosť, že ani prípadné
nevhodné a vulgárne správanie sa darcov voči žalovanej ako obdarovanej ju neoprávňuje k tomu, aby sa

vo vzťahu k nim správala neúctivo, hrubo, znevažujúco, bez akejkoľvek úcty a tolerancie, bez náznaku
akejkoľvek vďaky nielen za to, že ju vychovali, ale darovali jej svoje nehnuteľnosti, ktoré za života
vybudovali.

7. I keď je pravdou, že vo všeobecnosti je sankcia vrátenia daru vylúčená v prípade, ak sa preukáže,

že samotní darcovia sa k obdarovanému správali nevhodne, sami vo vzťahu k nemu porušovali dobré
mravy, avšak uvedené nemôže byť podnetom pre obdarovanú k tomu, aby sa vo vzťahu k rodičom
správala spôsobom, ktorý vyplynul z výsledkov vykonaného dokazovania a najmä výpovedí nezaujatých
svedkov, ktorí so žalobcami a žalovanou prišli z rôznych dôvodov do kontaktu.

8. Súdu neprislúcha hodnotiť dôvod a opodstatnenosť jednotlivých potýčiek, ktoré medzi stranami
sporu v priebehu konania vznikli (odvoz smetných nádob, odvoz dreva, revízia komína), najmä z
dôvodu tvrdenia proti tvrdeniu, musel však prihliadať na skutočnosť, že samotní svedkovia poukázali na
nevhodnosť správania žalovanej vo vzťahu k žalobcom ako rodičom, na jej hrubé a vulgárne správanie,
ktoré nemožno ospravedlňovať tým, že títo eventuálne sami svojím správaním v minulosti takýto postoj,

nevraživosť žalovanej k ním podnietili.

9. Nakoľko už v predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach odvolací súd naznačil, ktoré skutočnosti z
hľadiska rozhodnutia vo veci samej považuje za podstatné, okresný súd po doplnení dokazovania v
intenciách zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu považoval za preukázané, že v danom prípade

sú splnené všetky zákonné predpoklady na postup podľa § 630 OZ, zdôvodnil, na podklade akých
skutkových zistení dospel k záveru o odôvodnenosti žalobcami podanej žaloby. Odvolací súd postupom
podľa § 387 ods. 2 CSP stotožniac sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu, toto
ako správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.10. Urobil tak i vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej týkajúcich sa rozhodnutia prvoinštančného
súdu o nároku na náhradu trov prvostupňového konania. Odvolací súd zastal názor, že v danom prípade

nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP z dôvodov poukazovaných žalovanou,
nakoľko zlepšením finančnej majetkovej situácie žalobcov 1/, 2/ došlo k zhoršeniu majetkovej situácie
žalovanej, práve vzhľadom na výsledok konania vo veci samej, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť
vrátiť dar žalobcom z dôvodov uvedených v ustanovení § 630 OZ. Aplikáciou ustanovenia § 257 CSP na
prejednávanúvecbyodvolacísúdvlastnesankcionovalžalobcovzato,žesúdichžalobevyhovelaboliv

konaní úspešní. Je potrebné dodať, že aplikácia ust. § 257 CSP slúži na zmiernenie dôsledkov právnych
noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva, ktoré je možno
použiť iba v takom prípade, keď ide o skutočne výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa
v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone. Podľa názoru odvolacieho
súdu nemožno však absolučné moderačné právo využiť tam, kde majetková situácia strany sporu je
závislá na jej úspechu, prípadne neúspechu v konaní a priamo súvisí s jeho výsledkom. Súd by totiž

prostredníctvom rozhodnutia o náhrade trov konania na jednej strane zlepšil postavenie strany, ktorá v
konaní úspech nemala a zároveň by zhoršil postavenie strany, ktorá bola v konaní úspešná a ktorá sa
odôvodnene oproti neúspešnej strane domáhala ochrany svojich práv na súde.

11. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, trovy odvolania im preukázateľne v podobe vyjadrenia

k odvolaniu žalovanej vznikli, na podklade čoho odvolací súd priznal žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)