Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117212356
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117212356.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a
sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Gabriely Világiovej, v právnej veci žalobkyne F.P. L.X., W..
XX.XX.XXXX, F. Z. W. U. XX, zastúpenej Podhorský & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom
Zámocká 35, Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,

Bratislava, o zaplatenie 827,17 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 9.10.2017, č. k. 7Csp/123/2017 - 46 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný má vo vzťahu k
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že námietka premlčania uplatnená zo strany žalovaného
je opodstatnená. Preto nevyhovel nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa
domáhal titulom zmluvy o úvere uzatvorenej so žalovaným dňa 8.10.2010. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie poukázal na konanie, ktoré vo vzťahu medzi stranami sporu prebiehalo na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 29C/209/2014. V tomto konaní žaloba žalovaného ako žalobcu bola zamietnutá,

v časti konanie bolo zastavené s tým, že rozsudok bol žalobkyni doručený 24.2.2015. Súd prvej
inštancie poukázal na ust. § 107 Občianskeho zákonníka v spojení s § 451 OZ. Zdôraznil, že v prípade
vydania bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu je rozhodujúci
subjektívny moment, kedy oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, z
ktorého bolo plnenie je neplatný. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že žalobkyni uplynula dvojročná
subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to z dôvodu, že rozsudok vydaný

v spomínanom konaní 29C/209/2014 jej bol doručený 24.2.2015. Od tohto momentu získala žalobkyňa
potrebné skutkové okolnosti a vedomosť o tom, že zo strany žalovaného došlo na jej úkor k získaniu
bezdôvodného obohatenia. Žalobkyni márne uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba, keďže
žaloba bola doručená súdu až 9.5.2017. Súd prvej inštancie sa taktiež nestotožnil s názorom žalobkyne
v zmysle tom, že na daný prípad je potrebné aplikovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu s tým, že bol
danýúmyselžalovanéhoakoveriteľa.Podľanázorusúduprvejinštancietakétotvrdeniežalobkynenemá

oporu v žiadnej skutkovej okolnosti prejednávanej veci. Zdôraznil, že zmluva o revolvingovom úvere
medzi stranami sporu bola uzatvorená 8.10.2010. V danom čase, kedy by podľa tvrdenia žalobkyne
mal byť daný úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie uzatvorením tejto zmluvy, bolo na
základe kontrol vykonávaných Slovenskou obchodnou inšpekciou zistené, že zmluvy uzatvárané so
žalovaným majú všetky zákonné náležitosti. Tvrdenia žalobkyne o 10 ročnej objektívnej lehote nie sú
podporené žiadnou právnou relevantnou okolnosťou. Rovnako súd prvej inštancie nezistil dôvod, pre

ktorý by uplatnená námietka premlčania zo strany žalovaného bola v rozpore s dobrými mravmi. Keďžeprávo žalobkyne je premlčané, bolo potrebné žalobu zamietnuť a rozhodnutie o trovách konania strán
sporu súd prvej inštancie odôvodnil § 255 ods. 1 C.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok zmeniť tak, aby
žalobe bolo vyhovené a argumentuje tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že na tento prípad nemožno aplikovať 10-ročnú
premlčaciu dobu, nakoľko nebol daný úmysel žalovaného ako veriteľa. Ak žalobkyňa zdôrazňuje, že

pokiaľ žalovaný predložil formulárovú zmluvu o úvere, ktorej obsahom boli neprimerané úroky a poplatky
za poskytnutie finančných prostriedkov, ako aj neprijateľné zmluvné podmienky, žalovaný - dodávateľ
musel vedieť, že keď spotrebiteľ splní svoj záväzok v zmysle tejto zmluvnej dokumentácie, žalovaný
sa obohatí na úkor spotrebiteľa. Jedine, keď sa spotrebiteľ bráni na súde, prípadne, ak je zmluvná
dokumentácia podrobená súdnej kontrole, dodávateľ - žalovaný nenadobudne obohatenie v takom
rozsahu, v akom by za normálnych okolností získal. Je zrejmé, že žalovaný takto konal minimálne s

nepriamym úmyslom. Napriek tomu súd prvej inštancie vyhodnotil konanie žalovaného ako neúmyselné
a aplikoval 3-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Tento záver, je podľa žalobkyne jednoznačne v
rozpore so skutkovým stavom. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie nevyporiadal so skutkovými
argumentmi, ktoré preukazujú úmysel žalovaného obohatiť sa na úkor spotrebiteľov, skutkové okolnosti
jednoznačne preukazujú úmyselné bezdôvodné obohatenie (aj keď nepriame) na strane žalovaného.

Žalovanýdlhodoboignorovalzákonnépovinnosti,napr.správneuvádzaťRPMN,dlhodobédojednávanie
neprimerane vysokých úrokov a poplatkov za poskytnutý úver, čo sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné
konanie zamerané s cieľom získať bezdôvodné obohatenie. Takáto obchodná činnosť žalovaného
preukazuje fakt, že žalovaný na celom území SR uplatňuje nekalé praktiky na spotrebiteľoch za
účelom získania čo najviac finančných prostriedkov. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na viaceré

rozhodnutia súdov, Krajského súdu v Prešove, ako aj Krajského súdu v Žiline, ktorých rozhodnutia
podporujú argumentáciu žalobkyne v tomto konaní. Zdôrazňuje, že žalovaný mohol a mal vedieť pri
povinnosti odbornej starostlivosti, že niektoré ustanovenia zmluvy sú v hrubom rozpore s dobrými
mravmi, že žalobca vrátil viac ako bol povinný, napriek tomu si na súde uplatnil žalobou nárok na
plnenie z takto problematickej zmluvy o úvere. Neprimerane vysoké poplatky za poskytnutie úveru,

uplatňovanie pohľadávok na rozsah prípustný zákonom, dlhodobé ignorovanie právnych predpisov je
možnépovažovaťzakonanievrozporesdobrýmimravmiatakútopraktikusimožnoťažkopredstaviťlen
vrovinenedbanlivosti.Žalobkyňazdôrazňuje,ževprípadežalovanéhosamáaplikovaťpodľa §107ods.
2 Občianskeho zákonníka 10-ročná objektívna premlčacia doba, čo prvoinštančný súd neakceptoval.
Namieta výkon práva žalovaného, ktorý vzniesol námietku premlčania, pretože takýto výkon práva je v

rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o výraz zneužitia tohto práva na
úkor druhého účastníka, druhej strane sporu, žalobkyňa považuje za nutnosť uprednostniť spravodlivé
skončenie sporu pred formálnym zamietnutím žaloby. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie
ESĽP vo veciach Stagno/Belgicko a Zehetner/Rakúsko. Tieto rozhodnutia sú vybudované na myšlienka,
podľa ktorej je potrebné osobitne chrániť v občianskom súdnom konaní osoby, ktoré z objektívnych

dôvodov nemôžu sami efektívne brániť svoje práva a v prípade, ak dôjde ku kolízii požiadavky právnej
istoty a práv takejto osoby, je nevyhnutné osobitné charakteristiky takejto osoby zohľadniť. Súd by
podľa názoru žalobkyne nemal formalisticky posudzovať problematiku plynutia objektívnej a subjektívnej
premlčacej doby, pretože by to mohlo viesť k absurdným záverom, napr. skôr, ako začne plynúť
subjektívna premlčacia doba, môže uplynúť doba objektívna. Aj v tomto prípade sa žalobkyňa dozvedela

o tom, že sa na jej úkor niekto obohatil až v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/209/2014.
Poukazuje na to, že v jej prípade bola žalovaná v pôvodnom konaní, musela sa brániť, nevedela ako
sa jej spor so žalovaným ukončí. Preto nemohla uplatniť žiadne nároky na vydanie bezdôvodného
obohatenia, čakala na právoplatné rozhodnutie súdu. Je teda vylúčená taká aplikácia práva súdom,
ktorá by odňala spravodlivosť takýmto subjektom, napr. tým, že uplynutím objektívnej premlčacej doby,

napriek tomu, že poškodený sa ani nedozvie, kto sa na jeho úkor obohatil, súd žalobu zamietne bez toho,
aby sa vyporiadal so subjektívnou premlčacou dobou. V prípade, ak by bol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdený, navrhuje žalobkyňa zmeniť rozsudok vo výroku o trovách konania tak, aby žalovanému
náhrada trov prvoinštančného konania nebola priznaná s poukazom na ust. § 257 C.s.p.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z § 378, § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku(ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne je opodstatnené.

6. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi sporovými stranami bola dňa X.XX.XXXX uzatvorená zmluva o
revolvingovom úvere, na základe ktorej mal byť žalovanej poskytnutý úver vo výške 900,- eur pri RPMN
67,52%,ročnejúrokovejsadzbe70,01%apriemernejRPMN47,39%suvedenímcelkovejčiastky,ktorú
mala žalobkyňa zaplatiť, a to v sume 2.025,24 eur. Reálne žalobkyni v súvislosti s takto uzatvorenou
úverovou zmluvou bola vyplatená čiastka úveru 770,15 eur, znížená o poplatok za poskytnutie služby

spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru podľa bodu 8.1. zmluvy vo výške 129,82 eur.

7. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 29C/209/2014 rozhodol rozsudkom z 30.1.2015
tak, že konanie v časti zaplatenia istiny 294,29 eur zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu žalovaného
ako žalobcu zamietol. Vychádzal zo zistenia, že takto uzatvorená zmluvy neobsahuje špecifikáciu, v
akom rozsahu tá-ktorá mesačná splátka zahŕňa v sebe úhradu istiny a uplatneného úroku, ako aj

termín konečnej splatnosti úveru. V dôsledku absencie obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere predpokladaných zákonom č. 129/2010 Z.z., sa tak úver považuje sa bezúročný
a bez poplatkov, v dôsledku čoho žalobkyni ako žalovanej v danom konaní vzniká povinnosť zaplatiť
iba istinu poskytnutého úveru.

8. Je potrebné konštatovať, že zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2
upravoval osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Toto ustanovenie obsahovo rozsiahle
nie je a medzi náležitosťami zmluvy je uvádzaný aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
v tom čase aj rozlíšenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v
ktorom sa budú splátka priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom z rôznymi úrokovými sadzbami.

Tieto náležitosti sú tak významné, že s ich neuvedením zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy v § 11 ods. 1 písm. a/ spájal sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru.

9. Žalobkyňa taktiež v tomto konaní dôvodne poukazovala na to, že výška úrokovej sadzby pri poskytnutí

úveru predstavovala 70,01 % ročne. Odvolací súd uvádza, že úroky za poskytovanie peňažných
prostriedkov poliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov v zmysle § 39 OZ. Doterajšia
judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú
v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia
nie je vyňatá zo súdnej kontroly pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti ani kontroly podľa generálnej

klauzuly v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká
výška úrokov, ktorá podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru v čase uzavretia zmluvy určenú
predovšetkým s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní
pôžičiek. Pri nebankových subjektoch predstavujúcich súčasť finančného trhu sa dajú akceptovať vyššie
úroky, rozhodne nie viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere ročná

úroková sadzba úveru 70,01 % je rozhodne neprimeraná.

10. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov,
a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie
úverov. V čase uzatvárania zmluvy zákonom osobitne vyžadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere dodržané neboli. Ak žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhodobo na finančnom trhu, ktorého
predmetom činnosti je poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom nedodrží predpísané náležitosti
zmluvy spôsobujúce, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, jeho konanie nemožno
hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho
dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť,

aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť uzavretím zmluvy bez uvedenia zákonom
požadovaných náležitostí, naviac s požadovaním neprimeraného úroku a pre prípad, že sa tak stane, že
s tým nebol uzrozumený. Záver súdu prvej inštancie o potrebe aplikácie 3-ročnej objektívnej premlčacej
doby upravenej v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (do
pozor. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/84/2011, uznesenie Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 2Co/67/2018).

11. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná
premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§ 107 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne,
na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba
môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná a na

začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti
o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

12. V súvislosti s posudzovaním plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebné zdôrazniť,
že žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu so žalovaným ako so subjektom podnikajúcim v oblasti

poskytovania spotrebiteľských úverov v dobrej viere, že žalovaným predložená a vopred pripravená
zmluva bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované v tom čase účinným zákonom č. 129/2010 Z.
z.. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať okamih, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohatenie a kto ho získal, nie je
pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. V tejto

súvislosti sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť oprávneného subjektu
(do pozornosti tiež Nález ÚS ČR II. 2460/17). Javí sa s ohľadom na všetky okolnosti prejednávanej
veci, že žalobkyňa v konaní opodstatnene argumentovala tým, že skutočne sa dozvedela o tom, že
na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal až právoplatným
ukončením spomínaného konania Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/209/2014. V tomto konaní

žalobkyňa vystupovala v pozícii žalovaného subjektu, voči ktorému si spoločnosť PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., uplatňovala nárok na zaplatenie istiny 722,21 eur s prísl.. Žalobkyňa v tomto konaní
nebola zastúpená právnym zástupcom, rozsudok vo veci jej bol doručený dňa 24.2.2015, v tom čase
žalobkyňa nemala vedomosť o tom, či zo strany žalobcu nebude vo veci podané odvolanie, a akým
spôsobom bude jej právna vec prípadne posúdená odvolacím súdom. Žalobca v spomínanom konaní

napokon po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej vzal podanú žalobu späť, v dôsledku čoho Krajský
súd v Prešove uznesením z 29.6.2015 č.k. 8Co/146/2015-52 pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok
a konanie zastavil, rozhodol o trovách konania strán s tým, že spomínané konanie sa tak právoplatne
ukončilo dňa 21.8.2015. Žaloba zo strany žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia bola následne
prvoinštančnému súdu doručená dňa 9.5.2017.

13. Odvolací súd za tejto situácie zrušil napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). V ďalšom
konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom žalobkyne pri
rešpektovaní vyjadrených právnych názorov odvolacím súdom. V novom rozhodnutí o veci rozhodne

súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).