Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315201496
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315201496.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: O. družstvo Humenné, so
sídlom v Humennom, na ulici Laboreckej č. 1896/58, právne zastúpeného JUDr. Tatianou Andrejcovou,
advokátkou, so sídlom v Humennom, na ulici Laboreckej č. 1896/58, proti žalovanému: H.. X. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Z. na ulici R. č. 8, právne zastúpenému X.. Bernardom Medárom,
advokátom, so sídlom v Humennom, na ulici Dubovej č. 4, o zaplatenie sumy 5006,79 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 28.11.2017
č. k. 11C/69/2015 - 238 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5006,79 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania Žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Konanie o vzájomnej žalobe zastavil. Žalovanému v konaní
o vzájomnej žalobe priznal vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Návrh na
prerušenie konania zamietol.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom a prenajímateľom
družstevného bytu č. XX nachádzajúceho sa na ulici R. č. X v Z.. G. sa na základe rozhodnutia o
pridelení bytu a zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu stal užívateľom tohto bytu, pričom tento
vzťah súd prvej inštancie považoval za vzťah nájomný. Nájomný vzťah skončil uplynutím výpovednej
lehoty dňa 30.9.2008 a žalovaný od 1.10.2008 užíva družstevný byt bez právneho dôvodu.

3. Výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného za obdobie od 1.1.2013 do 31.1.2015
dosiahla sumu 5.006,79 eur a bola vypočítaná na základe žalobcom predložených platobných výmerov.

4. Podľa ust. § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený
jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a zmeniť ďalšie
podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. V zmysle komentára k tomuto

ustanoveniu v prípade nájmu družstevných bytov platí naďalej princíp nákladového typu nájomného.
Jeho výška sa určuje tak, aby nájomné krylo všetky náklady spojené s prevádzkou a správou
družstevnéhobytovéhofondu.Pravidláaspôsobstanoveniavýškynájomnéhosúupravenévstanovách.5. Podľa článku 10 ods. 2 písm. c) stanov žalobcu je člen družstva povinný platiť nájomné za užívanie
družstevného bytu a úhradu za plnenia poskytované s užívaním alebo zálohy na ne v termíne do 25.
dňa predchádzajúceho mesiaca. Pre družstevné byty platí zásada nákladového typu nájomného, aby vo

všetkých družstevných bytoch nájomné pokrývalo výdavky spojené s prevádzkou a správou bytového
fondu a umorenie poskytnutého úveru. Výšku nájomného stanovuje predstavenstvo.

6. Predstavenstvo v zmysle článku 45 ods. 7 písm. d) stanov určuje výšku úhrady za užívanie bytu a
za poskytované služby.

7. V zmysle článku 60 ods. 1 a ods. 3 stanov rezerva na údržbu a opravy bytového fondu sa tvorí
pravidelnými príspevkami nájomcov a vlastníkov bytov vo výške určenej predstavenstvom družstva.
Prostriedky rezervy na údržbu a opravy bytového fondu sa používajú na financovanie opráv, údržby a
modernizácie, rekonštrukcie, prípadne na financovanie investícii v bytových domoch.

8. Žalobca uplatnil voči žalovanému bezdôvodné obohatenie vo výške určenej podľa mesačných
predpisov úhrad v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami.

9. Žalovaný v období od 1.1.2013 do 31.1.2015 užíval byt vo vlastníctve žalobcu v plnom rozsahu
bez právneho dôvodu, keďže došlo už v minulosti ku skončeniu nájomného vzťahu výpoveďou. Nárok

žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa tak považoval v celom rozsahu za opodstatnený a to
aj pokiaľ ide o spôsob výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia.

10. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným, v súvislosti s ňou sa poukázalo na ust. § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

11. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúci nákladom za služby poskytované
žalovanému s užívaním bytu mohol žalobca uplatniť na súde až po zistení výšky skutočných nákladov

pripadajúcich na jednotlivých užívateľov bytov, teda po uplynutí zúčtovacieho obdobia a vykonaní
vyúčtovania. Žalobca ako správca bytového domu bol analogicky podľa ustanovenia § 8a zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov povinný predložiť žalovanému vyúčtovanie do
31.mája. Žaloba bola podaná dňa 13.2.2015 teda v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Námietka
premlčania sa preto považovala za neopodstatnenú.

12. Žalobca preukázal oprávnenosť a opodstatnenosť nároku uplatneného v tomto konaní. Žalovaný
napriek poskytnutej lehote na vyjadrenie k žalobe nerozporoval jednotlivé predpisy o výške úhrad, ale
tvrdil, že ich neuznáva čo do základu. Takisto sa bránil tým, že by nemal prispievať do fondu úprav a
opráv, s čím však nemožno súhlasiť, pretože v konaní bolo nesporne preukázané užívanie bytu v plnom

rozsahu zo strany žalovaného bez právneho dôvodu a aj v súlade s princípmi spravodlivého rozhodnutia
mal súd prvej inštancie za to, že nárok tak, ako bol uplatnený zo strany žalobcu voči žalovanému, je
uplatnený v súlade so zákonom.

13. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti rozsudku.

14. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 CSP.

15. Po začatí konania žalovaný podal vo veci vzájomnú žalobu, ktorú následne zobral späť. Pri

rozhodovaní o trovách konania súvisiacich s podanou vzájomnou žalobou sa vychádzalo z ust. § 256
ods. 1 CSP.

16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol napadnuté
rozhodnutie zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozsudok zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie je svojvoľné a
arbitrárne,nakoľkojenedostatočneodôvodnené.Žalobcanepreukázal,žemedzinímažalovanýmdošlo
k zmene nájomnej zmluvy na sumy žalobcom jednostranne zvýšene ohľadom nájomného a úhrady za
služby spojené s užívaním bytu. Rovnako nešpecifikoval položkovite čo tvorí predmet bezdôvodnéhoobohatenia a preto je uplatnený nárok fiktívny a neopodstatnený. Tento údajný nárok žalobcu je
premlčaný. Súd prvej inštancie bol povinný skúmať existenciu nájomnej zmluvy medzi stranami sporu,
keďžeotázkanájomnéhovzťahukbytujeesenciálnouotázkou.Žalobcamalpredložiťnájomnúzmluvu,z

ktorej by vyplývala povinnosť platiť pre žalovaného do fondu opráv a údržby bytového domu. V nájomnej
zmluve to takto dojednané nebolo, a to ani pokiaľ ide o predpis mesačných úhrad. Ide o jednostranný
právny úkon žalobcu a ak by mal podľa toho žalovaný platiť, tak by musel aj žalovaný odsúhlasiť tento
mesačný predpis lebo je to zmena nájomnej zmluvy. Žalovaný nenamieta platnosť stanov bytového
družstva a ani oprávnenie predstavenstva bytového družstva rozhodnúť o výške úhrad, ale má za to, že

takáto úhrada musí byť odsúhlasená po vzájomnej dohode v nájomnej zmluve aj so žalovaným.

17. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

18. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie

žalovaného nie je opodstatnené.

19. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenia rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

20. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej žalobca je vlastníkom družstevného bytu č. XX nachádzajúceho sa v Z. na ulici R. č. 8. Žalovaný
tento byt nadobudol do užívania na základe rozhodnutia o pridelení bytu a zápisnice o dohode o

odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 16.11.1984.

21. Podľa ust. § 154 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase vydania rozhodnutia a
spísania zápisnice, rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným
orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými

týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí
bytu. Členovi stavebného bytového družstva vznikne splatením členského podielu právo, aby mu bol
orgánom družstva pridelený do osobného užívania družstevný byt.

22. V zmysle ust. § 155 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase vydania rozhodnutia

a spísania zápisnice, právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi
organizáciou a občanom. O dohode o odovzdaní a prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten,
kto konal za organizáciu a občan, ktorý s organizáciou dohodu uzavrel. V zápisnici musia byť najmä
uvedené rozhodnutie o pridelení bytu, predmet a rozsah práva užívať byt včítane jeho príslušenstva,
určená výška úhrady za užívanie a za služby, prípadne uvedený spôsob určenia úhrady a popísaný stav

bytu. Organizácia je povinná vydať občanovi odpis zo zápisnice.

23. Podľa obsahu zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu v čase uzavretia tejto dohody
žalovaný žil so svojou manželkou v dôsledku čoho obom manželom v súlade s ust. § 175 ods. 1, ods. 2
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia a spísania zápisnice vzniklo právo

spoločného užívania bytu. Následne sa toto právo spoločného užívania transformovalo na spoločný
nájom ustanovením § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia sa právo
spoločného užívania bytu zmenilo s účinnosťou od 1.1.1992 na spoločný nájom.

24. Rovnako je nepochybné, že z dôvodu neplnenia si povinností bola žalovanému a jeho manželke

daná výpoveď z nájmu bytu v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Výpovedná
lehota uplynula dňa 30.9.2008 a žalovaný od 1.10.2008 užíva byt bez právneho dôvodu. Preto je nárok
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia daný.

25. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia je len spravodlivé a logické, aby táto vychádzala z

výšky nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu pri riadnom priebehu udalostí, teda
za situácie, ak by žalovaný mal so žalobcom riadne uzatvorenú zmluvu o nájme.26. V tejto súvislosti je právne významne ust. § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia,
ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia

poskytované s užívaním bytu a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny
predpis.

27.Totoustanovenieplatíprevšetkynájmybytovokremnájmovdružstevnýchbytov.Predružstevnébyty

platí zásada takzvaného nákladového typu nájomného, aby vo všetkých družstevných bytoch nájomné
pokrývalo výdavky spojené s prevádzkou a správou bytového fondu. Pri družstevných bytoch platia na
určenie nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu stanovy príslušného bytového
družstva.

28. Zo stanov žalobcu vyplýva, že výšku nájomného a výšku úhrady za užívanie bytu a za poskytované

služby určuje predstavenstvo družstva. Predstavenstvom družstva učená výška úhrad teda nemusí byť
odsúhlasená po vzájomnej dohode v nájomnej zmluve. Navyše v prípade žalovaného takýto postup
ani v teoretickej rovine nie je možný nakoľko predmetom konania nie je nárok vyplývajúci z nájomného
vzťahu, ale nárok z bezdôvodného obohatenia upravený v ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

29. Vo veci nie je možné sa stotožniť s argumentáciou poukazujúcou na svojvoľnosť a arbitrárnosť
napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre
ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené,
respektíve ústavne nekonformné, pretože pri výklade a aplikácii zákonných predpisov sa prvoinštančný
súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva z judikatúry

ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

30. Náležitým spôsobom bola vyhodnotená i námietka premlčania vznesená žalovaným. Podľa ust. §

107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

31. Žalobcom predložené mesačné predpisy úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu, z ktorých sa

pri posudzovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzalo, nepreukazujú skutočnú výšku nákladov
vzniknutých v súvislosti s užívaním bytu. Žalobca výšku týchto skutočných nákladov mohol zistiť až po
uplynutí zúčtovacieho obdobia a vykonaní vyúčtovania. Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v ust. § 8a ukladá žalobcovi ako správcovi povinnosť vykonať vyúčtovanie do
31.mája nasledujúceho roka. Vyúčtovanie za rok 2013 tak mohlo byť vykonané do 31.5.2014. Žaloba

na súde bola podaná dňa 13.2.2015 a preto nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za
rok 2013, či nasledujúce roky, premlčaný nie je.

32. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

33. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o výške náhrady
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

34. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).