Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/146/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510212710
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7510212710.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členov

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa L. I. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v G. U. R. U. Z. O. Č.. X zastúpeného JUDr. Kristínou Piovarčiovou advokátkou
so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 proti odporkyni v 1. rade B. I. nar.
X.X.XXXX bývajúcej v G. Č.. XXX, v 2. rade E. I. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v G. Č.. XXX zastúpených
JUDr. Zsoltom Suverom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Murgašovej ulici
č. 3 a mal. L. I. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. Č.. XXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach v konaní o zapretie otcovstva o odvolaní navrhovateľa proti

rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 15C/220/2010-144 z 11.9.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh zamietol a výrok o náhrade
trov konania štátu.

Z r u š u j e výrok o náhrade trov konania navrhovateľa voči odporkyni v I. a II. rade o trovách právneho
zastúpenia a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh o zapretie otcovstva k mal. L. I. nar.
XX.X.XXXX a E. I. nar. XX.XX.XXXX, navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade spoločne

a nerozdielne na účet ich právneho zástupcu JUDr. Zsolta Suvera, advokáta so sídlom Advokátskej
kancelárie v Košiciach na Murgašovej 3 trovy právneho zastúpenia 553,94 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a súčasne ho zaviazal zaplatiť náhradu trov konania štátu na účet Okresného
súdu Košice-okolie 318,24 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd určil, že nie je otcom mal. L. nar.
XX.X.XXXX a E. nar. XX.XX.XXXX. Uviedol, že manželstvo s matkou detí, t.j. odporkyňou v 1. rade bolo

rozvedené 4.3.2009 pod sp. zn. 14C/29/2008. Počas trvania manželstva sa narodili deti E. a maloletý L.
a keďže v tom čase boli s matkou maloletých detí manželia, platila prvá domnienka otcovstva v zmysle
§ 85 ods. 1, kedy platí, že ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého
dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Po rozvode manželstva však získal podozrenie, že v tom čase už bol neplodný a nemohol splodiť deti.
Z toho dôvodu absolvoval lekárske vyšetrenie u G.. G. T., urológa s diagnostickým záverom mužskej
neplodnosti v roku 2009. Odporkyňa v 1. rade matka detí s návrhom nesúhlasila s odôvodnením, že ide

o účelové správanie sa navrhovateľa s úmyslom vyhnúť sa plateniu vyživovacej povinnosti. Spochybnila
aj tvrdenie o neplodnosti, keďže medzičasom mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. synovi
E., ktorý sa narodil XX.X.XXXX a A.e v r. XXXX.Konajúci súd návrh navrhovateľa zamietol podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, že navrhovateľovi
na uplatnenie nároku uplynula 3-ročná lehota, ktorá je lehotou prekluzívnou. Navrhovateľ v zákonnej
lehote podal odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Košiciach z 31.10.2012 bol rozsudok Okresného

súdu Košice-okolie zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s odôvodnením,
že ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého konajúci súd rozhodol stratilo platnosť.
Z uvedeného dôvodu bol navrhovateľ oprávnený podať žalobu o zapretie otcovstva. Na základe
uvedeného konajúci súd po vrátení veci doplnil dokazovanie znalcom z odboru genetiky A.. K. H.
za účelom zistenia, či navrhovateľ je biologickým otcom mal. L. a E.. Zo záverov vypracovaného

znaleckého posudku č. 16/2013 z 2.2.2013 a na základe zisteného nálezu pri DNA analýze bolo
otcovstvo navrhovateľa voči maloletému L. a E. prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti
otcovstva bola 99,99%. Účastníci konania po oboznámení zhodne predniesli, že voči znaleckému
posudku nemajú žiadne výhrady a nežiadali ďalšie dokazovanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods.

2 O.s.p. a žiadal, aby ho odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. zrušil a rozsudok súdu
prvého stupňa vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie právne odôvodnil § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.
Uviedol, že so závermi znaleckého posudku RNDr. Vasiľovej nesúhlasí a znalecký posudok považuje
za nesprávny. Vytkol predovšetkým konajúcej znalkyni jej metódy použité pri znaleckom skúmaní, ktoré
podľa jeho presvedčenia neboli v súlade s predpismi a že vzorky predložené na skúmanie nepatrili

skúmaným osobám, preto ani záver posudku nie je pravdivý. Jeho odvolanie smerovalo aj proti výroku
o trovách konania medzi účastníkmi konania a do výroku o trovách štátu. Vyslovil presvedčenie, že súd
pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 142 ods. 1 postupoval nesprávne a v danom prípade mal
rozhodovať podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie súdu je závislé od znaleckého
posudku, resp. v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pretože sú tu vhodné dôvody osobitné zreteľa pre

to, aby náhrada trov konania nebola priznaná vôbec. Uviedol, že jeho priemerný mesačný zárobok je 1
010 eur, z toho platí manželské výživné 250 eur a detské výživné Kamile 100 eur, Simone a Kamilovi
každému po 30 eur, čo je spolu 410 eur mesačne. Ďalej uhrádza exekúciu na splatenie pohľadávky
stavebného sporenia v prospech otca odporkyne v 1. rade mesačne od 400 do 600 eur. Rozsudkom
Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 14C/29/2008 z 30.5.2013 v spojení v rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 7CoP/278/2013 z 30.9.2013 bol zaviazaný zaplatiť dlžné výživné pre odporkyňu v
2. rade 4 078,19 eur a pre maloletého odporcu v 3. rade 4 040,85 eur, spolu 8 119,04 eur do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku titulom dlžného výživného.

Proti rozsudku vo výroku o náhrade trov konania, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný uhradiť právnemu

zástupcovi odporkýň v 1. a 2. rade 553,94 eur v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti podali
odvolanie odporkyňa v 1. a 2. rade. Žiadali, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok o náhrade
trov konania, nakoľko konajúci súd nesprávne priznal odmenu 45,05 eur za vyjadrenie k znaleckému
posudku, napriek tomu, že za tento spoločný úkon právnej služby mu prináleží odmena 60,07 eur a iba
za druhú osobu zníženú o 50%, t.j. 30,03 eur, teda spolu vo výške 90,10 eur.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporkyňa v 1. a 2. rade, ktoré navrhli výrok rozsudku,
ktorým konajúci súd zamietol návrh o zapretie otcovstva v celom rozsahu potvrdiť, v časti výroku o
náhrade trov prvostupňového súdu zmeniť a navrhovateľa zaviazať zaplatiť odporkyniam v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne na účet ich právneho zástupcu trovy konania 689,09 eur v lehote do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku a súčasne žiadali zaplatiť odporkyniam v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
na účet ich právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo výške 164,27 eur v lehote do 3 dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 85 ods. 1 ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po

zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné.Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia Zákona o rodine vyplýva, že slovenský právny poriadok
koncipuje určenie otcovstva na troch domnienkach, ktoré sú vyvrátiteľné, a to po prvé domnienka
otcovstva svedčiaca manželovi matky, druhá domnienka otcovstva svedčiaca mužovi, ktorý spolu s

matkou súhlasne vyhlásil, že je otcom dieťaťa a tretia domnienka otcovstva svedčiaca mužovi, ktorý s
matkou dieťaťa súložil v dobe rozhodnej pre narodenie dieťaťa, o určenie ktorej rozhoduje súd. Prvá
domnienka sa uplatní bez ďalšieho, to znamená, že pôsobí priamo zo zákona.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach

o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo
veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia nejde o veci uvedené v ods. 2. Súd si môže osvojiť
skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Konanie o určenie otcovstva je konaním o osobnom stave. Rozhodnutie súdu v tomto konaní má
závažné dôsledky pre všetkých účastníkov konania, a preto súd v konaní o týchto veciach musí vyvinúť
maximálne úsilie na zistenie skutkového stavu veci. Táto povinnosť súdu vyplýva aj z ust. § 120 ods. 2,
3 O.s.p., nakoľko citované ustanovenie § 120 ods. 2 O.s.p. výslovne uvádza, že aj v konaní o určenie
alebo zapretie otcovstva je súd povinný dôsledne zistiť skutkový stav, aj keď to účastníci nenavrhli, teda

aj v týchto konaniach platí tzv. vyšetrovacia zásada.

Odvolací súd v danej veci konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dôsledne dôkazy, ktoré sú
absolútne presvedčivé, a to predovšetkým vykonaním skúšky DNA, t.j. znalecký posudok z odboru
genetiky analýzou DNA, ktorá dospela na úroveň, kedy je schopná vyvrátiť alebo potvrdiť otcovstvo

z označeného muža s istotou na 99,99%, čo v danom prípade tak aj bolo, keďže záver znaleckého
posudku vykonaného súdnou znalkyňou bol, že otcovstvo je fakticky potvrdené, preukázané na 99,99%.
Preto v danom prípade považoval súd prvého stupňa ako aj odvolací súd za nadbytočné akékoľvek iné
dokazovanie, skúmanie napríklad krvných testov na biele a červené krvinky, prípadne iné dedičné znaky,
čo by bolo aktuálne v období, keby nebola dokázaná vylučovacia identifikačná schopnosť analýzy DNA.

Súčasná prax dokazovania otcovstva metódou analýzy DNA štandardne umožňuje skúmanie celkom
16 rôznych DNA markerov. Platí, že čím viac polymorfných systémov je vyšetrených, tým je vyššia
pravdepodobnosť vylúčenia alebo pravdepodobnosti otcovstva vyšetrovaného muža. Keďže v danom
prípade znaleckého posudku bolo otcovstvo preukázané na 99,99%, odvolací súd považoval akékoľvek
ďalšie dokazovanie za irelevantné. Dodáva, že nemohol prihliadnuť ani na námietku navrhovateľa, že

došlo k zámene osôb, ktorým boli odobraté krvné vzorky, nakoľko v prípade odberov platia prísne
stanovené pravidlá, za ktoré v plnej miere zodpovedá súdny znalec, preto na túto námietku neprihliadol.
V súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ len vo
všeobecnej rovine s výsledkami znaleckého dokazovania nesúhlasil, pričom neuviedol žiadne konkrétne
dôkazy, na základe ktorých by odvolací súd mohol rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť, resp. zrušiť

a ktoré ani na súde prvého stupňa nežiadal po oboznámení sa so znaleckým posudkom.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého výroku o trovách konania, ktorým navrhovateľa zaviazal
zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na účet ich právneho zástupcu JUDr. Zsolta
Suvera advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Murgašovej č. 3 trovy právneho

zastúpenia vo výške 553,94 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku dospel k záveru, že súd prvého
stupňa dôsledne neodôvodnil prečo nepriznal právnemu zástupcovi vyúčtované trovy vo výške 718,44 €,
ale len vo výške 553,94 €. Keďže aj odvolací súd dospel k pochybnostiam čo sa týka priznania výšky trov
právnehozastúpenia,jezrejmé,žesúdprvéhostupňadôslednenerešpektovalprávoúčastníkovkonania
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a nevysvetlil akými úvahami sa riadil, keď vyúčtované

trovy právneho zastúpenia krátil. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že postupom súdu
prvého stupňa bola účastníkom konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred
súdom a súčasne odvolaciemu súdu táto vada bráni v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je
založený dôvod na zrušenie výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. Preto
odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia vrátil

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa odstrániť
vyššie uvedenú zmätočnosť konania, vyčísliť trovy konania a tieto riadne odôvodniť a následne opäť
výrok o trovách konania riadne odôvodniť a súčasne rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania.Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Ref.: JUDr. Ludvika Bodnárová
kanc.: opíš, predlož na opravu
prvopis predlož na podpis
rozmnož 9 x, 2 x zb. spis, ktorý vylúč

spis zašli OS