Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/129/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216895489
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216895489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Barbora Korenecová,
advokátka,sosídlomSlnečná765/3,90045Malinovo,protižalovanému:Q.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
V. XXX, XXX XX F., o zaplatenie 717 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov č.k. 6Csp/1/2016-38 zo dňa 25.04.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, stranám náhradu trov konania nepriznal.
Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť
mu 717 eur s úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy zo dňa 20.12.2007
žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 398,33 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
vrátiť spolu s poplatkom vo výške 318,66 eur do 20.01.2008. Žalobca dňa 31.05.2008 podal trestné
oznámenia vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu a Okresný súd Bardejov
rozsudkom 1T/174/2008 zo dňa 05.03.2009 uznal žalovaného vinného za prečin úverového podvodu.

Súd uviedol, že dňa 20.12.2007 bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 12.000 Sk a žalovaný ho vrátiť spolu s poplatkom vo
výške 9.600 Sk v 10 mesačných splátkach, počnúc od 20.01.2008. Vzhľadom na to, že žalovaný
neuhrádzal svoj dlh riadne a včas, stal sa dlh splatným 25.02.2008. V súvislosti s neplnením si povinnosti
žalovaného rozsudkom Okresného súdu Bardejov 1T/174/2008 zo dňa 05.03.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.03.2009, bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu
úverového podvodu. Žalobca bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie vo

veciach občianskoprávnych. Súd uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom
spotrebiteľským, pretože žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný
ako spotrebiteľ. Poukázal na to, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách boli zavedené
do Občianskeho zákonníka zákonom 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2004. Vzhľadom k tomu, že
vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským, súd ho podrobil kontrole z hľadiska prijateľnosti
dojednaní a použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na posúdenie otázok týkajúcich sa splnenia
či existencie dlhu, resp. premlčania v spojení s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa. Na

uvedenom charaktere zmluvného vzťahu nič nemení skutočnosť, že v súvislosti s uzatváraním zmluvy
sa žalovaný dopustil spáchania trestného činu. Súd zohľadnil tú skutočnosť, že žalobca si uplatnil
nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, teda skutkovo nárok vymedzil ako náhradu škody.
Vzhľadom k § 106 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 5b zákona 250/2007 z.z. súd skonštatoval, že nárokuplatnený žalobcom je premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, počítanej najneskôr odo
dňa právoplatnosti rozsudku, keďže týmto dňom sa najneskôr žalobca dozvedel, že škoda vznikla a
kto škodu spôsobil. Premlčacia doba teda uplynula 21.03.2011, a keďže bola žaloba podaná na súd až

06.07.2016, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k uplynutiu subjektívnej premlčacej
doby nemožno žalobcovi uplatnený nárok priznať, aj keby si ho uplatnil v rámci plynutia objektívnej
premlčacej doby. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odmietol postavenie

žalovaného ako spotrebiteľa. Súdna prax sa zhodla na tom, že použitie Obchodného zákonníka je
nezávislé od dohody strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, ako aj v
prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Je teda nepochybné,
že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom. Zmluvu
o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nie je preto na mieste vzťahov na
ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu

spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a je nevyhnutné
úpravu spotrebiteľských zmlúv v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je
relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo
fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Poukázal na to, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy nestanovil
maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Uviedol, že súd nebol oprávnený prihliadať na nemožnosť

uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vzhľadom na skutočnosť, že
zmluva medzi žalobcom a žalovaným nie je spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že nárok nie je premlčaný,
atozdôvodu,žeOkresnýsúdBardejovrozsudkomz05.03.2009odkázalžalobcusnárokomnanáhradu
škody na občianskoprávne konanie, poukázal na § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,
ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu premlčuje sa za desať

rokov odo dňa, kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť. Okrem toho z ustanovení o premlčaní nároku na
náhradu škody jasne vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla. Z rozsudku vyplýva, že k udalosti došlo dňa 20.12.2007, a teda nárok bol
uplatnený v premlčacej dobe. Poukázal znova na to, že svoj nárok uplatňuje titulom nároku na náhradu
škody. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.
4. Podstatné pre rozhodnutie v danej veci je skutočnosť, či zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania
bola zmluvou spotrebiteľskou alebo nie. Žalobca v odvolaní argumentuje, že popiera postavenie

žalovaného ako spotrebiteľa, avšak z Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy
nepochybne vyplýva, že žalovaný spĺňal definíciu spotrebiteľa (Podľa § 52 ods. 3 OZ spotrebiteľom je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti) Podľa názoru odvolacieho súdu, aj keď v čase uzavretia zmluvy
medzi stranami podľa Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala len zmluva o

dielo, kúpna zmluva alebo iné odplatné zmluvy upravené v VIII. časti Občianskeho zákonníka, tak podľa
zákona o ochrane spotrebiteľa boli spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy podľa Obchodného zákonníka,
teda aj úverová zmluva (Podľa § 3 ods. 3 Zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka). V danom
prípade sa nepochybne jednalo o zmluvu, ktorá sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ
obsahzmluvypodstatnýmspôsobomneovplyvňoval,jednalosatedaospotrebiteľskúzmluvu,ajkeďtáto

nezodpovedaladefiníciiObčianskehozákonníka.Zozákonanaochranuspotrebiteľavšakvyplýva,žesa
o spotrebiteľskú zmluvu jednalo, ako aj to, že sa na ňu mali použiť primerané ustanovenia Občianskeho
zákonníka.
5. Keďže zmluva medzi stranami je zmluvou spotrebiteľskou, súd prvej inštancie správne aplikoval §
5b zákona o ochrane spotrebiteľa a z úradnej moci prihliadal na premlčanie nároku žalobcu. Otázku

premlčania nároku žalobcu posúdil súd prvej inštancie správne a správne aj žalobu zamietol. Nie
je možné, aby súd nezohľadňoval pri posudzovaní premlčania subjektívnu dobu a vychádzal len z
objektívnej premlčacej doby. Rozhodnutie Okresného súdu Bardejov, ktorým bol žalobca odkázaný so
svojim nárokom na konanie vo veciach občianskoprávnych, nespôsobuje predloženie premlčacej dobyna 10 rokov. Takéto predĺženie spôsobuje len rozsudok, ktorým sa meritórne o nároku na náhradu škody
rozhodlo. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.
6. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol,
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.