Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/510/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315217518
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2315217518.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu:SATROs.r.o.,sosídlom84437Bratislava,Polianky9,IČO:31335161,zast.:STANOapartneri
s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 811 06 Bratislava, Nám. 1.mája 16, IČO: 36 869 571, proti
žalovanému: X. E., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX A., Ž. XXXX/XX, o zaplatenie 489,72 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 410,72 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne z dlžnej sumy od 1. 2. 2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 67,74 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 22. 7. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 489,72 eura s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 489,72 eura
odo dňa 1. 2. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 16. 1. 2013 bola medzi žalobcom ako prevádzkovateľom
retransmisie a žalovaným uzavretá Zmluva o poskytovaní elektronických komunikačných služieb pod
číslom XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva), predmetom ktorej bolo zriadenie a prevádzkovanie služieb
televíznych káblových rozvodov. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky a cenník. Žalovaný
odoberal službu digitálnej TV s balíkom služieb SatroNet basic s mesačným poplatkom 20,- eur so
štvrťročnýmiplatbami.OkremtohoboližalovanémuzapožičanézariadeniedekóderConaxCAMNeotion
výr. č. XXXXXXXXXX a dekódovacia karta č. XXXXXXXXXX. Žalovaný nezaplatil cenu za zmluvne

dohodnuté služby, preto bol žalobca nútený od zmluvy odstúpiť listom zo dňa 3. 2. 2015 v zmysle článku
5.5.c všeobecných podmienok. Okrem poplatku za služby za obdobie od 1. 5. 2013 do 16. 1. 2015 vo
výške 410,72 eura, si žalobca žalobou uplatnil zaplatenie náhrady hodnoty za zapožičané zariadenia
vo výške 79,- eur.

3. Popri žalovanej sume si navrhovateľ uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení
s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva číslo
XXXXXXXXXX, všeobecné podmienky (ďalej len VP), odstúpenie od zmluvy z 3. 2. 2015, cenník
zmluvných pokút platný od 20. 1. 2014 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

7. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty

sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený
advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z
tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k

žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd
nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu
na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v
konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po
vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

8. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 150 CSP, podľa
ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie
stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné

na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky
postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je

určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané
(v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe
dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie (Uznesenie NS SR sp. zn.
4Cdo13/2009z24.2.2010).Abystranamohlasplniťsvojuzákonnúpovinnosťoznačiťpotrebnédôkazy,
musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie

skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je
úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec
netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o

skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu
ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma
zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné

preukázané, jednak nositeľa

9. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov

(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. Žalobca v tomto záväzkovom vzťahu vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný
vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa jedná o spotrebiteľský vzťah.

11. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj napriek uzneseniu Krajského súdu v Trnave pod č. k.
24Co/346/2016 - 85 zo dňa 31. 10. 2017, ktorým súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a aj napriek tomu, že žalobca už z pôvodného prvostupňového rozsudku vedel,že tunajší súd považuje isté tvrdenia za sporné, žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie
nedostavili, ani písomne sa k sporným skutočnostiam nevyjadrili, tieto nijako neozrejmili. Súd vo veci
vytýčil pojednávanie, pričom žalobca nevyužil svoje právo na splnenie povinnosti tvrdenia a následne

dôkaznú povinnosť. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu o tom, že tunajší súd (konkrétne aj zákonný sudca)
v obdobných či dokonca zhodných konaniach žalobám už vyhovel (čo aj musel urobiť, ak bola splnená
povinnosť podľa § 150 CSP). Rovnako tak niektoré žaloby aj zamietol a práve s poukazom na § 150 CSP.

12. Z predloženej zmluvy zo dňa 21. 1. 2013 pod číslom XXXXXXXXXX (a nie 16. 1. 2013 ako to žalobca

uvádza v žalobe) vyplýva, že sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že služby žalobcu v prospech
žalovaného budú aktivované dňom 16. 1. 2013, pričom žalovaný si objednal služby SatroNet Junior
(nie Bacis ako to žalobca uvádza v žalobe), zmluva bola uzatvorená s časovou viazanosťou. Mesačné
platby za túto službu boli dohodnuté vo výške 20,- eur splatných štvrťročne. Zmluvou zároveň žalobca
prenajal žalovanému zariadenia dekóder Conax CAM Neotion výr. č. XXXXXXXXXX a dekódovacia
karta č. XXXXXXXXXX. Žalobca však súdu nepredložil celé znenie zmluvy a to aj napriek tomu, že súd

už na toto poukázal vo svojom prvom rozsudku. Navyše žalobca predložil súdu všeobecné podmienky
účinné od 1. 4. 2012.

13. Ako sa uvádza v odstúpení od zmluvy zo dňa 3. 2. 2015, žalovaný si neplnil svoju povinnosť platiť
za služby poskytované žalobcom a to v období od 1. 5. 2013 do 16. 1. 2015, t.j. 20 mesiacov po 20,-

eur a 16 dní - 10,72 eura (0,67 eura denne x 16 dní, t. j. 10,72 eura), teda žalobcovi nezaplatil celkovo
410,742 eura. Preto v tejto časti súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie tejto sumy
a to aj s poukazom na zákonné ustanovenia uvedené v bode 16. tohto odôvodnenia.

14. Podľa § 3 OZ, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k 21. 1. 2013, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy.
Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa, s poukazom na

predmet podnikania, a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (z. č. 351/2011 Z.z.).

16. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného k dátumu
uzatvorenia zmluvy, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov

a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ cit. zák., Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a /, b/ cit. zák., Účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka,Akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokovzomeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 cit. nar., Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania,

pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Úroky z omeškania sa platia až do
zánikupohľadávkysplnením(§559).Žalovanýsadostaldoomeškaniaužskôr,posplatnostijednotlivých
štvrťročných platieb (t. j. v rokoch 2013 -2014), avšak s poukazom na § 216 CSP, súd priznal žalobcovi
úroky z omeškania tak, ako to žiadal vo svojej žalobe, t.j. od 1. 2. 2015, čo je pre žalovaného ako
spotrebiteľa výhodnejšie.

18. Ku dňu 1. 2. 2015 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená vo výške
0,05 % p.a. (nižšia ako v rokoch 2013 - 2014), potom úrok z omeškania by bol 8,05 % p.a., žalobca si
však uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 %, preto mu ho súd priznal v tejto výške podľa § 216 CSP.

19. Aj naďalej zostáva sporným to, že v žalobe žalobca požaduje zaplatenie náhrady hodnoty za
zapožičané zariadenie - dekóder Conax CAM Neotion výr. č. XXXXXXXXXX (vo výške 59,- eur) a
dekódovacia karta č. XXXXXXXXXX (vo výške 20,- eur). Nie je jasné, či sa jedná o náhradu škody, alebo
zmluvnú pokutu, pretože tieto sumy potom vydokladoval listinným dôkazom - cenníkom, kde však tieto
sumy sú uvedené ako zmluvná pokuta. Navyše cenník je platný od 20. 1. 2014, pričom zmluva bola

uzatvorená dňa 21. 1. 2013.

20. Ak si žalobca v žalobe uplatnil náhradu za nevrátené zariadenia, bolo jeho povinnosť riadne skutkovo
objasniť a náležite aj preukázať, prečo potom v cenníku požaduje z tohto istého titulu aj zmluvnú pokutu,
pritom v rovnakej výške, ako náhradu za nevrátené zariadenia. V rovnakej veci Krajský súd v uznesení

zo dňa 7. 4. 2015 pod č. k. 25Co/334/2014 - 61 nariadil prvostupňovému súdu, aby posúdil uplatnený
nárok najmä z hľadiska náhrady škody v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ani v tomto
smere však žalobca neprodukoval dôkazy a k veci sa nevyjadril, hlavne z hľadiska porušenia povinnosti
apríčinnejsúvislostimedziporušenímavznikomškodyavdôsledkutohosapotomaninevyjadrilkvýške
uplatnenej škody (opätovne súd poukazuje iba na predložený cenník zmluvných pokút!). v samotnej

zmluvesahodnotazariadeníneuvádza,tátojeuvedenévýlučnevcenníku,naktorýsažalobcaodvoláva,
ale tu sa uvádza len výška zmluvnej pokuty za zariadenia. Keďže žalobca je nečinný, súd nemôže sám
vyhodnotiť, z akého titulu si sumu vo výške 79,- eur žalobca uplatňuje. To, že uviedol, že sa jedná o
náhradu zariadení ešte nepostačuje na to, aby súd žalobe v tejto časti vyhovel. Doložený dôkaz - cenník
- jeho tvrdenie vyvracia. Preto žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno podľa § 150 CSP.

21. Podľa názoru súdu VP, ako súčasť zmluvy, majú obsahovať len skutočnosti technického,
spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy.
Pri vyhotovení VP žalobca ako dodávateľ postupoval v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore
s dobrými mravmi, pretože VP vyhotovil tak drobným písmom, že sú nečitateľné a tým vlastne využil

omyl spotrebiteľa, ktorý takýmto drobným písmenám ani nemohol venovať pozornosť. Takéto konanie
žalobcu ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 a
§ 39 Občianskeho zákonníka.22. Podľa § 43 OZ, účinného k 21. 1. 2013, Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných
vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 43a ods. 1 OZ, Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 46 ods. 1 a 2 OZ, (1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné

zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému
prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

23. Právna istota a bezpečnosť právneho styku vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré
zmluvy musia mať písomnú formu. Písomnú formu musia mať zmluvy, o ktorých to ustanovuje zákon,

v danom prípade § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z.

24. Ak je zákonom určená písomná forma zmluvy, v písomnej forme treba vyhotoviť aj každú zmenu
alebo doplnenie takejto zmluvy. Nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy vyvoláva absolútnu
neplatnosť právneho úkonu.

25. Všeobecné podmienky (ďalej len VP) platné d 29. 2. 2012, účinné od 1. 4. 2012, priložené žalobcom
k žalobe, sú doplnením základnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a aj pre ne platí ust. § 46 OZ, t. j. musia
mať písomnú formu, ktorá je dodržaná vtedy, ak z nej zrejmé prejavy vôle oboch účastníkov zmluvného
vzťahu, t. j. na tejto listine musia byť zachytené podpisy účastníkov zmluvného vzťahu. V danom prípade

jednoznačne vyplýva, že VP a ani Cenník nie sú podpísané ani jedným z účastníkov zmluvného vzťahu
a preto sú absolútne neplatné a to nielen pre nedostatok písomnej formy, ale aj podľa § 3, § 37 ods. 1
a § 39 OZ, teda z dôvodu, že takýto právny úkon v rozpore s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nebol urobený určite a zrozumiteľne ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 a
§ 39 Občianskeho zákonníka.

26. Preto, ak žalobca požaduje náhradu (či zmluvnú pokutu?) za zapožičané zariadenia vo výške 79,-
eur, nemá na to oporu v zmluve a teda opätovne., ani v tejto časti, neuniesol dôkazné bremeno. Ak by aj
cenník bol platný, žalobca nepreukázal súdu, či postupoval podľa § 43 ods. 2 písm. c/ zák. č. 351/2011
Z.z. (v čase uzatvorenia zmluvy - 21. 1. 2013 - nemohol byť cenník platný od 20. 1. 2014 priložený k

zmluve!).

27. Ak popri platbách za poskytnuté služby si žalobca uplatnil aj náhradu za nevrátené zariadenia, bolo
jeho povinnosť riadne skutkovo objasniť a náležite aj preukázať, prečo potom v cenníku (ktorý považuje
za platný aj napriek tomu, že bol vyhotovený neskôr ako vznikol zmluvný vzťah; v čase uzatvorenia

zmluvy - 19. 12. 2012 - nemohol byť cenník platný od 20. 1. 2014 priložený k zmluve!) požaduje z tohto
istého titulu zmluvnú pokutu, pritom v rovnakej výške, ako náhradu.

28. Na základe uvedeného súd žalobu opätovne v časti požadovanej náhrady vo výške 79,- eur
a príslušenstva zamietol, nakoľko nebola zo strany súdu preskúmateľná, skutkové tvrdenia v žalobe

uvádzané neboli doložené relevantnými listinnými dôkazmi, preto žalobca neniesol dôkazné bremeno
podľa § 150 CSP.

29. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu. Súd vo veci nemohol rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ako to právny zástupca žalobcu navrhoval vo svojom podaní zo

dňa 2. 5. 2018, nakoľko takýto postup je ustanovením §-u 299 ods. 1 CSP vylúčený.

30. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.
V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo
veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.

U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným
petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má
nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak
strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca ajžalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna
2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď

pomerne rozdelí. Žalobca sa svojou žalobou na žalovanom domáhal pôvodne zaplatenia sumy 489,72
eura istiny. V časti o zaplatenie sumy 410,72 eura istiny bola žaloba žalobcu dôvodná a v tejto časti
súd žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti istiny, t. j. 79,- eur súd žalobu zamietol, čo je neúspech žalobcu.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP určil pomer úspechu a neúspechu strán
sporu. Žalobca bol teda úspešný v časti 83,87 % a žalovaný v časti 16,13 %. Žalobcovi prináleží po

pomernom rozdelení náhrada trov konania v sume rozdielu úspechu a neúspechu, t. j. vo výške 67,74
% uplatnených trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.