Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202797
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316202797.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému: D. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX D., zast. Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom, AK Grešova
7, 080 01 Prešov, o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.
6Ro/48/2011, takto

r o z h o d o l :

Súd p o v o ľ u j e obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.
6Ro/48/2011.

Žalovanému p r i z n á v anáhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 23.03.2016 domáhal vydania rozsudku, ktorým
by súd povolil obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 6Ro/48/2011 a žalobcovi
uložil nahradiť mu trovy súdneho konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že v konaní vedenom pod

sp. zn. 6Ro/48/2011 súd žalovaným 1-3 zaviazal na zaplatenie sumy 3 484,19 eur spolu s úrokom
z omeškania zo sumy 3 223,75 eur od 01.02.2011 vo výške 7,7 % ročne a na náhradu trov konania.
Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2011. V pôvodnom konaní súd vychádzal z návrhu
žalobcu, ktorý sa opieral o predloženú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. V
konaní aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, pričom predloženú zmluvu nepodrobil kontrole
neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd podľa neho tak

postupoval nie len v rozpore s právnou úpravou v Slovenskej republike v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka (premlčanie, voľba Obchodného zákonníka, sankčné úroky, úroky z omeškania,
poplatky, účinky odstúpenia), Občianskeho súdneho poriadku § 179 ods. 9, ale predovšetkým súd v
pôvodnom konaní postupoval v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, nakoľko nezbavil
žalovaných ako spotrebiteľov neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve. Poukázal
na rozhodnutia Súdneho dvora - č. C-240/98 až C-244/98 Oceano grupo Editorial a Salva Editores (súd
ex offo aj bez námietky musí v spotrebiteľských sporoch posudzovať, či zmluva neobsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky), č. C-243-08 Pannon GSM, č. C-168/05 Mostaza Claro, č. C-472/11 Banif Plus
Bank, č. C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA. Poukázal na povinnosť štátnych orgánov členského
štátu Európskych spoločenstiev vykladať svoje právo v čo najvyššej možnej miere eurokonformne,
čiže v súlade s právom Európskych spoločenstiev. V ďalšom uviedol, že priemerný spotrebiteľ sa
spravidla ťažko orientuje v zložitých zmluvných vzťahoch a nedokáže poukázať na neprijateľné zmluvné
podmienky. Zákon stanovuje na podanie návrhu subjektívnu lehotu 3- mesiace. Jej začiatok plynie od

času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo keď mohol dôvod
obnovy uplatniť. Objektívna 3-ročná lehota začína plynúť od okamihu, kedy napadnuté rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť. Po uplynutí tejto lehoty môže byť návrh podaný iba v prípadoch uvedenýchv § 230 ods. 2 O.s.p. Žalovaný sa dozvedel o existencii uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ od
svojho advokáta po tom, čo tento bol nahliadnuť do súdneho spisu ap. zn. 6Ro/48/2011 a po tom, ako
udelil plnú moc advokátovi dňa 28.12.2015. Podľa jeho názoru má za to, že v danom prípade došlo k

splneniu zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania. Citovaná judikatúra SDEC predstavuje
podľa neho dôvod obnovy konania a zohľadnenie vyššie uvedených rozhodnutí je spôsobilé privodiť pre
žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšie rozhodnutie, bez povinnosti plniť z neprijateľných podmienok.

2. Žalobca sa k žalobe nevyjadril.

3.Uznesenímč.k.7C/49/2016-24zodňa22.06.2016tunajšísúdnávrhžalovanémunapovolenieobnovy
konania zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Súd
dospel k záveru, že žiadny z dôvodov uvádzaných žalovaným nemá povahu skutočnosti, rozhodnutia
alebo dôkazu, ktorý nemohol bez vlastnej viny použiť v pôvodnom konaní alebo ktorý by mohol privodiť
pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci alebo ktorý nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní.

V konaní nebolo preukázané ani to, že by rozhodnutie vo veci Okresného súdu Humenné sp. zn.
6Ro/48/2011 bolo v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (Európskej únie)
alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev (Európskej únie). Z uvedených dôvodov preto súd návrh
na obnovu konania ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 137, §
151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku. Súd bol tiež toho názoru, že určenie začiatku 3 mesačnej

subjektívnej lehoty sa odvíja od okamihu, kedy sa takýto účastník preukázateľne dozvedel o takomto
dôvode, alebo v prípade, ak takýto okamih nemožno určiť, tak od okamihu, kedy takýto dôvod mohol
uplatniť. Pri dôvode, ktorý uviedol žalovaný je nepochybné, že sa jedná o druhý prípad, teda subjektívna
3 mesačná lehota sa počíta od času, keď ten, kto obnovu navrhuje, ho mohol uplatniť. V tomto smere
je súd toho názoru, že na plynutie tejto lehoty je významným čas zverejnenia takéhoto rozhodnutia v

Úradnom vestníku EÚ. Takýto prístup je viac v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zásady právnej
istoty, medzi ktoré patrí požiadavka určitosti právnych situácií.

4. Odvolací súd uznesením č.k. 6Co/230/2016-48 zo dňa 31.10.2016 rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušila vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že spotrebiteľ

nepodal odpor proti platobnému rozkazu, je klasickým príkladom konania spotrebiteľa, keď priemerný
spotrebiteľ nedokáže posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky, ani nekalé obchodné praktiky v
zmluvách, ktoré sú právnym základom uplatňovaného nároku a nedokáže využiť procesné inštitúty
na svoju obranu (porovnaj bod 61 rozsudku Súdneho dvora EU C-429/05). Nečinnosť spotrebiteľa
nemôže byť v takom prípade považovaná za konkludentný súhlas, ale je prejavom len rezignácie

neinformovaného spotrebiteľa, ktorý nevie o neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré, napriek ich
absolútnej neplatnosti, žalobca uplatňuje. V čl. 7 ods. 2 Ústavy SR je deklarovaná záväznosť právnych
aktov Európskej únie a ich prednosť pred zákonmi SR (princíp priority). Vnútroštátne rozhodnutie
teda musí byť v súlade s rozhodovacou líniou Súdneho dvora EÚ. Cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zbaviť spotrebiteľa neprijateľných

podmienok „musí byť napĺňaný v rovine pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora
EÚ POHOTOVOSŤ/Korčkovská C-76/10). Nepodrobenie spotrebiteľského zmluvného vzťahu kontrole
z hľadiska existencie nekalých zmluvných podmienok je dôvodom obnovy konania.

Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť včasnosť podania návrhu na obnovu konania

a s poukazom na uvedené právne názory odvolacieho súdu vyhodnotiť dôvody obnovy konania v súlade
scieľmičl.6SmerniceRady93/13/EHS.Keďženávrhnaobnovukonaniabolpodanýpred1.júlom2016,
podmienky jeho prípustnosti je nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania návrhu
na obnovu konania. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov
CSP o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený

princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré
začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 CSP.), ako
aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods.
1 CSP)

5. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti

6. Tunajší súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vec opätovne prejednal v súlade s pokynmi
odvolacieho súdu.

7. Súd sa oboznámil sa so žalobou, pripojeným spisom sp. zn. 6Ro/48/2011, prednesom práv. zástupcu
žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:

8. Vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 6Ro/48/2011 bol dňa 31.03.2011 vydaný platobný
rozkaz, ktorým súd žalovaných v 1. až 3. rade (v 3. rade bol žalovaný D. G.) zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 3 484,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,70 % ročne zo sumy 3 223,75 eur od
01.02.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podkladom pre vydanie rozhodnutia v danej veci
bola notárska zápisnica napísaná dňa 16.10.2011 na Notárskom úrade v D., G.. J. X., notárom a Zmluva

o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvorili žalobca, dlžníci - A.
Č. a G. Č. a D. G. ako ručiteľ. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške
400 000,- Sk. Dlžník sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru
8,50 % ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2 800,- Sk splácať medziúver a splátkami vo
výške 2 834,- eur splácať úroku mimoriadneho medziúveru. Za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ

poplatok vo výške 1 000,- Sk. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej
bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných
podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby (ďalej len Všeobecné podmienky) sa medziúver
zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver
zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXXXXX vo výške cca 200 000,- Sk. Dlžník sa zaväzuje

plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne uhradiť pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 2 800,- Sk. Žalovaný v 3. rade sa zaviazal ručením prevziať na seba povinnosť
uspokojiť pohľadávku žalobcu, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2. rade. Tí si svoju povinnosť uhrádzať
dohodnuté splátky riadne a včas nesplnili, preto boli, rovnako ako žalovaný v 3. rade, upozornení na
plnenie.Zdôvodupodstatnéhoporušeniazmluvnejpovinnostizostranyžalovanýchv1.-3.radeodstúpil

žalobca listom zo dňa 16.12.2009 v súlade s článkom VI. a VII. od Zmluvy o mimoriadnom stavebnom
medziúvere a stavebnom úvere a vyzval žalovaných na okamžité plnenie.

9. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu
trvajú. Má za to, že v danom prípade bol podaný návrh v zákonnej subjektívnej 3 mesačnej

lehote a prioritou daného konania je poukázanie alebo uprednostnenie únijného práva pred právnom
vnútroštátnym na základe čoho vlastne je toho názoru, že v rozpore s únijným právom bol vydaný aj
platobný rozkaz v konaní 6Ro/48/2011 a v rámci toho sa preto domáham ochrany v súlade s týmto
únijným právo s tým, že dané rozhodnutie tunajšieho súdu je v rozpore s judikatúrou alebo rozhodnutiami
Súdneho dvora európskych spoločenstiev, ktoré uviedol vo svojom žalobnom návrhu.

10. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v decembri 2015 začal preverovať, na základe
čoho bolo vydané rozhodnutie vo veci sp. zn. 6Ro/48/2011. Začal skúmať, prečo dlžníci Č. nesplnili
svoj záväzok voči žalovanému. Vtedy kontaktoval právneho zástupcu, stretol sa sním dňa 28.12.2015
a požiadal ho o pomoc. Na základe toho mu udelil plnomocenstvo. Právny zástupca potom nahliadol

do súdneho spisu a následne ho kontaktoval a oznámil mu, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s
rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ. Potom bola v danej veci podaná žaloba. Pokiaľ sa jedná o plynutie
subjektívnej lehoty a čase kedy sa dozvedel o dôvode obnovy konania, tak to bolo dňa 03.02.2016, kedy
ho kontaktoval jeho právny zástupca a oboznámil ho z dôvodmi pre ktoré je možné podať žalobu. Podľa
jeho názoru týmto dňom mu začala plynúť zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a teda

žaloba bola podaná v zákonnej subjektívnej lehote.

11. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 398 CSP, žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol
schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval;
to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.

Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten,
kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol

uplatniť.

Podľa § 404 CSP, Za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti
rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa

trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

Podľa § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

Podľa§415ods.1CSP,právoplatnosťourozsudkuopovoleníobnovykonaniasaodkladávykonateľnosť
napadnutého rozhodnutia.

12. Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“),
právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody

účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie,
g) bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo
zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na

1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.Podľa § 228 ods. 2 O.s.p., návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné
uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na
predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz

na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 O.s.p., po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade,
že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý
bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b) ,

ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c) ,
d) § 228 ods. 1 písm. d) ,
e) § 228 ods. 1 písm. e) .

13. Podľa čl. 3 čl. ods. 1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný

ovplyvniť. podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 4 ods. 1 smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné

podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

14. Podľa § 879f ods. 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa
§ 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami
§ 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch

aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie
sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

15. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že ním možno napadnúť len
právoplatné rozhodnutie súdu a to z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej
zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať návrh na obnovu konania. Pri mimoriadnych
opravných prostriedkoch, rozoznávame subjektívne a objektívne podmienky prípustnosti toho - ktorého
opravného prostriedku. Subjektívnu podmienku prípustnosti opravného prostriedku, predstavuje subjekt

legitimovaný na uplatnenie konkrétneho opravného prostriedku.

16. Obnova konania môže byť podaná len proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je zo zákona vylúčená.
Zásadne možno návrhom na obnovu konania napadnúť každý právoplatný rozsudok súdu. Ustanovenie
§ 228 ods. 2 O.s.p. upravuje možnosť napadnúť návrhom na obnovu konania aj právoplatný platobný

rozkaz. Právoplatný platobný rozkaz možno napadnúť návrhom na obnovu konania i z dôvodu
uvedeného v § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.17. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či
je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo
ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci.

Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v
prvej z uvedených fáz, je aj skutočnosť, že právoplatný rozsudok je v rozpore s rozhodnutím Súdneho
dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.

18. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na

povolenie obnovy konania je dôvodný. Žalovaný podal návrh včas, keď o dôvode obnovy konania sa
dozvedel od svojho právneho zástupcu až dňa 03.02.2016, žaloba vo veci bola podaná dňa 23.03.2016.
Žaloba na obnovu konania bola teda podaná v subjektívnej ako aj objektívnej lehote v zmysle § 230
ods. 1 a 2 O.s.p.

19. Žalovaný uviedol na zdôvodnenie svojho návrhu viacero rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (C-392/04,

C-422/04, C-240/98 až 244/98, C-158/08, C-472/11, C-618/00), s ktorými je podľa jej názoru napadnutý
platobný rozkaz vydaný súdom prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 6Ro/48/2011 v rozpore.

20. Súd prvej inštancie je názoru, že je daný dôvod pre obnovu konania vyplývajúci z § 228 ods. 1 písm.
e)O.s.p.(teraz§397písm.e)CSP).Povinnosťouvšetkýchsúdovpriaplikáciispotrebiteľskýchpredpisov

je vytvárať a vylúčiť z bežného života ľudí všetky neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života.
Je povinnosťou súdu postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali,
najmä ak občan sa ťažko orientuje nielen v zmluvách a v neprijateľných zmluvných podmienkach, ale aj
v existujúcej judikatúre Súdneho dvora. Pokiaľ úverová zmluva, na základe ktorej bol žalobca zaviazaný
na plnenie platobným rozkazom obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a platobný rozkaz bol vydaný

v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, ide o dôvod na obnovu konania.

21. Podľa komentára k ustanoveniu § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. publikovaného v systéme ASPI (autor
G.. G. D.U.): „Z tohto dôvodu vzniká otázka, prečo je táto právna úprava - na rozdiel od dôvodu obnovy
konania podľa písmena a) - taká veľkorysá, že neobmedzuje obdobie, v ktorom bol prijatý rozsudok

Súdneho dvora, neobmedzuje ani objektívnu lehotu na jeho uplatnenie troma rokmi (subjektívna lehota
zostáva zachovaná) a neurčuje ani žiadny súvis s konaním, ktorého obnova sa navrhuje.“

22. Je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 26.10.2006 vo veci C
- 168/05 Mostaza Claro v. Centro Móvil, podľa ktorého Smernica Rady 3/13/EHS z 05.04.13 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje,
aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje
nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania,
ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie.

23. Súd poukazuje i na uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 3Co 60/2016 z 23.06.2016,
podľa ktorého cieľom povolenia obnovy konania, po tom, čo spotrebiteľ predloží skutočnosti a dôkazy,
o ktorých bez svojej viny nevedel v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, je snaha o vylúčenie zo života bežných ľudí neprimeraných podmienok, ktoré

zhoršujú kvalitu života a tak napĺňať cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS postarať sa, aby spotrebiteľov
neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali. Priemerný spotrebiteľ nemá vedomosť o tom, že zo
strany dodávateľa dochádza k systémovému porušovaniu spotrebiteľského práva prostredníctvom
neprijateľných zmluvných podmienok. Uvedená skutočnosť je priemernému spotrebiteľovi zrejmá až z
kontaktu so združeniami na ochranu spotrebiteľov a od iných informovaných subjektov.

24. Podľa rozsudku súdneho dvora vo veci OCÉANO GRUPO Editoriale: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý
od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by
sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V
sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená

čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, a by napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, žeúčinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

25. V prípade neexistencie právnej úpravy Spoločenstva pre príslušnú oblasť, je vecou vnútroštátneho
právneho poriadku každého členského štátu stanoviť procesné podmienky, ktoré majú zabezpečiť
ochranu práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Spoločenstva podľa zásady procesnej autonómie
členských štátov pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej priaznivé ako pravidlá upravujúce
obdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada rovnocennosti), a že nespôsobujú faktickú nemožnosť

alebo nadmerné sťaženie výkonu práv priznaných právnym poriadkom Spoločenstva (zásada efektivity),
(rozsudky zo 16. mája 2000, Preston a i., C-78/98, Zb. s. 13201, bod 31, a z 19. septembra 2006,
I-21Germany a Arcor, C-392/04 a C-422/04, Zb. s. I-8559, bod 57), (bod 24 rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie C-165/08 Mostaza Claro).

26. Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10.4.1984 Sabine von Colson a

Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 16 a vo veci 79/83 zo dňa 10.4.1984 Doroty
Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 16, podľa 3 odseku článku 189: „smernica je záväzná pre
každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na „výsledok", ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa
voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Hoci toto ustanovenie ponecháva členským
štátom možnosť voľby spôsobov a prostriedkov na zabezpečenie, že smernica je implementovaná, táto

sloboda nemá vplyv na povinnosť všetkých členských štátov, ktorým je smernica určená, prijať, v rámci
ich vnútroštátnych právnych poriadkov všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že smernica je plne
účinná v súlade s cieľom ktorý sleduje ".

27. Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10.4.1984 Sabine von Colson a Elisabeth

Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26 a vo veci 79/83 zo dňa 10.4.1984 Doroty Harz proti
Deutsche Tradax GmbH bod 26 „avšak povinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice dosiahnuť
výsledok stanovený smernicou a ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy prijať všetky primerané opatrenia,
všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, je záväzná pre všetky orgány
členských štátov, v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z toho vyplýva, že pri aplikácii vnútroštátneho

práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne s cieľom implementovať smernicu
(v prejednávaných veciach 76/2007), je vnútroštátny súd povinný vykladať svoje vnútroštátne právo vo
svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa tretieho odseku článku 189".

28. Cieľom povolenia obnovy konania je snaha o vylúčenie neprimeraných podmienok, ktoré zhoršujú

kvalitu života, zo života bežných ľudí a tak naplnenie cieľa čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS ,,postarať
sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali". Priemerný spotrebiteľ sa spravidla
ťažko orientuje v zložitých zmluvných vzťahoch a nedokáže poukázať na neprijateľné zmluvné
podmienky.

29. Okresný súd Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 6Ro/48/2011 nemohol s ohľadom na obsah
spisového materiálu komplexne, v súlade s požiadavkami uvedenými v smernici vyhodnotiť zmluvné
podmienky v rozsahu a kvalite vyžadovanej v čl. 4 smernice. Obsahom spisu v uvedenom konaní
nebola zmluva o stavebnom sporení, ktorá bola základom pre poskytnutie mimoriadneho medziúveru
žalovanému. Žalobca v žalobe uviedol len výšku dlžnej sumy vyjadrenú jedným číslom, z obsahu spisu

vôbec nie je zrejmé, z čoho predmetná suma pozostáva, či ide len o istinu, resp. sú v tejto sume zahrnuté
napr. kapitalizované úroky, poplatky, sankcie a pod. Bez ďalšieho preto nebolo možné vyhodnotiť, či si
žalobca v rámci dlžnej sumy uplatňuje aj prípadné nároky z neprijateľných zmluvných podmienok.

30. Z tohto stavu je možné vyvodiť len to, že skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok súd

rozhodujúci o vydaní platobného rozkazu nerealizoval, a teda konal v rozpore s vyššie uvedenými
rozhodnutiamiSúdnehodvoraEÚ.Napovolenieobnovykonaniabymalipostačovaťtvrdeniaoexistencii
neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a po povolení obnovy konania už vo veci samej,
na základe dokazovania, by mal súd vyhodnotiť jednotlivé zmluvné podmienky so zreteľom na všetky
relevantné okolnosti podľa čl. 4 ods. l smernice 93/13. Vydanie platobného rozkazu pri uvedených

pochybnostiach o povahe uplatnených nárokov je zároveň nedostatkom v zisťovaní skutkového stavu,
ktorý možno odstrániť povolením obnovy konania.31. Napádaný platobný rozkaz je z vyššie uvedených dôvodov v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora
a preto súd dospel k záveru, že je daný dôvod na povolenie obnova konania vedeného na tunajšom
súde pod sp. zn. 6Ro/48/2011 podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. ( teraz § 397 písm. e) CSP) a žalobe

z uvedeného dôvodu vyhovel.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Vdanomprípadesúdžalobevcelomrozsahuvyhovelaapretožalovanémupriznalnáhradutrovkonania
v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.