Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. marec 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 1T/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010935
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Trnková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4114010935.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Trnkovou v trestnej veci proti

obžalovanému X.. W. U. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. l, 2 písm. a/ Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
20.3.2018 rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
X.. W. U. C. O. Q. V., narodený XX.X.XXXX v D., trvale bytom R., W. B. Č. XXX/X, Ž.,

j e v i n n ý, ž e :

dňa 19.2.2014 o 20.53 hodine viedol v Nitre, po Štúrovej ulici v smere od Kyneku do centra mesta,
osobné motorové vozidlo značky Honda FR-V, evidenčné číslo R. XXX Z., rýchlosťou 49 až 55 km/
h, pričom pred Obchodným domom Merkury Market neskoro reagoval a zrazil chodca K. K., ktorý
prechádzal cez vozovku zľava doprava v tme, za dažďa, pod vplyvom alkoholických nápojov, keď mal

v krvi najmenej 1,97 promile alkoholu a bez reflexných prvkov na svojom tmavom oblečení, ktorý v
dôsledku zrážky utrpel úrazovo-krvácavý šok pri združenom poranení viacerých orgánov a to roztrhnutie
a pomliaždenie väzov záhlavovo krčného spojenia, zakrvácanie pod obaly mozgu a do komôr mozgu,
početné zlomeniny rebier obojstranne, roztrhnutie pravých pľúc, roztrhnutie pravého laloka pečene,
rozsiahle pomliaždenie zápobrušia, zlomeninu bedrovokrížového spojenia vpravo, zlomeniny dvoch
hrudných stavcov a roztrhnutie úponu čreva, na následky ktorých zomrel vo Fakultnej nemocnici v Nitre
dňa 19.2.2014 o 22.15 hodine,

t e d a :

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,

t ý m s p á c h a l :

prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1 Trestného zákona,

z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j/, n/ Tr.
zák., nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. trest
odňatia slobody v trvaní 1(jeden) rok.

Podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 2(dva) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa,

a.s., Bratislava, s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného X.. W. U., znalcov z
odboru dopravy X.. S. C. a X.. I. P., prečítaním znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvia súdneho lekárstva K.. E. R. a K.. W. W., z odvetvia oftalmológie K.. W. C., znaleckého posudku
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a prečítaním celého na vec sa vzťahujúceho

spisového materiálu.

Obžalovaný X.. W. U. na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku,
že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu v obžalobe. K veci uviedol, že išiel
z Jurkovičovej ulice číslo 1 na nákup do Tesca a pri ČSAD odbočil doprava. Zrazu sa mu mihol pred

autom tieň a nastal náraz. Venoval sa vedeniu vozidla, ale napriek tomu ho nevidel. Chce sa za to
ospravedlniť. V čase dopravnej nehody bola tma, pršalo a svietilo pouličné osvetlenie. Oproti nemu išli
nejaké vozidlá, premávka však nebola hustá, celkovo stretol pár áut. Jedno vozidlo išlo pred ním a oproti
nemu išli vozidlá, ale presne nevie, koľko ich bolo. Vozidlo idúce v jeho smere išlo pred ním ďaleko.
Toto videl už vtedy, keď bol pri odbočke na ČSAD. Vo vozidle bol sám a venoval sa vedeniu vozidla.

Vozidlo viedol rýchlosťou 50 km/hod., išiel normálne, ale chodca nevidel, lebo bol oblečený v tmavom
oblečení. Videl iba tieň a nastal náraz. Začal brzdiť v tom momente, keď sa mu mihol tieň a vlastne
už nastal náraz. Nebol tam priestor na rozhodovanie. Zabočil doľava, pričom náraz bol pravou stranou
jeho vozidla. Po náraze vozidlo zastavil, vystúpil z vozidla a okamžite poskytoval poškodenému prvú
pomoc. Volal záchranku a podľa ich inštrukcie prvú pomoc podával. O chvíľu aj prišli záchranári. Po

zastavení vozidla nikto nebol na mieste dopravnej nehody, iba on a poškodený. Až po tom autá, ktoré išli
oproti zastavili, pričom jeden pán vystúpil a volal políciu, lebo sám volal ibazáchranku. Nevie sa vyjadriť k
tomu, či mal možnosť vidieť priebeh dopravnej nehody. Rozhľadové pomery v mieste dopravnej nehody
boli dobré a preto si nevie vysvetliť, prečo došlo k nehode. Preto dal aj vyhotoviť znalecké posudky,
aby vedel, prečo k tomu došlo, lebo sa venoval vedeniu vozidla. Nosí okuliare a mal ich na očiach aj v

čase dopravnej nehody. Má iba menšiu zrakovú vadu a to krátkozrakosť a má zmenšenú citlivosť na
červenú a zelenú farbu. Pozná miesto, kde sa stala dopravná nehoda, chodí tadiaľ často. Vedel o tom,
že je tam priechod pre chodcov. Išiel normálne a nikoho tam nevidel. V čase medzi dopravnou nehodou,
teda od februára roku 2014 do vyšetrovania znalcom a odborným očným lekárom sa nič nezmenilo čo
sa týka jeho zraku. Vodičský preukaz má od 18-tich rokov a ročne absolvuje veľa kilometrov, nakoľko

každý deň cestuje do Trenčína, kde je konateľom obchodnej spoločnosti. Ročne je to viac ako 50.000
km. Dopravnú nehodu so zranením okrem tejto žiadnu nemal. Oblečenie poškodeného nevie presne
popísať, vie, že bol oblečený v tmavom a vetrovku, ktorú mal na sebe, ako keby mal vyzlečenú. Vôbec
nevie, čo mal obuté. K vzdialenosti, ktorú uvádzali znalci vo svojich znaleckých posudkoch od miesta
dopravnej nehody po miesto, kde mohol spozorovať poškodeného, uviedol, že sa riadne pozeral pred

seba, s ničím sa nehral, nič mu nepadlo, no napriek tomu nikoho na vozovke nevidel. Z Jurkovičovej
ulice po miesto dopravnej nehody musí dvakrát dávať prednosť a prechádza jedným priecestím. Nie je
tam priestor na to, aby sa nevenoval vedeniu vozidla. Vo vzdialenosti 40 metrov od miesta dopravnej
nehody nevidel nikoho. V smere jeho jazdy vpravo je lampa verejného osvetlenia v mieste dopravnej
nehody a vľavo je veľký strom, ktorý tieni asi 3/4 priechodu pre chodcov. Veľakrát sa bol pozrieť na

miesto dopravnej nehody po nehode a vtedy si to ani neuvedomil a až neskôr zistil, že ten strom tieni,
preto je osvetlená len malá časť priechodu pre chodcov. Na ceste vníma autá a ich svetlá, ktoré svietia
v protismere. Krátko pred zrážkou v protismere išlo viac vozidiel. Stierače mal pustené, ale nepamätá
si, či boli pustené na cyklovač.Znalec z odboru cestnej dopravy, X.. S. C., na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie sú mu známe
skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený alebo ktoré, by mu bránili byť vo veci činnému ako znalcovi.
K veci uviedol, že aj po vypočutí obžalovaného na hlavnom pojednávaní zotrváva na záveroch svojho

znaleckého posudku. Jeho výpoveď okrem skutočnosti, že v protismere prichádzali iné motorové vozidlá
nemá vplyv na závery znaleckého posudku. Skutočnosť, že v protismere prichádzali motorové vozidlá
by mohla mať vplyv vtedy, ak by chodec vychádzal spoza týchto vozidiel. Nebolo však spomínané,
že by chodec spoza týchto vozidiel vychádzal. Ak by vychádzal spoza vozidiel prichádzajúcich oproti
obžalovanému, mohlo by to mať vplyv na záver znaleckého posudku, ale ak išiel pred týmito motorovými

vozidlaminemátovplyvnazáveryznaleckéhoposudkuaaninevysvetľujeskutočnosť,prečoobžalovaný
chodca nevidel. Oproti idúce vozidlá v prípravnom konaní spomínané neboli. Obžalovaný vo svojej
výpovedi spomínal lampu, ktorá sa nachádza vpravo v smere jeho jazdy a vľavo strom, ktorý mal vrhať
tieň na priechod pre chodcov. Na strane 20 znaleckého posudku sú fotografie, z ktorých vidieť, že vpravo
v smere jazdy obžalovaného sa nachádza lampa, ale vľavo sa nenachádza žiaden veľký strom. Bol na
mieste dopravnej nehody hneď po dopravnej nehode. Podľa jeho názoru výhľad v mieste dopravnej

nehody nie je ničím obmedzený. Kamerový záznam mestskej polície, ktorý zachytáva priebeh dopravnej
nehody k dispozícii nemal. Znalec nahliadol na stranu 9 znaleckého posudku X.. I. P., kde na fotografii
c/ vidieť strom, ktorý mal tieniť priechod pre chodcov a k tomu uviedol, že podľa jeho názoru tento strom
neobmedzoval obžalovanému výhľad na priechod pre chodcov. Nemal k dispozícii znalecký posudok
znalca K.. W. C. a preto sa ani neoboznamoval so závermi tohto znaleckého posudku. Pokiaľ sa týka

dohľadových pomerov, ktoré sú uvádzané v tomto znaleckom posudku, Ústav súdneho inžinierstva tieto
dohľadové pomery zameriaval v dosvite svetiel auta. V danom prípade pri tejto dopravnej nehode však
vozovka bola súvisle osvetlená a preto metodika popísaná v znaleckom posudku K.. C. nie je pre tento
prípad správna, lebo vodič mal možnosť vidieť chodca aj vo svetlách pouličného osvetlenia, nielen vo
svetlách svojho vozidla. Rieši túto otázku na strane 30 svojho znaleckého posudku. V prípade, že by

dohľadové pomery boli na vzdialenosť 3 metre, v takomto prípade by bola primeraná rýchlosť vozidla
do 10 km/hod..

Znalec z odboru cestnej dopravy, X.. I. P., na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie sú mu známe
skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený alebo ktoré by mu bránili byť vo veci činným ako znalec.

K veci uviedol, že aj po vypočutí obžalovaného na hlavnom pojednávaní zotrváva na záveroch svojho
znaleckého posudku. Mal k dispozícii znalecký posudok X.. C. a aj si ho preštudoval. Pokiaľ sa týka
primárnej časti znaleckého posudku a zistenia časovo priestorovej situácie ich znalecké posudky sú
podobné. Podobné sú aj ich závery týkajúce sa počiatočnej a nárazovej rýchlosti pri určitých technicky
prijateľných odchýlkach. Jednoznačne v oboch znaleckých posudkoch konštatovali, že technická príčina

tejto dopravnej nehody je v oneskorenej reakcii vodiča. Je potrebné však skúmať aj príčiny tejto
oneskorenej reakcie vodiča. Preto je dôležitá relevantnosť posúdenia dohľadových pomerov. Z tohto
dôvodu si dovolil citovať empirické úvahy z literatúry. Je potrebné posúdiť hlavne, aké boli dohľadové
pomery v čase dopravnej nehody, že bola tma a dážď. Tieto výrazným spôsobom ovplyvňujú reakciu
vodiča. Mal k dispozícii aj kamerový záznam mestskej polície, z ktorého je jednoznačné, že v čase

dopravnej nehody v protismere obžalovaného išli iné motorové vozidlá, čo malo vplyv na jeho dohľad,
nakoľko tam bol prítomný intenzívny odlesk od vozovky. V druhej časti znaleckého posudku rieši, či
oproti idúce motorové vozidlá mohli oslniť obžalovaného a či bol vytvorený dostatočný kontrast medzi
siluetou chodca a pozadím. V mieste dopravnej nehody sa na parkovisku nachádzali osobné motorové
vozidlá, ktoré boli tiež osvetlené. Na základe týchto zistení neboli vytvorené dobré podmienky na vznik

kontrastu medzi okolím a pozadím. Je potrebné posúdiť aj odlesky na zadnom skle vozidla, pričom
nevie posúdiť, či čelné sklo bolo dostatočne čistené. Bol na mieste dopravnej nehody v noci, bolo to v
lete a môže sa vyjadriť tak, že kontrast medzi siluetou chodca a pozadím mohol byť nedostatočný. Zo
synchronizácie vyplynula poloha oproti idúcich vozidiel a chodca. Sám obžalovaný vo svojej výpovedi
uviedol, že videl iba tieň. Skutočnosť, že chodec mohol vyjsť zo svitu svetiel oproti idúcich motorových

vozidiel riešil na strane 26 svojho znaleckého posudku. K znaleckému posudku K.. C. uviedol, že z
polohy chodca a z polohy oproti idúcich motorových vozidiel, ktoré vidieť aj na kamerovom zázname
mestskej polície je zreteľné, že sa vytvárali odlesky na vozovke a v tejto súvislosti poukazuje na stranu
26 svojho znaleckého posudku, kde vidieť vzájomnú polohu chodca a oproti idúcich motorových vozidiel
v rámci polohy motorového vozidla, ktoré viedol obžalovaný. Podľa jeho názoru možnosť rozpoznať

chodca bola značne v tejto situácii obmedzená. Táto situácia z jeho pohľadu je taká výnimočná, že je
potrebné, aby sa k nej vyjadroval aj znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia oftalmológie. Myslí si, že
vyjadrenie znalca z odboru zdravotníctva môže nahradiť vyšetrovací pokus. Má vyjadrenie A.. X.. J.,ktorý posudzoval ich znalecké posudky a podľa jeho vyjadrenia je potrebné vykonať vyšetrovací pokus,
i keď si myslí, že vyšetrovací pokus bude nesmierne komplikovaný.

Z prečítaného znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho
lekárstva, K.. E. R. a K.. W. W. vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti K. K. bol úrazovo - krvácavý
šok pri združenom poranení viacerých orgánov ako následok dopravného úrazu. V priebehu pitvy
boli nebohému K. K. odobraté vzorky krvi a moču na vyšetrenie koncentrácie alkoholu, pričom bola
stanovená koncentrácia alkoholu v krvi 1,97 promile a v moči 2,81 promile alkoholu, čo svedčí pre to, že

bolvčasesvojejsmrti,tedavčasedopravnejnehody,podvplyvomalkoholu.Zvyšetrenýchokolnostíako
aj z charakteru a lokalizácie zranení zistených pri pitve nebohého K. K. vyplýva, že utrpel zranenia ako
chodec pri zrážke s osobným motorovým vozidlom. Z lokalizácie a charakteru zistených zranení vyplýva,
že v čase zrážky sa nachádzal na vozovke v polohe stojacej, kráčajúc cez vozovku. Miestom prvého
kontaktu bolo pravé predkolenie chodca, s ktorým sa pri náraze kontaktovala predná maska vozidla.
Vzápätí sa s prednou maskou kontaktovala vnútorná plocha ľavého predkolenia, kde došlo k vzniku

rozsiahlej podkožnej krvnej kapsy. Nárazom vozidla do dolných končatín chodca došlo k strane kontaktu
jeho chodidiel s vozovkou a telo chodca bolo vyhodené a dopadlo na prednú kapotu vozidla a to zadnou
pravou plochou trupu so vznikom všetkých zranení v oblasti hrudníka a brucha. Hlava chodca narazila
do čelného skla a v tomto momente došlo k vzniku všetkých poranení v oblasti hlavy. V ďalšej fáze
nehodového deja pri pravdepodobnom náhlom spomalení až zastavení vozidla sa telo chodca zošmyklo

z vozidla a dopadlo na vozovku, pričom v momente kontaktu tela s vozovkou mohli vzniknúť odreniny
na ľavom ramene a ľavom lakti a pásová kožná odrenina na trupe vľavo. Všetky zranenia zistené pri
pitve nebohého K. K. vykazovali známky vitálnej reakcie, čo svedčí pre to, že ich utrpel zaživa. Zranenia
zistené pri pitve svojim charakterom a vzájomnou kombináciou možno zo súdnolekárskeho hľadiska
označiť za smrteľné, preto smrti K. K. nebolo možné zabrániť ani poskytnutím odbornej lekárskej pomoci.

V danom prípade ide o smrť násilnú - úrazovo-krvácavý šok, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti so
všetkými zraneniami, ktoré K. K. utrpel ako chodec pri dopravnej nehode - zrážke s osobnými motorovým
vozidlom dňa 19.2.2014 v čase o 20.50 hodine. Smrť K. K.Š. bola konštatovaná dňa 19.2.2014 o 22.15
hodine, čo je cca 85 minút od dopravnej nehody.

Z prečítaného znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vyplýva,
že podkladom na vypracovanie znaleckého posudku okrem iného slúžili uznesenie Okresného súdu
Nitra sp. zn. 1T/86/2014 zo dňa 27.7.2016, záznam dopravnej nehody zo dňa 19.2.2014, zápisnica o
obhliadke miesta dopravnej nehody ODI OR PZ Nitra zo dňa 19.2.2014, náčrtok z miesta dopravnej
nehody ODI OR PZ Nitra, zápisnica o výsluchu svedka W. zo dňa 20.2.2014, znalecký posudok z odboru

zdravotníctva(K..E.R.,K..W.W.)zodňa12.3.2014,znaleckýposudok31/14X..S.C.zodňa23.3.2014,
kamerový záznam Mestskej polície Nitra, kamerový záznam OC Galéria Nitra, zápisnica o výsluchu
obvineného W. U. zo dňa 23.7.2014, znalecký posudok 24/2014 X.. I. P. zo dňa 7.7.2014, znalecký
posudok 25/2014 K.. W.Q. C. zo dňa 7.11.2014, odpor voči trestnému rozkazu S.. X. I. N.. zo dňa
6.10.2015, zápisnica o hlavnom pojednávaní Okresný súd Nitra zo dňa 25.1.2016, zápis o dychovej

skúške ODI OR PZ Nitra zo dňa 19.2.2014, fotodokumentácia z miesta nehody ODI OR PZ Nitra,
fotodokumentácia miesta dopravnej nehody zo dňa 6.6.2014, videozáznam miesta dopravnej nehody
znalca X.. I. P..
Vznik a priebeh dopravnej nehody posudzujú podľa konečnej polohy chodca, poškodenia vozidla,
konečnej polohy vozidla, zranení chodca, výpovede vodiča vozidla HONDA, technických údajov

vozidla a informácií získaných zo spisového materiálu a odbornej literatúry. Pri analýze nehodového
deja vychádzali zo spisového materiálu, ktorý bol predložený. Na základe satelitnej mapy miesta
nehody a údajov v spisovom materiáli bol spracovaný plánok z miesta dopranej nehody zohľadňujúci
reálne smerové a šírkové parametre miesta dopravnej nehody, na podklade ktorého bola následne
vykonaná simulácia nehodového deja matematicko-simulačným programom pre analýzu dopravných

nehôd PC-Crash 11.0. Pre analýzu nehodového deja je potrebné poznať približnú polohu vozidla
a chodca na vozovke v čase nárazu. Pri kontakte tela chodca s vozidlom došlo k vzájomnému
silovému pôsobeniu chodca a vozidla. Vzájomné silové pôsobenie zanechalo na vozidle deformácie
a poškodenia, ktoré musia korešpondovať čo do druhu, veľkosti a smeru so vzájomnou polohou
vozidla a tela chodca v okamihu zrážky. Poloha chodca voči vozidlu HONDA bola určená na základe

poškodenia vozidla HONDA a na základe poranení chodca popísaných v znaleckom posudku znalcov
z odboru zdravotníctva. Podľa dodanej fotodokumentácie PZ v elektronickej podobe na vozidle HONDA
poškodenýprednýnárazníknapravejstrane,kapotanapravejstrane,čelnésklonapravejstraneapravý
stierač. Pravé spätné zrkadlo vozidla vytočené v smere jazdy vozidla. Na základe tejto fotodokumentáciea znaleckého posudku z oblasti zdravotníctva je technicky prijateľné, že počas kontaktu tela chodca
s vozidlom HONDA došlo v prvej fáze ku kontaktu pravej nohy chodca s pravou prednou časťou
vozidla (predný nárazník na prevej strane) a následne stretu ľavej nohy s pravou častou vozidla

(odreniny a podkožné krvné kapsy na vonkajšej strane pravého predkolenia + vnútornej strane ľavého
predkolenia)so100%prekrytím,následnechodcanaľahlonaprednúkapotuaoblasťčelnéhoskla,ktorú
kontaktovalo zadnou pravou plochou trupu so vznikom všetkých zranení v oblasti hrudníka a brucha
(zlomeniny rebier, roztrhnutie pravých pľúc, zlomenina 9. hrudného stavca, zlomenina pravého bedrovo-
krížového spojenia, roztrhnutie pravého laloka pečene, rozsiahle pomliaždenie zapobrušia vpravo).

Následne hlava chodca narazila do čelného skla, pričom týmto kontaktom došlo k vzniku všetkých
poranení v oblasti hlavy (kožné odreniny, ale najmä roztrhnutie a pomliaždenie väzov záhlavovo-krčného
spojenia, zakrvácanie pod obaly mozgu a do komôr mozgu). V ďalšej fáze nehodového deja sa telo
chodca zošmyklo z vozidla a dopadlo na vozovku, pričom v tomto momente kontaktu tela s vozovkou
mohli vzniknúť odreniny na ľavom ramene a ľavom lakti a pásová kožná odrenina na trupe vľavo.
Chodec vplyvom nárazu a následnej rotácie tela pravdepodobne dolnými končatinami kontaktoval pravé

spätné zrkadlo, ktoré je na fotodokumentácii polície vyvrátené v smere jazdy vozidla HONDA. Po
zrážke sa chodec a vozidlo premiestnili do konečných polôh zadokumentovaných Policajným zborom.
Vodič vozidla HONDA sa s vozidlom pred nehodou pohyboval v pravom jazdnom pruhu Štúrovej ulice
rýchlosťou cca 52 km/hod. (v rozsahu 49 - 55 km/hod.) pričom sa javí ako najpravdepodobnejšie, že
na chodca reagoval tesne po zrážke, kedy po uplynutí reakčného času 1,0 sekundy začal brzdiť plným

brzdným spomalením (za daných adhéznych podmienok 6m/s2). Od momentu nárazu do chodca prešlo
vozidlo HONDA do konečnej polohy cca 30 metrov a zastavilo v konečnej polohe zadokumentovanej
Policajným zborom. Chodec sa v čase jeho pohybu po vozovke mohol pohybovať rýchlosťou cca 4
km/hod. (bežná chôdza pre danú vekovú kategóriu 51 ročného muža). V okamihu vstupu chodca na
priechod pre chodcov z ľavej strany komunikácie na pravú v smere jazdy vozidla HONDA bolo vozidlo

vzdialené cca 117 metrov od miesta zrážky, chodec cca 9,0 metra od miesta zrážky, pričom do okamihu
zrážky zostávalo cca 8,1 sekundy. V okamihu kedy chodec uskutočnil vstup do jazdného pruhu vozidla
HONDA bolo vozidlo HONDA vzdialené cca 25 metrov od miesta zrážky, chodec cca 1,9 metra od
miesta zrážky, pričom do okamihu zrážky zostávalo cca 1,7 sekundy. Porovnaním znaleckých posudkov
znalcov z odboru cestnej dopravy X.. S. C. O. X.. I. P. ústav zistil, že je možné konštatovať, že v oboch

znaleckých posudkoch absentuje podstatná skutočnosť pre správne vyhodnotenie príčiny predmetnej
dopravnej nehody a to posúdenie a vyhodnotenie dohľadových pomerov z vozidla HONDA na chodca
za podmienok, ktoré nastali počas nehodového deja (mokrá vozovka, dážď, nočná doba, verejné
osvetlenie, tmavé oblečenie chodca, prítomnosť protiidúceho vozidla). Bez posúdenia dohľadových
pomerov nie je možné objektívne a správne stanoviť možnosti zabránenia zrážky zo strany vodiča,

posúdiť otázku prekážky náhlej a správne vyhodnotiť technickú príčinu danej dopranej nehody. Napriek
uvedenému obaja znalci správne uvádzajú, že príčinou predmetnej dopravnej nehody je jednak
oneskorená reakcia vodiča a tiež oneskorená reakcia chodca.
Za účelom stanovenia dohľadovej vzdialenosti na tmavo oblečeného chodca bol vykonaný technický
experiment znalca pri ktorom bola vyhodnocovaná statická dohľadová vzdialenosť na podobne

oblečeného chodca prechádzajúceho cez priechod pre chodcov, pričom bolo zistené, že pohyb chodca
je možné rozpoznať na vzdialenosť približne 50 metrov a to v prípade, že vodič vyhodnocuje svojim
pohľadom celú vozovku v mieste priechodu pre chodcov. Poveternostné podmienky v čase nehody
zhoršovali možnosti rozpoznateľnosti pohybu tmavo oblečeného chodca po priechode pre chodcov,
znalecký experiment bol vykonaný za podobných poveternostných podmienok aké boli v čase nehody

(dážď, mokrá vozovka, prítomnosť protiidúceho vzdialeného vozidla vo väčšej vzdialenosti od miesta
zrážky). Vzhľadom k tomu, že v mieste dopravnej nehody bola vykonaná výmena pouličného osvetlenia,
niejeuždodatočnemožnévykonaťmeraniezaúplnerovnakýchpodmienok,akébolipočasnehodového
deja, výmena pouličného osvetlenia však bola vykonaná iba po pravej strane vozovky v smere jazdy
vodiča vozidla HONDA, pričom osvetlenie vozovky na ľavej strane, teda v miestach odkiaľ chodec

vstúpil na priechod pre chodcov zostalo nezmenené. Rozpoznateľnosť chodca bola daná predovšetkým
kontrastom voči svetelnému pozadiu, ktoré sa nachádza po ľavej strane z pohľadu smeru jazdy vozidla a
preto je možné konštatovať, že výmena osvetlenia v minimálnej miere ovplyvňovala možnosť rozpoznať
chodca v rozhodujúcom okamihu nehodového deja.
Na základe analýzy videozáznamu Mestskej polície Nitra bol ustálený pohyb oproti idúcich vozidiel pred

a po zrážke s chodcom a podľa názoru spracovateľov tohto posudku vodič vozidla HONDA vôbec nebol
ovplyvnený reflektormi oproti idúcich vozidiel alebo bol ovplyvnený iba v zanedbateľnej miere. Znalec
K.. W. C. rieši vo svojom posudku niektoré otázky, ktoré nepatria do odboru zdravotníctva - dohľadnosť,možnosť zabránenia zrážke, respektíve tieto otázky patrí riešiť do pôsobnosti znalcov z odboru doprava
cestná. Nestotožňujú sa s jeho odpoveďami na otázky číslo 2 a číslo 3.
Chodec uskutočňoval prechod cez vozovku v obci za zníženej viditeľnosti cez vyznačený priechod

respektíve v jeho tesnej blízkosti. Vodič vozidla bol na blížiaci sa priechod pre chodcov upozornený
informatívnou zvislou dopravnou značkou IP6. Vo vzťahu k zákonným ustanoveniam bol chodec povinný
pred vstupom na vozovku sa presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, t. j. bol povinný
počítať si tak, aby vstupom do vozovky nevzniklo preňho a ostatných účastníkov cestnej premávky
nebezpečenstvo, aby ostatní účastníci cestnej premávky nemuseli náhle meniť smer a rýchlosť jazdy. Pri

vstupe chodca do vozovky z rýchlosti a vzdialenosti vozidla vyplývalo, že pri neznenej rýchlosti vozidla
HONDA a chodca dôjde k vzniku kolíznej situácie a tiež zrážke s chodcom. Chodcovi malo byť zrejmé,
že za zníženej viditeľnosti nemusí byť pre vodiča viditeľný pri vstupe do vozovky. Vyhodnocovacie
schopnosti chodca však mohli byť v čase nehody ovplyvnené skutočnosťou, že v čase nehody sa
nachádzal v stave opitosti. Vstup chodca do vozovky v čase ako to vykonal chodec s následným
konštantným pohybom až po miesto zrážky nebol správny. Nesprávny vstup a pohyb chodca po vozovke

bol prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu. Chodec tesne pred vstupom do koridoru
pohybu vozidla mohol z rýchlosti a vzdialenosti prichádzajúceho vozidla rozpoznať, že pri nezmenenej
rýchlosti vozidla HONDA a chodca dôjde k ich zrážke. Chodec mal možnosť pred vstupom do koridoru
pohybu vozidla zastaviť. Chodec nezastavil, ale pokračoval v chôdzi ďalej. Takýto pohyb chodca
nebol správny, pričom chodec oneskorene reagoval na prichádzajúce vozidlo. Oneskorenou reakciou si

chodec znemožnil zabrániť dopravnej nehode.
Vodič vozidla HONDA sa pohyboval v danom úseku obce rýchlosťou v pravdepodobnom rozpätí 49 až
55 km/hod. alebo nad 50 km/hod. a preto možno konštatovať, že chodec svojim vstupom do vozovky
nevytvoril vodičovi vozidla HONDA prekážku náhlu, nakoľko vodič by pri správnej technike jazdy zastavil
pred miestom zrážky. Aby vodič vozidla HONDA zastavil pred miestom zrážky, potom by musel pri

rýchlosti cca 52 km/hod., ktorou sa pred zrážkou pohyboval, začať reagovať vo vzdialenosti 34 metrov
pred miestom zrážky, t. j. 3,5 sekundy pred zrážkou. V tomto okamihu začiatku reakcie vodiča vozidla
by sa chodec nachádzal cca 3,9 metra pred miestom zrážky. Pri správnom vyhodnotení dopravnej
situácie zo strany vodiča vozidla HONDA, mal vodič technickú možnosť v tomto okamihu rozpoznať
chodca. Aby vodič vozidla HONDA zastavil pred miestom zrážky potom by musel pri rýchlosti 50 km/

hod., čo je najvyššia povolená rýchlosť pre daný úsek vozovky, začať reagovať vo vzdialenosti cca
31,5 metra pred miestom zrážky, t.j. cca 3,5 sekundy pred zrážkou. V tomto okamihu začiatku reakcie
vodiča vozidla by sa chodec nachádzal cca 3,9 metra pred miestom zrážky. Pri správnom vyhodnotení
dopravnej situácie zo strany vodiča vozidla HONDA, mal vodič technickú možnosť v tomto okamihu
rozpoznať chodca. K dopravnej nehode došlo v oblasti priechodu pre chodcov, na priechode alebo v

jeho tesnej blízkosti, z čoho pre vodiča vozidla HONDA vyplýva iné obmedzenie. Vodič vozidla HONDA
sa pohyboval rýchlosťou v rozpätí cca 49 až 55 km/hod.. Maximálne dovolená rýchlosť v danom úseku
bola 50 km/hod.. Vodič pred zrážkou na chodca nereagoval a rozpoznal až náraz. Z uvedeného vyplýva,
že reakcia vodiča bola oneskorená o cca 3,5 sekundy. Keďže k zrážke došlo na priechode pre chodcov,
považujú za správne, aby vodič situáciu na priechode pre chodcov vyhodnocoval s ohľadom na možný

výskyt tmavo oblečených chodcov a preto reakciu vodiča považujú za oneskorenú. Pri včasnej reakcii
by vodič zastavil pred miestom zrážky.
Technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávneho pohybu chodca cez
vozovku a nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla HONDA. Nesprávny pohyb chodca cez vozovku
bol tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a nesprávna technika jazdy vodiča

bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vodičovi znemožnil dopravnú nehodu odvrátiť. Z uvedeného
vyplýva, že každý z účastníkov nehodového deja mal technickú možnosť pri správnej technike jazdy
respektíve pri správnom prechode cez vozovku, dopravnú nehodu odvrátiť nezávisle na konaní druhého
účastníka dopravnej nehody. K dopravnej nehode mohlo dôjsť iba pri súčasnom spolupôsobení oboch
účastníkov dopravnej nehody. Príčina predmetnej dopravnej nehody bola vyhodnotená vo vzťahu k

logickému predpokladu, že vodič vozidla HONDA má povinnosť v danom úseku v oblasti priechodu
pre chodcov a za daných okolností predpokladať pohyb prípadných tmavo oblečených chodcov a tejto
skutočnosti prispôsobiť spôsob vyhodnocovania situácie v oblasti priechodu pre chodcov.

Súd na základe vykonaného dokazovania, mal preukázané, že dňa 19.2.2014 v čase o 20.53

hodine došlo v Nitre, na Štúrovej ulici, k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli obžalovaný ako vodič
osobného motorového vozidla značky HONDA, evidenčné číslo NR 099 GV a nebohý poškodený
K. K.Š. ako chodec, prechádzajúci vozovku z pohľadu vodiča zľava doprava na priechode pre chodcovalebo jeho tesnej blízkosti, v tme, za dažďa, pod vplyvom alkoholických nápojov bez reflexných prvkov
na svojom tmavom oblečení.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že príčinou tejto dopravnej nehody, pri ktorej
poškodený K. K. utrpel úrazovo-krvácavý šok pri združenom poranení viacerých orgánov a to roztrhnutie
a pomliaždenie väzov záhlavovo krčného spojenia, zakrvácanie pod obaly mozgu a do komôr mozgu,
početné zlomeniny rebier obojstranne, roztrhnutie pravých pľúc, roztrhnutie pravého laloka pečene,
rozsiahle pomliaždenie zápobrušia, zlomeninu bedrovo-krížového spojenia vpravo, zlomeniny dvoch

hrudných stavcov a roztrhnutie úponu čreva, na následky ktorých zomrel vo Fakultnej nemocnici v Nitre
dňa 19.2.2014 o 22.15 hodine bolo konanie aj obžalovaného a aj samotného poškodeného. Obaja sa
podieľali na vzniku a priebehu tejto dopravnej nehody.

Podľa všetkých troch znaleckých posudkov obžalovaný ako vodič osobného motorového vozidla pred
zrážkou na chodca vôbec nereagoval a rozpoznal až náraz a až potom začal brzdiť. Z výsledkov analýzy

nehodového deja Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vyplýva, že reakcia vodiča bola
oneskorená o 3,5 sekundy. Keďže k zrážke došlo na priechode pre chodcov, považujú za správne, aby
vodič situáciu na priechode pre chodcov vyhodnocoval s ohľadom na možný výskyt tmavo oblečených
chodcov a preto reakciu vodiča považujú za oneskorenú. Rovnako ako oneskorenú vyhodnotili reakciu
obžalovaného aj znalci X.. S. C. a X.. I. P.. Pri včasnej reakcii by obžalovaný zastavil pred miestom

zrážky. Obžalovaný prechádzal úsekom vozovky, ktorý vedie v meste v blízkosti obchodných centier
Merkury Market a Tesco, teda musel predpokladať prítomnosť chodcov na vozovke, najmä v mieste,
kde sa nachádza priechod pre chodcov a tiež zastávka MHD. Na priechod pre chodcov bol obžalovaný
upozornený nielen plochou dopravnou značkou, ale aj zvislou, ktorá mu avizovala blížiaci sa priechod
pre chodcov.

Poškodený ako chodec bol tiež účastníkom cestnej premávky a bolo jeho povinnosťou podľa zákona
číslo 8/2009 o cestnej premávke správať sa tak ako mu prikazuje ustanovenie § 53 ods. 1, podľa
ktorého pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod
alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku,

ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto
vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Chodec je povinný umožniť električke plynulý prejazd.
Podľa § 53 ods. 2 tohto zákona Chodec nesmie vstupovať na vozovku a to ani pri použití priechodu
pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku
bezpečne prejsť. Podľa ods. 4 tohto zákona pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či

tak môže urobiť bez nebezpečenstva, len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať
ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho.

Obžalovaný ako vodič motorového vozidla bol povinný podľa zákona číslo 8/2009 o cestnej premávke
dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Podľa ustanovenia § 2 písm. a/ tohto

zákona účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby
neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie
najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným
podmienkam a svojim schopnostiam. Podľa § 2 písm. b/ tohto zákona je povinný poslúchnuť pokyn
vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ tohto zákona je

vodič povinný sa plne venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa
§ 4 písm. e/ tohto zákona je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä
deťom,osobámsozdravotnýmpostihnutím,osobitnevočiosobám,ktorépoužívajúbielupalicu,astarým
osobám. Podľa § 4 písm. f/ tohto zákona je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a
prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť.

Poškodený nebohý K. K. si čiastočne splnil povinnosť, ktorú mu ako chodcovi ukladá ustanovenie § 53
zákona číslo 8/2009 o cestnej premávke, keď prechádzal vozovkou cez priechod pre chodcov, ale sa
pred vstupom na vozovku dostatočne nepresvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva.

Obžalovanývosvojejvýpovediuviedol,žezrazusamumiholpredautomtieňanastalnáraz.Skutočnosť,
že obžalovaný nespozoroval chodca prechádzajúce cez vozovku v smere jeho jazdy zľava doprava je
nevysvetliteľná, nakoľko bol vykonaný znalcami Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline
technický experiment za podobných poveternostných podmienok aké boli v čase nehody, pri ktorombola vyhodnocovaná statická dohľadová vzdialenosť na podobne oblečeného chodca prechádzajúceho
cez priechod pre chodcov, pričom bolo zistené, že pohyb chodca je možné rozpoznať na vzdialenosť
približne 50 metov, ak vodič vyhodnocuje svojim pohľadom celú šírku vozovky v mieste priechodu pre

chodcov. Spoluúčasť a zavinenie na dopravnej nehode nesie aj sám poškodený nebohý K. K., ktorý
podľa záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline mohol z
rýchlosti a vzdialenosti prichádzajúceho vozidla značky Honda rozpoznať, že pri nezmenenej rýchlosti
vozidla a chodca dôjde k ich zrážke. Mal možnosť zastaviť pred vstupom do koridoru pohybu vozidla,
nezastavil, ale pokračoval v chôdzi ďalej. Poškodený K. K. svojim vstupom do vozovky nevytvoril

obžalovanému prekážku náhlu, nakoľko obžalovaný by pri správnej technike jazdy - dodržaní najvyššie
povolenej rýchlosti v danom úseku vozovky a včasnou reakciou zastavil pred miestom zrážky. Aby
obžalovaný pred miestom zrážky zastavil, potom by pri rýchlosti 52 km/hod., ktorou sa pred zrážkou
pohyboval, musel by začať reagovať vo vzdialenosti 34 metrov pred miestom zrážky, t. j. 3,5 sekundy
pred zrážkou.

Priebeh dopravnej nehody nevidel žiadny svedok, teda súd vychádzal zo záverov znaleckých posudkov,
ktoré v tejto trestnej veci podali znalci z odboru dopravy, odvetvia cestná doprava X.. S. C. a X.. I.
P., Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a znalci z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvia súdneho lekárstva K.. E. R. a K.. W. W.. Súd neprihliadol na závery znaleckého posudku
znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia oftalmológie K.. W. C., ktorý riešil technické otázky

nepatriace jeho odboru. Berúc do úvahy znenie ustanovení § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/,
e/, f/ zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, podľa ktorých je každý vodič a aj obžalovaný je povinný správať sa disciplinovane
a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, prispôsobiť svoje
správanie situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam, plne sa venovať vedeniu vozidla a

sledovať situáciu v cestnej premávke a dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom a starým osobám,
dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod, ale aj na skutočnosť,
že poškodený nebohý K. K. prechádzal cez vozovku zľava doprava v tme, za dažďa, pod vplyvom
alkoholických nápojov, keď mal v krvi najmenej 1,97 promile alkoholu a bez reflexných prvkov na svojom
tmavom oblečení, konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného

zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobil smrť. Zavinenie obžalovaného spočíva vo vedomej
nedbanlivosti, pretože ako vodič motorového vozidla vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom
zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa
spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Ako vodič motorového vozidla vedel, že je
povinný plne sa venovať vedeniu vozidla, sledovať situáciu na vozovke a dať prednosť chodcovi, ktorý

vstúpil na priechod pre chodcov. Bezdôvodne sa však spoliehal, že chodec nebude prechádzať na
priechode pre chodcov za daného počasia, v tme, bez reflexných prvkov na svojom tmavom oblečení.
Následkom tohto nedbalého konania obžalovaného došlo k nárazu jeho vozidla do chodca - nebohého
poškodeného K. K., ktorý pri tomto náraze utrpel mnohopočetné zranenia celého tela na následky
ktorých dňa 19.2.2014 o 22.15 hodine zomrel vo Fakultnej nemocnici v Nitre. Smrť poškodeného bola

jednoznačne v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného.

Obrana obžalovaného, že poškodeného nevidel, mihol sa mu iba tieň a potom začal brzdiť nebola
vyvrátená žiadnym priamym dôkazom, ale zo záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline jednoznačne vyplýva, že obžalovaný mal možnosť vidieť poškodeného na

vozovke 3,5 sekundy pred miestom zrážky a od miesta zrážky pri rýchlosti 52 km/hod. vo vzdialenosti
34 metrov a pri rýchlosti 50 km/hod. vo vzdialenosti 31,5 metra. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline vyhodnotil aj obranu obžalovaného, že v mieste dopravnej nehody došlo k výmene
verejného osvetlenia a k vplyvu tejto výmeny na dohľadové pomery v mieste dopravnej nehody. Výmena
pouličného osvetlenia v mieste dopravnej nehody bola vykonaná iba po pravej strane vozovky v smere

jazdyobžalovaného,pričomosvetlenienaľavejstranevozovkytedavmiestachodkiaľpoškodenývstúpil
na priechod pre chodcov zostalo nezmenené. Výmena osvetlenia v minimálnej miere ovplyvňovala
možnosť rozpoznať chodca v rozhodujúcom okamihu nehodového deja.
Obžalovaný X.. W. U. z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený. Je samostatne zárobkovo
činnou osobou. Súdne trestaný doposiaľ nebol. V evidencii priestupkov má viacero záznamov pre

priestupky proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke a to aj po spáchaní skutku, ktorý je
predmetom tohto konania.
Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu sa spravoval ustanovením § 34 Trestného zákona,
ktorý upravuje zásady ukladania trestov. Prihliadol na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/a n/ Trestného zákona, ktoré spočívajú v tom, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život
a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd nezistil žiadne priťažujúce
okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. Po zvážených všetkých okolností prípadu, s prihliadnutím na

ničím nenapraviteľný následok konania obžalovaného, mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní
1(jeden) rok, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2(dva) roky.

Súd poškodenú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, s jej nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces, pretože aj nebohý poškodený sa podieľal na vzniku škody a

dokazovanie v tomto smere by presiahlo rámec trestného konania.

Poškodená R. K. si nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnila, preto súd o jej nároku na
náhradu škody nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do

15(pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.