Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. september 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10Csp/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200067
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317200067.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o.,

Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14,
Bratislava,IČO:47255706protižalovanémuP.S.,nar.X.X.XXXX,bytomU.XXXX/XXX,M.ozaplatenie
131,74 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 77,17 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 15,50 eur od 26.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 15,50 eur od 26.2.2014 do zaplatenia, zo sumy
15,60 eur od 26.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 15,50 eur od 26.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 15,07
eur od 27.5.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Náhradu trov konania súd stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.1.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 131,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20,49 eur od 26.1.2014
do zaplatenia, zo sumy 20,49 eur od 26.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 40,39 eur od 26.3.2014 do
zaplatenia,zosumy15,50eurod26.4.2014dozaplatenia,zosumy34,87eurod27.5.2014dozaplatenia

a náhrady trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, ako postupca na
strane jednej (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) a žalobca ako postupník na strane druhej, uzavreli
zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 27.08.2015, na základe ktorej bola pohľadávka voči žalovanému,
ktorá je predmetom tohto konania, postúpená na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému
oznámené listom zo dňa 04.09.2015. Postupca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných
služieb, resp. o pripojení, vrátane dodatkov, na základe ktorej sa účastníci zmluvy dohodli, že spoločnosť

Slovak Telekom, a.s. bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať
odplatu za poskytované služby.
Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby. Postupca vystavil
žalovanému vyúčtovacie faktúry, ktoré žalovaný riadne a včas neuhradil. K úhrade zostáva z faktúry č.
XXXXXXXXXX suma 20,49 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX suma 20,49 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX
suma 15,50 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX suma 15,50, z faktúry č. XXXXXXXXXX suma 34,87 eur. V
ďalšom uviedol, že si v konaní uplatňuje iba nárok na zaplatenie odplaty za poskytnuté služby.

2. Žalovaný sa vo veci nevyjadril.3. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 131,74 eur s prísl. S poukazom k
uvedenému súd dňa 11.8.2018 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil
v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo

uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 23.7.2018.
Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom
k zmluve, faktúrami a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav
veci :
Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 2.11.2013 Zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytoval žalovanému ako užívateľovi

- fyzickej osobe - nepodnikateľovi, v zmluve vymedzené služby. Žalovanému bola poskytnutá SIM karta
a bolo mu pridelené účastnícke číslo. Podľa predmetnej zmluvy je tu záväzok účastníka platiť cenu
služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o
pripojení, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejnej služieb prostredníctvom mobilnej siete
podniku, cenníkom služieb a týmto dodatkom. Žalovaný sa zaviazal zotrvať s pôvodným veriteľom v

zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti 24 mesiacov. Predmetom dodatku bol program služieb Dáta Sim.
Poskytovateľ služieb vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 20,49
eursplatnúdňa25.1.2014,vrámciktorejsižalobcavyfakturovalupomienkuoneskorenejplatbyvovýške
4,99 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 20,49 eur, splatnú dňa 25.2.2014, v rámci ktorej si žalobca
vyfakturoval upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 40,39

eur splatnú dňa 25.3.2014, v rámci ktorej si žalobca vyfakturoval iné poplatky a služby vo výške 16,50
eur ( DPH 20% z 16,50 eur predstavuje sumu 3,30 eur) a upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99
eur, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 15,50 eur splatnú dňa 25.4.2014, faktúru č. XXXXXXXXXX na
sumu 34,87 eur splatnú dňa 26.5.2014v rámci ktorej si žalobca vyfakturoval iné poplatky a služby vo
výške 16,50 eur + 3,30 eur DPH .

5.Podľa§489zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen,,Občianskyzákonník“),záväzky
vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia
alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

6. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

7. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej

len ,,Zákon“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou

ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

8. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

9. Podľa § 44 ods. 12 Zákona, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká,
keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhejstrane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy
odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

10.Podľa§43ods.12Zákona, účastníkjepovinnýa)používaťverejnúslužbuvsúladestýmtozákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c)
používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným bola dňa 2.11.2013 uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb a na jej základe

žalovanému pôvodný veriteľ poskytoval dohodnuté služby, cenu poskytnutých služieb a poplatkov
vyúčtoval žalovanému vyššie uvedenými faktúrami v celkovej výške 131,74 eur. Predmetnú zmluvu je
potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral pôvodný veriteľ ako dodávateľ a žalovaný akospotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný veriteľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Na základe vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že žalovaný neuhradil faktúry za
služby, ktoré mu právny predchodca žalobcu poskytol v celkovej výške 77,17 eur Preto súd v tejto časti
považoval žalobu za dôvodnú a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 77,17 eur.
Nakoľkosažalovanýdostalsosplatenímpeňažnéhozáväzkudoomeškania,súdžalovaného zaviazalaj
k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých dlžných súm odo dňa nasledujúceho

po uplynutí lehoty splatnosti faktúr, ktorými bola cena poskytnutých služieb vyúčtovaná, pretože takto
určený úrok z omeškania je v súlade so zákonnou úpravou.

20. Poskytovateľ služieb vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu
20,49 eur splatnú dňa 25.1.2014, v rámci ktorej si žalobca vyfakturoval upomienku oneskorenej platby

vo výške 4,99 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 20,49 eur, splatnú dňa 25.2.2014, v rámci ktorej
si žalobca vyfakturoval upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX na
sumu 40,39 eur splatnú dňa 25.3.2014, v rámci ktorej si žalobca vyfakturoval iné poplatky a služby
vo výške 16,50 eur ( DPH 20% z 16,50 eur predstavuje sumu 3,30 eur) a upomienku oneskorenej
platby vo výške 4,99 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 15,50 eur splatnú dňa 25.4.2014, faktúru

č. XXXXXXXXXX na sumu 34,87 eur splatnú dňa 26.5.2014v rámci ktorej si žalobca vyfakturoval iné
poplatky a služby vo výške 16,50 eur + 3,30 eur DPH .
Súd je toho názoru, že takéto dojednanie ohľadne poplatkov z dôvodu neplatenia zo strany účastníka
- žalovaného, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako to predpokladá § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä

ak vezmeme do úvahy, že Cenník ako súčasť zmluvy ako aj samotná zmluva boli vyhotovené pôvodným
veriteľom - dodávateľom, poskytovateľom služieb, bez možnosti žalovaného privodiť ich zmenu, ktorý
tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu, musel prijať aj ostatné podmienky
zmluvného vzťahu určené dodávateľom vrátane určenia poplatkov za jednotlivé služby, ale aj poplatky
sankčného charakteru. Takéto dojednanie poplatkov zároveň nie je možné považovať ani za individuálne

dohodnuté a preto by súd žalobu v časti vyššie uplatnených poplatkov s prísl. považoval vzhľadom na
tieto skutočnosti aj tak za nedôvodnú a v tejto časti by ju zamietol.
Súd poukazuje, že v tejto časti zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom
preukázania dôvodnosti uplatneného nároku, pričom žalobca bol nečinný a nereagoval ani na písomné
výzvy súdu v časti zdôvodnenia poplatkov. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť

strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť
vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre
rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď
teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani

o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej
strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o
toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy vo výške 131,74 eur s prísl. Súd žalobe
v časti o zaplatenie sumy 77,17 eur s príl. vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Žalobca mal v
konaní úspech v rozsahu 50,58% (77,17 : 131,74 x 100) a žalovaný v rozsahu 49,42 % (100 - 50,58).
Úspech strán sporu bol takmer rovnaký a preto súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.