Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/194/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203615
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7814203615.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, spore žalobcu O. K., G.. XX. XX. XXXX,

C. XX, P., J.. Q. C. B.. L. E., Q., Š.P. X, XXX XX P. O. Ž. C. O., Q..A.., Z. T. W., Š. X, K., T.: XX XXX
XXX, U. zaplatenie 4.783,27 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.391,63 Eur spolu s 5,75% ročným
úrokom z omeškania od 18.02. 2014 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

IV. Žalobca a žalovaný sú p o v i n n í zaplatiť znalcovi Ing. Ivanovi Pirčákovi,
bytom Janka Borodáča 20, 071 01 Michalovce trovy znaleckého dokazovania
obaja vo výške po 50 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
1. inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 4.783,27 Eur spolu s

5,75% ročným úrokom z omeškania od 10.02. 2014 do zaplatenia a trovy konania. Žalobca uhradil
dňa 10.02. 2014 O. I. G.. XX.XX. XXXX, K. P. Š. XX , finančnú hotovosť vo výške 4.783,27 Eur, na
základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu č.k. 16Ro/300/2013, ktorý sa v uvedenom
konaní domáhal zaplatenia sumy vo výške 3.053,90 Eur s prísl., z titulu náhrady škody na jeho
osobnom motorovom vozidle, ku ktorej došlo dňa 04.03. 2009 na štátnej ceste medzi obcou A. Q. K., v
dôsledku porušenia ust. § 4 ods. 1, písm. c) zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pretože sa žalobca
nedostatočne venoval vedeniu svojho osobného motorového vozidla, nesledoval situáciu v cestnej

premávke a narazil tak do osobného motorového vozidla p. I., čím mu spôsobil vyššie uvedenú škodu.
Žalobca si na mieste nehody uznal vinu za spôsobenie tejto škodovej udalosti, a preto nebola privolaná
polícia. Zároveň sa žalobca dohodol s p. I. na riešení škodovej udalosti prostredníctvom poisťovne, t.j.
žalovaného, v ktorej mal žalobca uzavreté povinné zmluvné poistenie na svoje osobné motorové vozidlo.
Žalobca dňa 06.03. 2009 písomne oznámil žalovanému škodovú udalosť, ktorú spôsobil, čím považoval
túto záležitosť za vybavenú. Dňa 15.01. 2014 bol žalobcovi doručený platobný rozkaz Okresného súdu
Rožňava, sp.zn. 16Ro/300/2013 zo dňa 08.01. 2014, ktorým sa p. I. domáhal na žalobcovi zaplatenia

3.053,90 Eur s prísl. z titulu náhrady škody na jeho osobnom motorovom vozidle, nakoľko mu túto
žalobcom spôsobenú škodu žalovaný odmietol uhradiť. Žalobca sa dňa 20.01. 2014 obrátil so žiadosťou
na žalovaného, u ktorého mal povinné zmluvné poistenie, ako má v danej právnej veci postupovať.
Žalovaný sa však k tejto žiadosti vôbec nevyjadril. Nakoľko sa žalovaný k vyššie uvedenej žiadostižalobcu aj napriek jeho telefonickým urgenciám dodnes nevyjadril, žalobca nevedel ako má konať v
danej veci, keďže v návrhu p. I. na vydanie platobného rozkazu opísané okolnosti sa zakladali na pravde.
Z uvedeného dôvodu nevidel ani len dôvod na podanie odporu v danej právnej veci. S poukazom na

tieto okolnosti platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť ako aj vykonateľnosť, v dôsledku čoho bol
žalobca povinný plniť si z uvedeného súdneho rozhodnutia plynúce záväzky, aby sa tak vyhol ďalším
možným výdavkom spojených s prípadným exekučným konaním. Nakoľko však mal žalobca v čase
vzniku škodovej udalosti na motorovom vozidle p. I. Z. O. P. F. O. J. O. Č.. XXXXXXXXXX F. Ž.vaného,
nevidí žiaden relevantný dôvod na to, aby vzniknutú škodu hradil žalobca namiesto žalovaného . V

zmysle ust. § 795 ods. 1 OZ povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po
uzavretí poistnej zmluvy. Podľa § 797 ods. 1, OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahu (poistený), Z uvedeného dôvodu si touto žalobou
žalobca uplatňuje zaplatenie sumy 4.783,27 Eur spolu aj s príslušenstvom od žalovaného. Táto suma
pozostáva z čiastky, ktorú žalobca zaplatil p. I. J. Ž.Q..

2. Súd vydal platobný rozkaz pod sp.zn. 13Ro/108/2014 - 16 dňa 15.04. 2014.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, kde uviedol že spochybňuje ako právny základ tak
aj výšku žalovaného nároku, nakoľko existujú dôvodné pochybnosti, či uplatňovaná výška škody vznikla

naozajvpriamejpríčinnejsúvislostisdopravnounehodouzodňa 04.03.2009ačinaozajzauplatňovanú
výšku škody zodpovedá práve ich poistený, t.j. žalobca. Do pozornosti súdu dáva, že k inkriminovanej
nehode jednak neboli privolané príslušné zložky polície (i napriek tomu, že vzniknutá škoda je pomerne
dosť vysoká), zdokumentovaný rozsah a charakter poškodenia je vzhľadom k opísanému priebehu
dopravnejnehodypoistenýmapoškodenýmztechnickéhohľadiskaneprijateľnýatiežvčaseohliadkyuž

bolo vozidlo ich poisteného opravené. Pokiaľ ide o priebeh súdneho konania vedenom pred Okresným
súdom Rožňava pod sp.zn.: 16Ro/300/2013 medzi poškodeným a ich poisteným, ich poistenému nič
nebránilo v priebehu súdneho konania označiť za vedľajšieho účastníka na svojej strane ich spoločnosť
v zmysle § 93 OSP, ktorá by následne k veci zaujala právne relevantné stanovisko. Keďže k tomu
nedošlo, do pozornosti žalobcu dáva ust. § 5 ods. 1 písm. d/, h/ a § 5 ods. 2 písm. a/ zák.č. 381/2001

Z.z. Z opatrnosti vznáša aj námietku premlčania, s poukazom na znenie § 15 ods. 2 zák.č. 381/2001
Z.z. v spojení s § 106 ods. 1,2 OZ.

4. Žalobca sa k námietkam žalovaného uvedených v odpore vyjadril tak, že žalovaný vo svojom odpore
proti platobnému rozkazu uvádza, že spochybňuje ako právny základ tak aj výšku žalovaného nároku

nakoľko existujú dôvodné pochybnosti, či uplatňovaná výška škody vznikla naozaj v príčinnej súvislosti
s dopravnou nehodou zo dňa 04.03. 2009 a či naozaj za uplatňovanú výšku škody zodpovedá
práve poistený t.j. žalobca. K danej námietke žalovaného udáva, že samotný žalobca potvrdil a priznal
zapríčinenie vzniku škodovej udalosti ako aj rozsah poškodenia na vozidle poškodeného už na mieste
tejto udalosti. Keďže medzi účastníkmi došlo k dohode o vinníkovi tejto udalosti nebola privolaná

polícia, keďže škodová udalosť sa podľa zákona chápe ako udalosť, pri ktorej : - nebol nikto zranený,
ani usmrtený, - sa nepoškodilo žiadne všeobecne prospešné zariadenie ani cesta, - nedošlo k úniku
nebezpečnýchlátok,-nevzniklahmotnáškodavyššiaako 3.990,-Eur(1,5-násobokväčšejškodypodľa
Trestného zákona). Z uvedeného dôvodu pokiaľ sám škoda, t.j. žalobca prizná zapríčinenie udalosti
ako aj rozsah tohto poškodenia na vozidle poškodeného nie je namieste žalovaného pochybovať o

takomto jeho vyhlásení. Pri daných pochybnostiach žalovaného je potom nadovšetko zarážajúci fakt,
že žalobcovi bola uhradená škoda na jeho vozidle, ktoré mal havarijne poistné u žalovaného za udalosť
zo dňa 04.03. 2009 avšak už poškodenému z PZP za túto istú udalosť škoda nebola uhradená a je
dokonca spochybňovaný samotný vznik tejto škody pričom sa jedná o tú istú udalosť medzi účastníkmi
tejto udalosti. Navyše rozsah poškodenia na vozidle poškodeného bol spísaný a zaznamenaný v Zápise

oobhliadkepoškodenéhomotorovéhovozidlazodňa 30.03.2009poverenýmpracovníkomžalovaného.
V ďalšom žalovaný namieta skutočnosť, že ho žalobca v priebehu súdneho konania vedenom Okresným
súdomvRožňave,sp.zn.: 16Ro/300/2013,neoznačilnastranevedľajšiehoúčastníka,ktorábynásledne
k veci zaujala právne relevantné stanovisko. Žalobcovi bol dňa 15.01. 2014 doručený platobný rozkaz
OS Rožňava, č.k.: 16Ro/300/2013 - 16, ktorým sa poškodený domáhal od žalobcu zaplatenia škody v

dôsledku škodovej udalosti zo dňa 04.03. 2009 nakoľko mu táto nebola žalovaným uhradená. Žalobca
sa následne dňa 20.01. 2014 obrátil na žalovaného so žiadosťou o zaujatie stanoviska, ako má v danej
právnej veci postupovať ďalej, aby nezapríčinil zbytočné navýšenie trov konania, pričom žalovanému
zaslal aj kópiu platobného rozkazu a upozornil na termín možnosti podania odporu do 30.01. 2014.Žalovaný však k tejto žiadosti do dnešného dňa nezaujal žiadne stanovisko pričom v zmysle ust. § 93
ods. 1,3 O.s.p. mal povinnosť pristúpiť do konania na strane žalobcu ako vedľajší účastník z vlastného
podnetu. Z uvedeného dôvodu je žalovaným vznesená námietka premlčania irelevantná, nakoľko túto

mohol vzniesť v konaní 16Ro/300/2013 ako vedľajší účastník žalobcu, t.j. v tomto konaní žalovaného
a chrániť tak práva svojho poistenca.

5. Žalovaný podal písomné vyjadrenie k tomuto vyjadreniu v ktorom uviedol, že poukazuje na súdne
konanie vedené pred tunajším súdom medzi účastníkmi konania O. I. R. O. K., U. J.latenie 3.053,90

s prísl. sp.zn.: 16Ro/300/2013 , v ktorom sa žalobca (poškodený) domáhal náhrady škody vo výške
3.053,90 Eur s prísl. priamo proti vinníkovi (poistený). Žalobný návrh bol súdu doručený dňa 06.12.
2013, nehoda sa stala dňa 04.03. 2009. Aplikujúc § 5 ods. 2 písm. b) zák.č. 381/2001 Z.z. žalovaný
(poisťovateľ) využíva svoje právo odmietnuť poistné plnenie v celom rozsah za svojho poisteného. V
súdnom konaní 16Ro/300/2013 bola evidentne uplatňovaná premlčaná pohľadávka, nakoľko žalobný
návrh bol súdu doručený dňa 06.12. 2013, pričom nehoda sa stala dňa 04.03. 2009 (§ 420 ods. 1, § 427

ods. 1, §106ods.1,2OZ).Alternatívnesúnaodmietnutiepoistnéhoplneniažalovaným(poisťovateľom)
za poistného naplnené aj zákonné predpoklady v zmysle § 5 ods. 2 písm. a) a c) zák.č. 381/2001 Z.z.

6. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že je to tak ako je uvedené v žalobe. Dopravná nehoda bola
ešte v r. 2009. On ju spôsobil, tak sa aj dohodol s O. I., že mu zaplatí finančnú hotovosť, čo aj urobil.

Potom dostal platobný rozkaz zo súdu, ešte predtým za ním bol O. I. s tým, že ak sa to nevyrieši
iným spôsobom, musí podať na neho návrh na vydanie platobného rozkazu. On tento platobný rozkaz
aj rešpektoval a zaplatil . On aj písomne písal poisťovni, čo má robiť, či má zaplatiť sumu uvedenú v
platobnom rozkaze, odpoveď neprišla. Tam aj žiadal o ustanovenie právneho zástupcu, pretože mal za
to, že je to vec medzi poisťovňou a ním, lebo jemu nezaplatili za poistnú škodu. Lehota 15 dní mu plynula,

nechcel sa dostať do problémov, chcel napr. aj predísť exekúcii alebo nechcel byť zaevidovaný ako
neplatič, preto to aj na základe platobného rozkazu zaplatil. Nezavolali políciu preto, ak je to namietané
v odpore žalovaného, lebo škoda nevyzerala byť veľká, dohodli sa s poškodeným, nechcel , aby prišla
polícia, že mu mohli dať ešte pokutu alebo zobrať vodičský preukaz a on pri svojom povolaní nemôže
byť bez vodičského preukazu. Účastníkmi boli len oni dvaja, škodu inému nespôsobili. Poškodený si

uplatňoval nárok zo zmluvnej poistky žalobcu, ktorú mu daná poisťovňa nevyplatila a na základe toho
chcel peniaze od žalobcu a z toho dôvodu aj podal návrh na vydanie platobného rozkazu. V živote nemal
žiadnu podlžnosť, vôbec ho nenapadlo, že nárok by mohol byť premlčaný, vôbec o tom neuvažoval,
nechcel zostať dlžný.

7. Žalovaný sa k tomuto tvrdeniu žalobcu vyjadril tak, že ohľadne vznesenej námietky premlčania
konkrétizuje, že premlčanie vidí s poukazom na znenie § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. v
prepojení na § 106 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., t.j. uplynutím objektívnej premlčacej doby. Škodová
udalosť sa stala dňa 04.03. 2009, návrh na vydanie Platobného rozkazu vo veci žalobcu O. I. O.
Ž.M. O. K., o zaplatenie sumy 3.053,90 Eur s prísl., bol tunajšiemu súdu doručený dňa 06.12.

2013, pričom posledným dňom na doručenie žaloby súdu bol deň 04.03. 2012 (podľa § 106 ods. 2
OZ). Ohľadne právneho základu a výšky na otázku súdu odpovedá, že žalovaný v rámci procesu
likvidácie poistnej udalosti previedol prostredníctvom spoločnosti A., A..P..U.. A. A. F. X, XXX XX Ž.,
T.: XX XXX XXX, Q. E. ohliadku vozidla poškodeného tak i technickú ohliadku vozidla škodcu, s týmito
závermi : Vozidlo poškodeného, cituje "Obhliadka v poriadku. Vyrazený VIN na vozidle nenájdený,

zdokumentovaný štítok vozidla. PZ blatník javí známky predošlého poškodenia /tmel pod lakom/.
Vozidlo škodcu, cituje :"Vozidlo škodcu v čase obhliadky opravené". Vzhľadom na neprivolanie orgánu
polície a tiež závery prijaté spoločnosťou A., A..P..U.. nebolo možné jednoznačne vysloviť technickú
prijateľnosť účastníkmi deklarovaného stretu a rozsahu poškodených vozidiel, čo viedlo tunajšieho
žalovaného (poisťovateľa) k celkovému pozastaveniu výplaty poistného plnenia, o čom poškodeného

viackrát vyrozumeli písomnými likvidačnými správami. Keďže dôvod na neplnenie bol daný jedine na
strane poisťovateľa (údajného) škodcu ako nestranného subjektu od účastníkov dopravnej nehody, bolo
prípadne namieste podať žalobný návrh zo strany (údajného) poškodeného priamo voči poisťovateľovi
v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v ktorom prípadom súdnom konaní by sa dokazovaním
bližšie objasňovali - objektivizovali - skutkové okolnosti prípadu a teda celková dôvodnosť nároku (čo

do právneho základu i výšky ) poškodeného.

8. Žalobca tvrdil naďalej, že preukázaný bol jednak právny základ nároku na náhradu škody, resp.
existencia jednotlivých hmotnoprávnych predpokladov (podmienok) vzniku zodpovednosti za škodua zároveň aj samostatná výška spôsobenej škody. Ohľadne námietok žalovaného, že k dopravnej
nehode nebola privolaná polícia (za účelom jej úradného zdokumentovania), opätovne má za potrebné
zdôrazniť, že k takému postupu nebol zo zákona povinný, vzhľadom k tomu, že dopravná nehoda s

poukazom na výšku spôsobenej škody ešte nevykazovala znaky škodovej udalosti. Pokiaľ sa jedná
o námietku premlčania, ktorá z jeho strany v súdnom konaní na Okresnom súde v Rožňave sp.zn.
16Ro/300/2013 nebola vznesená (čo žalovaný vytýka žalobcovi) uvádza, že o tejto skutočnosti písomne
informoval žalovaného a zároveň ho požiadal o poskytnutie právnej pomoci (resp. ustanovenie právneho
zástupcu). Žalovaný však túto žiadosť jednoducho odignoroval. Do predmetného súdneho konania

pritom mohla (a je toho názoru, že vzhľadom na vyššie uvedené aj tak učiniť mal) vstúpiť ako vedľajší
účastník, ktorý by následne námietku premlčania "ako subjekt odborne spôsobilý" vzniesol, čím by došlo
k zániku predmetného právneho nároku.

9.SúdnariadilvoveciznaleckédokazovanieznalcomIng.IvanomPirčákom,ktorývosvojomZnaleckom
posudku č. 14/2017 zo dňa 31.05. 2017 urobil záver, že na základe fotodokumentácie a kalkulácie

nákladov na opravu možno stanoviť rozsah poškodenia častí vozidla, pri ktorých je nutné pôvodný stav
dosiahnuť výmenou, alebo opravou, ktoré vznikli v čase škodovej udalosti nasledovne :
- Zadný nárazník
- Ozdobná lišta dverí vpravo
- Ochranná lišta zadná vpravo

- Kryt nárazníka
- Zadné sklo /výmena z dôvodu technológie opravy/
- Zadné pravé svetlo
- Blatník zadný, pravý
- Veko nádrže

- Pravé dvere
- Pravý zadný disk
Na základe posúdenia poškodení a porovnania rovnakého typu kontaktu vozidiel ako etalónu je možné
povedať, že ku zrážke došlo kontaktom ľavej prednej časti vozidla C. R. do pravej zadnej časti vozidla M.
R. XXX s malým vzájomným prekrytím oboch vozidiel, čo zodpovedá vyjadreniam účastníkov dopravnej

nehody. Väčšina stôp zodpovedá danému kontaktu predmetných vozidiel, stopy vyzerajú čerstvo. Pri
prekrytí profilov vozidiel je možné usúdiť, že deformácie na oboch vozidlách výškovo korešpondujú s
predmetnými typmi vozidiel (obr.2,3,4). Daný mechanizmus poškodenia je z toho technicky prijateľný.
Porovnanie poškodenia pravého zadného rohu na nárazníku vozidla M. R. A. N. G. U. X,X Q. O. O.
O. Ľ. Č. C. G. Z. C. R. A. N.G. B. G. U.. X,X. G. Z. M. R. XXX A. G.ú dve oblasti, ktoré nie sú celkom

štandardné. Prvou oblasťou je miesto nad pravým zadným blatníkom, ktoré vykazuje viacnásobné
"bodové" deformácie. takáto deformácia plochy sa dá prisúdiť miestu, kde v minulosti už prebehli nejaké
tvárniace procesy (oblasť bola opravovaná) a došlo k pretvoreniu materiálu so zmenou pevnostných
charakteristík (obr.9). Druhou oblasťou je oblasť nad ochrannou lištou na pravých dverách, kde sa
nachádzajú trecie stopy, ktoré vykazujú prudkú zmenu smeru vo vertikálnej rovine (obr.10). takéto

poškodenia vznikajú, keď diferenčná rýchlosť oboch kontaktujúcich sa vozidiel je nula. Toto poškodenie
by sa dalo vysvetliť tak, že ho mohla spôsobiť ochranná lišta z vozidla C. z ľavých zadných dverí, ktorá
sa uvoľnila. V tomto prípade ale nulová diferenčná rýchlosť nebola medzi oboma vozidlami, ale medzi
vozidlom M. a lištou. Vzájomný kontakt oboch vozidiel mohol pritlačiť lištu medzi seba a v prípade ak
došlo k pretočeniu lišty, tak by vyššie trenie spodnej strany lišty ju držalo pri vozidle M. R. XXX Q. O. Z.

C. O. G. J. P. J. A. Z. U. O. M. Q. L. Z. U. V. Z. M.. Z. C. E., Ž. C. V. V. A. Z. Č.Ý. U., G. B. M. N. E. E.
V.. Z. Š. G. Z. M.-K. R. XXX C. Q., N..Č.. P., Z. Č. Z. H. O. C. V. XX.XX. XXXX Č. Z. XX% V. X.XXX,-
N.. G. G. U. Z. M.-K. R. XXX C. Q., N..Č.. P., Z. Č. Z. H. O. Č. Z. XX% V. X.XXX,- N.. Z.Á. I. Z. M.-
K. R. XXX C. Q., N..Č.. P., Z. Č. Z. H. O. C. V. XX.XX. XXXX Č. Z. XX% V. XX.XXX,- N.. Z. V. C. J.
O. Č.. XX/XXXX J. V. XX.XX. XXXX znalec uviedol, že s názorom žalovaného na zhodnotenie vozidla

vplyvom realizovanej opravy sa nedá súhlasiť, nakoľko neplatí paušálne tvrdenie, že vplyvom opravy sa
technický stav vozidla zhodnotí, alebo znehodnotí. Závisí to od rôznych faktorov, ktoré je nutné zohľadniť
a ktoré ovplyvňujú výsledný technický stav. Na zhodnotenie, alebo znehodnotenie technického stavu
vplýva vek vozidla, rozsah poškodenia, technologický postup opravy. V tomto konkrétnom prípade išlo
o poškodenie častí karosérie vozidla, kde bolo nutné realizovať okrem iného výmenu častí karoséria

za časti nové. V prípade výmeny zadného pravého blatníka sa táto oprava realizuje odrezaním časti,
ktorú je nutné opraviť a nahradiť ju novou časťou s využitím zváracej techniky. V tomto prípade nie je
možné uvažovať, že došlo k zhodnoteniu technického stavu vozidla, práve naopak. Pri oprave došlo kzhodnoteniu len technickej skupiny. E. U. Z. G. M. Z. I. Q. P. Z., G. C. G. G. P. U. E. P.. Z. Š.U. G. Z. M.-
K. R. XXX C. Q., N..Č.. P., Z. Č. Z. H. O. C. V. XX.XX.XXXX Č. K. V. X.XXX,- N. (A. V. XX% X.XXX,-N.).

10. Žalobca ani žalovaný nemali k znaleckému posudku žiadne námietky.

11. Žalobca k znaleckému posudku uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje s doplnením č.1
znaleckého posudku č. 14/2017. Zo záverov tohto dodatku je zrejmé, že námietky žalovaného ohľadne
preukázania znalcom použitého koeficientu dopytu trhu K51 sú neopodstatnené. Koeficient dopytu trhu

K51 získaný prieskumom trhu nadobudol hodnotu 0,47, ktorá pri porovnaní s koeficientom dopytu trhu
0,48 získaným na základe štandardného modelu v programe AutoTax potvrdil, že použitie hodnoty K51
- 0,48 bolo správne a odôvodnené. V ďalšom žalovaný namietal, že k poškodeniu dverí a prahu mohlo
dôjsť aj iným spôsobom, resp. že dvere a prah dverí už boli poškodené pred uvedenou dopravnou
nehodou. Z doplnenia znaleckého posudku vyplýva, že stopy na dverách, lište dverí a prahu dverí
zodpovedajú danému mechanizmu poškodenia pri predmetnej škodovej udalosti. Znalec na úlohu č.

3, prečo uplatnil zrážku pri skupine karoséria - 10%, a prečo následne použil pri výpočte VŠH pred
nehodoukoeficientK21,uviedolževzmyslevyhl.č. 492/2004Z.z.sakoeficientK2stanovívprípade,že
oprava sa realizuje výmenou celých dielov za použitia zváracej technológie bez použitie vyrovnávacieho
zariadenia v prípade, ak ide o vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 4 roky ako K2 = 1,0. Čo sa
týka vyjadrenia žalovaného ohľadne jeho názoru, že opravou vozidla sa technický stav tohto vozidla

zhodnotil,poukazujenasvojepredchádzajúcepísomnéstanoviskozodňa 21.08.2017anestotožňujesa
s argumentáciou žalovaného ohľadne technického zhodnotenia vozidla. Má zato, že znalec postupoval
správne,keďneodpočítalzhodnotenie(t.j.amortizáciu)odnákladovnaopravu,pričomtotosvojezistenie
náležite vysvetlil v odpovedi na úlohu č. 4 svojho dodatku k znaleckému posudku. Záverom poukazuje
na to, že výška škody na poškodenom U. M. K. R. XXX C., N. P., O. Č. X.XXX,- N. A. V., O. G. O.

G. U. O. Z. O. Č. 6.170,- Eur s DPH, avšak poškodenému za opravu U. K. fakturovaná len čiastka vo
výške 3.053,90 Eur.

12. Žalovaný k tomuto vyjadreniu uviedol, že čo sa týka amortizácie, či technický stav vozidla vplyvom
opravy zhodnotí alebo znehodnotí, závisí od rôznych faktorov, ako je vek vozidla, rozsah poškodenia

alebo technologický postup opravy. Tieto faktory je nutné zohľadniť, nakoľko ovplyvňujú výsledný
technický stav. Uvedené potvrdil aj znalec vo svojej odpovedi v doplnení znaleckého posudku na úlohu
č. 4. Znalec taktiež potvrdil, že v uvedenom prípade došlo k zhodnoteniu technickej skupiny. Či teda
vplyvom realizovanej opravy dôjde k zhodnoteniu vozidla alebo nie, závisí od konkrétneho prípadu po
zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že nevie,

čo chce žalovaný preukázať poukazovaním na ust. § 5 ods. 2 písm. b/ zák.č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
znení neskorších predpisov (ďalej len "zák. o PZP"). V zmysle tohto ustanovenia : "Ak poistná zmluva
neustanovuje inak, poisťovateľ je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený sa
zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku." Žalobca uvádza, že je evidentné, že žalovaný toto svoje právo

využil a odmietol plniť žalobcovi a práve na základe týchto skutočností sa žalobca domáha svojich práv
súdnou. cestou. Poukazuje na to, že práve toto vyjadrenie žalobcu je úplne nesprávne. na jednej strane
totiž pripúšťa a uvádza, že žalovaný využil svoje zákonné právo avšak na strane druhej si napriek tomu
uplatňuje v rozpore s týmto právo žalovaného nárok na súde. Je pritom zrejmé, že žalovaný mal plné
zákonné právo toto plnenie odmietnuť a to v súlade s vyššie uvedeným ustanovením. Ani konajúci

súd nemôže rozhodnúť v rozpore so zákonom a týmto ustanovením. Nesúhlasí ani s tvrdením, že by
svojim postupom uvedenú situáciu spôsobil. Z vykonané dokazovania v tomto konaní vyplynulo, že
žalobca si bol vedomý toho, že poisťovateľ odmietol poškodenému plniť. A žalobca napriek vedomosti
o odmietavom stanovisku poisťovne, zaplatí uplatňovanú premlčanú pohľadávku. toto konanie žalobcu
bolo úplne nelogické a navyše, ako na to už žalovaný v konaní poukazoval, aj účelové. Vo svojom podaní

zo dňa 21.08. 2017 žalobca v tejto súvislosti tiež tvrdí, že žiadal telefonicky o právnu pomoc. Toto
vyjadrenie žalobcu však považuje za úplne nepravdivé a nepreukázané, nakoľko v systéme neexistuje
žiaden záznam o tomto telefonickom rozhovore. Ak sa žalobca rozhodol uhradiť premlčanú pohľadávku,
nemôže potom žiadať náhradu takéhoto plnenia v súdnom konaní, ak je zákonným právom žalovaného
takéto plnenie odmietnuť. V závere podania poukázal na to, že v predmetnom prípade nešlo o dopravnú

nehodou, ale o škodovú udalosť a teda, že žalobca neporušil ust. § 12 ods. 1 písm. e/ zák. o PZP,
v zmysle ktorého :"Poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho
časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil
povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. Žalobcasvoju argumentáciu podporil tým, e v danom prípade šlo o škodovú udalosť, nakoľko výška škody mala
byť len 3.053,90 Eur, a teda nešlo o dopravnú nehodu, ktorú by mal žalobca povinnosť ohlásiť, keby
škoda prevýšila sumu 3.990,- Eur. S uvedeným názorom žalobcu nemožno v žiadnom prípade súhlasiť,

nakoľko z doteraz vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že o dopravnú nehodu skutočne
išlo. Postup pôvodne poškodeného (ako aj žalobcu) bol účelový v tom zmysle, že si uplatnil škodu
len v takej výške, aby táto predmetná udalosť nemohla byť označená za dopravnú nehodu. Je však
zrejmé, že v predmetnom prípade o dopravnú nehodu išlo, keďže výška škody prevýšila hraničnú sumu
3.990,- Eur (1,5 násobok väčšej škody podľa ust. § 125 zák.č. 300/2005 Z.z.). V zmysle ust. § 66

ods. 2 písm. a/ zák.č. 8/2009 Z.z., "Účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu
policajtovi". V predmetnom prípade však žalobca dopravnú nehodu neohlásil, a preto má poisťovňa
nárok voči žalobcovi na náhradu poistného plnenia v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. e/ zák.o PZP v
prípade, ak by za neho plnila.

13. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 19.10. 2017 uviedla k tomuto vyjadreniu, že ani žalobca,

ani žalovaný nemohli vedieť, aká bola výška škody.

14. Súd považoval za preukázané, že došlo k dopravnej nehode, tak ako to uvádza žalobca. Zo spisu
tunajšieho súdu 16Ro/300/2013 súd zistil, že bol vydaný platobný rozkaz č.k. 16Ro/300/2013 - 16 zo
dňa 08.01. 2014, ktorým K. O. K. zaviazaný zaplatiť O. I. 3.053,90 Eur s prísl., tento platobný rozkaz

nadobudol právoplatnosť 06.02. 2014, žalobca voči nemu odpor nepodal.

15. Podľa § 5 ods. 2, písm. b/, z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnou poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú motorovým vozidlom, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ je oprávnený
plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený sa zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku.

16. Zástupca žalovaného počas celého konania trval na tom, že žaloba je nedôvodná. Žalobca sa
voči ním domáha zaplatenia sumy, ktorú uhradil poškodenému v inom konaní a to v konaní č.k.
16Ro/300/2013, v tejto veci aj v tomto konaní viackrát poukázali na to, že tento nárok bol premlčaný a
preto žalobca sa v tomto konaní zaviazal uhradiť pohľadávku, ktorej sa voči nemu domáhal poškodený

v právnej veci pod sp.zn. 16Ro/300/2013, táto predmetná škoda nastala 04.03. 2009, pričom žaloba vo
veci 16Ro/300/2013 bola doručená súdu 06.12. 2013 a teda niet pochýb o tom, že to bolo premlčané,
nakoľko ust. § 106 OZ, ktorý upravuje subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu v danom prípade
preto nie je potrebné skúmať, či uplynula subjektívna lehota, nakoľko došlo k uplynutiu aj objektívnej
lehoty. Žalobca v tomto konaní im skutočnosť, že sa voči nemu viedlo iné konanie 16Ro/300/2013

oznámil a voči vydanému platobnému rozkazu nepodal odpor. Súčasne tvrdí, že tieto skutočnosti čo sa
týka premlčania ako poisťovňa mali uviesť v tomto predchádzajúcom konaní 16Ro/300/2013. Uvedená
argumentácia je značne nesprávna, nakoľko v konaní pod sp.zn. 16Ro/300/2013 neboli účastníkom
konania a podľa vtedy platnej právnej úpravy t.j. OSP by museli vstúpiť do konania a následne súd by
ich musel uznesením pripustiť na vstup a taktiež poukázal na to, že nikoho nie je možné nútiť, aby vstúpil

do konania na výsledku ktorého nemá právny záujem a to práve z dôvodu premlčania pohľadávky, z
ktorej im nevznikala povinnosť hradiť. Žalobca teda nepodal odpor a dobrovoľne sa zaviazal uhradiť
premlčanú pohľadávku, poukázal na zákon č. 381/2001 Z.z. § 5 ods. 2 písm. b/ v ktorom je uvedené, že
ak sa poistený zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku, tým pádom poisťovňa nie je povinná to za neho
uhradiť. Pokiaľ ide o skutočnosť premlčania, poukázal aj na zápisnicu z pojednávania v tomto konaní zo

dňa 26.02. 2015, kedy právny zástupca žalobcu v súvislosti s osobou žalobcu uviedol, že v živote nemal
žiadnu podlžnosť, vôbec ho nenapadlo, že nárok by mohol byť premlčaný, vôbec o tom neuvažoval,
nechcel zostať dlžný. Nakoľko neznalosť práva neospravedlňuje, žalobca sa nemôže úspešne domáhať
voči žalovanému v tomto konaní, aby žalovaný mu preplatil to, čo sa on dobrovoľne zaviazal uhradiť,
napriek tomu túto povinnosť nemal. Pokiaľ ide o premlčanie všeobecne platí, že poškodený tak ako aj

veriteľ musia sledovať plynutie premlčacích lehôt, aby mohli svoje právo úspešne na súde uplatniť. Z
vyššie uvedených dôvodov má za to, že žaloba v celom rozsahu je nedôvodná, žiada ju zamietnuť a
uplatňuje si trovy konania.

17. Podľa § 220 ods. 2, CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnutédôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Súd vykonal všetky návrhy na dokazovanie navrhnuté stranami sporu a zistil nasledovný skutkový
stav : Žalobca žiada plnenie od žalovaného z titulu povinného zmluvného poistenia za poistnú udalosť
zo dňa 04.03. 2009, ktorá je popísaná v žalobe. Túto udalosť oznámil žalovanému dňa 06.03.
2009 písomne, rozsah poškodenia na mieste poškodeného bol spísaný a zaznamenaný v zápise
o ohliadke motorového vozidla zo dňa 30.03. 2009 povereným pracovníkom poisťovne. Žalobca

oznámil žalovanému dňa 20.01. 2014, že mu bol doručený dňa 15.01. 2014 platobný rozkaz
vo veci 16Ro/300/2013 so žiadosťou o zaujatie stanoviska žalovaného, ako má vo veci žalobca
ďalej postupovať, pričom mu zaslal kópiu platobného rozkazu a upozornil na lehotu podania odporu.
Žalovaný žiadne stanovisko nezaujal, žalobcovi ani neodpovedal a nevyužil možnosť vstúpiť do konania
16Ro/300/2013 vtedy ako vedľajší účastník podľa ust. OSP.

19. Žalovaný argumentuje tým, že ho nikto nemôže nútiť, aby vstúpil do konania, na ktorom nemal
záujem, lebo pohľadávka bola premlčaná. Prečo však toto svoje stanovisko neoznámil žalobcovi, počas
celého konania nevysvetlil. Teraz žalovaný argumentuje, že neznalosť práva (myslí tým neznalosť
žalobcu) nikoho neospravedlňuje a teda žalovaný využil svoje právo na odmietnutie plnenia v zmysle
§ 5 ods. 1 písm. b/ maximalistickým spôsobom a to úplne odmietnuť plnenie.

20. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

21. Súd má zato, že žalovaný úplným odmietnutím plnenia, za skutkových okolností, ktoré boli zistené
súdom v tomto konaní, nepostupoval minimálne v súlade s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka.
Súd tu poukazuje aj na to, že žalovaným uplatnené právo odmietnuť plnenie môže byť preskúmané
súdom, keď v zákone sú uvedené možnosti "sčasti" a "úplne", ak sa s takýmto návrhom žalobca obráti
na súd.

22. Súd ďalej poukazuje na ďalšiu podstatnú skutočnosť a to že žalobca vstupuje do vzťahu s
poisťovňou v tomto a tomu podobných prípadov ako spotrebiteľ, teda bežné fyzická osoba, ktorá je
bežným užívateľom motorového vozidla, ako bežný občan otázky premlčania, plynutia premlčacích lehôt
upravených v Občianskom zákonníku, resp. dopad týchto inštitútov práva na ustanovenia zakotvené v

z.č. 381/2001 Z.z. nemusia a zrejme ani nemôžu byť známe resp. nemôže a ani nemusí ich ovládať.
Preto žalobca v konaní 16Ro/300/2013 postupoval správne, ak včas oznámil poisťovni vydanie
platobného rozkazu a požiadal ich o súčinnosť. Žalovaný pochybil, ak nepostupoval v súlade s § 3
Občianskeho zákonníka, (najmä za okolností, že disponuje odborným personálom), nedal žalobcovi
žiadne stanovisko resp. upozornenie na to, že nárok je premlčaný a preto ani nevstúpi do konania

(argumentácia žalovaného ).

23. Súd je preto toho názoru, že daný stav (plnenie premlčanej pohľadávky) zapríčinil sčasti aj žalovaný,
nielen žalobca. Preto je toho názoru, že v tomto prípade bolo správne a spravodlivé len sčasti odmietnuť
plnenie tak, že na vzniknutom stave majú rovnaký podiel aj žalobca aj žalovaný. Preto rozhodol tak, že

návrh žalobcu voči žalovanému je dôvodný v 1/2 - ici.

24. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

25. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z priznanej sumy súd rozhodol podľa

§ 517 ods. 1/ a 2/ Občianskeho zákonníka. Žalobca zaplatil poškodenému O. I. na základe platobného
rozkazu sumu 4.783,27 Eur dňa 10.02. 2014, vyzval žalovaného na plnenie listom zo dňa 17.02.
2014, ktorý podal doporučene žalovanému. Dňa 18.02. 2014 sa žalovaný podľa názoru súdu dostal
do meškania.

26. Podľa § 255 ods. 2/ CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.27. Strany sporu mali v konaní čiastočný (50%) úspech, súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku rozsudku.

28. Podľačlánku4 ods.1CSP, aksaprávna vec nedáprejednať ,rozhodnúť na základevýslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktorý
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci.

29. O povinnosti strán sporu zaplatiť za náklady na znalecké dokazovanie súd rozhodol podľa § 259

CSP, podľa ktorého ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

30. Podľa § 262 ods. 2, CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Rožňava v 3 vyhotoveniach.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 376 ods. 1, 2, 3 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi

súd vždy aj bez návrhu.