Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mariana Muránska

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216204081
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216204081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne: V. T.Á., N.. XX. XX. XXXX,
bytomR.XX,XXXXXR.W.A.,právnezastúpená:JUDr.VieraMuliková,advokátka,sosídlomStöcklova
21, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: W. E. B., B..T..Y.., B. B. W. XX, XXX XX A., J.Y.: XX XXX XXX,
právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811
04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o ochranu práv spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č. k. 6Csp/23/2016 - 123 zo dňa 27.07.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) určil, že
rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným ako veriteľom
a žalobkyňou ako dlžníkom, je neplatná. Poplatok dojednaný v zmluve o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 8. 2013 v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je

záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu
poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/
revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby v spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 120,58 € a b) a poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 62,64 € v prípade, ak bude Dlžníkovi
revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť,

k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú
zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí
služby.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni titulom
bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 644,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 644,76 € od 10. 8. 2016 do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 20%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy v časti dohodnutých
úrokov vo výške 70,02 % ročne pre rozpor s dobrými mravmi, neplatnosti rozhodcovskej zmluvy č.
XXXXXXXXXX uzavretej dňa 21.08.2013, určenia, že poplatok dojednaný v zmluve o revolvingovomúvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2013 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a určenia, že
úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2013 je bezúročný a
bez poplatkov. Žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 644,76 eur do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku a priznať náhradu trov. Uznesením zo dňa 19.04.2017 súd pripustil zmenu
žaloby v špecifikovanom znení. Oboznámením sa s listinnými dôkazmi a vyjadreniami strán sporu
nachádzajúcimi sa v spise zistil, že žalovaný podpísal zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
dňa 21.8.2013 a žalobca dňa 19.08.2013. V prvom rade sa súd zaoberal vznesenom námietkou
miestnej nepríslušnosti. Vychádzajúc z obsahu žaloby, ako aj pripojených dôkazov nepochybne

plynie, že uplatňované nároky sa týkajú spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 21.08.2013. Keďže ide o
spotrebiteľský spor a vzájomnú previazanosť nárokov, námietka miestnej nepríslušnosti nie je dôvodná,
preto súd na ňu v zmysle ust. § 48 Civilného sporového poriadku neprihliadol. Naliehavý právny
záujem na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky vyplýva priamo z ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Poplatok vo výške 120,58 eura, ktorý dojednáva žalovaný so
spotrebiteľmi, spočívajúci v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýkoľvek splátok úveru

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Predstavuje skoro 14% zo sumy poskytnutého úveru, a to
bez ohľadu na to, či žalobkyňa službu spočívajúcu v odklade splátok využije alebo nie. Súd prvej
inštancie mal z iných konaní žalovaného vedomosť o tom, že ten pri poskytnutí úveru okamžite
stiahne spotrebiteľom poplatok za uvedenú službu. Takáto dohoda spôsobuje hrubú nerovnováhu
práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná. K žalobe o určenie

neplatnosti zmluvy v časti dohodnutých úrokov súd prvej inštancie uviedol, že nie je opodstatnenou,
keďže žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, pričom otázku platnosti, resp. neplatnosti
súd v takomto prípade hodnotí ako predbežnú. Z dôvodu nedostatku naliehavosti právneho záujmu
súd žalobu v tejto časti zamietol. Určenie právnej skutočnosti, že úver zo zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2013 je bezúročný a bez poplatkov, nevyplýva z osobitného

predpisu, keď žiadny hmotnoprávny predpis nedáva možnosť sa žalobou domáhať určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. V zmysle právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom sporovom
poriadku v nadväznosti na prechodné ustanovenia je takýto žalobný návrh neprípustný.

3. Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f, j, k)

zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri stanovení výšky mesačnej splátky mala byť v úverovej zmluve
presne stanovená mesačná výška splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), tak ako to predpokladá
(resp. stanovuje) zákon o spotrebiteľských úveroch. Výška RPMN bola iná v návrhu na uzavretie zmluvy
zo strany žalobkyne (70,02%) a iná v akceptácii žalovaného (68,01 %). Je pritom bezvýznamné, že
ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže rozhodujúci je záver o tom, či vznikla platná dohoda

o RPMN. V dôsledku tejto zmeny RPMN je potrebné vyjadrenie žalovaného v zmluve považovať za
nový návrh, ktorý by však žalobkyňa musela písomne akceptovať, k čomu však nepochybne nedošlo.
Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, dôsledkom čoho je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Na základe výsledkov
vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru o dôvodnosti uplatneného nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia a pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného,
túto vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko zo strany žalovaného išlo o úmyselne bezdôvodné obohatenie,
na vydanie ktorého je stanovená 10-ročná premlčacia lehota, ktorá do podania žaloby neuplynula ani
odo dňa poskytnutia úverových prostriedkov. Vzhľadom na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov
a súd vyhlásil poplatok za odklad splátok za neprijateľnú podmienku, žalovaný sa na úkon žalobkyne

obohatil, a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať. Z tohto dôvodu ho súd prvej inštancie
zaviazal na zaplatenie sumy 644,76 eura. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 09.10.2016, pričom
nasledujúcim dňom dostal do omeškania.

4. K určeniu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že táto bola uzavretá

na predtlačenom formulári a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. O
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ide aj
vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko
túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ

svojímkonanímpodanímžalobynarozhodcovskomsúde.Žalobkyňasipodpisomrozhodcovskejzmluvy
zhoršila svoje postavenie, pričom sama nemala žiaden dosah na obsah listiny. Obsah rozhodcovskej
zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ
bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy prináša. Žalobkyňamá záujem na určení jej neplatnosti, nakoľko žalovaný by podaním návrhu v rozhodcovskom konaní
uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Vzhľadom na uvedené súd určil, že rozhodcovská
zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 21.08.2013 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako

dlžníkom je neplatná.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Súd priznal žalobkyni len pomernú časť náhrady trov
konania, nakoľko bola úspešnou v podiele 60 % (určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, určenie

neprijateľnosti zmluvnej podmienky, vydanie bezdôvodného obohatenia) a neúspešnou v podiele 40 %
(určenie, že zmluva je v časti dohodnutých úrokov vo výške 70,02 % ročne neplatnou a určenie, že
úver je bezúročný a bez poplatkov), preto jej prináleží náhrada trov konania v rozsahu 20 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

II. Obsah odvolania žalovaného

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti odvolaniu odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozhodcovská
zmluva obsahuje poučenie o tom. čo jej uzavretie znamená, čo je jej dôsledkom a rovnako aj informáciu

o možnosti od nej odstúpiť. Súd neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy nesprávne hodnotí na základe
skutočnosti, ktorá nastáva po jej uzavretí, a to momentom podania žaloby rozhodcovskému súdu v
rozhodcovskom konaní. Úprava v zákone ě. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
výslovne počíta s tým, že rozhodcovské konanie voči spotrebiteľovi začne aj na základe žaloby
dodávateľa. K neprijateľnosti dohody o poskytnutí služby namietal, že z rozsudku nie je zrejmé, ako a

či vôbec súd vyhodnotil znenie článku 8., ods. 8.6 0 tom. že uzavretie dohody je dobrovoľné a teda jej
neuzavretienemávplyvnavznikúverovejzmluvy.Samotnádohodajesamostatnepodpisovaná,graficky
oddelená od zvyšného obsahu zmluvy, samostatne označená a má samostatnú podpisovú doložku.
Posúdenie bodu 8 dohoda o poskytnutí služby je neúplné. predčasné a v nadväznosti na to neobstoja
ani závery súdu. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2013 pozostáva z

ustanovení nachádzajúcich sa na prednej (lícnej) strane listiny. zmluvných dojednaní na zadnej (rubovej)
strane listiny a príloh, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Zmluva o úvere obsahuje určenie termínu
konečnejsplatnostiurčenímpodľadátumusplatnostisplátokvjednotlivýchmesiacovapočtumesačných
splátok a spôsobom vyplývajúcim z článku 4. ods. 4.5 zmluvných dojednaní. K rozvrhu splátky na istinu,
úroky a poplatky žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15. Pri

stanovení RPMN sa vychádza okrem iného z údajov o dátume vyplatenia úveru, dátume splatnosti
jednotlivých splátok a pod.. Údaj o RPMN sa v zmysle žiadneho zákona dohodnúť nedá. Ani zákon č.
129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis neurčujú, že pôjde o dohodnutý údaj, ale o vypočítaný ukazovateľ.
Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť, žalobu zamietnuť, alternatívne, zrušiť a vrátiť vec na
ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len C.s.p.), vzhľadom na
včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p.,
beznariadeniapojednávania(§385ods.1acontrarioC.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolaniežalovaného
nie je dôvodné.

8.Zobsahusúdnehospisujezrejmé,žesporovéstranyuzavrelidňa21.08.2013zmluvuorevolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 840,- eur. Celková
čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť predstavovala sumu 1.890,42 eur, splácaná v 42 mesačných
splátkach po 45,01 eur. Obsahovou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere bola samostatne

podpisovanádohodaoposkytnutíslužbyuzavretápodľa§269ods.2Obchodnéhozákonníka.Vrovnaký
deň sporové strany uzavreli rozhodcovskú zmluvu.9. Pri posudzovaní platnosti uzavretia rozhodcovských zmlúv v spotrebiteľských právnych vzťahoch,
kladie súd dôraz na individuálnosť ich dojednania, pri preukázanom poučení spotrebiteľa o dôsledkoch
ich uzavretia. Rozhodcovská zmluva mala formulárovú podobu, dopisovali sa do nej len údaje o

dlžníkovi. Takto uzavretá rozhodcovská zmluva nespĺňa atribúty individuálneho dojednania, pričom
žalovaný v priebehu konania relevantným spôsobom nepreukázal opak. S prihliadnutím na formuláciu
rozhodcovskej zmluvy, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ
sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musí podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom
súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na všeobecnom súde. Obmedzenie

možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd nepopiera, že
rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak,
ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa, v zmysle rozhodcovskej doložky, rozhodnutiu, veriteľom vopred
určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej
zmluvy. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za neprijateľnú v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm.

r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, s následkom jej
absolútnej neplatnosti (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

10. K odvolacej námietke, poukazujúcej na možnosť spotrebiteľa odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v
lehote 14 dní od jej uzavretia odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť, len ak bola platne

uzavretá. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá.

11. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil poplatok dojednaný v zmluve o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2013 za službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Touto službou

žalovaný „nanútil“ žalobkyni možnosť požiadať o odklad troch splátok, bez ohľadu na to, či žalobkyňa
bude mať o takúto „službu“ záujem, alebo nie. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na
neprimerane vysokú zmluvnú odmenu (14% zo sumy poskytnutého úveru), resp. odplatu za poskytnutie
služby, splatnosť tejto odplaty ihneď po poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s
pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov, považuje odvolací súd za

neprijateľnúzmluvnúpodmienku,atedaneplatnúivzmysle§53ods.5Občianskehozákonníka,pretože
je výrazne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.

12. Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v ust. § 9 ods. 2 vymenúva obligatórne obsahové náležitosti

zmluvyospotrebiteľskomúvere,uvedenímktorýchsledujedostatočnúmieruinformovanostispotrebiteľa
oposkytnutomúvere.Predpísanénáležitostizmluvyospotrebiteľskomúveremusiabyťpriamoobsahom
zmluvy a nie vyvodzované z ďalších k zmluve pridružených dokumentov, pričom priamo v zmluve musia
byť uvedené tak jasne, zrozumiteľne a jednoznačne, aby nebola žiadna a akákoľvek pochybnosť o
tom, o ktorú obsahovú náležitosť zmluvy o úvere má ísť. Ako správne uviedol súd prvej inštancie,

zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru a výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov, pričom zákonodarca tento vážny nedostatok spája s
následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

13. Pre naplnenie zákonnej požiadavky v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, nepostačuje uvedenie výšky,
počtu a frekvencie mesačnej splátky spotrebiteľa, bez uvedenia podrobnejšieho rozvrhu splátky na
splatenie istiny, úrokov a poplatkov. Takáto formulácia zo strany dodávateľa neposkytuje spotrebiteľovi
dostatočnú mieru informovanosti o splácaní poskytnutého spotrebiteľského úveru.

14. K možnej aplikácii rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti K. A., C-XX/
XX odvolací súd uvádza, že pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu Európskej
únie je povinnosťou vnútroštátneho súdu skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v
sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, je povinnosťou súdu skúmať,
či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon vykladať eurokonformne. Takýto

eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože nemôže nahradiť výslovné znenie zákona,
lebo by sa jednalo o výklad contra legem. Otázka priameho účinku smernice vo všeobecnosti sa v
podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva únie
aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúrySúdneho dvora Európskej únie na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v
zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také, sa nemôže použiť v rámci sporu,

v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (napr. vec W., C-397/01-C-403/01, rozsudok zo dňa
05.10.2004, vec Faccinni Dori, C-91/92, rozsudok zo dňa 17.07.1994, vec Marshall, C-152/84, rozsudok
zo dňa 26.02.1986). Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne postupoval, ak o uplatnenom nároku
žalobcurozhodolvzmysleplatnéhozákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnom
ku dňu uzavretia zmluvy. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-XX/XX poskytol výlučne výklad smernice

a v žiadnom prípade sa nemohol, ani sa nevyjadroval k výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch.
Nepriamy účinok smernice nie je možný, nakoľko vnútroštátne právo nad rámec smernice zakotvuje
prísnejšie podmienky v otázke členenia splátok, čo vzhľadom na zásadu zákazu výkladu zákona contra
legem a zásadu právnej istoty zakladá prekážku eurokonformného výkladu.

15. V ďalšom rozsahu odvolací súd uvádza, že nemožno termín splatnosti úveru nahrádzať

matematickým výpočtom osobitne pri početných týždenných splátkach. Spotrebiteľ musí mať jasno
už pri uzavretí zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať. Konečná splatnosť úveru by mala
byť uvedená minimálne konkrétnym mesiacom a rokom, pokiaľ termín splatnosti splátok zo zmluvy
je jasný a transparentný. Za neopodstatnenú považoval odvolací súd námietku žalovaného, v zmysle
ktorej konečný termín splatnosti úveru vyplýval zo všeobecných obchodných podmienok. Všeobecné

obchodné podmienky predstavujú rozsiahly, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročný
text, vopred pripravený dodávateľom, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah. Z tohto dôvodu
existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase uzavretia zmluvy vedomý svojich
zmluvných povinností. Zákonodarca preto kladie požiadavku na uvedenie obligatórnych obsahových
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere priamo v spotrebiteľskej zmluve. V tejto súvislosti odvolací

súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba
zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv
mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického
a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě
formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele

nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí
doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním
vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“

16. Keďže úverová zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f, k) zákona o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľský úver poskytnutý
formou revolvingu sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle 11 ods. 1 písm. b) predmetného
zákona.

17. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument

strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok X. proti X. z XX.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a
ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí
1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd dospel k záveru o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č.

XXXXXXXXXX, ako aj bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru formou revolvingu z dôvodu
absencie uvedenia konečného termínu splatnosti a výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a
poplatkov,nepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacíminámietkami,ktorébysamostatne,
ale ani vo vzájomnom kontexte neboli spôsobilé privodiť iné právne posúdenie veci odvolacím súdom.

18. Žalovaný reálne poskytol žalobkyni čiastku 719,42 eur, pričom žalobkyňa zaplatila súhrne sumu
1.364,18 eur. Je zrejmé, že žalobkyňa preplatila poskytnutý úver o sumu 664,76 eur, čím došlo na strane
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v tejto výške, v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka ako
plnenie prijaté bez právneho dôvodu.

19. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods.
1 C.s.p. ako vecne správne.20. O nároku na náhradu trov odvolacieho rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. Podané odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho
vznikol nárok na náhradu trov konania žalobkyni. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že žalobkyni

v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľne trovy konania nevznikli, preto jej ich náhrada
nebola priznaná.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.