Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. júl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202428
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216202428.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom
Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpený JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom so
sídlom J. Ťatliaka 2051/8, Dolný Kubín, proti žalovanej: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, P.,
o zaplatenie 613,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 18. mája 2016, sp.zn. 14C/63/2016-48, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
370,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 370,98 eur od 26. novembra 2015
až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 24,30 eur
na trovách právneho zastúpenia a 7,64 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 43 ods. 1, ods. 12, § 44 ods. 8
Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ďalej ustanovením § 52 ods. 1 až 4, § 53
ods. 1 až 3 a ods. 5, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vecne dôvodil, že žalobca sa domáhal
zaplatenia sumy 613,64 eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia faktúr vystavených žalobcom na
základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb služba - Mobilný internet a jej dodatkom z 22.júla 2014
uzavretej so žalovanou. Z priložených faktúr mal súd preukázané, že žalovaná svoju základnú povinnosť

zo zmluvy, a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb nesplnila, za vyúčtované obdobie za
mesiac január 2015 až jún 2015 a za mesiac november nezaplatila faktúry v celkovej sume 613,64 eur.
Súd posúdil zmluvu o pripojení medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú. Na základe vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v časti nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných
služieb vo výške 370,98 eur dôvodná, nakoľko žalovaná využívala žalobcom dodané telekomunikačné
služby,pričomzatietoslužbynezaplatilavrozporesozákonomoelektronickýchkomunikáciách.Žalobca
si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania a súd žalobe i v tejto časti vyhovel a priznal mu ho počnúc

splatnosťou najneskôr splatnej faktúry.

3. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, keď mal preukázané, že zmluvná podmienka dojednaná v bode
3. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb (podľa ktorej v prípade porušenia záväzku účastníkauvedeného v bode 1 alebo 2 tohto Dodatku a následnej deaktivácie Služby je Účastník povinný uhradiť
Podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tabuľke č.1 tohto Dodatku) znevýhodňuje spotrebiteľa,
lebo nezohľadňuje mieru závažnosti a ani hodnotu porušovanej povinnosti, a jej výška nebola so

spotrebiteľom individuálne zmluvne dojednaná, toto dojednanie žalobca sám naformuloval a žalovaná v
pozícii spotrebiteľa ju mohla ako celok buď prijať alebo odmietnuť. Vzhľadom na uvedené, dojednanie o
zmluvnej pokute je absolútne neplatné a preto súd žalobcovi nepriznal sumu 211,69 eur vyfakturovanú
faktúrou č. 7509787885. Rovnako súd nepriznal žalobcovi sumy uplatnených a faktúrami vyúčtovaných
poplatkov za upomienky oneskorenej platby a za prerušenie služby, keď dospel k záveru, že uplatnenie

takýchto poplatkov žalobcom od spotrebiteľa predstavuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4
písm. a) Občianskeho zákonníka, keď nie je obsahom uzavretej zmluvy a žalovaná, ako spotrebiteľ sa
nemala možnosť oboznámiť s podmienkou pred uzavretím zmluvy (žalobca, ako dodávateľ nepreukázal
opak). Preto súd žalobu čo do zmluvnej pokuty a poplatkov vrátane ich príslušenstva zamietol. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. berúc do úvahy pomerný úspech žalobcu v spore.

4. Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia žaloby a v časti nepriznania náhrady trov konania podal
v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že rozsudok spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci a súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Nesprávne právne posúdenie veci
videl odvolateľ v tom, že súd bez bližšieho zdôvodnenia považoval vzťah za spotrebiteľský iba podľa

formálnych znakov s ohľadom na dikciu ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, súd mal skúmať správanie a
prejav vôle žalovanej. Odvolateľ je toho názoru, že súd preto pochybil, keď žalovanú považoval za
spotrebiteľku a ani vzťah založený predmetnou zmluvou teda nie je možné považovať za spotrebiteľský
a ak by aj takto formálne hodnotený bol, potom nie je možné tomuto vzťahu poskytnúť rovnakú ochranu
ako právnemu vzťahu, uzatvorenému s poctivým spotrebiteľom, ktorý sa zhodou náhod dostal do

zlej finančnej situácie a snažil sa ju riešiť. Odvolateľ nesúhlasí s právnym posúdením súdu v otázke
zmluvnej pokuty, podľa neho nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pokuta 250 eur zohľadňuje
benefity poskytnuté žalovanej zvolením jej programu služieb, pokuty boli dohodnuté individuálne hoci na
formulárovom tlačive a strany tiež dohodli, že zmluvná pokuta bude klesať v závislosti na dobe, po ktorú
bude žalovaná využívať služby, čiže pokuta má degresívny charakter. Nesprávne je aj právne posúdenie

v otázke uplatnených poplatkov, žalovaná mala možnosť vopred sa oboznámiť s VOP aj cenníkom
služieb a oboznámenie s cenníkom potvrdila vyhlásením v zmluve a jej podpísaním. Konštatovanie
súdu, že poplatkami bola spôsobená nerovnováha, súd bližšie neupresnil, keď neuviedol, v čom by mala
spočívať, pretože poplatky pokrývajú výdavky spojené s neplnením si záväzkov zo strany spotrebiteľa.
Odvolateľ tiež namietal postup súdu, ktorý rozhodol bez nariadenia pojednávania, čo bolo podľa neho v

rozporesozákonom.Pokiaľsúdvopredžalobcovineoznámil,ženiektorúčasťzmluvyhodláhodnotiťako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a to i napriek tomu, že sa
jedná o drobný spor. Žalobca poukazuje na znenie dôvodovej správy k novele O.s.p. zákon č. 575/2009
Z.z., ktorá vo vzťahu k ustanoveniu § 153 ods. 4 O.s.p. uvádza, že súd nemusí vyhlasovať uznesenie o
začatí konania ak mieni ex officio určiť v začatom konaní, že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná,

musí však umožniť účastníkom vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
aby tak dosiahol svoje rozhodnutie predvídateľným. Inak by v prípade určenia neprijateľnej zmluvnej
podmienky odňal dodávateľovi možnosť konať pred súdom. Z uvedeného vyplýva jednoznačný zámer
zákonodarcu vždy umožniť aj účastníkovi sporu, v ktorom má byť posudzovaná zmluvná podmienka
(i keď jej znenie nie je uvedené vo výroku) z hľadiska neprijateľnosti/platnosti umožniť, aby sa k

jej posudzovaniu súdom vyjadril. Tým, že súd žalobcovi neumožnil vyjadriť sa aspoň písomne k
úvahám o zmluvnej podmienke, došlo zároveň aj k nerovnému postaveniu účastníkov konania v spore.
Navyše podľa názoru žalobcu na nariadení pojednávania bol aj verejný záujem, keďže ho vyžadovala
spravodlivá ochrana práva oprávnených záujmov a to nielen účastníkov tohto konania ale aj množstva
iných, riadne si záväzky plniacich zákazníkov. Verejný záujem vyplýva aj z povahy veci samej a najmä

skutočnosti, že obdobné spory boli súdmi posudzované inak. Rovnako si žalobca myslí, že nebol
rešpektovaný ani článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď mu
nebolo umožnené konať pred súdom, čo viedlo k arbitrárnemu a neakceptovateľnému rozhodnutiu.
Odôvodnenie rozsudku je tiež nedostatočné a nepresvedčivé, formalistické, s využitím len gramatického
výkladu zákonných ustanovení, čím žalovanej súd fakticky poskytol nedôvodne zvýšenú ochranu, čo je

v rozpore so zásadou rovnosti zbraní a ide o porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, pričom
odvolateľ poukazuje na stanovisko sudcu Ústavného súdu SR M. O. a rozhodnutie NS ČR sp.zn.
23Cdo/1207/2009, z ktorých vyplýva, že aj ochrana spotrebiteľa musí mať svoje medze a nemožno
ju poňať ako ochranu za každú cenu, keď za určitých okolností neplnenie si povinností, ku ktorým sažalovaná zaviazala a nemorálny prístup k veci by vlastne bol odmenený a žalobca, ktorý si záväzky
splnil by bol poškodený, pričom záverom žalobca poukázal na nutnosť dodržiavania zásady pacta sunt
servanda.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6.Od1.júla2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen"CSP"),
ktorého § 470 ods. 1 CSP zakotvuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 14C/63/2016 bolo zaplatenie sumy

613,64 eur s príslušenstvom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a
rozsudkusúduprvejinštancie,ktorýmbolažalobavčastiprevyšujúcejsumu370,98eurspríslušenstvom
zamietnutá v podstate z dôvodu, že ide o plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok.

9. Odvolací súd najskôr skúmal, či skutočne procesným postupom súdu bolo žalobcovi znemožnené

uskutočňovať procesné práva mu patriace v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, keďže súd, hoci považoval nárok žalobcu v časti za nedôvodný, rozhodol bez nariadenia
pojednávania a to bez toho, aby žalobcovi umožnil vyjadriť sa k súdom vyhodnoteným zmluvným
podmienkam ako neprijateľným, a bez ďalšieho žalobu v uvedenej časti zamietol. Odvolací súd po
preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že táto námietka žalobcu je nedôvodná.

10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že po podaní žaloby dňa 24.02.2016, boli strany sporu
písomne poučené o procesných právach a povinnostiach, vrátane možnosti rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 115a O.s.p., keďže ide o drobný spor a povinnosti predložiť alebo označiť
všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (§ 120 ods. 4 O.s.p.).

Žalovaná na výzvu súdu nereagovala a k veci sa nijako nevyjadrila. Následne súd prvej inštancie vo veci
rozhodol dňa 18.05.2016 bez nariadenia pojednávania vychádzajúc z predložených listinných dôkazov
a žalobe vyhovel iba v časti uplatnených súm fakturovaného hovorného 370,98 a vo zvyšku žalobu v
časti o zaplatenie sumy 242,66 eur zamietol s odôvodnením, že ide o nároky z neprijateľných zmluvných
podmienok.

11. V prejednávanej veci, v ktorej odvolací súd na rozdiel od odvolateľa nevidel potrebu nariadiť
pojednávaniezdôvoduverejnéhozáujmu,zároveňišlonepochybneotzv.drobnýspor,keďjehohodnota
nepresahovala sumu 1.000 eur (§ 200ea O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie)
a súd prvej inštancie teda mohol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci samej rozhodnúť bez nariadenia

pojednávania (hoci sudca má stále možnosť pojednávanie nariadiť, ak to podľa povahy veci považuje
za potrebné). Uvedené zamietajúce rozhodnutie však nie je založené na postupe súdu, ktorým by odňal
žalobcovi právo konať pred súdom.

12. Žalobca tvrdí, že takýmto postupom mu súd neumožnil vyjadriť sa aspoň písomne k úvahám o

zmluvnej podmienke, že žalobca sa včas nedozvedel o posúdení zmluvnej podmienky súdom ako
neprijateľnej a nemal možnosť k takémuto posúdeniu zmluvnej podmienky argumentovať a prípadne
presvedčiť súd o dôvodnosti návrhu aj v tejto časti, pričom súd musí napriek tomu, že ide o drobný
spor umožniť účastníkom vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby
tak dosiahol svoje rozhodnutie predvídateľným. Podľa názoru odvolacieho súdu však výhrada žalobcu v

tomto smere nie je dôvodná. Žalobca, ktorý si uplatňuje nároky zo zmlúv o elektronických komunikáciách
aj v stovkách iných obdobných sporov, si totiž musel byť dobre vedomý, že prevažujúca časť súdov mu
uplatňované nároky zo zmluvných pokút nepriznáva práve v dôsledku vyhodnotenia tohto dojednania
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky a preto zamietajúce rozhodnutie súdu nemohlo byť pre nehoprekvapivým. Neobstojí tu ani argumentácia žalobcu, že tu išlo novšie znenie zmluvného dojednania,
kde zmluvná pokuta bude klesať v závislosti na dobe, po ktorú bude žalovaná využívať služby, čiže
pokuta má degresívny charakter a preto s ohľadom na fakturovaný čas služieb jej vyúčtoval pokutu len

vo výške 211,69 eur, preto podľa neho nárok na zmluvnú pokutu je dôvodný, nie je neprimeraný, nie je
v neprospech spotrebiteľa, ani neopodstatnený a práva a povinnosti zmluvných strán sú v rovnováhe.
Odvolacísúdktomutouvádza,žeodhliadnucodtoho,žeaninovšiaverziadojednaniaozmluvnejpokute
nie je celkom nová a vo svojej rozhodovacej činnosti súdy už aj k tejto zaujali stanovisko, musel aj v
danej veci žalobca nepochybne počítať s tým, že súd bude posudzovať jej ne/prijateľnosť, keďže je to

jeho povinnosťou vyplývajúcou priamo zo zákona ( por. § 153 ods. 3,4 O.s.p. účinný v čase rozhodovania
súduprvejinštancie). Keďžesajednáospotrebiteľskývzťahbolopovinnosťousúduskúmať,čiideotakú
zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom
na povahu, obsah a osobitosť právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskýchzmlúv.Žalobcapretomaldostatočnýdôvodajpríležitosťvyjadriťsavovlastnomzáujme
k otázke posúdenia ne/prijateľnosti zmluvných dojednaní, z ktorých nároky uplatňuje v tomto konaní už

priamo v podanom žalobnom návrhu, alebo kedykoľvek až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
zvlášťkeďbolsúdompísomnevčaspoučenýpodľa§120ods.4aomožnostiaplikácieust.§115aO.s.p..
Preto tvrdenie odvolateľa o odňatí mu možnosti konať pred súdom z uvedeného dôvodu neobstojí.

13. Treba potom uviesť, že odvolací súd zdieľa názor prvoinštančného súdu o neprijateľnosti zmluvnej

pokutyvznení,akoboladohodnutámedzijejúčastníkmi.Účelomprávnejúpravynaochranuspotrebiteľa
je snaha cestou práva vyrovnať faktickú nerovnosť postavenia zmluvných strán a to spotrebiteľa, ako
osoby menej skúsenej, menej pripravenej a menej odborne zdatnej oproti dodávateľovi profesionálne
skúsenejšiemu a s lepšou znalosťou práva, ktorý navyše spravidla dáva podnet k zmluvnému jednaniu
a zmluvné podklady aj pripravuje. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa

ktorej nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, teda zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky (§ 53 ods. 1 až 5 OZ). Nepochybne je právom žalobcu ako
poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná
pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť

žalovanej riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby a po určitú dobu zostať v právnom vzťahu
s poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsah služieb. Je však treba si uvedomiť, že všetky
„výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných služieb (zvýhodnená cena zariadení, odlišné
ceny elektronických služieb, určitý vyhradený objem hovorov a dátových služieb, hovory za paušálnu
cenu, či voľné hovory) tvoria bezpochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov

v snahe získať zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb, pričom zákazník sa riadi na základe snahy
získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie každý zákazník si však dokáže riadne vyhodnotiť
aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou
poskytnutých výhod využívaním služieb zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na
zabezpečenie návratnosti investície „ výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických

prístrojov požaduje zotrvanie určitú dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje
zmluvnou pokutou.

14. Odvolací súd však má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k
právam zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký

charakter, že znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po
dobu 18, 24 až 36 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien,
technológie,aleajekonomickejasociálnejsituácie.Počastejtodobymôženastaťsituácia,žespotrebiteľ
nechce alebo nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu (napr. strata alebo
zníženie príjmov, prípadne nárast iných, podstatných výdavkov), alebo aj z dôvodu, že konkurencia,

aleboajsamotnýoperátorpourčitomobdobíposkytujevýhodnejšieslužby.Vysokásankciazaporušenie
povinnosti zotrvať v zmluvnom záväzku teda nesmie znemožňovať zákazníkovi možnosť voľby, ani
možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či odmietnuť poskytnutie tej ktorej poskytnutej služby o to viac, ak o jej
aktiváciu ani nežiadal. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen
času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej

povinnosti a zároveň sa odvíjať od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne.
Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozba nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne
neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené
platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľaslužby (ten ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže
nahrádzať jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj
a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch

javia výrazné znaky potencionality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú
politiku iných telekomunikačných operátorov. Popri tom má žalobca ako operátor mnoho iných možností
ako zabezpečiť prípadné „vrátenie výhod“ nedodržaním zmluvných povinností, či už odkladacou alebo
rozväzovacou podmienkou poskytnutia zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilného
zariadenia a pod. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie

je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu „zľavy“ pri mobilnom telefóne a niekoľkonásobku paušálnej
mesačnej platby, znemožňuje možnosť voľby, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom
rozsahu monopolne a disproporčne.

15. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa
alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Odvolací

súd zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ ide však
o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy.

Odvolací súd zdôrazňuje, že nemôže sám rozlišovať medzi konaniami jednotlivých zákazníkov žalobcu,
najmä rozlišovať pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok pohnútky spotrebiteľov, ktorí
od počiatku mali v úmysle porušiť povinnosti od tých, ktorých okolnosti donútili porušiť zmluvnú
povinnosť, pretože takéto uplatnenie nárokov musí rozlíšiť a rozdeliť už samotná formulácia zmluvných
ustanovení, ale musí vždy posudzovať charakter zmluvných dojednaní v súvislosti s aplikáciou na

neurčitý okruh spotrebiteľov. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu spotrebiteľov,
musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov právneho úkonu,
v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.

16. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy či dodatku

k nej, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v
§ 52 a nasl. ustanovení OZ a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah
a závažnosť porušenej povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako
neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách, a neprichádza do úvahy ani využitie tzv.
moderačného práva v zmysle § 545a OZ.

17. K námietke žalobcu, že okresný súd nesprávne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako vzťah
spotrebiteľský, odvolací súd pripomína, že podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom
v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom zároveň ust. § 52 ods. 4 Občianskeho

zákonníka definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V posudzovanom
prípade zmluvu uzavrela žalovaná ako fyzická osoba nepodnikateľ (čo je dokonca výslovne uvedené
v texte zmluvy), pričom zároveň nemožno mať žiadnu pochybnosť o tom, že žalobca, ktorý je druhou
zmluvnoustranou,jeakoposkytovateľverejnýchslužiebpodľazákonaoelektronickýchkomunikáciáchv

pozícii dodávateľa. V danom prípade teda nepochybne ide o spotrebiteľský vzťah a rovnako nepochybne
treba v tomto vzťahu považovať žalovanú za spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní a plnení predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, pričom zákon nepodmieňuje status spotrebiteľa inými kritériami (osobitosťami jeho správania,
pohnútok, prípadne zámerov, s ktorými vstupuje do zmluvného vzťahu a pod.). Súd preto nemal žiadne

právo podmieňovať postavenie žalovanej ako spotrebiteľa s ohľadom na jej správanie, ale len s ohľadom
na splnenie kritérií, ustanovených zákonom. Odvolací súd nie je toho názoru, že by žalovanej poskytnutá
súdna ochrana bola neprimeraná, alebo že by bola „odmenená“ za jej nemorálny prístup, ako tvrdí
žalobca, keď úloha súdu pri rozhodovaní spotrebiteľských sporov vyplýva jasne z platných právnych
predpisov a noriem medzinárodného práva, navyše v tomto prípade z ničoho ani nevyplýva nepoctivý

alebo špekulatívny postoj žalovanej, ktorá sa v konaní vôbec nevyjadrila a preto dôvody, pre ktoré
zmluvné podmienky nedodržala, nie sú známe.18. Za nedôvodné napokon bolo treba považovať aj odvolanie v časti zamietnutia žalobcom uplatnených
poplatkov, keď ani v tejto časti odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie.
Odvolateľ namietal, že zákazník, ktorý chce uzatvoriť zmluvu, v ktorej je odkaz na VOP a Cenník, ako

je tomu v uvedenom prípade, má možnosť a malo by byť v jeho záujme vopred sa s nimi oboznámiť
spravidla skôr, než si vyberie balík služieb, keďže v Cenníku sú uvedené ceny jednotlivých služieb,
balíkov služieb a pri nich je uvádzaná spravidla aj príslušná „sankcia“ za nedodržanie povinnosti, pričom
je ťažko predstaviteľné, že by si každý zákazník v súčasnosti dohadoval so žalobcom individuálne
poplatky za upomienky (4,99 eur) alebo poplatky za prerušenie služby (16,50 eur).

19. K tomuto treba uviesť, že poplatok 16,50 eur za prerušenie služby ako aj poplatok za zaslanie
upomienky4,99eurpodľapríslušnýchčlánkovCenníkadodávateľatrebapovažovaťzapodmienky,ktoré
neboli dojednané individuálne a preto súd aj bez návrhu musel skúmať, či nejde o neprijateľné a teda
neplatné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 OZ. Aj odvolací súd je toho názoru, že žalobcom uplatnené
poplatky nezodpovedajú nákladom, vynaloženým na tento druh úkonov vzhľadom k ich technickej

a administratívnej náročnosti a stávajú sa tak sankciami za porušenie povinnosti prijímať a platiť
poskytované elektronické komunikačné služby. Toto však zmyslom poplatkov za vykonanie nejakého
úkonu byť nemá. Zmluvné dojednania ohľadom poplatkov spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa tak ako predpokladá § 53
ods. 1 OZ a preto správne okresný súd po ich vyhodnotení ako neprijateľných zmluvných podmienok

žalobe v tejto časti nevyhovel.

20. Odvolací súd záverom uvádza, že nezdieľa ani názor žalobcu, že by odôvodnenie rozsudku
prvoinštančného súdu bolo nedostatočné, nepresvedčivé, resp. iba formalistické s využitím len
gramatického výkladu zákonných ustanovení, pretože odôvodneniu v zásade nemožno nič podstatné

vytknúť. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou
uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, dospel k
správnym skutkovým záverom, a na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, ktoré v súvislosti
s danou vecou i správne vyložil, pričom odôvodnenie spĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie v zmysle
ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Treba tiež pripomenúť, že

právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
konania, čo vyplýva i z ustálenej judikatúry. Judikatúra však nevyžaduje, aby na každý argument strany,
aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak
však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro

Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

21. Z vyššie uvedených dôvodov, majúc za to, že odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené, a
keďže neboli zistené ani žiadne iné nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací

súd prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutej časti, teda v časti tzv. zvyškového zamietnutia týkajúceho sa veci samej,
ako i v závislom výroku o trovách konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

22. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov

odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania by
v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP mal následne rozhodovať súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná

v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila,
ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Civilný sporový
poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na
náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem a evidentne podľa obsahu spisu jej
v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné

ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Odvolací súd
pretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikovalnarozhodnutieonárokunanáhradutrov
konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak sistrana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade
s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

23. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).