Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/234/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317214580
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4317214580.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Tomáš
Kušnír, proti žalovanej: M. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., S. XX/XX, o zaplatenie 425,35 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 29. januára 2017, č.
k. 5Csp/192/2017-68, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 29. 01. 2017, č. k. 5Csp/192/2017-68, zamietol žalobu a žalovanej
voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 52 ods. 1, 2, 4, § 457, § 497§ 524 ods. 1, 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 708 ods. 1, 2, § 709

ods. 1, § 710 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 1,
2, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, 2, 3, § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca podal na súde prvej inštancie žalobu, ktorou

sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 425,35 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 06. 2017 uzavretej medzi postupcom Slovenskou
sporiteľňou a ním mu bola postúpená pohľadávka voči žalovanej. Postupca - právny predchodca
žalobcu, uzatvoril so žalovanou dňa 19. 07. 2013 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli
všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné
prostriedky, pričom tá porušila svoje zmluvné povinnosti v dôsledku čoho jej vznikla povinnosť zaplatiť

v prospech právneho predchodcu žalobcu dlžnú sumu. Uzavretá zmluva obsahuje všetky znaky a
spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavuje sumu vo výške 425,35 eura a
pozostáva z istiny vo výške 341,66 eura, z riadneho úroku vo výške 30,44 eura, úroku z omeškania vo
výške 13,65 eura a poplatkov vo výške 39,60 eura.

4. Súd prvej inštancie doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami do vlastných rúk a v zmysle § 167 ods. 2
CSP ju vyzval, aby sa vyjadrila k podanej žalobe. Žalovaná sa k podanej žalobe v lehote určenej súdomnevyjadrila, a preto súd vzhľadom na skutočnosť, že hodnota sporu neprevyšuje sumu 1 000 eur, ide
o vec jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia medzi stranami sporu neboli sporné v
zmysle§219ods.3CSPvspojenís§297písm.b)CSPverejnevyhlásilrozsudokanenariaďovalvoveci

pojednávanie. Pri verejnom vyhlásení rozsudku nebol prítomný právny zástupca žalobcu a ani žalovaná.

5.1. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany sporu platným
spôsobom uzavreli zmluvu o osobnom účte zo dňa 19. 07. 2013, túto zmluvu uzatváral právny

predchodca žalobcu so žalovanou a jej obsah bol vopred pripravený právnym predchodcom žalobcu.
Žalovaná nemala možnosť ovplyvniť obsah takejto zmluvy. Súd prvej inštancie posúdil vzťah medzi
žalobcom (právnym predchodcom žalobcu) a žalovanou ako spotrebiteľský právny vzťah, preskúmal
opodstatnenosť nároku žalobcu a dospel k názoru, že nepreukázal dôvodnosť svojho uplatneného
nároku, pretože nepredložil žiadny listinný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že právnemu predchodcovi
žalobcu vznikla pohľadávka voči žalovanej z titulu povoleného prečerpania účtu. Z predložených

listinných dokladov nevyplýva, že žalovaná prečerpala finančné prostriedky z účtu, ktorý jej viedol právny
predchodca žalobcu a nebola preukázaná ani výška takéhoto prečerpania, obdobie čerpania finančných
prostriedkov, prípadne jednotlivé úhrady zo strany žalovanej ako aj prehľad ďalších platobných operácií
v súvislosti s uzavretou zmluvou o osobnom účte. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o vzniku
a existencii pohľadávky, ktorá mu mala byť postúpená jeho právnym predchodcom, pretože samotná

zmluvaoosobnomúčte,resp.inélistinnédokladyjednoznačnenepreukazujútvrdeniažalobcuvpodanej
žalobe.

5.2. Ďalej súd poukázal na to, že aj keby takáto pohľadávka právneho predchodcu žalobcu existovala,
súd musel skúmať, či pohľadávka bola platným spôsobom postúpená na žalobcu, a to z dôvodu,

že právny predchodca žalobcu je banka a na postúpenie pohľadávky takouto finančnou inštitúciou sa
okrem všeobecných ustanovení o postúpení pohľadávok, ktoré upravuje § 524 a nasl. OZ vzťahujú
aj ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V konaní však nebolo preukázané,
že banka účinným spôsobom doručila takúto výzvu žalovanej, preto súd považoval celé postúpenie
pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu na žalobcu za neplatný právny úkon, ktorý je v

rozpore so zákonom o bankách, a preto v zmysle § 39 OZ je neplatný. Keďže nedošlo k platnému
postúpeniu pohľadávky, žalobca by aj v prípade existencie pohľadávky, ktorú nepreukázal, nebol aktívne
legitimovaný na podanie žaloby a nemohol si uplatňovať v súdnom konaní voči žalovanej nárok z takejto
pohľadávky. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu voči žalovanej v celom rozsahu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že hoci mala žalovaná v konaní úspech,
náhradu trov konania jej súd voči žalobcovi nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na § 297 písm. b) CSP v
nadväznosti na ktorý konštatoval, že ak sú skutkové tvrdenia sporné, resp. súd nemá určité skutočnosti
za preukázané, nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) CSP,

t. j. bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutie súdu vzhľadom k uvedenému považuje za nesprávne,
vychádzajúce z nesprávneho právneho postupu. Je zrejmé, že súd nie je povinný žalobcu vyzývať na
doplnenie dokazovania, avšak treba rešpektovať zákonné ustanovenia a nie je možné vo veci rozhodnúť
a žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom je možné doplniť
dokazovanie zo strany oboch strán sporu. Ďalej poukázal na § 171 ods. 1 CSP a § 181 ods. 2 CSP.

Súd prvej inštancie nevyslovil svoj právny názor, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako
spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov, ktoré by vyvrátili alebo potvrdili tvrdené
skutočnosti. Na základe toho súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože tento nemal
možnosť získať vedomosť o vnímaní uvedenej rozhodujúcej skutočnosti súdom ako spornej a zároveň
dôvod na označenie ďalších dôkazov. Ak by súd nariadil pojednávanie, žalobca by špecifikoval svoj

nárok a zároveň by odstránil, resp. vysvetlil súdom vytknuté nezrovnalosti. Pre úplnosť poukázal na §
151 ods. 1 CSP.8. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku z hľadiska jeho vecnej
správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP okrem iného najskôr posudzoval, či odvolanie bolo podané v

zákonnej lehote na podanie odvolania, či odvolanie podala oprávnená osoba, či je odvolanie prípustné
a či obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti.

9. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 362 ods. 2 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

Podľa § 362 ods. 3 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa
odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania.
Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne
poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia

rozhodnutia.

Podľa § 362 ods. 4 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto,
že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj
vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania.

Podľa § 117 CSP, lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu.

Podľa § 121 ods. 1 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov
a rokov.

Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je

posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

10. Odvolací súd poznamenáva, že včasnosť podania odvolania je jednou z objektívnych podmienok
na to, aby odvolanie vyvolalo zamýšľané právne následky. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia. Odvolacia lehota je zákonnou lehotou, teda ju nemožno predĺžiť ani skrátiť, a to
ani dohodou strán, ani rozhodnutím súdu. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď

nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného
pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v
posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho
doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie, urobené elektronickými prostriedkami, doručené súdu mimo
pracovnéhočasu.Prezačatieplynutiaodvolacejlehotyjerozhodujúcedoručenierozhodnutia.Odvolanie

sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je však podané včas aj vtedy, ak bolo
podané v lehote na príslušnom odvolacom súde. Pri nesprávnom poučení súdu o lehote na podanie
odvolania alebo pri nesprávnom poučení o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie
do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na
nepríslušnom súde v dôsledku nesprávneho poučenia o súde príslušnom na podanie odvolania, ako aj

vtedy, ak rozhodnutie vôbec neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania.

11. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu v danej veci zistil, že napadnutý rozsudok bol doručený
právnemu zástupcovi žalobcu dňa 13. marca 2018. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania muzačala plynúť od 14. marca 2018 a skončila dňom 28. marca 2018, ktorý pripadol na stredu, preto v
zmysle § 121 ods. 5 druhá veta CSP bol tento deň aj posledným dňom lehoty na podanie odvolania
osobne na súde, na poštovú prepravu alebo elektronickou formou. Žalobca podal odvolanie elektronicky

dňa 29. marca 2018, ako to vyplýva zo zoznamu prijatých spisov z eŽaloby, elektronickej doručenky a
správy o výsledku overenia kvalifikovaného elektronického podpisu (KEP), teda jeden deň po uplynutí
zákonnej lehoty na podanie odvolania. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v predmetnom
konaní nerozhoduje odvolací súd o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku podaného
odvolania, pretože toto odvolanie v dôsledku márneho uplynutia odvolacej lehoty na podanie odvolania

žalobcu podľa § 386 písm. a/ CSP odmietol.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu ako odvolanie podané oneskorene
odmietol podľa § 386 písm. a/ CSP a nemohol sa už zaoberať dôvodmi odvolania ani vecnou
správnosťou napadnutého rozhodnutia.

13. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

15.Otrováchodvolaciehokonaniasúdrozhodol vzmysle§396ods.1CSPvspojenís§256ods.1CSP
(acontrario)zapoužitiapravidlapodľa Čl.4CSPtak,ževzhľadomnaodmietnutieodvolaniažalobcu,ide
o procesné zavinenie odmietnutia jeho oneskorene podaného odvolania, preto má protistrana - žalovaná
podľa § 256 ods. 1 CSP, nárok na priznanie náhrady trov odvolacieho konania.

16.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1vspojenís§
256 ods. 1 tak, že procesne úspešnej žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).