Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/327/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115220658
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115220658.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.VladimíraPribuluasudcovJUDr.Renáty
Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO:
36 854 140, so sídlom Bratislava, Michalská 18, zastúpený advokátskou kanceláriou: Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti žalovanému:
Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., T. XX, o zaplatenie 928,34 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 02. marca 2016, č. k. 10C/372/2015-216, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Okresný súd Nitra (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 2. marca 2016, č. k.
10C/372/2015-216 návrh (ďalej len „žaloba“ v zmysle § 131 CSP) a odporkyni (zrejme odporcovi- pozn.
odvolacieho súdu, ďalej len „žalovaný“ v zmysle § 60 CSP) nepriznal náhradu trov konania.

1.2.Rozhodnutie vo veci právne odôvodnil podľa ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods.1,
§ 100 a 101 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a podľa

ustanovení § 1 ods.3, § 3 ods.6, § 4 ods.2 písm. h/ a ods.3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch; výrok o náhrade trov konania oprel o ustanovenie § 142 ods.1 O.s.p..

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že navrhovateľ (ďalej
len „žalobca“ v zmysle § 60 CSP) žalobou zo dňa 1.7.2015, doručenou súdu 3.7.2015 a doplnenou
20.8.2015, sa domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny

s úrokmi vo výške 19,50 eur ročne z 593,13 eur od 27.6.2015 do zaplatenia a úrokmi z omeškania
vo výške 8,25 % ročne z 821,38 eur od 27.6.2015 do zaplatenia, titulom zmluvy o kreditnej karte a na
náhradu trov konania.

3.1. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 10.9.2008
zmluvu o kreditnej karte, na základe ktorej umožnil žalobca žalovanému od 10.9.2008 čerpať úver

do limitu 1.659,70 eur (50.000,- Sk), bola dohodnutá doba splatnosti na 12.deň v mesiaci a konečná
splatnosť úveru posledný deň výpovednej lehoty.

3.2. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. V zmluve bola uvedená úroková sadzba
18,50 % ročne, debetná úroková sadzba 30 % ročne a sadzba úrokov z omeškania 15 % ročne. V
zmluve nie sú uvedené poplatky. Z výpisu z účtu žalovaného, ktorý súdu predložil žalobca, zistil, že

žalovaný naposledy čerpal finančné prostriedky z predmetného účtu 2.1.2012, čo súhlasí s vyjadrením
žalovaného. Žalobca následne na účte žalovaného už účtoval len poplatky a úroky. Žalovanýžalobcovi na predmetný účet platil do 13.11.2014. Žalobca doložil do spisu oznámenie o zosplatnení
úveru z 13.1.2014, ktoré žalovanému neúspešne doručoval 16.1.2014, pričom žalovaný namietal, že
zosplatnenie mu bolo od žalobcu doručené skôr, približne v roku 2012. Žalobca k 26.6.2015 evidoval

u žalovaného nezaplatenú istinu 593,13 eur, úrok 228,25 eur a úrok z omeškania 106,96 eur t.j. spolu
928,34 eur.

4. Na základe vykonaného dokazovania považoval prvoinštančný súd za preukázané, že medzi
účastníkmi konania (ďalej len „strany“ v zmysle § 60 CSP) existoval záväzkový vzťah titulom zmluvy

o kreditnej karte, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalobca konal a
žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti a aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor
pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany
spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch zákona č. 634/1992 Zb., resp. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a zákona č. 258/2001 Z.z., resp. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

5.1. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nie je možné dobre stanoviť RPMN , t.j. údaj
dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver, ale citované ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.
určuje, že žalobca je povinný žalovaného najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovať o
úverovom limite, ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia

zmluvy.

5.2.Z obsahu zmluvy a výpovede žalovaného mal však súd za to, že tieto podmienky riadne splnené
neboli, pretože zmluva neobsahuje informáciu o poplatkoch žalovaného. Aj v tomto vzťahu má súd
povinnosť chrániť spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej

vyjednávacej pozície, a preto takéto konanie žalobcu možno charakterizovať ako nekalé, ktoré nepožíva
právu ochranu. S absenciou informácií o poplatkoch spája zákon následok, že sa naň hľadí
ako na bezúročný a bez poplatkov.

5.3. V danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa použijú aj citované ustanovenia

Občianskeho zákonníka o premlčaní, a to aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS
402/2013-10z19.6.2013.Žalobcasažaloboudomáhalodžalovanéhozaplateniažalovanejsumytitulom
úveru, ktorý súd vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný posledný krát čerpal úver 2.1.2012,
a preto si žalobca mohol prvý krát uplatniť svoje právo na vrátenie celej dlžnej sumy 13.1.2012, hoci
celú dlžnú sumu bez odôvodnenia spoplatnil až 13.1.2014, voči čomu žalovaný namietal. Pretože žaloba

bola podaná na súde 3.7.2015, t.j. po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby, ktorá uplynula 2.1.2015, je
žalovaná suma vzhľadom na citované zákonné ustanovenia premlčaná, na čo súd prihliada zo zákona
a toto právo nemožno žalobcovi v súdnom konaní priznať, preto žalobu žalobcu v celom rozsahu ako
premlčanú zamietol.

6. Žalovaný bol v konaní úspešný , právo na náhradu trov konania si neuplatnil a ani mu žiadne trovy
zo spisu nevyplývajú, preto mu súd právo na ich náhradu nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s poukazom na ust. § 205 ods. 2
písm. a/, d/ a f/ OSP. Má za to, že v konaní prišlo k dostatočnej interpretácii § 1 ods. 3 zákona č.

258/2001 Z. z a na úver poskytnutý formou kreditnej karty sa uvedený zákon vzťahuje. Žalobca žiadnym
spôsobom nespochybňuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, ale zastáva názor, že aplikácia
uvedeného zákona musí byť vykonaná dôsledne s poukazom na charakter poskytovaného produktu,
avšak zo strany konajúceho súdu táto požiadavka nebola splnená, keď súd nedostatočne vyhodnotil
poskytnutý úver ako úver revolvingový.

8. Produkt kreditnej karty je typický skutočnosťou, že nie je časovo ohraničený. Ide o formu tzv.
revolvingového úveru, ktorý je charakteristický odlišnosťami v porovnaní so spotrebiteľským úverom
s jednorazovým čerpaním finančných prostriedkov. Ustálená judikatúra preto priznáva revolvingovým
úverom osobitný režim pri aplikácii noriem spotrebiteľského práva. Konajúci súd sa pri konkretizácii

žalovaným vybranej formy spotrebiteľského úveru obmedzil na konštatovanie, že RPMN nie je možné
dostatočne dobre určiť, čo žalobca nespochybňuje, avšak nie je zrejmé, akým spôsobom mala byť
realizovaná ochrana slabšej strany v zmysle informácií o poplatkoch a najmä o možnosti ukončenia
úverovej zmluvy. Žalovanému nebolo žiadnym spôsobom bránené kedykoľvek ukončiť úverovú zmluvu.Obmedzenie zmluvy o kreditnej karte na určitý časový úsek by bolo nielen v rozpore s produktom
kreditnejkarty,aleivrozporespodstatnounáležitosťouuzatvorenejzmluvy,t.j.svôľouzmluvnýchstrán.

9. Konajúci súd žiadnym spôsobom nekonkretizuje, akým spôsobom mali byť porušené práva
žalovaného v súvislosti s účtovanými poplatkami. Zo žalobného návrhu pritom jasne vyplýva, že žalobca
si voči žalovanému žiadne poplatky neúčtuje. Konajúci súd ďalej uvádza, že s nedostatkami ohľadom
informácie spotrebiteľovi vo vzťahu k poplatkom zákon spája následok, že úverový vzťah je považovaný
za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca v tomto smere poukázal na absolútny nedostatok logicko-

právneho vzťahu medzi údajným nedostatkom úverovej zmluvy a výrokom súdu prvého stupňa.

10.1.Odvolateľ vytýkal prvostupňovému súdu, že riadnym neodôvodnením rozhodnutia podľa § 157
ods.2 Občianskeho súdneho poriadku sa dopustil porušenia procesných práv účastníkov konania, čím
prišlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom.

10.2. Nesúhlasil s argumentáciou súdu o premlčaní a poukázal na predložený prehľad platobnej
disciplíny, z ktorého je zrejmé, v akých časových obdobiach žalovaný hradil a najmä akým spôsobom
aktívne znižoval svoj dlh v čase voči žalobcovi. Uviedol, že produkt kreditnej karty je typický tým, že
nie je časovo ohraničený, žalovaný hradí vo výške, ktorú si sám určí a ktorá je limitovaná iba výškou
minimálnej splátky. Úvaha súdu, že žalobca mal určiť splatnosť bezprostredne po poslednom čerpaní je

preto v priamom rozpore s produktom kreditnej karty. Z prehľadu platobnej disciplíny je zrejmé, že do
dátumu 13.05.2013-12.06.2013 žalovaný aktívne hradil a aktívne znižoval dlh.
11.1.Citujúc ustanovenie § 53 ods. 9 OZ konštatoval, že žalobca nemohol určiť predčasnú splatnosť tak,
ako to uviedol vo svojom rozhodnutí konajúci súd a žalobca bol povinný zotrvať zákonom prepísaný
časový úsek. Ak žalovaný až do mesiaca jún 2013 aktívne hradil a aktívne znižoval svoj dlh, v kontexte

s citovaným ustanovením § 53 ods. 9 OZ žalobca mohol určiť predčasnú splatnosť najskôr v mesiaci
september 2013, t.j. 3 mesiace od poslednej úhrady žalovaného.

11.2. Možnosť žalobcu ako veriteľa určiť predčasnú splatnosť úveru je v § 565 OZ zakotvená ako
právo, nie ako povinnosť. Výklad uvedený v rozhodnutí konajúceho súdu vychádza z určenia predčasnej

splatnosti ako povinnosti žalobcu. Takýto výklad nemá žiadnu oporu v právnych predpisoch, pričom ide
o selektívne a nesystematické uplatňovanie ochrany spotrebiteľa. Zakotvené právo veriteľa nemožno
chápať ako povinnosť ani za použitia extenzívneho výkladu uvedenej právnej normy.

11.3. Zdôraznil, že prvoradé je dojednanie priamo v úverovej zmluve. Okamžité požadovanie uhradenia

celej dlžnej sumy okamžite po poslednom čerpaní žalovaného bez predchádzajúceho upozornenia
by znamenalo značnú zmenu práv a povinností zmluvných strán v porovnaní s ich vzájomnou
dohodou. Takáto zmena by v žiadnom prípade nemohla byť vykladaná ako priaznivejšia pre spotrebiteľa
(spotrebiteľ si produkt kreditnej karty zvolil práve preto, že môže hradiť výšku splátky podľa vlastného
uváženia).

12. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, ktorá vyplýva najmä z nutnosti reflektovať rozvíjajúci sa trh so
spotrebiteľskými úvermi, dal do pozornosti, že v obdobných prípadoch bol nárok žalobcu vyhodnotený
ako dôvodný. Poukázal na základný princíp materiálnej rovnosti a princíp právneho štátu, ktorého
obsahomjevytvorenieprávnejistoty,ženaurčitúprávnerelevantnúotázkusapriopakovanívrovnakých

podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I.ÚS 87/93, PL.ÚS 16/15, II. ÚS80/99, III.ÚS 356/06), preto
je legitímnym očakávaním žalobcu, že obdobne bude jeho nárok posúdený aj v predmetnom konaní (ak
tu nie sú skutkové okolnosti osvedčujúce zánik nároku a pod.).

13. Pretože výrok o trovách konania má svoj podklad vo výroku vo veci samej, podáva žalobca odvolanie

aj voči výroku o náhrade trov konania a navrhuje, aby krajský súd uznesením zrušil napadnutý rozsudok
Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/372/2015 zo dňa 02.03.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril, napriek výzve súdu prvého stupňa, ktorý mu zaslal odvolanie.

15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP),po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 OSP účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným
subjektom - stranou, v neprospech ktorej bolo vydané rozhodnutie (§ 201 OSP, aktuálne § 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§201 a § 202 OSP, aktuálne § 355 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie obsahuje zákonné
náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, aktuálne § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f/ CSP, aktuálne § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
súc viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 a contrario
CSP), dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby a výroku o náhrade trov
konania je treba podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Súd prvej inštancie vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v
ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1.júla 2016 (§ 474 CSP).

17. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami súd žalobca a žalovaný.

Podľa § 389 ods.1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 389 ods.1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej

inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

18. Podľa čl. 1, § 1 ods.1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach súvisiacich
s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho

poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise
používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj
„žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo

„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej
inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie
satýmpodľapovahyveci„civilnýproces“alebo„správnysúdnyproces“ (ods.3citovanéhoustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie
sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).

19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20.1. Podľa § 157 ods. 2 OSP účinného v čase vydania napadnutého rozsudku v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

20.2. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku.
A jeho účelom je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, pričom je zároveň aj prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia (R 37/1985). Právo na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne
vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany,
aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak
však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

22. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu súčasťou obsahu základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd však nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový
a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

23. Všeobecný súd je teda povinný na procesné úkony účastníkov primeraným,
zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom
účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06).

24.1. Podľa § 1 ods. 1 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere k ČSOB Kreditnej karte č. 002902158R, tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

24.2. Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na
bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje
dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom

a dohodnutého s dlžníkom (§ 1 ods. 3 citovaného zákona).

24.3. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere k ČSOB Kreditnej karte č. XXXXXXXXXR, zmluvy pri úveroch formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na

kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť
spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je
stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a
podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončeniazmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako
tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

24.5. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

25. Právny záver súdu prvej inštancie o tom, že neboli riadne splnené podmienky uvedené v ustanovení

§ 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., teda že zmluva neobsahuje informáciu o poplatkoch, považuje
odvolací súd za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a v rozpore so zákonom, keďže súd prvej
inštancie neuviedol konkrétne, ako mali byť porušené práva žalovaného ako spotrebiteľa, tobôž keď
ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. sa na zmluvy pri úveroch na kreditné karty nevzťahoval.
Súd prvej inštancie neuviedol, aké poplatky mala Zmluva obsahovať, pričom žalobca si ani voči
žalovanému žiadne poplatky neuplatňoval. Dôvodom zrušenia rozhodnutia je vždy nepreskúmateľnosť

rozhodnutia v dôsledku jeho nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov.

26.1. Odvolací súd nepovažuje za správny ani právny záver súdu prvej inštancie o premlčaní peňažného
nároku žalobcu na zaplatenie istiny, úrokov z istiny a úrokov z omeškania a odôvodnenie rozhodnutia o
premlčaní je taktiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov i pre nepreskúmateľnosť.

26.2. Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj
vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia
aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj
právnyzávernezdôvodnízovšetkýchzákonnýchhľadísk,ktorévdanejveciprichádzajúdoúvahy(Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006).

27.Súdprvejinštancie savôbecnezaoberalustanovením§103OZ,vzmyslektoréhoakbolodohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa
pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo

dňa zročnosti nesplnenej splátky.

28.1. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28.2. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom od 1.7.2011 (novela Občianskeho zákonníka uskutočnená
zákonom č. 161/2011 Z. z.), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

29. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za

podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne
nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať. Z celého kontextu ustanovenia však možno vyvodiť,
že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na
zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju
má spotrebiteľ uhradiť. Pre úplnosť treba dodať, že 15-dňová lehota však môže najskôr začať plynúť

po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, teda nasledujúci deň po dni,
ktorý bol v splátkovom plnení dohodnutý ako deň splatnosti splátky.

30.1. V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii
zák. č. 102/2014 Z. z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu

na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.30.2. V ustanovení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa tak zákonodarca priznal ochranu subjektívnemu
právu spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských vzťahoch a to v konkrétnom, najmä však

v občianskoprávnom súdnom konaní. Uvedené ustanovenie je špeciálnym ustanovením vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku ako všeobecnému právnemu predpisu, ktorý v ustanovení § 100 ods. 1
stanovuje, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

31.1. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31.2. Ak sa plnenie na základe určitého práva dohodlo v splátkach, premlčia sa vo všeobecnej 3-ročnej
premlčacej dobe jednotlivé splátky, teda každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre
každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne.

31.3.Akplneniebolodojednanévsplátkach,začínaplynúťpremlčaciadobajednotlivýchsplátokododňa
ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej splátky stane splatným celý dlh, začína plynúť premlčacia
doba odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

32. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný dňa 10.9.2008 uzavreli Zmluvu o poskytnutí úveru

k ČSOB Kreditnej karte k žiadosti registrovanej pod č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej sa žalobca
zaviazal žalovanému poskytnúť úver k ČSOB Kreditnej karte do výšky úverového limitu 50 000 SKK
(1659,70EUR),ktorýmôžežalovanýčerpaťpočnúcdňom10.09.2008stým,žedeňsplatnostijevždy12.
v mesiaci. Dňom konečnej splatnosti úveru je v zmysle ustanovení Podmienok pre vydanie a používanie
ČSOB Kreditnej karty (ďalej len „Podmienky“) posledný deň výpovednej lehoty, kedy bude

povinný vyrovnať všetky záväzky, ktoré mu vzniknú voči banke v súvislosti s používaním ČSOB Kreditnej
karty a čerpaním úveru. Úverový účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX bol otvorený dňa 10.09.2008. Ku dňu
otvorenia úverového účtu predstavovala výška úrokovej sadzby 18,50 % p. a., debetnej úrokovej sadzby
30 % p. a. a sadzby úrokov z omeškania 15,00 % p. a.. Aktuálna priemerná hodnota úrokovej miery pre
kreditné karty zverejnená podľa § 7a, ods.2 zák. č. 258/2001 Z. z. bola 19,83 % p. a..

26.2. Podľa bodu 5 Splácanie 5.1 Obchodných podmienok (ďalej len OP) poskytnuté peňažné
prostriedky vrátane príslušenstva mal žalovaný splácať v pravidelných mesačných splátkach, výška
ktorých predstavovala 5 % z vyčerpanej sumy úveru ku dňu vystavenia výpisu, minimálne vo výške 500,-
Sk. Ak je čerpaná suma úveru ku dňu vystavenia výpisu nižšia ako 500,- Sk, je výška splátky zhodná s

výškou čerpanej sumy. Klient je oprávnený zvýšiť výšku mesačnej splátky z 5% vyčerpanej sumy úveru
na vyššiu čiastku v percentuálnej výške podľa aktuálnej ponuky ČSOB a takto zvýšenú mesačnú splátku
opäť znížiť minimálne však na 5% vyčerpanej čiastky úveru.

26.3. Poskytnuté peňažné prostriedky a úroky klient spláca ku dňu splatnosti. Dňom splatnosti je

kalendárny deň v mesiaci uvedený v Zmluve. Vždy 15 dní predo dňom splatnosti je vystavený výpis z
úverového účtu za predchádzajúce mesačné obdobie. Pod mesačným obdobím sa rozumie obdobie od
1. dňa po vystavenie výpisu z úverového účtu do dňa vystavenia nasledujúceho výpisu z úverového
účtu (bod 5.3 OP). ČSOB je oprávnená inkasovať príslušnú splátku vo výške podľa bodu 4.1. alebo
5.2. z bežného účtu klienta (ods. 5.4. OP). Klient je povinný vytvárať ku dňu inkasa dostatočné krytie

peňažnými prostriedkami vo svojom bežnom účte, a to najneskôr v deň inkasa. V prípade, že peňažné
prostriedky vedené na bežnom účte v deň inkasa nebudú stačiť na úhradu splatnej sumy, ČSOB je
oprávnená inkasovať príslušnú sumu z ktoréhokoľvek ďalšieho bežného účtu klienta vedeného v ČSOB
( bod 5.5. OP).

26.4. Záväzky klienta sú uvedené v bode 8 OP a oprávnenia ČSOB sú uvedené v bode 9.1 OP.
27. V bode 8 Podmienok - Záväzky klienta, klient po celé obdobie trvania zmluvného vzťahu s ČSOB
založeného Zmluvou, t. j. až do úplného splnenia všetkých záväzkov z nej vyplývajúcich, je povinný:
a/ bez zbytočného odkladu informovať ČSOB o všetkých skutočnostiach, ktoré by mohli akokoľvek
negatívne ovplyvniť jeho schopnosť splácať úver ČSOB, najmä o zmenách vo finančnej a majetkovej

situácii, b/ bez zbytočného odkladu informovať ČSOB o všetkých skutočnostiach, ktoré majú vplyv
na zníženie hodnoty zabezpečenia, a doplniť hodnotu zabezpečenia na pôvodný rozsah v súlade s
bodom 6, c/ smerovať peňažné prostriedky v prospech bežného účtu, z ktorého sa uskutočňuje inkaso,minimálne vo výške postačujúcej na splácanie jeho záväzkov oči ČSOB, d/ predkladať ČSOB na jej
požiadanie, príp. hneď, ako to bude možné, také dokumenty, ktoré ČSOB môže rozumne vyžadovať.

28. V bode 9 Oprávnenia ČSOB 9.1. je uvedené: V prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená či
vyvolápodstatnúzmenu podmienok,zaktorýchbolaZmluvauzatvorená,aktorámôže podľaposúdenia
ČSOB ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov klienta, najmä ak klient bude meškať so splatením
akejkoľvek sumy voči ČSOB, prípadne inému subjektu, ktorý mu poskytol úver, klient bude v omeškaní
so splatením svojich záväzkov voči daňovým subjektom, colným úradom, zdravotným poisťovniam,

Sociálnej poisťovni, klient nebude plniť podmienky uvedené v bode 7, bude porušený akýkoľvek zo
záväzkov klienta uvedených v bode 8, nastanú negatívne zmeny v majetkovej a finančnej situácii klienta,
je ČSOB oprávnená kedykoľvek potom a/ obmedziť alebo zastaviť čerpanie peňažných prostriedkov, b/
zablokovať všetky účty klienta vedené v ČSOB (najmä neuskutočňovať klientove príkazy a nevyplácať
hotovosť), c/ požadovať vrátenie ČSOB kreditnej karty vydanej klientovi, prípadne osobám, ktoré určil
klient, d/ použiť zostatky účtov a došlé úhrady na splatenie už splatných záväzkov klienta, e/ oznámením

odoslaným klientovi písomne vyhlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu
uvedenému vo vyhlásení (oznámení), f/ odstúpiť od zmluvy, g/ realizovať zabezpečenie poskytnuté
klientom alebo tretími osobami.

29. Obchodné podmienky pre ČSOB Kreditnú kartu sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy rovnako tak ako

Podmienky pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty (ďalej len „Podmienky“).

30.1. Zmluva, ktorej súčasťou sú tieto Podmienky, sa uzatvára na dobu neurčitú (bod 12.5 Podmienok).

30.2.Zmluvazanikádohodoudržiteľakartyabanky,písomnouvýpoveďoudržiteľakartyalebobankybez

udania dôvodu alebo zrušením Kartového účtu. Za výpoveď Zmluvy zo strany držiteľa karty sa považuje
aj to, keď držiteľ karty vráti kreditnú kartu banke, ak sa s bankou nedohodol inak. Výpoveď sa považuje
za doručenú aj vtedy, ak sa vráti banke ako nedoručená (bod 12.6 Podmienok).

30.3. Výpovedná lehota je dvojmesačná a začína plynúť prvým dňom splatnosti, ktorý nasleduje po

dni doručenia výpovede druhej zmluvnej strane. V prvý deň výpovednej lehoty banka zastaví možnosť
čerpania úveru a držiteľ karty je povinný najneskôr k tomuto dňu vrátiť všetky karty vydané k jeho
kartovému účtu. Ak držiteľ karty banke nevráti karty, budú zablokované na jeho náklady. Posledný deň
výpovednej lehoty je dňom konečnej splatnosti úveru. Najneskôr v tento deň je držiteľ karty povinný
vyrovnať všetky záväzky plynúce z používania hlavnej karty a dodatkových kariet a vedenia kartového

účtu ( bod 12.7 Podmienok).

31. Závery, ktoré urobil súd prvej inštancie z písomností predložených žalobcom nevyplývali. Okresný
súd posúdil predloženú úverovú zmluvu s čerpaním úveru použitím kreditnej karty ako bezúročnú a bez
poplatkov, avšak neuviedol, z akého listinného dôkazu to vyplýva, tobôž ak zo Zmluvy o poskytnutí úveru

k ČSOB Kreditnej karte k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR,. ktorá bola uzatvorená vyplýva, že ku dňu
otvorenia úverového účtu predstavuje výška úrokovej sadzby 18,50% p. a., debetnej úrokovej sadzby
30% p. a. a sadzby úrokov z omeškania 15,00 %. p. a. a aktuálna, priemerná hodnota úrokovej miery
pre kreditné karty zverejnená podľa § 7a ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. je 19,83 % p. a., a rovnako
tak bližšie nevysvetlil, prečo mohol žalobca prvýkrát uplatniť svoje právo na vrátenie celej dlžnej sumy

už dňa 13.1.2012, dôvodiac, že žalovaný poslednýkrát čerpal úver 2.1.2012, čo robí odôvodnenie
napadnutého rozsudku nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

32.1.Z Podmienok ( bod 2 definície pojmov) , ktoré boli vydané v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o
platobnom styku v znení neskorších predpisov, vyplýva, že Zmluva je Bankou akceptovaná Žiadosť

v súlade s týmito Podmienkami, ktorá sa podpisom druhej zmluvnej strany stáva Zmluvou o vydaní a
používaní ČSOB Kreditnej karty a ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú tieto Podmienky.

32.2. Kreditná karta je elektronický platobný prostriedok, prostredníctvom ktorého jej držiteľ vykonáva
bezhotovostné (platby za tovar a služby u obchodníka) a hotovostné platobné operácie (výber v

hotovosti z bankomatu, banky alebo zmenárne) na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí na
ťarchu kartového účtu. Platnosť karty je obdobie začínajúce v prvý deň prevzatia a podpísania kreditnej
karty a končí v posledný deň kalendárneho mesiaca a roka vyznačeného na kreditnej karte. Platnosť
kreditnej karty zaniká aj jej zrušením.32.3. Kreditná karta predstavuje určitú formu úveru. Čerpaný úver je revolvingový čiže opakujúci sa, kde
každou splátkou sa úverový limit automaticky obnovuje. Úver z Kreditnej karty klient môže čerpať formou

výberu z bankomatu doma alebo v zahraničí, pri platbe u obchodníka, alebo aj výberom hotovosti v
bankách, ktorý sa tiež nazýva Cash advance. Kreditná karta sa často dá využiť aj na platby cez internet.
Kreditná karta nie je spojená s bežným účtom. Inými slovami, nie je povinnosťou klienta otvoriť si v
banke bežný účet, ak žiada o kreditnú kartu. Kreditné karty majú tzv. bezúročné obdobie, zvyčajne v
dĺžke 40 až 55 dní, čo je ich najväčšia výhoda. To znamená, že ak klient najneskôr v deň splatnosti

splatí banke celú dlžnú sumu (poplatky aj požičanú sumu), nezaplatí žiadne úroky. Bezúročné obdobie
sa u niektorých bánk nevzťahuje na výber hotovosti z bankomatov, ale len na bezhotovostné platby
kartou u obchodníkov. V prípade nesplatenia požičanej sumy najneskôr v deň splatnosti však banka
sumu začne úročiť. Úver, ktorý klient vyčerpá z Kreditnej karty, musí mesačne splácať k stanovenému
dňu formou mesačnej splátky. Banky pri poskytnutí Kreditnej karty sa riadia zákonom č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, nakoľko Kreditná karta je určitý druh spotrebiteľského

úveru. Kreditné karty majú svoje termíny splatnosti, kedy príde výpis o platbách a výberoch hotovosti
vykonaných platobnou kartou.

33. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, že žalovaný mal splácať čerpaný úver aspoň v
minimálnej splátke dohodnutej v Zmluve, a či tým aktívne znižoval svoj dlh v čase voči žalobcovi, a

preto záver súdu prvej inštancie, že žalobca mal určiť splatnosť úveru bezprostredne po poslednom
čerpaní, ku ktorému došlo dňa 2.1.2012, je nesprávny a nepeskúmateľný, tobôž ak z platobnej disciplíny
žalovaného vyplýva, že žalovaný až do 12.6.2013 aktívne hradil a znižoval dlh z úveru.

34. Dohoda strán zmluvy o splnení dlhu v splátkach umožňuje veriteľovi, aby od dlžníka požadoval vždy

ibazaplatenietejsplátky,ktorásastalasplatnou(zročnou).Každázosplátoktotižprestavujesamostatné
plnenie, a preto pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa § 101 OZ samostatne. Ak bolo
medzistranamizmluvydohodnuté,ževeriteľjeoprávnenýodstúpiťodzmluvyalebovyhlásiťmimoriadnu
splatnosť úveru, ak dlžník podstatným spôsobom porušil ustanovenie zmluvy, napríklad v prípade
nesplácaniapohľadávkyriadneavčas,tedaakprestalplatiťsplátky,neznamenáto,žetotosvojeprávoje

povinný veriteľ využiť. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je v právomoci veriteľa, ktorý toto
právo môže, ale aj nemusí uplatniť. Pokiaľ ide o premlčanie splátok, platí, že premlčacia doba tu začína
plynúť osobitne vo vzťahu ku každej splátke odo dňa jej splatnosti. Ak dlžník nesplní niektorú zo splátok
a veriteľ vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stane splatným celý zostávajúci dlh, premlčacia
trojročná doba pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu v prípade vyhlásenia zmluvnými

stranami dohodnutej mimoriadnej splatnosti dlhu začína plynúť od doby splatnosti celého zostávajúceho
dlhu. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje výrazný zásah do práv a povinností dlžníka, najmä
zakladá jeho povinnosť vrátiť celý poskytnutý úver aj s príslušenstvom, preto je nevyhnutné, aby veriteľ
jednoznačne a spoľahlivo preukázal, že boli splnené dohodnuté podmienky predčasného zosplatnenia
úveru ako aj to, kedy bolo zosplatnenie úveru oznámené dlžníkovi.

35. Z uvedeného vyplýva, že náhľad súdu prvej inštancie na predmetný prípad nie je správny a
v konečnom dôsledku neguje možnosť existencie bankového produktu (kreditná karta a povolené
čerpanie), ktoré sú charakteristické práve stanovením úverového limitu (najvyššej sumy úveru) a nie
dojednaním jednorazovej sumy na čerpanie, a to nielen na vlastnom trhu SR, ale aj celom európskom

priestore, a to aj pri zachovaní štandardov ochrany spotrebiteľa. Prisvedčenie náhľadu prvoinštančného
súdu by prakticky znamenalo akceptáciu len úverov s jednorazovým čerpaním, čo je absolútne
neprijateľné.

36. Žalobca predložil prvoinštančnému súdu podrobnú špecifikáciu vymáhaného nároku s podrobnou

charakteristikou jednotlivých položiek nároku (nesplatená istina, úrok, úrok z omeškania) za jednotlivé
mesačné obdobia. Súd nijako podrobne nešpecifikuje, ako dospel k svojim nesprávnym záverom.
Vzhľadom na vyššie uvedené považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za také, ktoré
je založené na nesprávnych skutkových záveroch a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Rovnako tak napádané súdne rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, keď súd bez akejkoľvek

charakteristiky hodnotenia dôkazov konštatoval skutočnosti, ktoré sú v priamom rozpore s obsahom
listinných dôkazov predložených žalobcom.37. Odvolací súd nespochybňuje záver prvoinštančného súdu o tom, že Zmluva o poskytnutí úveru k
ČSOB Kreditnej karte, uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, je
zmluvou spotrebiteľskou a preto súd prvej inštancie vzťah strán posúdil ako spotrebiteľský. Správne

tiež zdôraznil, že v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zák. sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva.

38. Z hore uvádzaných skutočností vyplýva, že záver súdu prvej inštancie o premlčaní pohľadávky s

príslušenstvom nemá oporu v obsahu spisu, nezodpovedá náležitému zisteniu skutkového stavu a ani
správnemu právnemu posúdeniu. Moment splatnosti peňažného záväzku prvoinštančný súd v rozpore
s právnou úpravou aj obchodnými podmienkami žalobcu a pre nedostatok dôvodov je jeho záver o
premlčaní celej uplatnenie peňažnej pohľadávky žalobcu predčasný a nesprávny. Vzhľadom k hore
uvedeným právnym záverom odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

39. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá
vyššieuvedenýmpožiadavkámkladenýmnaodôvodnenierozhodnutí.Podľaodvolaciehosúdusúdprvej
inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“ založil
na právnych záveroch v otázke premlčania nároku žalobcu bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa
k takémuto právnemu posúdeniu, čím v skutočnosti žalobcovi odňal právo namietať správnosť jeho

právneho názoru. Až z rozhodnutia súdu prvej inštancie sa žalobca dozvedel, že súd vyvodil svoj právny
záver zo skutočností, ku ktorým mu nebola daná možnosť vyjadriť sa. K týmto právnym záverom súdu
sa sporové strany pred rozhodnutím súdu vo veci samej nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť
dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie navyše odvolací súd
považoval za významné a procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie preto venoval pozornosť,

správne rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretože požiadavke
dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti civilného procesu odvolací súd mohol
učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že súd prvej inštancie tak nepostupoval, znemožnil
žalobcovi realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti nových,
prípadne z pohľadu súdu prvej inštancie dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia

veci však rozhodujúcich skutkových zistení.

40. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne zaoberať sa tým, či ku dňu podania žaloby žalobcu
na súd, keď v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie istiny 593,13 eura, úroku vo výške 228,25 eura a
úroku z omeškania vo výške 106,96 eura, vyčíslených ku dňu 26.06.2015, sú niektoré splátky vo výzve

a v zosplatnení úveru ku dňu 12.01.2014 premlčané alebo či je premlčaný celý nárok žalobcu, posúdil
celú Zmluva o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte z pohľadu ochrany práva spotrebiteľa a až
potom vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby bolo
preskúmateľné.

41. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

42. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

43. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).