Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202508
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316202508.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu G. K. K. P. SA, so sídlom G. E. 1, XXX
XX K., P., F.: XXX XXX XXX, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom G. K. PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258
713, proti žalovanej J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, o zaplatenie 2.126,01 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C 106/2016-27 zo dňa 13. mája
2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách

konania.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r i
z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1542,85 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od
18.11.2014dozaplatenia,trovykonaniavovýške57,55euratrovyprávnehozastúpeniavovýške108,20

eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 497 odsek 1, § 502 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“); § 1 odsek 2, § 2, § 9 odsek 2 písm. k/, § 11
odsek 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Mal za preukázané, že dňa 13.10.2013 uzavreli žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom
zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytnutí
platobnýchslužieb,nazákladektorejbolažalovanejposkytnutávýškaúverovéhorámca5.000Eurstým,
že aktuálna výška úverového rámca je 2.400 Eur. Zistil, že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov. Žalobca do zmluvy uviedol len celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé
zložky. Spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť
o tom z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce
údaje v úverovej zmluve, zmluvu o spotrebiteľskom úvere považoval za platnú, avšak poskytnutý úverpovažoval za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného, a zo skutočnosti, že žalovanej
bola poskytnutá suma vo výške 2.157,85 Eur, žalovaná už žalobcovi zaplatila 615 Eur, uložil súd prvej
inštancie žalovanej zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi týmito sumami.

4. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby
odvolací súd zrušil rozhodnutie v jeho napadnutej časti a vec vrátil na ďalšie konanie. Poukázal
na skutočnosť, že predmetom zmluva o revolvingovom úvere je poskytnutie revolvingového úveru
prostredníctvom tzv. povoleného prečerpania, tzn. že spotrebiteľovi poskytuje určitý úverový rámec,

z ktorého môže čerpať podľa svojho uváženia. Žalobca nevie vôľu žalovanej ani predpokladať, ani
ovplyvniť a preto nemohol v zmluve uviesť výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Zmluva obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v ustanovení § 9 odsek 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 13.10.2013 bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o

revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní
platobných služieb. Predmetom Zmluvy o revolvingovom úvere bolo poskytnutie úverového rámca vo
výške 5.000 Eur. V Zmluve o úvere bola ďalej uvedená výška úrokovej sadzby (26,28 % p. a.), aktuálna
výška úverového rámca (2.400 Eur), RPMN (32,86 %), výška mesačnej splátky (min. 5 % z dlžnej čiastky
zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 Eur), splatnosť 1. mesačnej splátky (10. deň v mesiaci

nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru), splatnosť
mesačnej splátky (10. deň v mesiaci), zvolený súbor poistenia (štandardný súbor poistenia), poplatok
za správu revolvingového úveru (podľa sadzobníka poplatkov), poplatok za poistenie (4,99 %). V bode
2.1. Zmluvy o úvere bolo uvedené, že Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere je uzatvorená
na dobu neurčitú.

10. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia Zmluvy
o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

11. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

12. V konaní nebolo sporné, že právny vzťah medzi stranami konania je spotrebiteľských vzťahom, na
ktorý sa okrem ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vzťahuje aj Zákon o spotrebiteľských

úveroch.

13. Odvolateľ v odvolaní uvádza, že v danom prípade sa jednalo o revolvingový úver poskytnutý formou
tzv. povoleného prečerpania, kde žalobca poskytuje žalovanej určitý úverový rámec, z ktorého môžežalovaná čerpať podľa svojho uváženia. Preto žalobca nevie vôľu žalovanej predpokladať a ovplyvniť,
a preto nevie v zmluve uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo súd
prvej inštancie vyhodnotil ako porušenie ustanovenia § 9 odsek 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských

úveroch, t.j. povinnosť dodávateľa služby uviesť výšky počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s
rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

14. Treba prisvedčiť právnym záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že ustanovenie § 9 odsek 2

písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch predstavuje kogentnú normu zákona, ktorú je dodávateľ
služby povinný v zmluve so spotrebiteľom rešpektovať a požadované náležitosti do zmluvy uviesť.
V opačnom prípade ustanovenie § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje
spotrebiteľský úver jeho bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Odvolateľ v odvolaní namieta, že pri
revolvingovom úvere nevie vopred v zmluve uviesť výšku a počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov inak, než to uviedol v Zmluve o úvere (výška splátky je 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na

najbližší vyšší násobok 300 Eur). Odvolateľ však v Zmluve o úvere neuviedol ani poradie, v ktorom
sa splátky budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, resp., aká časť splátky sa bude
započítavať na istinu úveru a aká časť na odplatu veriteľa - úroky úveru a poplatky úveru. Veriteľ -
dodávateľ služby je tou zmluvnou stranou, ktorá svojvoľne plní a nekontrolovateľne priraďuje splátky
spotrebiteľa a určuje, aká časť sa použije na splátku istiny a aká na splátku odmeny veriteľa (úrokov

a poplatkov), pričom spotrebiteľ nemá žiadnu moc kontrolovať, podľa akého kľúča toto veriteľ robí.
Veriteľ od samého začiatku takúto vedomosť má, ale spotrebiteľovi ju neposkytol. Zmluvné dojednanie,
v ktorom absentuje takéto členenie splátky je možné podľa ustanovenia § 53 odseku 1 Občianskeho
zákonníka jednoznačne považovať za ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka, a teda za neprijateľnú podmienku. Dokonca

je možné konštatovať, že v danom prípade sa jedná o nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 odsek 2
písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Nevedomosť spotrebiteľa o spôsobe členenia
splátok, ktoré má hradiť, zrejme podstatne narušuje alebo môže narušiť jeho ekonomické správanie vo
vzťahu k ponúknutému produktu - v danom prípade pristúpenia na revolvingový úver. Preto je možné
jednoznačne konštatovať, že záver súdu prvej inštancie o tom, že predmetný spotrebiteľský úver je

bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie uvedenej zákonnej požiadavky, je možné považovať za
správny. Takýto spôsob uvedenia výšky mesačnej splátky je navyše nejednoznačný, pripúšťajúci rôzny
výklad a v spotrebiteľských úverových vzťahoch neprípustný.

15. Obligatórnou náležitosťou Zmluvy o úvere zo dňa 13.10.2013 bolo, v zmysle ustanovenia § 9 odsek

2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase jej uzatvorenia, uvedenie výšky, počtu
a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Nestačilo teda výšku splátky určiť len jednou sumou
bez rozlíšenia istiny úrokov a poplatkov. Neuvedenie tejto náležitosti malo za následok, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere sa považovala za bezúročnú a bez poplatkov.

16. Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek
pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume)
úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou
straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských

úveroch). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k
transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaná ako spotrebiteľ
však túto možnosť nemala, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom
úvere. (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010)

17. Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ustanovenie § 11 odsek 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii
náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie rozhodol správne aj o trovách konania. Žalobca

bol neúspešný v časti o zaplatenie 583,16 Eur, čo predstavuje 27,43 %. Úspešný bol v časti o zaplatenie
1.542,85 Eur, čo predstavuje 72,57 %. Preto bol záver prvoinštančného súdu o vzniku nároku žalobcu
na náhradu trov konania v rozsahu 45,14 % správny.19. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v napadnutom

rozsahu potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

20. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a

ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

21. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré časti žaloby nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).