Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. júl 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/235/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217215519
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217215519.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o.,sosídlomMýtna48,81107Bratislava,IČO:35831154,právnezastúpenýJUDr.JánomŠoltésom,
advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému: X. A., J.. XX.XX.XXXX, G. H. X/
XXXX, XXX XX O. N., o zaplatenie 5.258 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 70 eur s prísl. zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.803 eur s úrokom s omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 3.873 eur od 30.11.2014 do 03.07.2018, s úrokom s omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
3.803 eur od 04.07.2018 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 54,92%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 20.09.2017 sa právny predchodca žalobcu domáhal rozhodnutia
súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 5258 eur s príslušenstvom z titulu
nesplateného úveru. Medzi právnym prechodnom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola dňa 20.11.2013 uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 5000 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku
v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 160,46 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške

9356,40 eur. Žalovaný uhradil sumu 1127 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku riadne a včas, preto žalobca dňa 27.09.2014 listom vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok,
pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných
splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.10.2014 úver zosplatnil o čom
bol žalovaný informovaný listom z dňa 29.11.2014. Právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
upravuje bod Zmluvných podmienok, ktoré sú Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, s ktorými sa žalovaný
oboznámil pred podpisom zmluvy. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu

5258 eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení
úveru. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta'' v sume
683,08 eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk
19.03.2018 (č.l. 36) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril,
v konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu
sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.

3. Strany sporu sa nezúčastnili pojednávania, svoju neprítomnosť žalobca ospravedlnil a súhlasil, aby
súd konal v jeho neprítomnosti. Súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s
odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v ich neprítomnosti.4. Pričom súd vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu,
najmä konštatovaním žalobného návrhu, Zmluvou o pôžičke z 20.11.2013, predžalobnou upomienkou,
zosplatnením úveru, prehľadom splátok a úhrad, a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 20.11.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o pôžičke. Zmluvu tvorí len
vopred pripravené formulované tlačivo, v ktorom sú uvedené osobné údaje žalovaného, pôžička 5000
eur, splátka 155,94 eur, celková čiastka 9356,40 eur, počet splátok 60, celkové náklady spotrebiteľa
4356,40 eur, termín konečnej splatnosti 11/2018, sadzba poistenia 2,9%, mesačná výška poistenia 4,52
eur, splátka s poistením 160,46 eur, RPMN 32%, priemerná hodnota RPMN 21,09%, ročná úroková

sadzba 32%, spôsob čerpania pôžičky prevodom. Splatnosť jednotlivých splátok v zmluve uvedená
nie je. Nižšie v zmluve je uvedené vyhlásenie klienta o tom, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil
s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy,
prevzal ich, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
6. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd zistené, že za obdobie od 16.12.2013 do 23.05.2014 žalovaný
zaplatil na splátky celkom sumu vo výške 1127 eur.

7. Listom zo dňa 21.12.2017 spoločnosť Consumer Finance Holding, žalovanému oznámila postúpenie
pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ku dňu 19.12.2017. Vyššie uvedenú písomnosť
žalovanému doručovala na adresu trvalého bydliska žalovaného, ktorá bola aj adresou, uvedenou
žalovaným pri uzatváraní zmluvy.
8. Listom zo dňa 27.09.2014 spoločnosť Consumer Finance Holding žalovanému poslali predžalobnú

upomienku, v ktorom uviedli, že k tomuto dňu evidujú nedoplatok na splátkach vo výške 509,32 eur,
ktorý žiadali uhradiť bezodkladne na účet vedený vo VÚB, a.s., s tým, že ak do 05.11.2014 nedôjde k
úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2014, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Vyššie uvedený list
neprevzal žalovaný v odbernej lehote.
9. Listom zo dňa 29.11.2014 spoločnosť Consumer Finance Holding žalovanému oznámili vyhlásenie

okamžitej splatnosti úveru s tým, že dlžná čiastka k vyššie uvedenému dňu predstavuje spolu sumu
5326,93 eur, z toho istina vo výške 5258 eur. Súčasne žiadali po doručení tohto oznámenia uhradiť celý
dlh na tam uvedený účet, vedený vo VÚB, a.s..
10. V priebehu konania písomným podaním zo dňa 10.07.2018, vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie
70 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť, ktoré žalovaný zaplatil za obdobie dňa 03.07.2018

(po podaní žaloby). V tejto časti žiadal konanie zastaviť.
11. Súd podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zastavil konanie v dôsledku
čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v časti o zaplatenie 70 eur spolu s úrokom z omeškania
uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pretože akceptoval dispozíciu žalobcu so žalobou.
12. Podľa § 92 ods. 8 zákona Č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len "zákon o bankách") účinného v

čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo

banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom

úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Súd prednostne skúmal, či žalobca je alebo nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v
predmetnej právnej veci. Zosplatnenie úveru mal právny predchodca žalobcu so žalovaným dohodnuté
v článku 12 bod 12.4 zmluvných podmienok, kedy listom zo dňa 29.11.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť

úveru, a to po upozornení na dlžné splátky a výzve na ich zaplatenie z 27.09.2014. Vyššie uvedená
výzva je v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
18. V konaní bolo preukázané, že svoju pohľadávku voči žalovanému pôvodný veriteľ (banka) postúpil
žalobcovi zmluvou potom, ako ešte predtým vyzval žalovaného na zaplatenie konkrétnej sumy. Pretože
aj napriek vyššie uvedenej výzve bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného dlhu voči, mohol právny predchodca žalobcu svoju pohľadávku

voči žalovanému postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (v tomto
prípade žalobcovi), aj bez súhlasu žalovaného. Preto boli splnené podmienky v zmysle ust. § 92
ods. 8 Zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky zo strany banky na postupcu, t. j. žalobca je v
spore aktívne legitimovaným subjektom. Je síce pravda, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie
oznámenia o postúpení pohľadávky na žalobcu, táto skutočnosť však v zmysle ust. § 526 ods. 1

Občianskeho zákonníka nemá žiaden vplyv na platnosť a účinnosť zmluvy o postúpení pohľadávok,
žalovaný mal len možnosť zbaviť sa svojho dlhu plnením postupcovi.
19. Následne sa súd predovšetkým zaoberal náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže
uvedenú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy.

20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
(od 1.marca 2010 do 31.marca 2015, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

22. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. c), f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v
čase uzavretia zmluvy (od 1.januára 2012 do 31.augusta 2014, ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné

spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnúformu podľa § 9 ods. 1 ;
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ; c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý
sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 1.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
26. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, túto nie je možné nahradiť určením počtu splátok. Počet splátok (okrem iných náležitostí) je
totiž ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorá je uvedená pod písm. k/. Nepochybne zákonodarca

pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by
sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda
nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť
dátumovo, neprichádza do úvahy. Nepochybne tento údaj v predmetnej zmluve chýba. V zmluve však
chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. k/ vyššie citovaného zákonného

ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako
slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o

nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012
zo dňa 6.augusta 2013. Takisto v zmluve chýba údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke je síce uvedená adresa žalobcu, nikde však
nie je uvedené, že táto adresa je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Ani v úverových podmienkach nie je nikde uvedené, že adresa žalobcu alebo adresa predajcu je tou,

na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť tak v zmluve chýba.
27.Spotrebiteľmáprávovzmyslezákonaospotrebiteľskýchúverocheštepredpodpisomzmluvyvedieť,
akým spôsobom budú uhrádzané jednotlivé čiastkové nároky (istina úveru, úroky, poplatky v tej ktorej
mesačnej splátke) a v danom prípade túto možnosť nemal. Nikde v zmluve ani v úverových zmluvných
podmienkach nie je uvedené, že by tieto údaje boli žalobcom odovzdané žalovanému najneskôr pri

podpise zmluvy. Teda takto absentuje aj náležitosť ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských
úveroch.
28. Absencia týchto obligatórnych náležitostí v predmetnej zmluve, a to prípadne aj len jednej z nich,
spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobca by mal právo na vrátenie

skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru, prípadne
iné sankcie.
29. Súd zistil, že žalovaný čerpal pôžičku v sume 5000 eur, pričom na splátkach uhradil sumu vo výške
1127 eur. Následne žalovaný ešte zaplatil 70 eur, a to po podaní žaloby. Vzhľadom na túto skutočnosť,
ako aj na vyššie uvedené je žaloba dôvodná v časti neuhradenej úverovej istiny vo výške 3.803 eur.

Žalovaný sa dostal do omeškania, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,05%.
Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05%, súd mu
ich priznal v takejto výške a to zo sumy 3873 počnúc od 30.10.2014 do 03.07.2018 (zaplatenie splátky
70 eur) a zo sumy 3803 počnúc od 04.07.2018 do zaplatenia. Preto súd v tejto časti rozhodol tak ako
je vo výrokovej časti rozsudku. V ostatnej časti žalobu zamietol s poukazom na zistený skutočný dlh

na úvere ako aj na to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a s poukazom aj na výšku
úroku z omeškania.
30. Pre úplnosť súd poznamenáva, že je mu známe rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č.
C-42/15, ktorého predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania Okresného súdu DunajskáStreda o výklade smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere. Pri posudzovaní (ne)záväznosti uvedeného rozhodnutia pre v tomto konaní
prejednávanýsporsúdvychádzalztoho,žeprejudiciálnyrozsudokjespolusvýkladomaleboposúdením

platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu
otázku, ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Pokiaľ sa
týka smernice ako prameňa práva Únie, táto je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená a to
vzhľadomnavýsledok,ktorýsamádosiahnuť,pričomsavoľbaforiemametódponechávavnútroštátnym
orgánom. V uvedenom rozhodnutí súdny dvor okrem iného konštatuje, že ustanovenia čl. 10 ods. 2

písm. h/ a i/ smernice 2008/48/ES v spojení s jej článkom 22 ods. 1 bránia tomu, aby členský štát stanovil
povinnosť ako náležitosť zmluvy uviesť amortizačnú tabuľku, čo je v rozpore s citovaným ustanovením
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže je tu konflikt smernice a vnútroštátneho zákona, súd skúmal,
či môže smernici priznať priamy alebo nepriamy účinok. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok
smernice v zásade vylúčený, smernica je priamo záväzná pre členský štát. V konkrétnom prípade súd
nemôže smernici priznať ani nepriamy účinok, nakoľko nie je možný eurokonformný výklad citovaného

ustanovenia zákona, keďže by ním súd prakticky nahradil/vypustil toto ustanovenie. Jednalo by sa o
výklad contra legem a takýto postup je v rozpore s princípom právnej istoty.
31. Navyše v súlade s ustanovením § 9 odsek 2 písmeno j) zákona o spotrebiteľských úveroch, je
podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov,
vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danej

veci však zmluva síce obsahovala údaj o RPMN, avšak v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa.
Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej
zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov,
ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s

rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší
úver s čo najnižšou RPMN. V danej veci však nesprávne uvedený údaj o RPMN v úverovej zmluve,
spotrebiteľovi neumožňuje porovnať túto výšku RPMN s obdobnými úvermi, poskytovanými inými, či už
bankovými alebo nebankovými subjektmi. Údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa spôsobuje, že daný
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. d) z. o spotrebiteľských úveroch).

32. Ďalej Zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. j) Zák. č. 129/2010
Z.z.., neobsahuje ani všetky predpoklady, použité na výpočet tejto RPMN. Spôsob výpočtu RPMN je
uvedený v prílohe č. 2 citovaného zákona, pričom podkladom pre výpočet RPMN je číslo posledného
čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania
a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, výška

splátky alebo platby poplatkov a interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého
čerpaniaadátumomkaždejsplátkyaleboplatbypoplatkov.Súdmázato,žeideojedenznajdôležitejších
údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť,
a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa
musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.

Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné
uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej
úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a
aj preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej

smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.:
„Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanévčaseuzavretiazmluvyoúvere;uvedúsavšetkypredpoklady
použité na výpočet tejto miery“.
33. Súd zastáva názor, že v zmluve nie je uvedená správna výška RPMN, táto je uvedená v neprospech

spotrebiteľa. Na účely výpočtu výšky RPMN sa majú použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa
sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
V danej veci aj zo žaloby, ale aj zo zmluvy vyplýva, že splátky sú vo výške 160,46 eur mesačne, pričom v
zmluve sa uvádza výška RPMN 32%. Avšak po prepočte mala byť uvedená výške 33,93%. Na základeuvedeného teda vyplýva, že v zmluve nie sú uvedené obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a
j) zákona č. 129/2010 Z.z. a podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) citovaného zákona sa spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

34. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o
uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
35. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3
CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

36. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z
prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 54,92%, a to podľa
pomeruúspechuvspore(77,46%:22,54%).Vsúlades§262ods.1CSPsúdrozhodovallenonárokuna
náhradutrovkonania,oichvýškepodľa§262ods.2CSProzhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.