Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. júl 2010

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 18C/19/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209231016
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2010:7209231016.3

Uznesenie

Okresný súd Košice II vo veci žalobcu V. Z. P., a.s., M. XX,. B., IČO: XXXXXXXX. proti žalovanému T.
- C., s.r.o., Ž. XX,. K. - Š., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného advokátom Mgr. P. L., so sídlom P. XX,. B.,
v konaní o náhradu škody 10.072,36 eur s prísl.

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje zmier účastníkov konania v tomto znení:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.043,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej
sumy ročne od 8. 11. 2009 až do zaplatenia, ktorú dlžnú sumu zaplatí žalovaný v mesačných splátkach
vo výške 1.000 eur, vždy do posledného dňa v mesiaci, pod následkom straty výhody splátok. Splatnosť
prvej splátky je dňa 30. 9. 2010.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovanému sa vracia súdny poplatok vo výške 302 eur, ktorý bude vrátený prostredníctvom Daňového
úradu Košice II v lehote do troch dní od doručenia právoplatného uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podaním zo dňa 17. 12. 2009 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť na úhradu sumy
10.072,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% z dlžnej sumy ročne. Pohľadávka predstavovala

právo žalobcu na úhradu nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť poskytnutú jej poistencovi I.
P.,ktorýbolzamestnancomžalovaného.Poškodenýzamestnanecutrpeldňa27.7.2009ťažkýpracovný
úraz, ktorý si vyžiadal náklady na liečenie v rozsahu uplatňovanej pohľadávky, na náhradu ktorých
mal žalobca právo podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/04 Z. z. o rozsahu zdravotnej
starostlivosti, a to vo vzťahu k tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca
došlo zavineným protiprávnym konaním tretej osoby. Na zavinené protiprávne konanie žalovaného ako

tretej osoby žalobca usudzoval zo záverov šetrenia príčin pracovného úrazu ako vyplývali z protokolu
Inšpektorátu bezpečnosti práce Košice č. IK0-3-49-2.3/P-J3-09 zo dňa 14. 9. 2009, v spojení
-2- 18C 19/2010-88

sdodatkomkuvedenémuprotokoluzodňa22.9.2009,ktorýkonštatovalzodpovednosťzamestnávateľa
- žalovaného za vznik pracovného úrazu v dôsledku nevypracovania bezpečnostných pracovných
postupov pri opravách vozidiel na hydraulický zdvihák OMCN výrobné číslo 3798, na ktorom došlo k
úrazu poškodeného zamestnanca, čo bolo v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 písm. i/ zák. č. 124/06
Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zo strany postihnutého zamestnanca bolo konštatované
nedodržanie povinností upravených v § 12 ods. 2, písm. c/ bod 1,2 zák. č. 124/06 Z. z. o bezpečnosti

a ochrane zdravia pri práci, keď nezabezpečil osobné motorové vozidlo umiestnené na zdviháku protisamovoľnému pohybu pred začatím vykonávania práce a nechránil si svoje zdravie napriek dlhoročnej
praxi v tomto odbore.
Rozsah vynaložených liečebných nákladov žalobca dokumentoval cenou jednotlivých liečebných

úkonov a medikamentov poskytnutých poškodenému poistencovi. V časti 851,69 eur predstavovali
náklady výdavky na spoločné vyšetrovacie liečebné zložky, vo výške 9.196,17 eur boli hradené výdavky
na ústavnú starostlivosť, za použitie služby lekárskej prvej pomoci predstavovali náklady 17,32 eur
a za špeciálnu ambulantnú starostlivosť 7,18 eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu vzniknutých
nákladov listom zo dňa 15. 10. 2009 v lehote do 15 dní od doručenia výzvy, ktorú žalovaný prevzal dňa

23. 10. 2009.

Žalovaný namietal existenciu jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu, keď tvrdil, že základnou príčinou
vzniku pracovného úrazu, pri ktorom došlo k poškodeniu zdravia zamestnanca bolo ním zavinené
nedbanlivé konanie, keď nezaistil motorové vozidlo umiestnené na hydraulickom zdviháku a pri
samovoľnom pohybe vozidla došlo k poškodeniu zdravia zamestnanca. Takáto argumentácia vyplynula

aj z predžalobnej komunikácie medzi sporovými stranami.

Na základe výsledkov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, záverov plynúcich zo správ
Inšpektorátu bezpečnosti práce v Košiciach, účastníci konania na pojednávaní dňa 14. 7. 2010 navrhli
schválenie súdneho zmieru, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 6.043,42 eur

s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 8. 11. 2009 až do zaplatenia v mesačných
splátkach v rozsahu 1.000,- Sk so splatnosťou do posledného dňa v mesiaci pod následkom straty
výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky bude dňa 30. 9. 2010. Trovy žiaden z účastníkov
nežiadal.
Rozsah pohľadávky, na úhrade ktorej sa účastníci konania dohodli, zodpovedal 60%-nému podielu

zodpovednosti na strane zamestnávateľa za vzniknutú škodu.

Ak to povaha veci pripúšťa môžu účastníci konania skončiť konanie súdnym zmierom. Súd rozhodne
o tom, či zmier schvaľuje. Neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi, v takom prípade súd
po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.

Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva
neplatný. Návrh možno podať do 3 rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru ( § 99 Obč.
súd. por.)

-3- 18C 19/2010-89

V konaní nebolo sporné, že poškodený I. P. ako poistenec žalobcu a zamestnanec žalovaného utrpel
dňa 27. 7. 2009 pracovný úraz pri prácach vykonávaných na vozidle umiestnenom na elektrickom

hydraulickom zdviháku typu OMCN č. 3798. Pristavené vozidlo v čase vykonávania práce nebolo
zaistené proti pohybu, po zdvihnutí zdviháka došlo k posunu vozidla, keď predné kolesá sklzli z plochy
zdviháka a podvozok auta pritlačil hlavu a ruku postihnutého o teleso zdviháka. Postihnutý utrpel ťažké
zranenie s dĺžkou liečenia viac ako 42 dní. Poškodený I. P. v presvedčení, že vozidlo je zaistené, začal
vykonávať prácu bez toho, aby zaistenie vozidla skontroloval a zaistenie urobil. Uvedený zdvihák bol

pridelený len majstrovi dielne, ktorý bol na ňom oprávnený vykonávať práce a jednalo sa o zdvihák
používaný na vykonávanie geometrie na motorových vozidlách, nie na práce, ktorými bol poverený
poškodený zamestnanec.
Zo šetrenia pracovného úrazu Inšpektorátom bezpečnosti práce v Košiciach, ktorého závery boli
spracované v protokole č. IKO-3-49-2.3/P-J3-09 zo dňa 14. 9. 2009 a dodatku k tomuto protokolu zo dňa

22. 9. 2009 vyplýva, že žalovaný ako zamestnávateľ preukazateľným spôsobom nevedel dokladovať, že
poškodený zamestnanec bol poučený o bezpečnostných predpisoch týkajúcich sa práce na uvedenom
zdvižnom zariadení, na ktorom došlo k úrazu, keď takéto poučenie nemožno nahradiť odkazom na
návod na použitie. Zamestnanec vykonával práce podľa pokynov nadriadeného na pracovnom stroji,
ktorý bol pridelený len majstrovi dielne. Zamestnávateľ nemal vypracované bezpečné pracovné postupy,

týkajúce sa výkonu prác na uvedenom zariadení, čo bolo v rozpore s ustanovením § 6 zák. č. 124/06Z. z.
o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnanec I. P. tým, že nezaistil vozidlo proti samovoľnému
pohybu pred započatím vykonávania prác porušil ustanovenie § 12 ods. 2 písm.c / zák. č. 124/06 Z. z.Poškodený I. P. ako svedok v konaní vypovedal, že vo svojom odbore pôsobil takmer 20 rokov. Pokiaľ
ide o prácu na zdvíhacom zariadení, kde došlo k úrazu, bol poverený výkonom práce majstrom dielne,
pričom pristúpil k výkonu prác na vozidle tam pristavenom ihneď potom, čo ukončil práce na inom

motorovom vozidle. Zdvihák, na ktorom bolo umiestnené motorové vozidlo neobsluhoval, vozidlo bolo
na ňom už pristavené. Keďže ho nadriadený poslal na výkon práce k uvedenému vozidlu, domnieval sa,
že sú splnené všetky podmienky bezpečného výkonu prác. Jeho predchádzajúce skúsenosti boli také,
že vozidlo vždy zaisťoval ten, kto s ním na plošinu alebo zdvíhacie zariadenie vošiel.

Zo strany žalovaného boli doložené potvrdenia o absolvovaní školenia bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci a školenia na obsluhu zdvihacích zariadení zo strany poškodeného zamestnanca. Tieto
sa však nedotýkajú konkrétnych určených pracovných postupov pri opravách motorových vozidiel,
ani pracovných úkonov jednotlivých pracovníkov týkajúcich sa umiestnenia vozidla na zdvihák, jeho
zaistenia tak, aby nedochádzalo k vzniku úrazov. Návod na použitie zdviháku typu OMCN výr. č. 3798
s pokynom pre obsluhu takúto vnútroorganizačnú úpravu nenachádza, lebo nevymedzuje, ktorý zo

zamestnancov a za akých okolnosti zodpovedá za zaistenie vozidla.

-4- 18C 19/2010-90

Podľa § 195 Zákonníka práce (zák. č. 311/01 Z. z. ), ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz),
zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu
v pracovnom pomere. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z

osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa
zodpovednosti nezbaví podľa § 196 Zákonníka práce.

Podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže,
že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec

svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne
a preukazateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali alebo
si škodu spôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok, a zamestnávateľ
nemohol škode zabrániť.

Podľa ustanovenia § 196 ods. 2 ZP zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti ak preukáže, že
a/ postihnutý zamestnanec porušil svojim zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo
pokyny na zabezpečenie a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol riadne preukazateľne oboznámený ,
a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody
b/ jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných alebo

psychotropných látok
c/ zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyselne a musel si byť
vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec
podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v § 196 ods. 2 písm. c/ sa zamestnancovi uhradí aspoň
jedna tretina škody.

Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ( § 146 ods. 1, písm. a/ a ods. 2, písm. a /) alebo osobitné
predpisy nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak,
aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných. Za ľahkomyselné konanie podľa § 146 ods. 2, písm. c /
nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce ( § 196 ods. 4 ZP).

Práva a povinnosti zamestnanca v súvislosti so zabezpečením ochrany a zdravia pri výkone práce
upravujú ustanovenia zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v znení neskorších
predpisov.V zmysle § 6 citovaného zákona č. 124/06 Z. z. je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a
ochranyzdraviapriprácimimoinépovinnývykonávaťopatreniasozreteľomnavšetkyokolnostitýkajúce
sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri
-5- 18C 19/2010-91

práci, zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument
o posúdení rizika pri činnostiach vykonávaných zamestnancami, zabezpečovať, aby pracovisko,
komunikácie, pracovné prostriedky a materiály, pracovné, výrobné postupy, usporiadanie pracovných
miest a organizácie práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel
zabezpečovať aj potrebnú údržbu a opravy, určovať bezpečné pracovné postupy, určovať a
zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať

ochranné prostriedky, vydávať vnútorné predpisy a pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Zamestnanci sú v zmysle ustanovenia § 12 zák. č. 124/06 Z. z. mimo iné povinní dodržiavať právne
predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej
práce, bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými boli riadne a
preukazateľne oboznámení, vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky v súlade s

návodom na používanie, s ktorými bol riadne a preukazateľne oboznámený, a v súlade s poznatkami,
ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti obsluhovať pracovné
prostriedky a vykonávať činnosti s vyšším rizikom, ktoré ustanovujú osobitné predpisy, len ak na ich
obsluhu a vykonávanie majú osvedčenie alebo preukaz, a ak sú zamestnávateľom poverení na túto
obsluhu alebo vykonávanie činnosti.

Vychádzajúc z doložených listinných dôkazov, výpovede poškodeného svedka Igora Priputena mal súd
zistené, že zamestnávateľ zodpovedá za vzniknutý pracovný úraz v dôsledku nedostatočnej organizácie
práce v jeho priestoroch tým, že nevypracoval bezpečné pracovné postupy pri výkone pracovných
činností, ku ktorým dochádzalo v jeho prevádzke , keď jednoznačne neurčil ktorý subjekt v akom

rozsahu zodpovedá za zaistenie motorového vozidla pri jeho pristavení na zdvíhacie zariadenie, na
ktorom je toto motorové vozidlo opravované. Práve následkom týchto nedostatkov sa poškodený Igor
Priputen domnieval, že vozidlo k oprave ktorého pristúpil je zaistené, keďže už bolo pristavené na
zdvíhacom zariadení a neoveril si túto skutočnosť sám. Ustálená miera zodpovednosti pri vzniku
pracovného úrazu v rozsahu 60%-nej miery zavinenia na strane zamestnávateľa a 40%-nej na

strane zamestnanca, odráža skutočnosť, keď zamestnávateľ preukazateľne porušil svoje povinnosti
vyplývajúce z ustanovení zák. č. 124/06 Z. z. týkajúce sa presného vymedzenia bezpečnostných rizík
a vypracovania bezpečných pracovných postupov tak, aby dochádzalo k eleminácii vzniku pracovných
úrazov a na strane zamestnanca došlo k spolupôsobeniu pri vzniku pracovného úrazu v zmysle § 196
ods. 2 písm. a, c/, keď vykonával práce na zariadení, o ktorom nebol preukazateľne preškolený a napriek

svojim dlhoročným poznatkom a skúsenostiam neoveril zaistenie motorového vozidla.
Právo žalobcu na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k
úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním, má
odrážať rozsah miery zodpovednosti tretej osoby v danom prípade zamestnávateľa. Závery o miere
zodpovednosti žalovaného plynúce zo šetrenia pracovného úrazu Inšpektorátom bezpečnosti práce v

Košiciach, ako aj z dokazovania vykonaného súdom a doložených listinných dôkazov, preukazujú, že
žalovaný je dôvodne povinný žalobcovi nahradiť sumu
-6- 18C 19/2010-92

6.043,42 eur, čo zodpovedá 60% pôvodne žalovanej pohľadávky v hodnote 10.072,36 eur.

Žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto žalobcovi ako veriteľovi vzniká právo
na príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 1,2 Obč. zák.,
podľa ktorého, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Výška úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2009 zodpovedá
hodnote základnej úrokovej sadzby ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov platnej k prvému dňuomeškania. Ku dňu začiatku omeškania žalovaného s plnením dlhu ( 8. 11. 2009) predstavovala úroková
sadzba hodnotu 1%, preto úroky z omeškania zodpovedajú sume 9% ročne.

O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. b/ Obč. súd. por., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie skončilo
zmierom, pokiaľ nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.

Výrok o vrátení súdneho poplatku vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 7 zák. č. 71/92 Zb o súdnych

poplatkoch, podľa ktorého ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru po začatí
pojednávania vo veci samej, vráti sa im 50% zo všetkých zaplatených poplatkov.
Žalovaný zaplatil súdny poplatok za odpor vo výške 604 eur z čoho právo na vrátenie súdneho poplatku
v rozsahu 50% je 302 eur. Poplatok bude vrátený prostredníctvom Daňového úradu Košice II, ktorý je
príslušným podľa miesta sídla poplatníka ( § 11 ods. 6 zák. č. 71/92 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné /§ 202 ods. 3
písm. h/ OSP/.