Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoKR/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116212786
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116212786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov

JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: JUDr. Erik Bilský, IČO: 40 046
966, Pekárska 11, Trnava, správca úpadcu: RAC spol. s r.o., v konkurze, IČO: 36 600 245, P. Pázmáňa
49/3, Šaľa, proti žalovaným: 1/. Ing. Y. E., nar. XX. W. XXXX, W. XXXX/XX, U., 2./ Mgr. Y. E., nar. XX.
Y. XXXX, R. XXXX/XX, U., zastúpeným JAVOR - TOKÁR advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, o odporovanie (neúčinnosť) právneho úkonu a o 98.000 eur, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 25 Cbi 9/2016-115 z 10. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok mení tak, že

určuje, že kúpna zmluva uzavretá 25. januára 2012 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovanými 1./
a 2./ ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol predaj bytu č. XX a bytu č. XX vo vchode 16/A bytového
domu súp. č. XXX v k. ú. Q., ako aj prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach a podielu na pozemku, je neúčinná voči veriteľom úpadcu, žalovaní sú povinní do troch dní
od právoplatnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi do všeobecnej podstaty úpadcu 98.000 eur.
Úpadcovi súd priznáva voči žalovaným 1./ a 2./ ako spoločne a nerozdielne zaviazaným nárok na
náhradu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že

kúpna zmluva vymedzená vo výroku je neúčinná voči veriteľom, ako aj zaviazania žalovaných zaplatiť
spoločne a nerozdielne do všeobecnej podstaty úpadcu 98.000 €.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že kúpnou zmluvou z 25. januára 2012 úpadca ako predávajúci
previedol do vlastníctva žalovaného v 1. rade ako konateľa úpadcu a žalovanej v 2. rade ako jeho
manželky dva dvojizbové byty č. XX a XX v bytovom dome č. XXX v k. ú. Q. spolu s spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach za celkovú cenu 10.000 € (po 5.000 € za

každý byt); vlastnícke právo v prospech žalovaných bolo do katastra nehnuteľností vložené 1. februára
2012. Obdobné byty sa pritom tretím osobám v danom čase predávali za cenu približne 54.000 €.
Uznesením Okresného súdu Trnava z 28. júla 2015 bol s účinnosťou k 6. augustu 2015 vyhlásený
na majetok úpadcu konkurz a žalobca bol neskôr ustanovený do funkcie jeho správcu. Súd prvej
inštancie nepovažoval za dokázané, že sa v dôsledku tejto kúpnej zmluvy znížila možnosť uspokojenia
pohľadávok veriteľov úpadcu. Nepovažoval na tento účel za relevantné zistenie, že úpadca v účtovnej
závierke k 31. decembru 2011 vykazoval záväzky v celkovej výške 414.178 € a majetok len vo výške

343.660 €. Rovnako nepovažoval za podstatné to, že v konkurze sú nateraz prihlásené pohľadávky
v celkovej výške 416.574,17 €, ale do súpisu všeobecnej podstaty je zapísaný majetok v súpisovej
hodnote 44.586,37 €. K 25. januáru 2012 (deň urobenia napadnutého úkonu) bola veriteľom úpadcu aj
spoločnosť BTS Nitra, s.r.o., ktorej splatná pohľadávka k tomuto dňu bola 288 €, ktorá bola aj prihlásenádo konkurzu, v ktorom sa považuje za zistenú. Žalobca totiž nedokázal, že majetok úpadcu, ktorý mu
zostal po uvedenej kúpnej zmluve, by nepostačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok, a tak by
došlo k ukráteniu ich uspokojenia.

3. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že všeobecnou podmienkou
odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 a nasl. zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii je
ukrátenie uspokojenia veriteľov, teda že v dôsledku daného právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka
veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak majetok dlžníka, ktorý zostal,

postačuje na uspokojenie pohľadávky, potom týmto úkonom nedošlo k ukráteniu tejto pohľadávky a nie
je dôvod na vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu. Podľa súdu prvej inštancie to znamenalo,
že žalobca bol povinný dokázať, že hodnota majetku, ktorý zostal úpadcovi po účinnosti odporovanej
kúpnej zmluvy z 25. januára 2012, bola nižšia ako hodnota zistených pohľadávok prihlásených do
konkurzného konania existujúcich v čase vykonania právneho úkonu úpadcu dlžníka. Ďalej súd prvej
inštancie dospel k záveru, že pri posudzovaní znížením miery uspokojenia je rozhodujúca hodnota iba

takého majetku zapísaného do súpisu, ktorý existoval a zostal úpadcovi bezprostredne po vykonaní
napadnutého právneho úkonu. Preto nie je rozhodujúci stav hodnoty všetkých zistených pohľadávok
prihlásených do konkurzného konania, ale len tých, čo existovali v momente účinnosti napadnutého
právneho úkonu (1. februára 2012). Žalobca mal k tomuto dňu iba jedného takého veriteľa, a to spol.
BTS Nitra, s.r.o., s pohľadávkou vo výške 288 €. Iného veriteľa, ktorý by si zároveň pohľadávku prihlásil

do konkurzného konania, úpadca v tom čase nemal. Žalobca preto mal preukázať, že úpadcovi zostal po
účinnosti napadnutého právneho úkonu majetok menší ako 288 €, teda majetok, ktorý by nepostačoval
na uspokojenie prihlásenej pohľadávky v tejto výške. Úpadcovi však zostal majetok vo výške 343.660
€, teda majetok dostatočný na uspokojenie uvedenej pohľadávky. Preto nie je naplnená požiadavka §
57 ods. 4 a § 60 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. na odporovanie tomuto právneho úkonu. V dôsledku toho

sa súd prvej inštancie nezaoberal ani ďalšími podmienkami odporovateľnosti, ani argumentáciou strán
v tomto smere.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s návrhom zmeniť ho tak, že sa žalobe vyhovie v
celom rozsahu. Namietol, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil ustanovenie § 60 ods. 1 zák. č.

7/2005 Z. z. Podľa aplikačnej praxe sa musí pri posudzovaní podmienky odporovania porovnať hodnota
majetku úpadcu pred a po vykonaní odporovaného právneho úkonu vo vzťahu k všetkým pohľadávkam
veriteľa úpadcu, ktoré v tom čase existovali (v tomto smere žalobca odkázal na názory doktríny,
vyjadrené v komentároch k cit. zákonu). Následne sa musí zistiť, či sa po vykonaní odporovaného
právneho úkonu zmenila hodnota majetku dlžníka, teda či tento bude postačovať na úplné uspokojenie

pohľadávok veriteľov, k čomu žalobca odkázal na judikatúru krajských súdov. Zároveň namietol, že
dôkazmi pripojenými k žalobe bolo jasne preukázané, že už pri uzatvorení spornej kúpnej zmluvy z 25.
januára 2012 bol úpadca v úpadku, pretože evidoval podľa účtovej závierky ku koncu predošlého roka
(31. decembra 2011) záväzky v celkovej výške 414.178 € a majetok vo výške 343,660 €. Na 100 %-
né uspokojenie jeho záväzkov teda chýbalo krytie majetkom v hodnote 70.518 €, no napriek tomu bola

zavretá sporná kúpna zmluva na oba byty, v dôsledku ktorej sa opäť zmenšil majetok úpadcu o rozdiel
medzi ich trhovou hodnotou 108.000 € a protihodnotou získanou úpadcom 10.000 €, teda o 98.000 €.
Tým došlo k ukráteniu všetkých veriteľovi úpadcu, medzi nimi aj spoločnosti BTS Nitra, s.r.o., prihlásenej
do konkurzu.

5. Žalovaní sa k podanému odvolaniu doručenému im do vlastných rúk 21. júna 2017 nevyjadrili.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako
aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo
potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p.

a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať
z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav
reprodukovaný v odseku 2 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa

názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade
s § 191 C. s. p. Jednotlivé skutkové zistenia sú v podstate len reprodukciami listín, voči ktorým strany
nemali námietky, a medzi stranami v podstate ani nebol sporný. Žalovaní počas celého konania vôbec
nepopreli skutkové tvrdenia žalobcu, že k 25. januáru aj 1. februáru 2012 boli manželmi, ani skutkovétvrdenie, že trhová hodnota sporných bytov je 108.000 €. V dôsledku toho sa tieto skutkové zistenia
považujú podľa § 151 ods. 1 C. s. p. za nesporné aj v odvolacom konaní a odvolací súd z nich musí
vychádzať, pretože popretie skutkových tvrdení protistrany je jedným z prostriedkov procesnej obrany v

zmysle § 149 C. s. p., vzťahuje sa na naň zákonná koncentrácia konania podľa § 154 C. s. p. Žalovaní
ho tak mohli poprieť len do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, čo neurobili. Podľa § 366 C.
s. p. potom prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno uplatniť len v odvolaní, resp. podľa § 373 ods. 4 C. s. p. ešte v lehote na vyjadrenie
k odvolaniu. Na prostriedky procesného útoku a obrany uplatnené po uplynutí týchto lehôt nemožno

vôbec prihliadať. V prerokúvanej veci bolo odvolanie žalovaným riadne doručené s výzvou na vyjadrenie
v lehote 10 dní, ani v tejto lehote žiadne ďalšie prostriedky procesnej obrany (napr. popretie tvrdenej
hodnoty oboch bytov) neuplatnili.

8. V prerokúvanej veci žalobca ako správca odporuje právnemu úkonu úpadcu - kúpnej zmluve z 25.
januára 2012 so žalovanými ako kupujúcimi, pričom svoju žalobu zakladá na § 60 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.

z. o konkurze a reštrukturalizácii (v znení účinnom do 31. decembra 2015, keďže konkurz bol vyhlásený
v roku 2015, porov. § 206c cit. zák.). Podľa § 60 ods. 1 cit. zák. možno odporovať tiež každému
právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ukracujúci právny úkon), ak bol urobený s
úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Zároveň podľa § 57 ods. 4 cit. zák. platí, že odporovať možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý

ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Súd prvej inštancie založil
svoj zamietajúci rozsudok v podstate na právnej úvahe, že predpokladom odporovateľnosti podľa § 57
ods. 4 a § 60 ods. 1 cit. Zák. je to, aby celková hodnota majetku úpadcu po vykonaní odporovaného
právneho úkonu bola nižšia ako (zrejme) súčet pohľadávok existujúcich v čase tohto úkonu a zároveň
prihlásenýchnáslednedokonkurzu.Podľaodvolaciehosúduvšakužtentovýkladcitovanýchustanovení

zák. č. 7/2005 Z. z. nie je v súlade s existujúcou judikatúrou a už preto nie je správny.

9. Problematika predpokladov odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 cit. zák. bola riešená okrem iného
v publikovanom judikáte R 33/2016. V tomto rozhodnutí bol (inak krajským súdom) vyslovený názor,
že pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že odporovaným úkonom došlo k

ukráteniu pohľadávok dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého
právneho úkonu. Predpokladom odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka,
čo predpokladá také zmenšenie hodnoty jeho majetku, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu
sa zníži uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza jedine vtedy, keď dlžník nemal ani pred
vykonaním odporovaného úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, ako

aj vtedy, keď dôjde k odporovaným právnym úkonom, k zníženiu hodnoty majetku dlžníka tak, že
zostávajúci majetok dlžníka nepostačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka. V uvedenom
rozhodnutí sa vyslovene upozorňuje na to, že správca mal v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka
pred účinnosťou spornej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka
uspokojovať. Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu súd z tohto pohľadu je

irelevantné, keďže po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa majetkové pomery dlžníka mohli do
vyhlásenia konkurzu rôznym spôsobom meniť, rovnako ako aj výška jeho záväzkov.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu už tento judikát preukazuje nesprávnosť právnych úvah súdu
prvej inštancie. Súd prvej inštancie totiž odmietol skúmať celkovú výšku záväzkov dlžníka ku dňu

účinnosti odporovaného právneho úkonu (t. j. k 1. februáru 2012) a posudzovať mieru zníženia možnosti
uspokojenia všetkých týchto záväzkov dlžníka, ale zameral sa len na otázku, či by z majetku dlžníka
bolo možné uspokojiť jednu konkrétnu pohľadávku v sume 288 €. Pri posudzovaní ukrátenia veriteľov
podľa zák. č. 7/2005 Z. z. je vždy potrebné skúmať pomer celkového majetku dlžníka pred a po účinnosti
napadnutéhoúkonuavýškujehozáväzkovpredapoúčinnostitohtoúkonu.Akdlžníkužpredvykonaním

tohto úkonu nemá dostatok majetku na uspokojenie majetku všetkých svojich veriteľov, predstavuje
úkon, ktorým sa uspokojenie veriteľov ešte zmenší, ďalšie ukrátenie ich pohľadávok, a to ukrátenie v
takom rozsahu, v akom sa znížením majetku zníži potenciálna kvóta uspokojenia týchto pohľadávok
v konkurze. Je nelogické a celkom proti zmyslu inštitútu odporovateľnosti právnym úkonom zaoberať
sa tým, či celkový majetok dlžníka postačuje na uspokojenie jednej konkrétnej pohľadávky veriteľa

dlžníka. Takáto úvaha by totiž viedla k tomu, že pokiaľ by úpadca mal iba veriteľov s pohľadávkami,
ktoré sú každá jednotlivo nižšia než hodnota jeho majetku, nebolo by nikdy možné dospieť k záveru
o ukrátení týchto pohľadávok, pretože zostávajúci majetok by vždy stačil na uspokojenie každej z
týchto pohľadávok jednotlivo. Zároveň by však bolo celkom zrejmé, že pokiaľ súčet týchto pohľadávokprevyšuje hodnotu majetku úpadcu, tento majetok jednoducho nepostačuje na ich uspokojenie v celosti.
Pokiaľ by sa teda všetci veritelia dlžníka domáhali uspokojenia týchto pohľadávok, nemal by dlžník
dostatok majetku uspokojiť pohľadávky ich všetkých, takže minimálne niektorí z nich by zostali celkom

alebo sčasti neuspokojení, a to práve v dôsledku takéhoto úkonu dlžníka. Dlžník by bol totiž v takej
situácii postavený pred voľbu, či by uspokojil všetkých veriteľov pomerne, čím by zostala neuspokojená
časť pohľadávky každého jedného veriteľa, alebo by uspokojil niektorých veriteľov v celosti a niektorých
vôbec, čím by zase zostali ukrátené ich pohľadávky. V obidvoch prípadoch by teda dôsledkom úkonu
dlžníka bol zníženie miery uspokojenia veriteľov, teda ich ukrátenie. Právna konštrukcia, z ktorej ale

vyšiel súd prvej inštancie, by však napriek tomu viedla k celkom nelogickému záveru, že k ich ukráteniu
nedošlo.

11. Už vzhľadom na všetky uvedené úvahy teda v prerokúvanej veci možno vychádzať z citovanej
judikatúry a ustanovenia § 60 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z. vykladať tak, že
odporovacia žaloba môže byť úspešná vtedy, ak dôsledkom odporovaného právneho úkonu je zníženie

miery uspokojenia (ukrátenie) pohľadávok voči úpadcovi existujúcich v čase účinnosti tohto úkonu,
a toto ukrátenie sa prejaví aj v konkurze tým, že takáto pohľadávka v ňom zostane neuspokojená
minimálne v časti. V tu prerokúvanej veci zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu celkom
zreteľne vyplýva, že úpadca v účtovnej závierke k 31. decembru 2011 vykazoval záväzky vo výške
414.178 € a majetok v hodnote 343.660 €. Podľa odvolacieho súdu neprekáža, že tieto údaje sú k 31.

decembru 2011, pretože žalovaní nedokázali za obdobie do 25. januára 2012 resp. 1. februára 2012
(čas urobenia, resp. účinnosti odporovaného úkonu) také zásadné zmeny v majetkovej situácii úpadcu,
že by hodnota majetku bola zrazu vyššia než suma záväzkov. Vzhľadom na to možno podľa odvolacieho
súdu vychádzať z toho, že tak výška záväzkov, ako aj hodnota majetku bola približne v rovnakej výške
aj ku dňu urobenia resp. účinnosti napadnutého právneho úkonu. Z týchto údajov je preto zrejmé, že

už v čase urobenia tohto úkonu postačoval majetok úpadcu len na krytie približne 83 % záväzkov. Zo
zisteného skutkového stavu ďalej vyplýva, že 25. januára 2012 úpadca ako predávajúci a žalovaní ako
kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou sa úpadca zbavil ďalšieho svojho majetku v hodnote približne
108.000 € za cenu 10.000 €. Uvedenou operáciou tak došlo k zníženiu majetku úpadcu o 108.000 €
(všeobecnú hodnotu predávaných bytov) a zároveň k jeho zvýšeniu o sumu 10.000 €, teda o kúpnu cenu

týchto bytov. Celkove teda došlo k zníženiu majetku úpadcu minimálne o 98.000 € na sumu 245.660
€. Pri nezmenenej výške záväzkov 414.178 € by to znamenalo, že miera uspokojenia veriteľov úpadcu
kleslana59,3%.Jetedazrejmé,ževpriamejpríčinnejsúvislostistoutokúpnouzmluvoudošlokpoklesu
miery uspokojenia veriteľov úpadcu o približne (83 - 59 % =) 24 %. Zo zisteného skutkového stavu tiež
vyplýva, že v tomto čase bola veriteľom úpadcu spoločnosť BTS Nitra, s.r.o., so splatnou pohľadávkou

minimálne vo výške 288 €. Podľa odvolacieho súdu je potom celkom zrejmé, že týmto úkonom došlo
aj k zníženiu miery uspokojenia pohľadávky tejto spoločnosti z 83 % na 59 %, takže ani pohľadávka
tejto spoločnosti by nebola uspokojená celá, čím je podľa odvolacieho súdu jasne preukázané splnenie
podmienky, že odporovaný úkon ukracuje veriteľov úpadcu v zmysle § 60 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z.

12. Takisto zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že pohľadávka tejto spoločnosti nikdy v medziobdobí
od 25. januára 2012 až do vyhlásenia konkurzu uspokojená nebola a táto spoločnosť si ju práve kvôli
tomu do konkurzu prihlásila. V tomto konkurze sú podľa zisteného skutkového stavu nateraz evidované
pohľadávky vo výške 416.574,17 € a do súpisu všeobecnej podstaty je zapísaný majetok v hodnote
44.586,37 €. Je teda takisto zrejmé, že aj pokiaľ by sa podarilo speňažiť majetok vo všeobecnej podstate

za jeho súpisovú hodnotu, predstavovala by konkurzná kvóta (miera uspokojenia veriteľov všeobecnej
podstaty bez zohľadnenia protipodstatových pohľadávok) len (44568,37 : 416574,17 =) 10,7 %, takže
aj prihlásená pohľadávka spoločnosti BTS Nitra, s.r.o., by mohla byť uspokojená len v tejto kvóte.
Pokiaľ by úpadca neurobil odporovaný právny úkon, mohla by byť hodnota majetku vo všeobecnej
podstate vyššia o sumu 98.000 €, teda o rozdiel medzi trhovou hodnotou a kúpnou cenou dvoch

sporných bytov. Vychádzajúc zo súpisových hodnôt zvyšného majetku by v takom prípade celková
hodnota majetku vo všeobecnej podstate predstavovala (44586,37 + 98000 =) 142.586,37 €, čo by
pri nezmenenej výške prihlásených pohľadávok znamenalo konkurznú kvótu (142586,37 : 416574,17
=) 34,2 %. Je teda zrejmé, že ak by nebolo došlo k napadnutému právnemu úkonu, zvýšila by sa
miera uspokojenia všetkých prihlásených pohľadávok o 14 percentuálnych bodov, čo by znamenalo, že

rovnakobysazvýšilamierauspokojeniapohľadávkyspoločnostiBTSNitra,s.r.o.Nazákladeuvedeného
tak podľa odvolacieho súdu celkom zjavne možno uzavrieť, že kúpnou zmluvou z 25.januára 2012 došlo
k ukráteniu uspokojenia pohľadávky prihláseného veriteľa - spoločnosti BTS Nitra, s.r.o., čím je naplnená
aj podmienka tzv. konkrétneho ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z. Táto pohľadávka pritomexistovala už v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu; už v tomto čase bola spoločnosť BTS
Nitra, s.r.o., ukrátená na tejto pohľadávke práve preto, že ani v tom čase majetok úpadcu nepostačoval
na uspokojenie všetkých pohľadávok úpadcu, teda ani tejto pohľadávky.

13. Na základe uvedeného tak odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok spočíva na
nesprávnom právnom posúdení predpokladu ukrátenia veriteľov v zmysle § 60 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.
z., ako aj ukrátenia uspokojenia prihláseného veriteľa v zmysle § 57 ods. 4 cit. zák. Podľa odvolacieho
súdu sú totiž obe cit. podmienky ukrátenia v prerokúvanej veci splnené, ako bolo odôvodnené vyššie. Z

ustanovenia § 60 ods. 1 cit. zák. však vyplýva ďalšia podmienka odporovateľnosti, a to úmysel úpadcu
ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle. Podľa § 60 ods. 2 cit. zák. sa však taký
úmysel, ako aj vedomosť druhej strany predpokladá, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby
spriaznenejsdlžníkom(úpadcom).Vprerokúvanejvecijeúpadcomspoločnosťsručenímobmedzeným,
teda právnická osoba (§ 56 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005
Z. z. je spriaznenou osobou právnickej osoby jej štatutárny orgán a podľa písm. d) tohto odseku aj blízka

osoba tohto štatutárneho orgánu, teda medzi iným aj jej manžel (§ 116 časť vety pred bodkočiarkou
Občianskeho zákonníka). V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný v
1./ bol k 25. januáru 2012 konateľom úpadcu, teda jeho štatutárnym orgánom (§ 133 Obchodného
zákonníka), a žalovaná 2./ bola manželkou žalovaného 1./, teda blízkou osobou štatutárneho orgánu
úpadcu. Žalovaní tak boli v danom čase v zmysle cit. ustanovení § 9 zák. č. 7/2005 Z. z. spriaznenými

osobami úpadcu, takže úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov pri uzatvorení spornej kúpnej zmluvy z
25. januára 2012, ako aj vedomosť oboch žalovaných o tomto úmysle sa prepokladala. Podľa § 192
C. s. p. sa potom táto skutočnosť (úmysel úpadcu a vedomosť žalovaných) považovala v konaní za
preukázanú, ak nevyšiel najavo opak. Opak však podľa zisteného skutkového stavu najavo nevyšiel
a žalovaní počas celého konania netvrdili žiadne skutočnosti, ktoré by túto domnienku vyvracali, ani

nepodopreli svoje tvrdenia dôkazmi, hoci im takáto povinnosť výslovne vyplývala z čl. 8 základných
princípov C. s. p.

14. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že všetky zákonné podmienky podľa § 60 ods.
1 a 2, ako aj podľa § 57 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z. boli splnené, keď konkurzné konanie bolo voči

úpadcovi začaté s účinkami k 24. júlu 2015 a odporovaná zmluva bola podpísaná 25. januára 2012,
je splnená aj podmienka, že odporovaný úkon musel byť urobený počas piatich rokov pred začatím
konkurzného konania (teda najskôr 24. júla 2010). Podobne nie je sporné, že konkurz bol vyhlásený s
účinkami podľa § 23 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. k 6. augustu 2015 a odporovacia žaloba bola na súde
podaná 31. mája 2016, teda celkom zjavne v jednoročnej prepadnej lehote podľa § 57 ods. 2 cit. zák.

Pretože odporovaná kúpna zmluva bola urobená so žalovanými ako kupujúcimi, sú podľa § 62 ods. 1
cit. zák. pasívne legitimovaní v konaní o odporovacej žalobe. Z uvedených dôvodov sú tak naplnené
všetky zákonné podmienky pre uplatnenie odporovacieho práva žalobcu ako správcu podstaty úpadcu,
v dôsledku čoho je sporný právny úkon v konkurze neúčinný voči veriteľom podľa § 57 ods. 1 zák. č.
7/2005 Z. z. Podľa § 63 ods. 1 cit. zák. sú potom žalovaní povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do

dotknutejpodstatynáhraduzaobabytyvovýškerozdielumedzicenou,ktorúzanezaplatili,aichtrhovou
hodnotou, teda cenou, ktorú by boli zaplatili na to, aby túto kúpnu zmluvu nebolo možné považovať za
ukracujúci právny úkon; žalobca totiž nevyužil právo domáhať sa od nich vydania oboch bytov. Podľa
zisteného skutkového stavu je trhová hodnota oboch týchto bytov celkovo 108.000 €, žalovaní však
zaplatili úpadcovi len cenu 10.000 €, takže sú povinní doplatiť za ne peňažnú náhradu vo výške 98.000 €.

15. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená tak
v časti určenia neúčinnosti uvedenej kúpnej zmluvy, ako aj v časti zaviazania žalovaných na zaplatenie
98.000 €. Súd prvej inštancie nerozhodol vecne správne, ak žalobu zamietol, a tak nie sú splnené
podmienky § 387 C. s. p. na potvrdenie jeho rozsudku, ale ani podmienky § 389 C. s. p. na zrušenie

jeho rozsudku a odvolací súd tak podľa § 388 C. s. p. napadnutý vecne nesprávny rozsudok zmenil a
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

16. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla odvolaciemu súdu podľa § 396 ods. 2 C. s. p. povinnosť
rozhodnúť o trovách nielen odvolacieho ale aj prvoinštančného konania. Žalobca bol v konaní na oboch

inštanciachúspešný,pretomuodvolacísúdpodľa§255ods.1C.s.p.priznalnároknanáhraduvšetkých
trovprotineúspešnýmžalovaným,ktorýchpomerurčilzodpovedajúcokichpomerunažalovanomplnení
(spoločne a nerozdielne).17. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).