Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. máj 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 4T/182/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716010586
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716010586.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce- senát v zložení - predseda senátu JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. a prísediaci

Ing. Jozef Doležal a JUDr. Milan Čornej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.05.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm.a/ Tr.por. oslobodzuje obžalovaného

P. nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom P. XXX, t.č. ÚVV a ÚVTOS Košice,

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Michalovce pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a/ písm.b, ods. 3 písm.d/Tr.zákona, na tom

skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase najmenej od mesiaca júl 2015 do 27.09.2016 v rodinnom dome č. XXX v
Pozdišovciach, okres Michalovce opakovane psychicky a fyzicky ubližoval svojej matke U. X. a to tým
spôsobom, že ju dlhodobo ponižoval vulgárnymi nadávkami, pohŕdavo s ňou zaobchádzal, znevažoval,
vyhrážal sa jej ujmou na živote a zdraví, zakazoval jej bez povolenia vychádzať z domu, voľne sa
pohybovať po dome, dvore, odopieral jej stravu, spánok, používanie toalety, opakovane od nej pod

hrozbou násilia požadoval dôchodok, prikazoval jej požičiavať si peniaze na jeho obživu, päsťami a
dlaňami ju udieral na rôzne časti tela, čím jej spôsoboval rôzne zranenia, modriny na krku, rukách,
zápästiach, zakázal jej starať sa o svojho nevládneho otca, podať mu lieky, jedlo, rannú hygienu, pričom
toto jeho správanie sa v posledných mesiacoch vystupňovalo do takej miery, že uvedeným konaním u
poškodenej vyvolával stres, strach a vzbudil u nej dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal Okresnému súdu Michalovce obžalobu na

obvineného P. X. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a, písm.b,
ods. 3 písm.d/ Tr.zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol zistený nasledujúci skutkový stav.

Obžalovaný P. X. vykonal na hlavnom pojednávaní prehlásenie, že je nevinný, pričom vo svojej výpovedi
uviedol, že skutok uvedený v obžalobe je výmysel a to, čo je uvedené v obžalobe by nespravilo ani

zviera. Nie je pravdou, aby nejakým spôsobom týral svoju matku a taktiež nie je pravdou, aby jej dokonca
zakazoval dávať starému otcovi lieky, pretože sám pomáhal starať sa o starého otca. Zároveň uviedol,
že mal problémy so svedkyňami a to len z toho dôvodu, že ich vyzýval, aby sa podieľali finančne nachode domácnosti, čo oni odmietli a zároveň sa chceli dostať ku vlastníctvu rodinného domu, v ktorom
všetci bývajú.

Poškodená U. X. (matka obžalovaného) využila na hlavnom pojednávaní svoje právo a odmietla k
veci vypovedať, pričom súd zamietol návrh prokurátora na prečítanie výpovede z prípravného konania,
pretože obžalovaný nemal možnosť zúčastniť sa tohto výsluchu, čím boli porušené práva na obhajobu.

Svedkyňa L. X. taktiež na hlavnom pojednávaní využila zákonné právo odmietnuť vypovedať, pričom

žiadna z procesných strán nenavrhla čítať jej výpoveď z prípravného konania.

Svedkyňa U. X. (sesternica obžalovaného- podľa oznámenia matky poškodenej je psychicky chorá, lieči
sa na psychiatrii, ťažšie jej bolo rozumieť pri výsluchu) vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
uviedla, že obžalovaný niekedy skákal do bitky a mama obžalovaného mu musela robiť kávičku aj
raňajky a viac obžalovaný neurobil nič proti poškodenej. V ďalšej časti výpovede potom uviedla, že

niekedy matku posielal obžalovaný pre peniaze, dvakrát počula ako kričal na mamu, že ju zabije a raz
videla na poškodenej znaky po škrtení, pričom však svedkyňa uviedla, že nevie v ktorom roku to bolo a
na otázku obhajcu či vie uviesť kedy sa obžalovaný vrátil z výkonu trestu, uviedla, že bolo to okolo roku
2000 (obžalovaný sa vrátil z výkonu trestu v roku 2014).

Svedkyňa T. X. ( sesternica obžalovaného) vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že
obžalovaný niekedy raz za dva alebo tri mesiace kričal na mamu, nechcel ju pustiť vonku, keď nemal
víno alebo peniaze, niekedy v roku 2016 videla ako jej dal facku po tvári, (pričom v ďalšej časti výpovede
uviedla, že túto skutočnosť nevidela ale len počula cez dvere a že ju práve posielal zháňať peniaze),
nadával poškodenej. Zároveň uviedla, že obžalovaný sa správal ku starému otcovi dobre, dával mu lieky,

poškodená doma jedla všetko a že asi dvakrát pýtal od poškodenej dôchodok.

Svedkyňa F. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným žila počas ich
vzťahu ako druh a družka v dome obžalovaného, pričom obžalovaný mal s poškodenou dobrý vzťah. O
dedka sa riadne staral, nevidela, aby obžalovaný nejakým spôsobom napadol poškodenú, aby s ňou zle

zaobchádzal, nadával jej ,vyhrážal sa jej, bil ju, zakazoval vychádzať z domu, aby jej odopieral stravu,
spánok, aby od nej pýtal dôchodok alebo aby nejakým iným spôsobom ju ponižoval. Taktiež uviedla,
že samotná poškodená ani starý otec obžalovaného sa nikdy nesťažovali na správanie obžalovaného,
avšak zároveň priznala, že obžalovaný mal problémy s ostatnými členmi rodiny- svedkyňami, pretože
ich žiadal o prispievanie na chod domácnosti a viackrát preto počula ako žiadali obžalované, aby odišiel

z domu ( žiadali o to aj ju) a keď neodíde, tak na neho budú volať políciu.

Svedok U. Z. (sused obžalovaného) vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v dome
obžalovaného bol v podstate každý druhý deň,avšak nikdy nebol svedkom, aby nejakým spôsobom
útočil na svoju mamu a ani táto, ani starý otec obžalovaného sa mu nikdy nesťažovali na jeho správanie ,

pričom naopak obžalovaný sa sám staral niekedy o starého otca. Svedok zároveň uviedol, že na
poškodenej nevidel žiadne modriny a má vedomosť o tom, že svedkyne vôbec neprispievali na chod
rodiny finančným spôsobom a mali vyzývať priateľku obžalovaného, aby odišla z rodinného domu.

Znalkyňa z odboru psychológie PhDr. Beáta Ostoverchá vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní

uviedla, že u poškodenej sa jedná o málo vyhranenú osobnosť, sociálne naivnú, skôr závislú s nízkymi
životnými ašpiráciami, nárokmi, pričom v štruktúre osobnosti bol zistený sklon k strachovým reakciám,
k pasivite, čo spolu s pocitmi bezmocnosti predstavuje syndróm postraumatickej stresovej poruchy v
rámci profilu tzv. týranej ženy.

Z alkotestu vyplýva, že obžalovaný po zadržaní nemal požité žiadne alkoholické nápoje.
Obžalovaný P. X. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, doposiaľ bol trikrát súdne trestaný
naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 3T 34/2014 zo 14.03.2014 pre trestný
čin podľa § 212 ods. 2 písm.f, ods. 3 písm.b/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest ktorý vykonal 16.11.2014.

Vyhodnotením dôkazov, získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne v zmysle § 2 ods.
12 Tr. por. dospel k záveru, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach ako nositeľ dôkaznéhobremena neuniesol na hlavnom pojednávaní v rámci kontradiktórneho procesu dôkazné bremeno a
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, aby obžalovaný P. X. svojím konaním naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1

písm.a,b, ods.3 písm.d/ Tr.zák. po objektívnej a subjektívnej stránke a preto súd postupoval podľa § 285
písm.a/Tr.por. a obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil.

Súd môže oprieť výrok o vine obžalovaného len za predpokladu, že existujú súhrn priamych aj
nepriamych dôkazov, ktoré tvoria logickú, ničím neporušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom

sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti,
že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne tieto dôkazy musia vylúčiť možnosť iného záveru ,
pričom na základe vykonaných dôkazov v tejto súdnej veci nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vine
obžalovaného.

Prokurátor podal obžalobu v uvedenej veci na obžalovaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a,b, ods. 3 písm.d/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že obžalovaný
mal v období od mesiaca júl 2015 do 27.9.2016 týrať svoju matku a spôsobovať jej fyzické utrpenie a
psychické utrpenie, bitím, údermi, pohŕdavým zaobchádzaním a vyvolávaním strachu a stresu a mal
spáchať taký čin závažnejším spôsobom.

Súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že v obžalobe prokurátora je uvedená nesprávne právna
veta skutkovej podstaty z ust. § 208 Tr.zák., pretože predmetná skutková podstata trestného činu týranie
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 bola menená s účinnosťou od 1.1.2016, keď bol pozmenený
odsek 1/,2/ predmetnej skutkovej podstaty.

V druhom rade súd poukazuje pri vyhodnocovaní dokazovania, že pri vypočutí obžalovaného P. X.
boli v prípravnom konaní závažným spôsobom porušené jeho práva na obhajobu v čase, keď ešte
nemal ustanoveného obhajcu , pretože nebol informovaný a teda mu ani nebola daná zákonná možnosť
zúčastniť sa výsluchu poškodenej U. X., čím boli porušené jeho práva na spravodlivý súdny proces v
zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach podal v uvedenom prípade obžalobu na obžalovaného
hlavne na základe výpovede poškodenej U. X. a svedkov L. X., U. X. a T. X., pričom však korunným
svedkom obžaloby mala byť matka obžalovaného U. X..

Poškodená U. X. však na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo odmietnuť vypovedať
proti svojmu synovi - obžalovanému a keďže v prípravnom konaní boli závažným spôsobom porušené
práva obžalovaného na obhajobu (viď vyššie uvedené), táto výpoveď poškodenej nemohla byť čítaná
na hlavnom pojednávaní a na túto výpoveď z prípravného konania tým pádom nie je možné pri
vyhodnocovaní dokazovania ani prihliadať.

Prokurátor vychádzal pri podaní obžaloby aj zo svedeckej výpovede L. X. v prípravnom konaní, ktorá
však taktiež na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo odmietnuť vypovedať proti svojmu
synovcovi a keďže na hlavnom pojednávaní žiadna z procesných strán nenavrhla čítať túto výpoveď
z prípravného konania, tak súd taktiež na túto výpoveď z prípravného konania nemôže prihliadať pri

vyhodnocovaní dokazovania.

Súd tak na hlavnom pojednávaní vyhodnocoval zvyšné výpovede svedkov obžaloby a to U. X. a T. X.,
pričom však v prípade prvého svedka sa jedná o psychicky chorú osobu, čo potvrdila aj samotná matka
svedkyne na hlavnom pojednávaní a bolo to zrejmé aj zo samotného výsluchu svedkyne na základe

ktorého súd konštatuje, že táto výpoveď svedkyne je nedôveryhodná už len preto, že táto svedkyňa
najprv vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný nerobil poškodenej nič iné, len táto mu musela robiť
kávičku a raňajky a až následne uviedla, že niekedy ju poškodenú posielal pre peniaze, kričal na ňu,
avšak vôbec nevedela uviesť časové súvislosti kedy k tomu malo dochádzať a na otázku obhajcu
ohľadne hodnovernosti výpovede svedkyne ohľadne času vrátenia sa obžalovaného z výkonu trestu

svedkyňa uviedla, že bolo to niekedy v roku 2000 aj keď v skutočnosti to bolo v roku 2014.

V súvislosti s výpoveďou ďalšej svedkyne obžaloby T. X. súd taktiež poukazuje na nedôveryhodnosť
tejto svedkyne už len vzhľadom k tomu, že najprv vo svojej výpovedi uvádzala, že videla ako niekedyv roku 2016 dal obžalovaný facku po tvári poškodenej, avšak na konci výpovede už uvádzala, že túto
skutočnosť nevidela ale len počula cez dvere z inej izby, rozporuplnosť jej výpovede spočíva aj v tom,
že na začiatku výsluchu uvádzala, že poškodenú nechcel pustiť vonku, keď nemal peniaze na víno a

na druhej strane neskôr uvádzala, že ju mal posielať pre peniaze, pričom z výpovedí obidvoch týchto
svedkov nevyplýva, aby obžalovaný mal fyzicky v žalovateľnom období napádať svoju mamu, aby mal
brániť mame v starostlivosti o starého otca, práve naopak, aj svedkovia potvrdili, že o starého otca sa
staral.

Na hlavnom pojednávaní boli oproti prípravnému konaniu naviac vypočutý aj sused obžalovaného,
resp. aj matky obžalovaného U. Z. a družka obžalovaného F. V., pričom svedkyňa F. V., ktorá žila
v čase páchania trestnej činnosti s obžalovaným uviedla, že tento mal s poškodenou dobrý vzťah,
pomáhal aj starému otcovi a nikdy nevidela, aby nejakým spôsobom napadol svoju matku, aby sa jej
vyhrážal, bil ju, zakazoval jej vychádzať z domu, nadával jej, aby jej odopieral stravu, spánok alebo iným
spôsobom ju ponižoval a na jeho správanie sa nikdy nesťažovala ani samotná poškodená, ani starý otec

obžalovaného a tieto skutočnosti v podstate potvrdil aj sused U. Z., ktorý nikdy nevidel, aby obžalovaný
ubližovalnejakýmspôsobomsvojejmamealebostarémuotcovioktoréhosanaopakstaral,nikdynevidel
žiadne modriny na tvári poškodenej a ani sa mu samotná poškodená ani starý otec nesťažovali na
správanie sa obžalovaného.

Ztaktovykonanéhodokazovaniavyplýva,žepoprirozporuplnýmvýpovediamsvedkovU.X.aT.X.,ktoré
naviac vyvracajú výpovede obžalovaného a svedkov U. Z. a F. V. je obžalovaný vlastne usvedčovaný
len jedným nepriamym dôkazom - svedeckou výpoveďou a znaleckým posudkom PhDr. Ostoverchej,
avšak súd nemôže vychádzať pri vyhodnocovaní dôkazov len z tohto jedného dôkazu, pretože súd
vyhodnocuje všetky dôkazy jednotlivo ako aj vcelku, pričom každý dôkaz je rovnaký, žiadny dôkaz nie

je možné zvýhodňovať na úkor iného a v uvedenej veci nielenže samotný obžalovaný poprel spáchanie
trestného činu, ale spáchanie trestnej činnosti zo strany obžalovaného poprela aj samotná družka
obžalovaného F. V., sused U. Z., pričom v súvislosti s predmetným znaleckým posudkom je potrebné
konštatovať, že či už závery výpovede znalkyne, resp. závery znaleckého posudku z odboru psychológie
nie sú podložené ďalšími priamymi reálnymi dôkazmi, ktoré by jednoznačne usvedčovali obžalovaného

zo spáchania žalovaného trestného činu, pričom v súvislosti so svedeckými výpoveďami T. X. a U. X.
okrem skutočností, na ktoré už súd poukázal, je potrebné poukázať aj na tú podstatnú skutočnosť,
ktorá mohla mať vplyv na podanie trestného oznámenia a ktorá vyplýva aj zo samotných výpovedí
obžalovaného, jeho družky ako aj suseda a to, že obžalovaný mal problém s ostatnými členmi rodiny,
vrátane svedčiacich svedkov, ktorý spočíval v tom, že žiadal od nich, aby začali prispievať na chod

domácnosti a výsledkom tohto sporu bola okrem iného výzva, aby sa obžalovaný odsťahoval z domu,
pretože v opačnom prípade budú na neho volať políciu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zastáva názor, že prokurátor Okresnej prokuratúry
Michalovce neuniesol dôkazné bremeno na hlavnom pojednávaní, t.j. jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochybností nepreukázal, aby obžalovaný spáchal žalovaný trestný čin a keďže bez jednoznačného
preukázania viny nie je možné uznať vinným obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu
ale je povinnosťou súdu postupovať v zmysle § 285 písm.a/ Tr.por. a preto na základe vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní súd obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil, pričom
naviac poukazuje aj na závažné porušenie práv na obhajobu obžalovaného ako je to uvedené v úvode

odôvodnenia rozsudku.
Súd nerozhodoval výrokom o škode, pretože poškodená si neuplatnila žiadnu škodu.

S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu

ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké
chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou

oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.