Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/108/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115221144
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115221144.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov,
so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO 36 062 235, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD.,
advokátom so sídlom Bratislava, Záhradnícka 27 proti žalovanému R. U., bytom Z., Z. XX, zastúpenému
JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum I 57/132, o zaplatenie

571,95 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 27C/342/2015-148
zo dňa 22. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu

trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 10 ods. 6 písm. a)
zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, § 133 ods. 1, § 420 ods. 1, § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 24 ods. 2 písm. b) a ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP.

2.Vodôvodneníuviedol,žežalobcasažaloboudoručenousúdudňa24.09.2015domáhal,abysúduložil

žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 571,95 € s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,20 €
od 25.05.2015 do zaplatenia a s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 522,75 € od 23.09.2015 do
zaplatenia čo odôvodnil tým, že žalovaný je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla Renault Megane,
EČV: Z ktorého prevádzkou bola spôsobená ujma na zdraví dňa 13.07.2014. Predmetné vozidlo nebolo
k dátumu nehody povinne zmluvne poistené voči zodpovednosti za škodu. Z tohto dôvodu vznikla
žalobcovi povinnosť uhradiť poškodeným z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu

spôsobenú prevádzkou vozidla vo výške 571,95 €. Žalobca poskytol dňa 22.04.2015 poškodenému 1/ Y.
N. poistné plnenie v celkovej výške 49,20 eura a dňa 09.06.2015 poškodenému 2/ G. K. a poškodenému
3/ U. K. poistné plnenie v celkovej výške 522,75 eura (regres zdravotnej poisťovne).

3. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 13.07.2014 vodič motorového vozidla e.č. Z J. U.
spôsobil škodu tak, že nesprávne prechádzal medzi jazdnými pruhmi, čím porušil ustanovenie § 10 ods.

6 zákona č. 8/2009. Výška škody bola vo výške 571,95 € a predstavuje ju suma, ktorú žalobca zaplatil
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. za poskytnutú zdravotnú starostlivosť Y. N. v sume 49,20 €, G. K.
v sume 269,44 € a U. K. v sume 253,31 €.

4.Uvedenáškodabolaspôsobenáosobitnoupovahouprevádzkymotorovýchvozidiel,nakoľkomožnosť
spôsobiť škodu pri pohybe vozidla je tejto prevádzke vlastná ohľadom na energiu pohybujúceho sa

vozidla pôsobiacu na osoby, u ktorých ku škode na zdraví došlo. Podľa § 427 OZ za škodu, ktorá vznikla
osobitnou povahou prevádzky zodpovedá prevádzateľ, a to objektívne, bez ohľadu na zavinenie. Preposúdenie žalobného nároku je potrebné posúdiť, či žalovaný je prevádzateľom, teda či je pasívne
vecne legitimovaný. Prevádzateľ je pojem odlišný od držiteľa a vlastníka vozidla. Za prevádzateľa
označujeme osobu, ktorá má právnu a zároveň aj faktickú moc disponovať vozidlom a ktorá organizuje

jeho využívanie-prevádzku, t.j. sama rozhoduje o jeho využití. V danej veci nie je u žalovaného splnená
podmienka právnej a faktickej moci disponovať s vozidlom. Právnu moc nad vecou má v zásade iba
vlastník alebo oprávnený držiteľ v zmysle OZ, ktorým prislúcha právo vec užívať disponovať ňou resp.
osoby od vlastníka alebo oprávneného držiteľa svoje právo odvodzujúce. I keď je nepochybné, že
žalovaný podpísal kúpnu zmluvu, nestal sa vlastníkom vozidla ani držiteľom, nakoľko na nadobudnutie

vlastníckeho práva k vozidlu ako hnuteľnej veci je potrebné jej prevzatie. Súd neuveril žalovanému,
že nevedel čo podpisuje, resp. že si myslel že podpisuje ručenie, nakoľko z kúpnej zmluvy vyplýva,
že jeho podpis je v riadku kde je napísané podpisy predávajúceho a kupujúceho, teda mu muselo byť
zrejmé, že sa nejedná o ručenie, ale o kúpnu zmluvu. Jeho tvrdenia ohľadne nevedomosti o podpise
kúpnej zmluvy sú nedôveryhodné, nakoľko informácie o tom, že niečo podpisoval, poskytol až potom, čo
bola súdu predložená kúpna zmluva s jeho podpisom. Zároveň sám uvádza, že pozná svoje povinnosti,

a preto sa javí ako účelové tvrdenie, že si neprečítal čo podpisuje, ale naopak dal len na tvrdenie
nebohej, že je to len nejaké ručenie. Uvedená skutočnosť však nemení nič na tom, že vlastnícke právo
k vozidlu nenadobudol, nakoľko ho neprevzal. Prevzatie vozidla žalovaným nebolo preukázané. Bolo
preukázané, že žalovaný vozidlo neprevzal, nakoľko ten to sám poprel a svedok J. H. uviedol, že s
ním vôbec nekomunikoval, a že technický preukaz odovzdal J. U.. Nakoľko žalovaný vozidlo neprevzal

nenadobudol k nemu vlastnícke právo. Zároveň nebolo preukázané, že by žalovaný mal vozidlo čo i len
nejaký čas svojej faktickej moci, ani nijaké čo i len krátkodobé užívanie vozidla žalovaným. Naopak bol
to sám J. U., ktorý chcel mať vozidlo pre seba, chcel ho sám využívať a teda organizovať jeho prevádzku.
Uvedené potvrdzuje práve výpoveď J. H., že uvedené vozidlo chcel využívať iba J. U., ktorý uviedol, že J.
U.autochcelpreseba,ažeprevzaltechnickýpreukazazjavnemalajvozidlovosvojejfaktickejmociako

vyplýva z relácie dopravnej nehody. Je to výpoveď J. H., z ktorej súd vyvodil, že J. U. bol prevádzateľom
vozidla, nakoľko to, že vozidlo kupoval pre seba J. U., neznamená nič iné, že bol to práve on, kto chcel
organizovať jeho prevádzku a vozidlo užívať, čo aj robil, keď v predmetnom vozidle aj zahynul. Čo sa
týka toho, že žalovaný po nehode splnomocnil svojho syna na prevzatie vozidla dňa 15.07.2014 súd
dodal, že uvedené nemôže mať vplyv na určenie, že žalovaný nebol prevádzateľom a teda, že týmto

mal podľa tvrdenia žalobkyne preukázať vôľu disponovať vozidlom, nakoľko k tomuto prevzatiu došlo
až po nehode, pričom súd má zato, že žalovaný len poslúchol výzvu polície, nakoľko vozidlo už pre
vyšetrovanie nebolo potrebné, čo potvrdzuje aj to, že vozidlo nedal vyradiť z evidencie žalovaný, ale
J. H., teda v prípade, ak by bol žalovaný držiteľom či vlastníkom vozidla, dal by ho vyradiť on sám.
Súd zamietol návrh na výsluch svedka G. U. navrhnutý žalovaným z dôvodu, že pre posúdenie, či bol

žalovaný prevádzateľom vozidla, bol nadbytočný. V danej veci nebolo preukázané, že prevádzateľom
bol žalovaný, ale že prevádzateľom bol J. U.. V prípade, že by J. U. žil, bol by on strane zodpovedného
subjetku, prevádzateľa, teda on by bol vecne pasívne legitimovaný. Z uvedeného dôvodu, nemožno mať
zato, že by súd odobroval konanie spočívajúce v snahe vyhnúť sa vysokej poistke či exekúcii tým, že
osoba, ktorá chce vozidlo využívať pre seba sa neuvedie do kúpnej zmluvy, nakoľko, ak by J. U. žil,

mohli byť nároky z titulu zodpovednosti za škodu uplatňované voči nemu, a práve jeho úmrtie je jedinou
prekážkou, pre ktorú byť uplatnené nemôžu. Žalovaný mal v konaní plný úspech, keď súd žalobu v
celom rozsahu zamietol, a preto mu súd priznal právo na plnú náhradu trov konania. O jej výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

5. Žalobca svojím odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Zastáva názor, že jeho nárok voči žalovanému ako prevádzkovateľovi
nepoisteného vozidla Renault Megane, EČV: Z.- XXX G., ktorého prevádzkou bola dňa XX.XX.XXXX
spôsobená škoda poškodeným, je dôvodný. Žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu na predmetné vozidlo ako
kupujúci dňa 26.06.2014 s predávajúcim J. H., ktorou J. H. previedol vlastnícke právo k predmetnému

vozidlu na žalovaného. Žalovaný na pojednávaní dňa 22.09.2017, sám potvrdil, že kúpnu zmluvu s
pánom J. H. vlastnoručne podpísal, a takisto poskytol kúpnu cenu na kúpu vozidla. Zodpovednosť
žalovaného ako prevádzkovateľa vozidla je daná v zmysle § 427 OZ. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2010, sp. zn. 4Cdo 134/2009, uznesenie NS SR, sp. zn.
4Cdo/284/2010: ,,Právo žalobkyne na tzv. postih (regres), nie je teda nárokom na náhradu škody ako

nesprávne uviedol odvolací súd, ale má povahu originárneho nároku.“ ako aj na rozhodnutie Najvyššie
súdu ČR zo dňa 31.05.2011, sp. zn. 23Cdo/452/2010 alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa
24.02.2011, sp. zn. 25Cdo/4183/2008, v zmysle ktorých je nárok Českej kancelárie poisťovateľov (a
ktorá má v podstate rovnaké postavenie ako Slovenská kancelária poisťovateľov) originárnym nárokomna náhradu toho čo plnila z garančného fondu. Zastáva názor, že žalovaný ako prevádzkovateľ, resp.
držiteľ vozidla bol tou osobou, ktorá mala v čase dopravnej nehody faktickú alebo právnu moc nad
vozidlom. Žalovaný mal v čase dopravnej nehody minimálne právnu moc nad vozidlom (uzatvoril kúpnu

zmluvu), ale takisto aj faktickú moc nad vozidlom, nakoľko predávajúci H. odovzdal žalovanému ako
kupujúcemu pri prevzatí vozidla technický preukaz od vozidla. V konaní bolo preukázané, že žalovaný
vozidlo prevzal prostredníctvom svojho teraz už zosnulého syna J. U.. Pri prevzatí veci sa nevyžaduje
osobná účasť kupujúceho. Na prevzatie hnuteľnej veci stačí ústne plnomocenstvo (s poukazom na §
31 ods. 4 OZ). Predávajúci nemá povinnosť komunikovať priamo s kupujúcim, môže komunikovať aj so

zástupcom kupujúceho. V tomto prípade so synom kupujúceho (žalovaného) J. U., ktorému odovzdal s
autom aj technický preukaz od vozidla v zmysle podpísanej kúpnej zmluvy. Právny úkon (kúpna zmluva)
je platný a žalovaný bol riadnym vlastníkom a prevádzkovateľom nepoisteného vozidla v čase dopravnej
nehody, ktorým zároveň bola spôsobená ujma na zdraví poškodeným, ktorú musel žalobca uhradiť z
garančného fondu. Prevzatie vozidla bolo jednoznačne preukázané výpoveďou svedka H. (odovzdal
technický preukaz). Uvedená výpoveď svedka H., žiadnym spôsobom nepreukazuje tú skutočnosť, že

vozidlo by naozaj kupoval zosnulý syn žalovaného J. U. do svojho vlastníctva ako uvádza súd prvej
inštancie. Vyjadrenia svedka H. sú zrejme pravdivé, nakoľko vypovedal pred súdom prvej inštancie ako
svedok, ale to ešte neznamená, že J. U. svojimi tvrdeniami že vozidlo chce pre seba mienil, že vozidlo
kupuje pre seba ako kupujúci vozidla v zmysle § 588 OZ. Práve naopak, žalobca zastáva názor, že J.
U. nemal vôľu byť vlastníkom a prevádzkovateľom vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda,

pretože nechcel platiť vysokú poistku a kvôli exekúcii. Vecno-právny úkon, t. j. prevzatie vozidla môže
v mene a na účet kupujúceho urobiť ktokoľvek koho splnomocnil kupujúci a predávajúci mu nemôže
odoprieť v takom prípade odovzdanie vozidla. Preto sa vlastníkom vozidla, a tým aj prevádzkovateľom
vozidla stal kupujúci, t. j. žalovaný. Z relácie dopravnej polície nevyplýva, ako uviedol súd prvej inštancie,
že J. U. mal vozidlo zjavne aj vo svojej faktickej moci, ale podľa názoru žalobcu, z relácie dopravnej

polície vyplýva, že J. U. použil vozidlo na jazdu v čase dopravnej nehody ako vodič, ktorému žalovaný
zveril ako vlastník svoje vozidlo. Napokon v relácii dopravnej polície je uvedený aj sám žalovaný, a to na
strane 2 ako vlastník vozidla. Z relácie dopravnej polície vôbec nevyplýva, že by vodič J. U. mal spôsobiť
škodu svojím vozidlom. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal pred súdom prvej inštancie, že by
mal J. U. organizovať prevádzku predmetného vozidla, resp. by mal vozidlo žalovaného dlhodobo užívať

(s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 25. rozsudku). Tým, že žalovaný
prenechal vozidlo na užívanie svojmu synovi J., nestratil právne postavenie prevádzkovateľa vozidla
v zmysle § 2 písm. j) zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení. J. H. mal vozidlo pre seba, resp. ho
využíval zrejme ako vypožičiavateľ od svojho otca (žalovaného). Vôľa žalovaného disponovať vozidlom
ako s vecou vlastnou vychádza aj z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-784/1-VYS-ZA-2014, z ktorého

vyplýva, že žalovaný po dopravnej nehode, pri ktorej zomrel jeho syn J. U., splnomocnil svojho druhého
syna G. na jeho prevzatie. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď svedka H., ktorý uviedol, že
vozidlo išiel (po dopravnej nehode) vyradiť z evidencie s bratom žalovaného (syn G., ktorého žalovaný
splnomocnil), čiže nie sám ako uviedol súd prvej inštancie, a zároveň svedok H. uviedol, že vozidlo
nedal zošrotovať, lebo ho ani nevidel (vozidlo bolo po dopravnej nehode nepoužiteľné). Vyradenie

vozidla z evidencie vozidiel má evidenčný charakter tak ako zápis v evidencii vozidiel, avšak to ešte
neznamená, že žalovaný nemal v čase dopravnej nehody právnu alebo faktickú moc nad vozidlom ako
prevádzkovateľ vozidla. Nakoľko svedok H. pri podpise kúpnej zmluvy odovzdal technický preukaz s
vozidlom žalovanému prostredníctvom syna J. U., tak ani svedok H. už nemal právnu a faktickú moc nad
vozidlom v čase dopravnej nehody a po dopravnej nehode. To znamená, že pri odhlasovaní vozidla a

vyraďovaní vozidla z evidencie, svedok J. H. opätovne musel disponovať technickým preukazom, ktorý
mu zrejme žalovaný ako vlastník vozidla sám poskytol, keď splnomocnil svojho syna G. na prevzatie
vozidla po nehode, ktorý ako potvrdil svedok H., s ním išiel vozidlo odhlásiť, resp. vyradiť z evidencie.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vyhovie
žalobe v plnom rozsahu a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania alebo ak to nebude možné

z procesných dôvodov, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

6. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec podľa § 391 CSP vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.8. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k vecne správnemu
záveru o tom, že žalovaný nie je v konaní vecne pasívne legitimovaný z dôvodu, že nebol ku dňu vzniku
škodovej udalosti prevádzateľom ako zodpovedným subjektom, ktorým bol podľa súdu prvej inštancie

na podklade vykonaného dokazovania zosnulý J. U..

9. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

10. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

11. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak.

12. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
"zák. č. 381/2001 Z.z."), kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

13. Podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná
požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku

2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).

14. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

15. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že zo strany žalobcu, t. j. Slovenskej kancelárie

poisťovateľov bolo poskytnuté plnenie Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť poškodeným podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z., pričom medzi stranami
sporu nebolo sporné, že toto plnenie bolo vyplatené z dôvodu, že k predmetnému vozidlu nebolo k
dátumu dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001Z.z.

16. Súdna prax vychádza z dikcie, že osobou bez poistenia zodpovednosti v zmysle § 24 ods. 2
písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. nie je osoba, ktorá si nesplní povinnosť uzavrieť k prevádzkovanému
vozidlu poistnú zmluvu, ale osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, ku
ktorémutakátopoistnázmluvanebolauzavretá.Pritomzodpovednosťprevádzkovateľavozidlazaškodu

spôsobenújehoprevádzkoupodľa§427anasl.Občianskehozákonníkanevylučujesúbežnú(solidárnu)
zodpovednosť vodiča tohto vozidla podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý spôsobil škodu
pri tejto škodovej udalosti zavineným porušením právnej povinnosti, pokiaľ nejde o prípad uvedený v
ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.09.1977, publikovaný
pod č. 29/1979 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk). Je preto na vôli poškodeného (resp. osoby, na

ktorú právo domáhať sa plnenia prešlo), voči ktorému zo škodcov alebo či voči obom nárok na náhradu
škody (prípadne právo regresu) uplatní.

17. Pokiaľ má teda žalobca podľa § 24 ods. 7 a § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. právo
postihu voči každému, kto zodpovedá za škodu a za koho plnil, svedčí mu toto právo aj voči vodičovi

(nepoisteného) vozidla iba vtedy, ak vodič zodpovedá za škodu vzniknutú pri prevádzke tohto vozidla.

18. V danej veci nebolo sporné, že vodič zodpovedný za vznik škodovej udalosti pri tejto utrpel zranenia
nezlučiteľné so životom z dôvodu ktorého nebolo možné voči nemu uplatniť právo regresu ako osoby
zodpovednej za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka.

19. V konaní bolo preto potrebné ustáliť, koho je možné považovať za osobu bez poistenia
zodpovednosti v zmysle ust. § 24 ods. 2 písm. b/ cit. zákona, teda kto je osobou zodpovedajúcou zaškodu spôsobenú prevádzkou vozidla a teda či je táto osoba totožná s vodičom zodpovedným za vznik
škodovej udalosti alebo nie.

20. Odvolací súd mal na podklade vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie na rozdiel od
súdu prvej inštancie za to, že vlastníkom a teda aj prevádzateľom motorového vozidla značky Renault
Megane, EČV Z bol žalovaný, ktorý motorové vozidlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.06.2014
uzatvorenej medzi R. U. ako kupujúcim a J. H. ako predávajúcim nadobudol do svojho vlastníctva za
kúpnu cenu 600 €. Práve žalovaný predmetnou kúpnou zmluvou, ktorú vlastnoručne podpísal, prejavil

svoju vôľu nadobudnúť do právnej a faktickej moci motorové vozidlo, pričom súd prvej inštancie v
tomto smere správne poukázal na skutočnosť, že podpis žalovaného na kúpnej zmluve je v riadku s
označením zmluvných strán kde pri jeho podpise je označenie zmluvnej strany kupujúceho a preto
tvrdenie žalovaného, podľa ktorého malo byť predmetom uzavretej zmluvy ručenie, sa nejaví ako
pravdivé. Z doteraz vykonaného dokazovania nevyplynuli tiež také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
pravdivosti tvrdeniu žalovaného o nezhode jeho skutočnej vôli s vôľou prejavenou v predmetnej kúpnej

zmluve.

21. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že žalovaný predmetné vozidlo neprevzal, odvolací
súd uvádza, že výsledky vykonaného dokazovania o kontraktačnom procese uzatvorenia kúpnej zmluvy
a odovzdaní predmetu kúpy - predmetného motorového vozidla spolu s jeho technickým preukazom

J. U. nasvedčujú práve opačnému záveru, podľa ktorého došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k
motorovému vozidlu žalovaným. V rámci uzatvorenia kúpnej zmluvy k motorovému vozidlu bol J. U.
osobou, ktorá realizovala kúpu medzi predávajúcim J. H. a kupujúcim R. U. (žalovaným), kedy tento
zabezpečil prevod vlastníctva k predmetu kúpy svojim konaním tak, že sprostredkoval uzatvorenie
kúpnejzmluvymedzizmluvnýmistranamiaprevzalmotorovévozidlostechnickýmpreukazom.Odvolací

súd mal za to, že J. U. vo vzťahu k žalovanému ako svojmu otcovi vystupoval ako poverená osoba na
uskutočnenieprevoduvlastníckehoprávakpredmetnémumotorovémuvozidlu,keďžalovanémumuselo
byť z obsahu podpísanej kúpnej zmluvy zrejmé, že jej predmetom je prevod vlastníctva k motorovému
vozidlu, ktorého sa ako kupujúci stane vlastníkom. Rovnako mu muselo byť zrejmé, že predmet kúpy
nadobudne do svojho vlastníctva prostredníctvom svojho syna J. U., ktorý, ako to uviedol svedok J. H.,

dal žalovanému predmetnú zmluvu podpísať a teda spôsob nadobudnutia vlastníctva k predmetnému
motorovému vozidlu prostredníctvom svojho syna J. U. akceptoval. Hoci svedok J. H. vo svojej výpovedi
uviedol, že J. U. mu pri kúpe motorového vozidla oznámil, že motorové vozidlo kupuje pre seba, ale
kvôli poistke chcel automobil napísať na otca, uvedená skutočnosť nič nemôže zmeniť na tom, že
vlastníkom motorového vozidla sa stal jeho prevzatím prostredníctvom J. U. žalovaný, nakoľko bolo

všetkým osobám zúčastneným na kúpe zrejmé, že vlastníkom motorového vozidla, ktorý má záujem v
zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy disponovať právnou a faktickou mocou nad týmto vozidlom a tým sa
stať jeho prevádzateľom, je žalovaný.

22. Pokiaľ aj J. U. disponoval po prevode vlastníctva na žalovaného týmto motorovým vozidlom a

aj spôsobil škodovú udalosť, táto skutočnosť nemala vplyv na to, že to bol práve žalovaný, ktorý
prejavil vôľu nadobudnúť motorové vozidlo do svojho vlastníctva a to prostredníctvom svojho syna, J.
Bezecného, ktorý zabezpečil jeho prevod a získať postavenie prevádzateľa.

23. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým konštatoval, že žalovaný neprevzal motorové vozidlo

a teda nenadobudol k nemu vlastnícke právo v dôsledku čoho nebol prevádzateľom motorového vozidla,
je nesprávne. Žalovaného, ktorý dané motorové vozidlo nadobudol do svojho vlastníctva treba potom
považovať za vlastníka tohto motorového vozidla a tým tiež, s prihliadnutím na zistené skutočnosti, za
osobu objektívne zodpovednú v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka.

24. Na základe uvedeného bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP
zrušené a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

25. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní posúdiť uplatnený nárok žalobcu a to v kontexte

prijatých záverov odvolacieho súdu vo vzťahu k žalovanému ako prevádzateľovi motorového vozidla,
ktoré nebolo v čase vzniku škodovej udalosti poistené v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z..

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).