Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/346/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315217518
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315217518.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: SATRO s.r.o.,
Bratislava, Polianky 9, IČO: 31 335 161, zastúpený splnomocnenkyňou: STANO a partneri s.r.o.,
Bratislava, Nám. 1.mája 16, IČO: 36 869 571, proti žalovanému: X. E., nar. XX.XX.XXXX, A., L. XXXX/
XX, o zaplatenie 489,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Galanta č.k. 17C 510/2015-40 zo dňa 7. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému súd nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 3, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2 účinného k
21.01.2013, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 1, § 43 ods. 2 zákona č. 351/2001 Z.z. o
elektronických komunikáciách, § 43 Občianskeho zákonníka účinného do 21.01.2013, § 43a ods. 1, § 46
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení,
že nová právna úprava v ustanovení § 150 Civilného sporového poriadku zakotvuje tzv. povinnosť

tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami,
predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové
okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným
predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 Civilného sporového
poriadku. Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že

advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti
musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy
na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto okresný súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu okresný súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je

možné prihliadať.

3. Súd prvej inštancie uzavrel, že medzi stranami sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Súd nespochybňuje
nárokžalobcunazaplateniepoplatkovzaposkytnutéslužby,avšakzpodanejžaloby,akoajzpriložených
listinných dôkazov nemohol preskúmať, kedy žalovaný prestal platiť za služby, kedy a či vôbec bolo
žalovanému doručené odstúpenie od zmluvy z 3.2.2015 (od dátumu doručenia sa potom odvíjajú všetky

ďalšie nároky - poplatky za služby, nakoľko nebolo preukázané, kedy došlo k účinkom vyvolaným
odstúpením, kedy sa žalovaný dostal do omeškania a od kedy má potom žalobca nárok na úrokyz omeškania, do kedy mal žalovaný odovzdať zapožičané zariadenie a pod.). Na základe tvrdení
uvedených v žalobe a priložených listinných dôkazov okresný súd nemal za preukázané žiadne
skutočnosti, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal na nezrovnalosti uvedené v odstúpení

od zmluvy a v žalobe, keď v odstúpení od zmluvy žalobca požadoval zaplatenie služieb za obdobie
od 1.5.2013 do 16.1.2015 vo výške 420,30 Eur, v žalobe požaduje zaplatiť poplatok vo výške 410,72
Eur, keď rozdiel žalobca nijako nevysvetlil a nepodporil listinnými dôkazmi. Ďalšou nejasnosťou je, že
v žalobe žalobca požaduje zaplatenie náhrady hodnoty za zapožičané zariadenie - dekóder Conax
CAM Neotion CI+ výr. č. 3104667012 (vo výške 59,- Eur) a dekódovacia karta č. 1709007091 (vo

výške 20,- Eur). Nie je jasné, či sa jedná o náhradu škody, alebo zmluvnú pokutu, pretože tieto sumy
potom vydokladoval listinným dôkazom - cenníkom, kde však tieto sumy sú uvedené ako zmluvná
pokuta. Pričom cenník je platný od 20.1.2014, pričom zmluva bola uzatvorená dňa 21.1.2013 (a nie
16.1.2013 ako to žalobca uvádza v žalobe). Z predloženej zmluvy vyplýva, že sa účastníci zmluvného
vzťahu dohodli, že služby boli aktivované dňom 16.1.2013, pričom žalovaný si objednal služby SatroNet
Junior (nie Basic ako to žalobca uvádza v žalobe) . Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú podľa

dohody o poskytovaní služieb do 16.1.2015, súdu potom nie je jasné, ako žalobca mohol od zmluvy
odstúpiť listom zo dňa 3.2.2015. Podľa názoru prvoinštančného súdu VP, ako súčasť zmluvy, majú
obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však
obsahovať podstatné náležitosti zmluvy. Pri vyhotovení VP žalobca ako dodávateľ postupoval v rozpore
so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, pretože VP vyhotovil tak drobným písmom,

že sú nečitateľné a tým vlastne využil omyl spotrebiteľa, ktorý takýmto drobným písmenám ani nemohol
venovať pozornosť. Takéto konanie žalobcu ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. VP sú doplnením základnej zmluvy č.
4120001645 a aj pre ne platí ust. § 46 Občianskeho zákonníka t. j. musia mať písomnú formu, ktorá je
dodržaná vtedy, ak z nej zrejmé prejavy vôle oboch účastníkov zmluvného vzťahu, t. j. na tejto listine

musia byť zachytené podpisy účastníkov zmluvného vzťahu. V danom prípade jednoznačne vyplýva,
že VP a ani Cenník nie sú podpísané ani jedným z účastníkov zmluvného vzťahu a preto sú absolútne
neplatné a to nielen pre nedostatok písomnej formy, ale aj podľa § 3, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho
zákonníka, ako je uvedené vyššie (teda z dôvodu, že takýto právny úkon v rozpore s ust. § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka nebol urobený určite a zrozumiteľne ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými

mravmi v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka). Preto, ak žalobca poskytuje náhradu (či
zmluvnú pokutu?) za zapožičané zariadenia vo výške 79,- Eur, nemá na to oporu v zmluve a teda
opätovne, ani v tejto časti, neuniesol dôkazné bremeno. Ak by aj cenník bol platný, žalobca nepreukázal
súdu, či postupoval podľa § 43 ods. 2 písm. c/ zák. č. 351/2011 Z.z. (v čase uzatvorenia zmluvy -
21.1.2013 - nemohol byť cenník platný od 20.1. 2014 priložený k zmluve!). Na základe uvedeného

okresný súd žalobu zamietol, nakoľko nebola zo strany súdu preskúmateľná, skutkové tvrdenia v žalobe
uvádzané neboli doložené relevantnými listinnými dôkazmi, preto žalobca neniesol dôkazné bremeno.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocnenkyne z dôvodov,
že v konaní došlo k vadám, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd prvej inštancie
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne

zistil skutkový stav veci. Poukázal na to, že žalobca a žalovaný si priamo v zmluve v článku IV ods.
4 dohodli osobitnú cenu za poskytované služby a to vo výške 20 eur mesačne, teda nie odkazom na
cenník a to s garantovanou cenou počas celej viazanosti. Poukázali na postup sudkyne v iných veciach,
ktorý by mal byť konzistentný, jednotný a teda predvídateľný. V predmetnej veci súd vydal aj platobný
rozkaz, ktorým vyhovel návrhu v celom rozsahu. Následne pojednávanie nevytýčil a vydal rozsudok

bez nariadenia pojednávania. Hoci je žalovaný kvalifikovaný ako slabšia strana sporu, do dnešného
dňa sa k žalobe nevyjadril a preto súd mal postupovať podľa § 150 ods. 1, 2 CSP. Súd rozhodol od
stola bez vyjadrenia žalovaného a v prospech žalovaného, čo je v príkrom rozpore s § 150 ods. 1 CSP.
Súdu nebolo zrejmé prečo si žalobca uplatnil menej ako v odstúpení od zmluvy. Tento rozpor vraj musí
žalobca špecifikovať. V tejto súvislosti odvolateľ pripomína, že je vecou žalobcu, či si uplatní na súde

celýsvojnárokalebolenčasť. Poukázalnato,žezákonnýsudcarozhodujeopačne,diametrálneodlišne
keď najprv vydá platobný rozkaz a potom ten istý nárok nepopretý žalovaným zamietne a dokonca v
skutkovo zhodných konaniach rozhoduje raz tak a raz úplne opačne. Poukázal na nález ústavného súdu
I. ÚS 242/2007. Ústavný súd už judikoval svoje názory ohľadom predvídateľnosti súdnych rozhodnutíkonkrétne v náleze I. ÚS 252/05. Poukázal aj na ďalšie nálezy ústavného súdu predovšetkým I. ÚS
242/2007, I. ÚS 252/2005, III. ÚS 192/2006. Podľa zmluvy mal žalovaný predplatenú službu MINI
HD + KLASIK a SATROnet Junior, pričom mal vypožičané zariadenie káblový modem a žalobca si

uplatnil náhradu hodnoty zariadenia a nie zmluvnú pokutu ako uvádza súd prvej inštancie ako titul
vrátenia zariadení. Súd mal teda skúmať nárok žalobcu. V súvislosti poukázal na nález ústavného súdu
I. ÚS 59/00. Žalovaný mal možnosť zariadenie včas a riadne vrátiť, do dnešného dňa tak neurobil.
Ak by sa aj pripustilo, že sa jedná o zmluvnú pokutu, tak takto definovaná pokuta by nebola zjavne
neprimeraná a nevytvárala by značnú nerovnováhu v právach spotrebiteľa a predávajúceho, nakoľko

by premietala skutočnú hodnotu zariadenia vo vlastníctve žalobcu, pričom žalovaný nedodržaním svojej
povinnosti vrátiť zariadenie poškodil žalobcu. Okrem toho odvolací súd vo svojom rozhodnutí spis. zn.
9Co 496/2015 konštatoval, že zmluvnú pokutu je možné určiť aj odkazom na cenník. Ak spotrebiteľ
namieta napr. neuhradenie poplatkov za službu a je rozdiel, keď si spotrebiteľ ponechá hodnotné
zariadenie a nevráti ho. Tým, že žalovaný nevrátil vypožičané zariadenie, ktoré žalobca mohol v prípade
splnenia si povinnosti poskytnúť ďalšiemu klientovi vznikla tak žalobcovi škoda vo výške skutočnej

škody a to hodnoty zariadenia ako aj v podobe ušlého zisku napr. pri poskytovaní rovnakej služby
za 20 eur predmetným zariadením po dobu jedného roka t.j. 240 eur, ktorú by dosiahol v prípade
ak by uzavrel zmluvu s ďalším klientom, ktorému by mohol poskytnúť predmetné zariadenie. Žalobca
nijakým spôsobom cenu ani zmluvu nemenil a preto vôbec nerozumie prečo je v odôvodnení napádaný,
všeobecné podmienky a cenník ktorých použitiu sa ani nedomáhal. Poukázal na § 44 ods. 8 zákona č.

351/2011oelektronickýchkomunikáciáchkedypodnikmôžeodstúpiťodzmluvyoposkytovaníverejných
služieb ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Žalobca sa
nedomáha nároku na služby po údajnom zániku zmluvy. Poukázal na to, že predmetné všeobecné
podmienky majú 11 strán a ich formu, náležite upravil s účinnosťou od 01.01.2015. Hodnotiaci úsudok
súdu z ktorého potom odvodzuje údajnú absolútnu neplatnosť všeobecných podmienok a cenníka,

súd nesprávne a nepravdivo vyhodnotil. Súd za to, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú, potom
predmetné napádanie platnosti všeobecných podmienok je irelevantné. Čo sa týka odseku 13 rozsudku
tunáodvolateľnerozumiektorúčaszmluvysúdnapáda,keďževšetkynáležitostizmluvyanajmäcenuza
poskytovanú službu si žalobca so žalovaným dojednali priamo v zmluve. Čo sa týka odseku 14 rozsudku
odvolateľ poukázal na § 44 ods. 1 a ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách a z toho je zrejmé,

že zmena zmluvy cenníka, všeobecných podmienok môže nastať aj oznámením teda nie samotným
písomným akceptovaním zmeny zo strany účastníka. Zákonodarca teda zjavne nemal na mysli, aby
každý jeden dokument, cenník, VOP bol vždy podpísaný účastníkom. Toto je však aj nepodstatné,
pretože žalovaný úhradou ceny za poskytnuté služby akceptoval ich výšku a teda cenu poskytnutej
služby. Na základe toho, žiada odvolací súd, aby zrušil napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu

a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie eventuálne, aby rozsudok zmenil tak že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 489,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 489,72 eur odo dňa 01.02.2015 až do zaplatenia ako aj trovy konania. K odvolaniu doložil
rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 5C 429/2015 a ďalšie listinné doklady vzťahujúce sa k tomuto
uvedenému konaniu.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).

Odvolanie bolo podané dňa 22.8.2016. Odvolací súd preto pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1.
júli 2016 (rovnako ako prvoinštančný súd), postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods.
1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP účinného od 1.7.2016), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365

ods. 1 písm. b/, d/, e/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupombez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
s použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
zaplatenia sumy 489,72 eur (pozostávajúca zo súm 400 eur + 10,72 eur+ 59 eur + 20 eur) a úroku z

omeškania 5,05 % ročne zo sumy 489,72 eur od 1.2.2015 do zaplatenia) zamietol z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, namietal,
že súd prvej inštancie mal postupovať podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP a rozhodol v prospech žalovaného
v príkrom rozpore s § 151 ods. 1 CSP.

9. V prejednávanej veci prvoinštančný súd s odkazom na ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP, že ide o otázku

jednoduchého právneho posúdenia bez skutkového sporu do 2.000 eur mimo pojednávania, vykonal
dokazovanie listinným dôkazom, a to zmluvou č. 4120001645, všeobecnými podmienkami, odstúpením
od zmluvy z 3.2.2015, cenníkom zmluvných pokút (platný od 20.1.2014) a bez nariadenia pojednávanía
dňa 7.7.2016 rozhodol rozsudkom.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 21.1.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o
poskytovaní elektronických komunikačných služieb č. 4120001645, predmetom ktorej bolo poskytnutie
služby SatroNet Junior (dátum aktivácie: 16.1.2013, zmluvná viazanosť: 16.1.2015), Digitálna televízia
MINI HD + KLASIK HD (dátum aktivácie služby: 16.1.2013. Dňa 28.1.2013 žalovaný potvrdil podpisom
prevzatie zariadenia a materiálu a pripojenie (Karta SC-02 č.1709007091, Dekóder Conax CAM

Neotion výr. č. 3104667012). Listom z 3.2.2015 žalobca oznámil žalovanému odstúpenie od zmluvy
č. 4120001645 z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby vo výške 420,30 eur od 1.5.2013
do 16.1.2015 a vyzval na vrátenie zapožičaného zariadenia Dekódera Conax CAM Neotion výr. č.
3104667012, dekódovacej karty č. 1709007091 do siedmych dní od zániku platnosti zmluvy. Dňa
8.9.2015 súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz č. k. 17C/510/2015-20, ktorým žalobe v celom

rozsahu vyhovel. Uznesením č. k. 17C/510/2015-34 zo dňa 8.3.2016 súd prvej inštancie zrušil
platobný rozkaz v plnom rozsahu (z dôvodu jeho nemožnosti doručenia žalovanému). Uznesením č.
k. 17C/510/2015-35 bola žalovanému ustanovená opatrovníčka, ktorej bola dňa 29.3.2016 doručená
žaloba na vyjadrenie. Dňa 24.3.2016 (za účinnosti OSP k 30.6.2016) prvoinštančný súd postupom podľa
§ 156 ods. 3 OSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu dňa

7.7.2017 (už za od 1.7.2016 účinného CSP).

11. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným správne za spotrebiteľský,
na ktorý je potrebné aplikovať najmä Občiansky zákonník, zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení ku dňu uzavretia zmluvy.

12. V tomto prípade bolo ale pre rozhodnutie odvolacieho súdu významné vyriešiť si najskôr tú
procesnoprávnu otázku, či súd prvej inštancie mohol podľa § 297 CSP vo veci samej rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania za situácie, keď podľa neho žalobcom neboli predloženými listinami
preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti a súd tak potom musel založiť svoje rozhodnutie vo veci

na závere o neunesení bremena tvrdenia i dôkazného bremena žalobcu.

13. Podľa § 177 ods. 2 CSP (obdobne § 115a OSP účinného k 30.6.2016) pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie
sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci

bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

14. Podľa § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.

15. Formulácia § 297 písm. b) CSP korešponduje s formuláciou § 177 ods. 2 písm. a) CSP.16.Zustanovenia§177ods.2vspojenís§297CSPtedavyplýva,žesúdprvejinštanciemôževecsamú
prejednať a rozhodnúť o nej bez nariadenia pojednávania okrem toho, že ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci i v prípade, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- Eur (daný

prípad), a ak skutkové tvrdenia strán nie sú sporné.

17. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri

predbežnom prejednaní sporu.

18. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, bez nariadenia pojednávania môže súd prvej
inštancie vec prejednať a rozhodnúť súčasne len za podmienky, že bol náležite zistený skutkový stav
veci na základe stranami predložených listín, lebo nimi boli preukázané všetky medzi stranami sporné
skutkové okolnosti, významné pre právne posúdenie veci. Ak totiž ust. 297 CSP upravuje podmienku,

že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadruje tým nielen požiadavku, aby súd prvej inštancie
pri zisťovaní skutkového stavu veci nevychádzal, samozrejme okrem zhodných tvrdení strán, resp. zo
skutkových tvrdení strany, ktoré protistrana výslovne nepopreda (§ 151 ods. 1 CSP), z iného dôkazu ako
z listín predložených stranami (ich zástupcami alebo splnomocnencami), ale aj podmienku, že všetky
rozhodujúce skutočnosti budú zhodnými resp. nespornými tvrdeniami strán a nimi predloženými listinami

náležite preukázané a že teda podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude (aj) nesplnená
povinnosť tvrdenia alebo neunesenie dôkazného bremena (tak ako je tomu v danom prípade). Ak sa
ukáže, že strana doteraz nesplnila svoju povinnosť tvrdenia (neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti
alebo ich uviedla neúplne) alebo povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazy potrebné na preukázanie
všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre právne posúdenie veci významné), musí súd prvej

inštancie, aj keby išlo o spor podľa § 297 písm. b) CSP, ako to bolo v danom prípade, vždy nariadiť
pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP), pretože si musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle cit. § 181 ods.
2 CSP a informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, čo bez nariadenia
pojednávania nie je možné.

19. Z uvedených dôvodov je potom možné uzavrieť, že na prejednanie veci samej nie je potrebné
v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) CSP nariadiť na súde prvej inštancie pojednávanie, i keď ide
o spotrebiteľský spor do 1.000,- Eur, len vtedy, ak strany sporu prostredníctvom nimi predložených
listinných dôkazov a svojich nesporných tvrdení uniesli bremená tvrdenia a dôkazné bremena a ak
podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej bol týmito dôkazmi (prípadne aj pomocou

zhodných resp. nesporných tvrdení strán) zistený skutkový stav veci, čo však daný prípad nie je.

20. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
22. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby

určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).
23. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,

ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).
24. Porušením práva na spravodlivý proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci
postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznáva
už Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada
je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne

záväznými predpismi.
25. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepublikyokrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
26.Spoukazomnavyššieuvedenéjepotomnesporné,žeprvoinštančnýsúdpochybil,akvovecivyhlásil

rozsudok dňa 7.7.2016 bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP, čím porušil svoju
obligatórnu povinnosti v zmysle § 181 ods. 2 CSP tým, že neurčil (najmä žalobcovi neoznámil), ktoré
skutkové tvrdenia považuje za sporné, čím porušil zákonom dané procesné práva žalobcu pre ďalší
jeho procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní, najmä vytvorenia mu priestoru na uplatnenie
primeraných prostriedkov procesného útoku (procesnej obrany) vo vzťahu k ochrane subjektívnych práv

a oprávnených záujmov, keď jeho žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Odvolací
súd sa stotožnil v tejto časti s odvolacou argumentáciu žalobcu a v dôsledku porušenia uvedených
zákonných ustanovení súdom prvej inštancie mu neostávalo nič iné, než tento rozsudok súdu prvej
inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) OSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
27. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
28. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný a postupovať podľa § 181 ods. 1 CSP, opätovne teda vec prejednať,

a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdi z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich
sa zákonných ustanovení, výsledky dokazovania posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa
zákonných ustanovení (s ich uvedením) pričom rozhodnutie náležite odôvodni v súlade s § 220 ods.
2 CSP.
29. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
30. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).