Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/218/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914200598
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6914200598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.ŠtefanaBalážaasudcovJUDr.

Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu A. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. č.
XXX, zastúpeného JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou, Advokátska kancelária v Rimavskej Sobote,
Daxnerova 2, proti žalovanej Y. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom v U. O., C. X/XXX, zast. advokátskou
kanceláriou AK Bitalová & Demeterová, s. r. o., so sídlom v Rimavskej Sobote, Žánovská 5183/2A,
IČO: 47 244 798, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva,
na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/24/2014
- 89 zo dňa 11. 04. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán tak, že
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie všeobecnej hodnoty členského podielu k
bytu č. XXX nachádzajúceho sa v bytovom dome na C. ul. č. X v U. O. sumu 5.028,91 EUR v mesačných
splátkach po 100 EUR splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca, počnúc prvým mesiacom po
právoplatnosti rozhodnutia s tým, že omeškanie s platením jednej splátky bude mať za následok

splatnosť celého plnenia. Zároveň žalovanú zaviazal uhradiť zostatky úverov č. 6168514409 a č.
3880947810 vedených v Poštovej banke, a. s.

2. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/88/2012 zo dňa 19. 06. 2012 a rozsudok nadobudol
právoplatnosť 09. 08. 2012. Súd prvej inštancie potom zistil, že žalobca a žalovaná ako bývalí manželia
užívali byt č. XXX na C. ul. č. XXXX v U. O., ku ktorému vznikol spoločný nájom bytu pridelením bytu

za trvania manželstva. Dňa 21. 08. 2012 na Stavebnom bytovom družstve v Rimavskej Sobote obaja
podpísali dohodu o tom, že jediným a výlučným členom družstva a nájomcom bytu po rozvode sa stala
žalovaná. Okresný súd sa zaoberal otázkou, či medzi stranami sporu bolo BSM vyporiadané dohodou,
lebo žalovaná tvrdila, že dňa 22. 08. 20112 strany sporu podpísali dohodu o zrušení bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v ktorej sa žalobca zaviazal prenechať členské a užívacie práva k bytu ako aj
zostatkovú hodnotu členského podielu v prospech žalovanej. Súd zistil, že na základe uvedenej dohody
bola dohodou vyporiadaná zostatková hodnota členského podielu k bytu, ktorá činila 769,44 EUR a

ponechala sa žalovanej, ktorej pripadli členské a užívacie práva k družstevnému bytu. Uvedená dohoda
savšaknetýkalavšeobecnejcenyčlenskéhopodielubytu,akotrhovejceny,zaktorúbolomožnéčlenské
práva previesť, v tom smere žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Pretože ohľadne družstevného bytu
sa strany sporu dohodli tak, že výlučným členom bytového družstva a nájomcom bytu sa stala žalovaná,okresný súd nerozhodol o prikázaní vecí z BSM, ale už len o tom, koľko má žalovaná vyplatiť žalobcovi
na vyrovnanie jeho podielu na všeobecnej cene členského podielu, ktorá zodpovedá cene, za ktorú je
možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti,

polohy, vybavenia, veku a podobne (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 29/2000, sp. zn.
3 Cdo 88/2010). Zároveň okresný súd vykonal vyporiadenie BSM v širšom zmysle, keď vyporiadal aj
spoločnédlhybývalýchmanželovazaviazalžalovanúnavyrovnanievšeobecnejcenyčlenskéhopodielu
k bytu v sume 5.028,91 EUR. Pri výpočte uvedenej sumy súd vychádzal z všeobecnej ceny členského
podielu 20.000 EUR, od ktorej odčítal sumu 769,44 EUR, ako zostatkovú hodnotu členského podielu

k bytu, na ktorej sa strany dohodli tak, že zostáva žalovanej. Hodnota aktív BSM preto zodpovedala
sume 19.230,56 EUR, od ktorej súd odrátal hodnotu pasív, ktoré pozostávali z neuhradených úverov v
Poštovej banke v sume 9.172,74 EUR a čistá hodnota BSM potom zodpovedala sume 10.057,82 EUR.
Žalovanej zostal byt a aktíva v hodnote 10.057,82 EUR, pričom žalobca nedostal z BSM nič, preto je
žalovaná povinná uhradiť žalobcovi na ich vzájomné vyrovnanie polovicu čistej hodnoty BSM vo výške
5.028,91 EUR, ktorú sumu žalovanej povolil splácať v 100 EUR mesačných splátkach od právoplatnosti

rozhodnutia. Pri povolení úhrady peňažného záväzku v splátkach súd prihliadol na osobné a majetkové
pomery žalovanej, ktorá mala pravidelný čistý príjem okolo 380 EUR mesačne a býval s ňou syn, ktorý
poberal invalidný dôchodok 326 EUR mesačne. Popritom bola žalovaná zaviazaná uhradiť spoločné
úvery od Poštovej banky a mala aj ďalšie peňažné záväzky. Pre prípad, že by na strane žalovanej došlo
k omeškaniu s určenými úhradami splátok, súd súčasne vyslovil, že v takom prípade nastane zročnosť

zostatku celého dlhu, ktorý môže žalobca od žalovanej vymáhať.

3. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 35 ods. 2, § 37 ods. 1, § 149 ods. 3, § 150 a § 853
Občianskeho zákonníka. Náhradu trov konania nepriznal žiadnej strane sporu v zmysle § 255 ods. 2
CSP, lebo obe strany mali v konaní len čiastočný úspech (žalobca žaloval sumu 15.000 EUR) a strany

boli tiež oslobodené od platenia súdnych poplatkov, keďže im bol Centrom právnej pomoci priznaný
nárok na poskytnutie právnej pomoci.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie obe strany sporu. Žalovaná v odvolaní zo dňa
27. 04. 2017 zopakovala, že podpísaním dohody o vyporiadaní práv k členskému podielu v bytovom

družstve si bol žalobca vedomý toho, že byt nadobudla žalovaná, na ktorú prechádzajú všetky práva
a povinnosti týkajúce sa bytu a postará sa i postihnutého syna. Zároveň prevzala na seba povinnosť
splácať všetky spoločné úvery. Dcéra Y. I. vypovedala, že rodičia sa rozprávali v tom zmysle, že otec nič
nechce, byt zostane mame a deťom, ale úvery nech zaplatí mama. Správanie žalobcu nasvedčuje, že
na rozdelení majetku sa strany dohodli a že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo vyporiadané

dohodou. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

5. Žalobca v odvolaní zo dňa 20. 04. 2017 namietal povolenie peňažného plnenia v splátkach a žiadal,
aby bola žalovanej uložené zaplatenie sumy 5.028,91 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná mala dosť času, aby si vyčlenila finančné prostriedky na vyrovnanie hodnoty spoločne

nadobudnutého majetku. Určená suma splátok je neprimerane nízka, čo žalobcu znevýhodňuje.
Súčasne uplatnil trovy odvolacieho konania.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a žalovanej viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr.

CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

7. Odvolanie žalovanej nebolo dôvodné. Okresný súd vyporiadal spoločný majetok žalobcu a žalovanej
patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho
zákonníka, keď správne vychádzal z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké. Výsluchom

strán sporu a svedkov správne zistil, vysvetlil a odôvodnil obsah dohody z 22. 08. 2012 o prenechaní
členských a užívacích práv k bytu ako aj zostatkovej hodnoty členského podielu v sume 769,44 EUR v
prospech žalovanej (č. l. 18 súdneho spisu), keď z ničoho nevyplývalo, že by strany sporu pri jej uzavretí
uvažovali aj o všeobecnej cene členského podielu v bytovom družstve. Žalovaná tak neuniesla dôkazné
bremeno, že by sa žalobca vyporiadania tohto majetku akýmkoľvek výslovným alebo konkludentným

prejavom vôle vzdal.
8. Úplnosť a správnosť zistenia aktív a pasív majetku patriaceho do BSM strany sporu nespochybnili.
Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani odvolanie žalobcu, ktorý požadoval úhradu určeného
peňažného plnenia bez možnosti splátok, ale v odvolaní ničím nespochybnil úvahy okresného súdu,ktorý povolenie úhrady dlhu v pravidelných splátkach po 100 EUR mesačne odôvodnil nízkym
pravidelným príjmom žalovanej, jej záväzkami (splácanie úverov) a jej osobnou a sociálnou situáciou,
keďže sa starala o dospelého invalidného syna.

9. Okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil a strany sporu v odvolaní skutkové zistenia a
právne posúdenie nespochybnili, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prevej inštancie z tých istých
dôvodov potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.

1 CSP). V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca a ani žalovaná, preto krajský súd rozhodol, že
žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).