Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. júl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/265/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618200951
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7618200951.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členov
senátuJUDr.JánaSlebodníkaaJUDr.PetraTutka,vovecižalobcuB.W.,K..XX.X.XXXX,J.,S.XX,proti
žalovanej H.. Ľ. Z., K.. XX.X.XXX, O., P. Y. XX, zast. JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou,
Košice, Bajzova 2, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti
uzneseniu 1C/7/2018-22 z 2.3.2018 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že I. nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
ukladá žalovanej povinnosť umožniť žalobcovi užívať 3-izbový byt o výmere 97,7 m2, nachádzajúci sa
na 1. nadzemnom podlaží v rodinnom dome súp. čísla XXX/X na ulici B. B. J., zapísaný na LV č. XXXX

pre obec Levoča, k.ú. J., na základe zmluvy o nájme a podnájme bytových priestorov z 10.4.2014 a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti výpovede z nájmu vedeného
na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2C/7/2018, II. žalobca má právo na plnú náhradu trov
konania o nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej.
2.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, že žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede z
nájmu bytu, ktorá je vedená pod sp. zn. 2C/7/2018, že žalobca podal v samostatnom konaní 14.2.2018

aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a uviedol čo nim žiadal, a ako návrh odôvodnil, že
k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil listinné dôkazy a to: a) Žiadosť z 30.1.2017
adresovaná žalovanému o sprístupnenie predmetného bytu, vecí žalobcu a o vykonanie ročného
vyúčtovania, b) Žiadosť z 12.5.2017 adresovaná žalovanej o premiestnenie vecí žalobcu z garáže
späť do predmetného bytu, o odovzdanie kľúčov a o vykonanie ročného vyúčtovania, c) Žiadosť z
18.7.2017 adresovaná žalovanej o sprístupnenie predmetného bytu, a vecí žalobcu, d) Žiadosť z

8.9.2017 adresovaná žalovanej o sprístupnenie predmetného bytu, e) Žiadosť z 29.10.2017 adresovaná
žalovanej o sprístupnenie predmetného bytu, f) Kópia uznesenia Okresného súdu Spišská Nová
Ves č.k. 1C/194/2016 - 118 z 19.1.2017, ktorým bolo nariadené totožné neodkladné opatrenie v
predchádzajúcom súdnom konaní, g) Kópia uznesenia Krajského súdu Košice č.k. 3Co/173/2017
z 23.6.2017, ktorým bolo potvrdené vyššie uvedené uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení
neodkladného opatrenia a zo spisu č.k. 2C/7/2018 má súd za to, že žalobca k žalobe vo veci

samej pripojil aj nasledovné listinné dôkazy: a) Zmluvu o nájme a podnájme nebytových priestorov
vrátane protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu z 10.6.2014, b) Výpoveď nájomnej zmluvy z 27.10.2017
adresovaná žalobcovi, c) Návrh žalovanej v predchádzajúcom súdnom konaní na vydanie rozsudku pre
uznanie z 24.8.2017, na základe ktorého uznala žalobcov nárok, d) Rozsudok pre uznanie Okresného
súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/194/2016 - 218 zo 6.10.2017, ktorým bolo určené skoršie odstúpenie
žalovanej od predmetnej nájomnej zmluvy za neplatné, e) Inzerát z internetového portálu na prenajatie

predmetnej nehnuteľnosti. Citoval znenie čl. 2 ods.1, čl. 3 ods.1 základných princípov CSP, § 324
ods.1, § 325 ods.1, § 325 ods.2 písm. d), § 326 ods.1, § 329 ods.1, § 330 ods.1, § 333 CSP, § 711ods.6 O. z. a uzavrel, že tento návrh je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko tvrdeniami uvádzanými v
návrhu žalobca dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov medzi ním a žalovanou a dostatočne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Súd tu
nemá inej možnosti ako zotrvať na argumentoch uvedených v uznesení Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 1C/194/2016 - 118 z 19.1.2017, ktorým bolo nariadené totožné neodkladné opatrenie
v predchádzajúcom súdnom konaní, nakoľko nedošlo k zmene skutkových ani právnych okolností.
Je naďalej nespornou skutočnosťou, že medzi stranami sporu bola uzatvorená 10.6.2014 zmluva o

nájme predmetného bytu a taktiež skutočnosť, že zo strany prenajímateľa - žalovaného bola opätovne
nájomcovi - žalobcovi daná výpoveď z nájmu bytu 27.10.2017. Žalobca 14.2.2018, t.j. v zákonnej
trojmesačnej lehote v zmysle § 711 ods.6 OZ, podal opätovne na tunajší súd žalobu o určenie neplatnosti
uvedenej výpovede z nájmu. Z uvedeného vyplýva, že nájomný vzťah nezanikol uplynutím výpovednej
doby a nájomný vzťah stále trvá, pričom v zmysle citovaného § 711 ods.6 O. z. účinky výpovede
nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie

neplatnosti výpovede nájmu bytu. Akékoľvek konanie prenajímateľa majúce za následok znemožnenie
alebo obmedzenie práva užívať predmet nájmu je preto neprípustné počas trvania nájomného vzťahu,
nakoľko právo nájomcu nerušene užívať predmet nájmu a povinnosť prenajímateľa umožniť užívať a
nezasahovaťdoužívaniapredmetunájmusújednýmizozákladnýchsynalagmatickýchprávapovinností
vyplývajúcich z nájomného vzťahu. V tejto spojitosti považoval za potrebné uviesť, že na nariadenie

neodkladného opatrenia z tomto prípade nemá vplyv zmena právneho dôvodu výpovede z nájmu oproti
predchádzajúcej výpovedi. Pôvodne bola neplatná výpoveď podaná z dôvodu neplatenia nájomného a
súvisiacich úhrad riadne a včas, pričom v tomto prípade to bolo z dôvodu, že prenajímateľ - žalovaný
potrebuje byt pre seba a svoje potreby. Žalobca dostatočne osvedčil tú skutočnosť, že žalovaná
ako prenajímateľ mu znemožnila užívanie predmetného bytu, čo vyplýva z písomností predložených

žalobcom, predovšetkým zo žiadostí žalobcu adresovaných žalovanej na sprístupnenie predmetného
bytu, prenesenie vecí žalobcu späť do bytu z uzamknutej garáže, odovzdanie kľúčov, atď.. Z uvedeného
vyplýva, že napriek trvaniu nájomného vzťahu, keďže žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti
výpovede z nájmu, žalovaný ako prenajímateľ znemožnil žalobcovi ako nájomcovi užívanie predmetu
nájmu v rozpore s § 687 ods.1 O. z., čo odôvodňuje úpravu týchto narušených pomerov vydaním

neodkladného opatrenia. Citoval znenie § 255 ods.1, § 262 ods.2 CSP a priznal žalobcovi právo na
plnú náhradu trov tohto samostatného konania voči žalovanej, keďže bol žalobca v konaní ako takom
v celosti úspešný.
3. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalovaná v zmysle § 365 ods.1 písm. d), f), g) a
h) CSP, nakoľko mám za to, že konanie trpí vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci samej. Je toho názoru, že samotné rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho a
skutkového posúdenia veci, jeho výroková časť nie je dostatočne odôvodnená právnou argumentáciou
súdu, v rámci ktorej je súd povinný uviesť, o čo sa pri svojom rozhodovaní opieral a na základe
akých skutočností dospel k citovanému záveru o „nepripustení zmeny žaloby“. Absencia dostatočného
odôvodnenia rozhodnutia súdu zakladá jeho nepreskúmateľnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia

pritom treba považovať za porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, čo napĺňa znaky
odňatia možnosti konať pred súdom, (podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5 Obdo 32/20 13).
Podané odvolanie podrobne odôvodňuje nasledovne: Súd v napadnutom uznesení konštatuje, že
návrh žalobcu považuje v celom rozsahu za dôvodný, nakoľko tvrdeniami uvádzanými v návrhu
žalobca dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov

medzi nimi, a zároveň dostatočne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. A/ So skutkovými
zisteniami a právnym názorom súdu sa nestotožňuje. V prvom rade má za to, že v prejednávanej
veci absentujú nevyhnutné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pretože inštitút
neodkladného opatrenia predpokladá rozhodnutie súdu v krátkej dobe a len na základe návrhu a

predložených dôkazov, je zásadným determinantom osvedčenie neodkladnej potreby úpravy vzťahov
medzi procesnými stranami. V danom prípade je toho názoru, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil
nevyhnutnosť okamžitého a bezprostredného zásahu súdnej moci do ich vzťahov. Žalobca v tomto
smere nepreukázal, aby mu bolo reálne bránené v užívaní nehnuteľnosti. Túto skutočnosť pritom
považuje za esenciálnu pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má poskytnúť žalobcovi

ochrana jeho práv a právom chránených záujmov. Žalobca má povinnosť jednoznačne a nepochybne
preukázať, že jeho práva sú ohrozené, alebo porušené a to do takej miery, že bez okamžitej súdnej
ochrany by hrozil vznik, alebo rozširovanie škody, prípadne by došlo k zhoršeniu jeho právnej pozície
tak závažným spôsobom, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Súd si osvojiltvrdenia žalobcu, že mu je bránené v užívaní bytu len na základe vyjadrenia uvedeného v žalobe a
dôkazov, akými mali byť: žiadosti žalobcu o sprístupnenie bytu, prenesenie vecí žalobcu späť do bytu
z uzamknutej garáže, odovzdanie kľúčov, atď. V prvom rade je toho názoru, že súd by mal vo svojom

odôvodnení uviesť a vymenovať všetky dôkazy z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal, a preto
použitie„atď."znemožňujepreskúmanierozhodnutiasúduajehosystematickýchúvah,ktoréhokdaným
záverom viedli. Zároveň je dôležité podotknúť, že dôkazy predložené žalobcom sú účelovo skreslené,
nakoľko sa nejedná o dokladovanie aktuálneho stavu. Listiny, ktoré predložil žalobca sa podľa jej názoru
vzťahujú ešte k prvému nariadeného neodkladnému opatreniu z 19.1.2017, po vydaní ktorého však

žiadnym spôsobom žalobcovi nebránila v užívaní nehnuteľnosti, žalobca mal kľúče k bytu a mohol ho
tak užívať. Navyše zdôraznila, že žalobcovi písomne ponúkla náhradné ubytovanie, ktoré však odmietol
a na jej výzvu nereagoval. Aj z uvedeného je zrejmé, že žalobca len úmyselne a účelovo vyvoláva
spory, ktoré zakladá na skreslených a nepravdivých tvrdeniach o hrozbe akejkoľvek ujmy, ktoré však
nezodpovedajú objektívnej skutočnosti. V súlade s uvedeným žalobca podľa jej názoru dostatočne
neosvedčil, aby mu bolo bránené v užívaní nehnuteľnosti, a aby mu tým hrozil vznik ujmy, alebo škody,

aniabyhrozilozhoršeniejehoprávnehopostaveniavyžadujúcesineodkladnýzásahsúdnejmoci.B/Súd
ďalejvodôvodnenínapadnutéhouzneseniapoznamenáva,žeprávonájomcuapovinnosťprenajímateľa
umožniť užívať a nezasahovať do užívania predmetu nájmu sú jednými zo základných synalagmatických
práv a povinností vyplývajúcich z nájomného vzťahu. V súvislosti s uvedeným považuje za dôležité,
aby sa súd riadne vysporiadal aj so zásadou proporcionality a prihliadol na význam vlastníckeho práva

a dispozitívne oprávnenia vlastníka nehnuteľnosti, čo však súd v napadnutom rozhodnutí opomenul,
a tým uznesenie poznačil vadou. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho jej dispozičné
práva ako vlastníka, dochádza nevyhnutne aj k zásahu do jej základných práv, a to najmä do základného
práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, ako aj základného práva na ochranu majetku podľa č 1.
1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. Takýto zásah musí byť vždy v súlade s princípom proporcionality.

Neodkladným opatrením nesmie dôjsť k obmedzeniu vlastníka nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na
dosiahnutie sledovaného účelu, a preto je súd povinný dbať na to, aby ujma toho, voči komu neodkladné
opatrenie smeruje nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú získava žalobca. V tomto prípade má
za to, že takto formulovaný zákaz bez dostatočného odôvodnenia a osvedčenia reálnej hrozby ujmy
na právach žalobcu ju neprimerane a neopodstatnene obmedzil v realizácií jej základných a ústavou

garantovaných práv. Pozornosť súdu upriamila tiež na skutočnosť, že doposiaľ pracovala ako príslušník
ORPZ. Po odchode do výslužby sa centrum jej záujmov a osobného života presunulo práve do oblasti,
v ktorej sa nachádza aj nehnuteľnosť, a kde má rodinné väzby. Zároveň sa po odchode z práce začala
realizovať v podnikateľskej sfére, a je pre ňu dôležité, aby si mohla v byte zriadiť trvalý pobyt a nemusela
dochádzať, prípadne si zaobstarať podnájom. Tým, že jej súd bráni vo výkone mojich práv sa ocitla

bez možnosti vlastného bývania, a to aj napriek tomu, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. V
tejto súvislosti poukázala na právny názor Krajského súdu Nitra pod sp.zn. 9Co/652/2016, v ktorom
odvolací súd zdôraznil relevanciu zásady proporcionality a konštatoval: „Odvolací súd, porovnávajúc
princíp ochrany vlastníckeho práva prenajímateľa vo vzťahu k ochrane práva nájomcu vyplývajúcemu
z nájomnej zmluvy pri spornosti povinností z nájomnej zmluvy a spornosti výpovede z nájmu, potrebuje

za potrebné uviesť, že aj keď snahou súdov by malo byť zachovanie maxima z oboch dotknutých práv,
je zrejmé, že často nebude možné chrániť dve práva súčasne, pretože sa vzájomne vylučujú. Buď teda
bude poskytnutá ochrana vlastníckemu právu prenajímateľa a právo nájomcu bude musieť ustúpiť alebo
bude poskytnutá ochrana právu nájomcu pred vlastníckym právo prenajímateľa. V takomto prípade stret
dotknutých práv je potrebné riešiť v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti. V rámci riešenia stretu

základnýchprávjevšakpotrebnétiežzohľadniťďalšieokolnostiašpecifikáprejednávanéhoprípadu,ato
všeobecné aj individuálne. Až po zvážení všetkých relevantných skutočností bude v konkrétnom prípade
možné rozhodnúť, v prospech ktorého z konkurujúcich práv svedči všeobecná idea spravodlivosti, a
ktorému je namieste dať pri kolízii prednosť. Odvolací súd, zohľadniac už uvedené osobitnosti tohto
prípadu a skutočnosť, že žalobca dlhodobo porušuje práva vyplývajúce z nájomnej zmluvy, a to bez

ohľadu na to, či je výpoveď z nájmu platná a či výška nedoplatku na nájomnom a ostatných úhradách
spojených s nájmom je vo výpovedi vyčíslená správne (čo bude predmetom dokazovania vo veci samej),
dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení poskytnúť
ochranu vlastníckemu právu prenajímateľa, nie je dôvod bezodkladne upraviť pomery strán spôsobom,
ako to navrhol žalobca, a keďže z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že dlžníkom je práve

žalobca, nie je splnená podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia ani z dôvodu, že by exekúcia
bola ohrozená. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
Práve v súvislosti s individuálnymi okolnosťami prípadu súdu vo svojom písomnom vyjadrení podrobnepopísala konanie žalobcu, ktorý ju obmedzuje vo výkone vlastníckeho práva, a zároveň jej spôsobuje
značnú majetkovú ujmu, neuhrádza splátky nájomného, nerešpektoval povinnosti vyplývajúce mu z
nájomnej zmluvy, a vzhľadom k obštrukciám, ktoré tým vyvoláva nemôže priestor využívať pre svoju

osobnú potrebu, ale je povinná hradiť za žalobcu všetky náklady spojené s bytom. Žalobca odmietol
ponuku náhradného ubytovania a výlučne zámerne iniciuje súdne spory. Toto správanie zakladá rozpor
s dobrými mravmi a nad prípustnú mieru zaťažuje ju ako vlastníka a obmedzuje ju v realizácií všetkých
dispozičných oprávnení k nehnuteľnosti. Napadnuté uznesenie nesleduje princíp spravodlivosti, pretože
súd bez toho, aby sa vysporiadal so zásadou proporcionality a ochranou práv vlastníka nariadil

neodkladné opatrenie, ktorý ju neopodstatnene a bez existencie nevyhnutnej potreby obmedzil na jej
právach, a navyše tým výrazne zasiahol aj do sféry mojich majetkových práv. Opätovne pritom tiež
poukazuje na charakter neodkladného opatrenia, ktorý je výnimočný a jeho nariadenie musí vyplynúť z
existencie mimoriadnych okolností prípadu. V danom prípade nie je daný žiadny naliehavý záujem na
úprave pomerov medzi nimi, nakoľko žalobca sa v byte nezdržiava, neuhrádza nájomné za nehnuteľnosť
a odmietol prijať ponuku náhradného bývania v bytových podmienkach zodpovedajúcich podmienkam,

aké mal žalobca v byte nachádzajúcom sa v jej rodinnom dome. Na základe všetkých vyššie uvedených
skutočnostítýmtonavrhla,abyodvolacísúdvydalnasledovné:MeníuznesenieOkresnéhosúduSpišská
NováVesz2.3.2018atotak,že:Návrhžalobcunanariadenieneodkladnéhoopatreniazamieta.Žalobca
je povinný zaplatiť žalovanej 100% trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením.
4.K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca (č. l. 57 - 58), ktorý uviedol, že podľa žalovanej,

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci, jeho výroková časť nie
je dostatočne odôvodnená právnou argumentáciou súdu, pričom uviedla, že absencia dostatočného
odôvodnenia zakladá jeho nepreskúmateľnosť. Žalovaná tiež argumentuje, že neosvedčil žiadnymi
dôkazmi nevyhnutnosť okamžitého a bezprostredného zásahu súdnej moci do ich vzťahov. K danej
argumentácii žalovanej poukázal na to, že k návrhu doložil platnú zmluvu o nájme a podnájme bytových

priestorov, podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej jej žalovaná prenechala do
užívania 3-izbový byt o výmere 97,7 m2, ktorý sa nachádza na 1. nadzemnom podlaží v rodinnom
dome, súp. číslo 123/2 na ul. Vetrová v Levoči. Predmetná nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX
pre obec Levoča, k.ú. J.. O odovzdaní predmetu nájmu do užívania svedčí aj protokol z 10.6.2014.
Žalovaná už v predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi 1C 194/2016

o neplatnosť výpovede z nájmu uznala svoje pochybenie, kde spor skončil Rozsudkom pre uznanie
v prospech jeho osoby a už počas predchádzajúceho súdneho konania 1C 194/2016 podal návrh na
vydanie neodkladného opatrenia, kde OS SNV 19.1.2017 mu vyhovel a potvrdil to aj KS KE 23.6.2017,
napriek tomu žalovaná tieto rozhodnutia vôbec nerešpektovala, pričom v tom čase bola ešte príslušníčka
PolicajnéhozboruSR,ktorábymalabyťvzoromdodržiavaniazákonovasúdnychrozhodnutí.Vterajšom

prípade ide to obdobnú situáciu, keďže stále platí predmetná zmluva o nájme, žalovaná napriek jeho
výzvam na umožnenie užívania bytu na tieto výzvy vôbec nereagovala a absolútne mi nesprístupnila
byt, pričom naopak od neho žiada v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves č.k. 2 C
7/2018, rozšírením svojej žaloby o zaplatenie z pôvodnej sumy 2 000,10,- € na sumu 6 985,87,- € a to
za obdobie, za ktoré som vôbec nemohol užívať byt !!!!!!, lebo mu ho nesprístupnila, čo je absolútne

neprijateľné a amorálne. Konštatovanie, že nepreukázal, aby mu žalovaná bránila v užívaní bytu sú
len účelové, pretože vyplývajú z jeho písomnej korešpondencie, kde ju žiadal o sprístupnenie bytu,
na tieto výzvy a korešpondenciu žalovaná vôbec neodpovedala, pričom sama uviedla v minulosti, že
na jeho výzvy a písomnosti nebude vôbec odpovedať, čím len ukazuje svoju aroganciu, preto keďže
dobrovoľne nechcela plniť na to na čo sa zaviazala v platnej zmluve o nájme, jeho práva boli a sú naďalej

ohrozené a porušované do takej miery, že bez okamžitej súdnej ochrany nemohol konať inak a preto
podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Po vydaní neodkladného opatrenia dochádza stále
k porušovaniu povinnosti žalovanej nakoľko do dnešného dňa mu neumožnila sprístupnenie predmetu
nájmu, čím sa len potvrdilo, že dochádza k porušovaniu jeho práv a právom dotknutých chránených
záujmov. Tvrdenia žalovanej, že mu nebránila v užívaní bytu po vydaní neodkladného opatrenia sú

teda zo strany žalovanej špekulatívne a zavádzajúce, tým že si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z
predchádzajúceho neodkladného opatrenia, musel podať návrh na začatie exekúcie, pretože žalovaná
ako to už vyššie uviedol, ani po vydaní potvrdzujúceho Uznesenia KS KE sp. zn. 3 Co 173/2017 toto
nerešpektovala, kde tento stav pretrváva doposiaľ. Žalovaná vo svojom odvolaní uvádza, že nariadením
neodkladného opatrenia sa obmedzuje jej dispozičné právo ako vlastníka podľa čl.20 Ústavy SR ako

aj základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. S týmto
názorom žalovanej nesúhlasí, pretože vydaním neodkladného opatrenia ide iba o jeho dočasnosť a
to do právoplatného skončenia vo veci samej. K skutočnosti tvrdenej žalovanou, že t.č. skončila svoje
pôsobenie v PZ SR a začala sa realizovať v podnikateľskej sfére, preto si musí zriadiť trvalý pobyt nauvedenej nehnuteľnosti, táto skutočnosť nemá žiadny vplyv ani po vydaní nariadenia neodkladného
opatrenia, pretože jej to nemôže brániť vo výkone jej práv tak ako sa to snaží predniesť, každý vlastník
rodinného domu si môže zriadiť trvalý pobyt kedykoľvek bez ohľadu na to, či je alebo nie je nariadené

neodkladné opatrenie, pričom je nutné zdôrazniť, že žalovaná má v rodinnom dome ešte ďalšie 3 byty,
ktoré môže užívať, z toho dôvodu nie je namieste jej poukázanie na súdne rozhodnutie Krajského súdu
v Nitre, kde spomína zásadu proporcionality. Podľa Uznesenia NS SR sp.zn. 1 Obdo 6/2010 v konaní o
prejednanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na včasné zabezpečenie predbežnej úpravy
nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak

účastník osvedčí nárok a potrebu nevyhnutnej predbežnej ochrany práv a tiež ak je splnená podmienka
nariadenia predbežného opatrenia v prípade, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden dôvod na jeho
nariadenie. V takom prípade nie je potrebné osvedčovať alebo preukazovať ešte ďalšie dôvody na jeho
nariadenie. Podľa jeho názoru zo strany Okresného súdu Spišská Nová Ves bolo dostatočne zistené
a preukázané, že žalovaná mu bráni v užívaní bytu, dôvody žalovanej uvedené v odvolaní považuje
za nedôvodné resp. irelevantné v celom rozsahu, preto navrhol, aby Krajský súd v Košiciach vyslovil,

že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a Uznesenie Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, sp.zn. 1 C
7/20418, podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil ako vecne správne.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a uznesenie

ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
6.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú

dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1
CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania

(§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných
otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania
môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní
pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou
konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s

príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník
konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore
s § 204 CSP a p..
7.Žalovaná uplatnený odvolací dôvod vidí v nepreskúmateľnosti rozhodnutia, čo ale zakladá odvolací
dôvod podľa 365 ods.1 písm. b) CSP.

8.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.

9.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosťzbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi
jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými

skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
10.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
11.Podľa § 234 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.
12.Podľa § 236 CSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, o. i., stručné odôvodnenie.

13.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru

- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké

majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.
14.Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod

č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

15.Napadnuté uznesenie zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.
16.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov stránsporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
15.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

16.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené) je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v
súlade s § 366 písm. d) CSP, nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a
dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto skutočnosti

a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že
o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom
uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom prvého
stupňa) a v danej veci sú právne významné.
17.Žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho

predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
17.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu.
18.Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
19.Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20.Neodkladné opatrenie je procesný inštitút, ktorý slúži na okamžitú úpravu narušených alebo

ohrozených právnych vzťahov. Úlohou súdu je posúdiť osvedčenie existencie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia a vyhodnotiť potrebu bezodkladnej úpravy právnych pomerov
sporových strán.
21.V prejednávanej veci ide o neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania, pretože žalobca
podal aj žalobu vo veci samej o neplatnosť výpovede z nájmu, ktoré sa vedie pod sp. zn. 2C 7/2018

o neplatnosť výpovede.
22.Podľa § 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
23.Odvolací súd posudzoval existenciu zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia v čase vydania napadnutého uznesenia.

24.Z obsahu spisu je zrejmé, že ide o totožný stav ako existoval v čase, keď bolo nariadené neodkladné
opatrenie vo veci 1C/194/2016, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť umožniť žalobcovi užívať
predmetný byt do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti výpovede z
nájmu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná vzala 24.8.2017 výpoveď z nájmu späť a spor saukončil vydaním rozsudku pre uznanie. Je teda zrejmé, že právoplatnosťou tohto rozhodnutia zaniklo
nariadené predbežné opatrenie (§ 333 CSP).
25.Žalobca listinnými dôkazmi osvedčil (žiadosť z 29.10.2017 a 8.9.2017), že žalovaná mu neumožnila

ďalšie užívanie bytu a tvrdí, že 27.10.2017 mu doručila ďalšiu výpoveď z nájmu, ktorej neplatnosť
napadol žalobou vedenou pod sp. zn. 2C 7/2018. Žalovaná svoje tvrdenia, že žalobcovi umožňuje riadne
užívať byť ničím preukázala, nepreukázala, že mu od bytu riadne odovzdala kľúče a vydala veci uložené
mimo bytu.
26.Súd prvej inštancie odôvodnil potrebu neodkladného opatrenia tým, že žalovaná ako prenajímateľka

bráni žalobcovi ako nájomcovi v užívaní bytu, ktorého nájom mal skončiť na základe hmotnoprávneho
úkonu žalovanej, a že žalovaný podal žalobu o neplatnosť skončenia nájmu. Súd prvej inštancie
poukazuje na následky včasného podania žaloby o neplatnosť nájmu podľa § 711 ods.6 O.z., ktorý v
druhej vete upravuje aj účinky výpovede nájmu vo vzťahu ku konaniu súdu o neplatnosť výpovede. S
týmto právnym posúdením odvolací súd v celom rozsahu súhlasí.
27.Odhliadnucodotázkyplatnostivýpovede,resp.ukončenianájomnéhovzťahu,ktorábudepredmetom

konania vo veci samej, odvolací súd konštatuje, že bolo osvedčené, že zo strany žalovanej dochádza k
zásahom do užívacieho práva žalobcu, ktoré boli založené zmluvou o nájme. Tento fakt sám o sebe je
postačujúcim pre konštatovanie o potrebe dočasnej úpravy pomerov. Nič na tom nemení ani skutočnosť,
že žalovaná ponúkla žalobcovi bytovú náhradu, lebo ešte nenastali účinky výpovede z nájmu, keďže sa
vedie o jej neplatnosť konanie na súde a uvedené bude posudzované v konaní vo veci samej.

28.Námietka žalovanej, že ona ako vlastník je obmedzovaná a jej vlastnícke právo je menej chránené
ako nájomné právo je v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bezpredmetné, lebo uvedené
obmedzeniejelendočasnéhocharakteru,ktoréžalovanámusístrpieťpodobuplatnostinájomnejzmluvy
a na uvedené bude súd prihliadať pri rozhodovaní vo veci samej.
29.Na základe uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie ako vecne správne podľa § 387

ods. 1 CSP.
30. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
31.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
33.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 CSP s použitím § 255 ods.1 CSP.
V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi trovy konania nevznikli a žalovaná bola v odvolacom konaní
neúspešná.
34.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.