Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. máj 2017

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4Er/1102/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311205869
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: PhDr. JUDr. Silvio Boleček, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2017:6311205869.4

Uznesenie

U Z N E S E N I E

Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, práv. zast. Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnému P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. Z. XXX/XX, U., právne zast. L.. P. X.,
advokátom, so sídlom U. XXX/XX, V. o vymoženie povinnosti zaplatiť 1.050,87 Eur s príslušenstvom,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu
Bratislava, Záhradnícka 60, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súdny exekútor m á voči oprávnenému nárok na náhrada trov konania v plnom rozsahu.

III. Povinný m á voči oprávnenému nárok na náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
horeuvedených oprávneného a povinného pre vymoženie istiny vo výške 1.050,87 Eur s príslušenstvom,
a to na základe exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 02886/11 zo dňa
09.05.2011.

2. Poverenie na vykonanie exekúcie súd udelil súdnemu exekútorovi dňa 22.09.2011.

3. Okresný súd Brezno uznesením č.k. 4Er/1102/2011-19 zo dňa 08.08.2016 rozhodol o pokračovaní
exekúcie proti povinnému v prospech oprávneného v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.

4. Proti rozhodnutiu podal povinný v zákonnej lehote odvolanie.

5. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE/564/2016-38 zo dňa 31.01.2017, tento
uznesenie uvedené v odseku 3. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a to, aby
preskúmal na aký účel boli povinnému skutočne poskytnuté finančné prostriedky.

6. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
"Exekučný poriadok"), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté

pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá preprideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené
podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Na základe uvedeného súd postupoval v zmysle Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.

8. V zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý bol do exekučného poriadku doplnený zákonom
č. 438/2015 Z.z., v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa
odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa §

39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo
dňa účinnosti tohto zákona.

9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je

povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

10. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a

ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa

1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

12. Súd v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici skúmal na aký účel boli poskytnuté

finančné prostriedky povinnému a tento uviedol, že finančné prostriedky nepoužil na podnikateľskú
činnosť, ale na zabezpečenie rodiny a udržanie chodu domácnosti, kúpil automatickú práčku v hodnote
269,- Eur a plynový sporák v hodnote 219,- Eur. Doklady o nákupe vzhľadom na uplynulý čas už nemá.
Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v tom smere, že dôkazné bremeno
ohľadne žiadosti a použitie finančných prostriedkov z úveru je na oprávnenom. Oprávnený k dvojitému

označeniu povinného uviedol IČOm a rodným číslom uviedol, že povinného takto označil pre prípad, ak
by povinný, ktorý je fyzickou osobou - podnikateľom, ukončil podnikateľskú činnosť. Ďalej poukázal na
to, že všetky údaje boli do zmluvy o úvere doplnené povinným a preto považuje rozhodnutie Krajského
súdu za nesprávne. Povinný sám slobodne určil, že si finančné prostriedky berie na výkon podnikania,
mal možnosť učiť aj iný účel. Rovnako za nesprávne považuje tvrdenie Krajského súdu o nemožnosti

jednoznačne a spoľahlivo ustáliť, že povinný uzatváral zmluvu ako nespotrebiteľský subjekt.

13. Vo všeobecnosti každá zmluva obsahuje ako svoju podstatnú náležitosť vymedzenie predmetu
zmluvy a označenie zmluvných strán. Preskúmaním zmluvy o úvere zo dňa 14.08.2009 súd z jej obsahu
zistil, že zmluvná strana dlžník je označená údajmi ako: Titul meno: Pavol, Priezvisko: Blaschke, Trvale

bytom ulica, číslo: Trosky 280/69, Mesto: Michalová, PSČ trval.: 97657, Rodné číslo: 700614/7511,
Číslo SL: EB 711030, Obchodné meno: Pavel Blaschke, IČO: 40 488 659, Miesto podnikania ulica,
číslo: Trosky 63, Mesto: Michalová, PSČ: 97657. Z uvedeného označenia je zrejmé, že dlžník je
v zmluve označený jednak údajmi ako obchodné meno, IČO, miesto podnikania. S poukazom na
ustanovenie § 47 ods. 2 živnostenského zákona, ide o údaje, ktoré je možné zistiť z osvedčenia o

živnostenskom oprávnení, resp. verejnej časti živnostenského registra. Avšak pokiaľ ide o údaje ako
číslo občianskeho preukazu a rodné číslo, tieto nie je možné zistiť z verejnej časti živnostenského
registra a ani z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Tieto údaje je možné zistiť len z občianskeho
preukazu, prípadne iných verejných listín, ktoré však svojho držiteľa neidentifikujú ako podnikateľa,
ale ako fyzickú osobu, občana SR. Zo znenia predmetnej zmluvy je zrejmé, že verejná listina (napr.

občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či
napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy
priamo zahrnuté. Zo znenia zmluvy je teda zrejmé, že označenie jednej zo zmluvných strán - dlžníka je
v zmluve duplicitné jednak údajmi, ktoré ho identifikujú ako podnikateľa vykonávajúceho podnikateľskúčinnosť na základe živnostenského oprávnenia a jednak údajmi, ktoré ho neidentifikujú ako podnikateľa
pri vykonávaní podnikateľskej činnosti, ale ako fyzickú osobu. V zmysle § 8 Obchodného zákonníka
vykonáva podnikateľ právne úkony pri podnikateľskej činnosti pod obchodným menom, v predmetnej

je však dlžník okrem už hore uvedených údajov označený nielen obchodným menom, ale aj menom a
priezviskom, tieto údaje sú vlastné iba fyzickým osobám. Na základe uvedeného možno podľa názoru
súdudospieťkzáveru,žezneniepredmetnejzmluvyoúvereuzatvorenejmedzioprávnenýmapovinným
v časti označenia zmluvných strán, konkrétne dlžníka, je duplicitné a nejednoznačné a ani výkladom
zmluvy nie je možné určiť, ktoré označenie dlžníka by malo mať prednosť, nakoľko nejde o vzťah

individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia oproti ustanoveniu obsiahnutému vo všeobecných
obchodných podmienkach. Z predmetnej zmluvy o úvere nie je možné vzhľadom na duplicitné označenie
dlžníka jednoznačne určiť, či povinný zmluvu uzavrel ako podnikateľ pod svojím obchodným menom a
IČO-maleboakofyzickáosobapodsvojimmenom,priezviskomarodnýmčíslom,atedaniejemožnéani
určiť či dlžníkovi vznikla povinnosť zo záväzkovoprávneho vzťahu ako podnikateľovi alebo ako fyzickej
osobe. Zo znenia zmluvy a jej grafickej úpravy je zrejmé, že predmetná zmluva o úvere je uzatvorená

na vopred predtlačenom formulári, ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti
opakovane,návrhzmluvyboltedavytvorenýveriteľomadlžníkknemulenpristúpil.Platítedavšeobecne
platnýprincíp,podľaktorého,aksúvzmluvepoužitéformulácieapojmy,ktorémožnovykladaťrozdielne,
javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto
princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacerý výklad a následne

v zlej viere využiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany (nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07). To, že dlžník v zmluve prehlásil, že úver mu bol poskytnutý na
výkon podnikania, neznamená, že by sa zaviazal, že pri plnení svojho záväzku zo zmluvy bude konať v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Vyhlásenie o účele poskytnutia finančných prostriedkov
nehovorí nič o tom, že by sa dlžník do budúcnosti pri plnení zmluvy (vrátení poskytnutých peňažných

prostriedkov a zaplatení úroku) zaväzoval konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a ani
mu takúto povinnosť nezakladá.

14. S ohľadom na uvedené súd z vykonaného dokazovania listinným dôkazom - zmluvou o úvere
uzatvorenou medzi oprávneným a povinným dňa 14.08.2009 mal za preukázané, že vzhľadom na

duplicitné označenie dlžníka v zmluve nie je možné určiť ani jednoznačne preukázať, kto bol účastníkom
uvedeného právneho vzťahu na strane dlžníka pri uzatváraní zmluvy, či fyzická osoba alebo podnikateľ
na základe živnostenského oprávnenia, pričom túto nejasnosť nie je možné s jasným logickým záverom
odstrániť ani výkladom zmluvy. Následne nie je možné určiť, či dlžník konal v rámci predmetu svojej
činnosti nielen pri uzatváraní zmluvy, ale aj pri jej plnení. Vyhlásenie o účele poskytnutia finančných

prostriedkov nepreukazuje konanie v rámci predmetu podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmluvy a ani
nepreukazuje, že poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníkom skutočne použité na účel, ktorý dlžník
pri uzatváraní zmluvy vyhlásil. Záväzok, ktorý by mu toto ukladal ako povinnosť, zo zmluvy o úvere
nevyplýva. Na základe už uvedených okolností uzatvárania zmluvy a obsahu zmluvy súd v predmetnej
veci nemal za preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi zmluvy,

nakoľko zo zmluvy nie je zrejmé, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je v zmysle legálnej definície podľa § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka osoba, ktorá nekoná pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, a naopak "nespotrebiteľom" je ten, kto pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu
svojejpodnikateľskejčinnosti.Spoukazomnavyššieuvedenéodôvodnenie,akoajspoukazomnanález

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 súd dospel k názoru, že zmluvu je potrebné vykladať v prospech
strany, ktorá návrh zmluvy nepripravila, teda dlžníka. Pokiaľ však nebol preukázaný jednoznačný záver
o nespotrebiteľskom charaktere predmetnej zmluvy o úvere, logicky nemožno vyvodiť z uvedeného
právneho a skutkového stavu iné závery ako také, že predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter
alebo ho môže mať. V prípade ak zmluva má spotrebiteľský charakter je situácia ohľadom aplikácie

ustanovení zmluvného spotrebiteľského práva jednoznačná. Z právnej úpravy obsiahnutej v § 52 až
§ 54 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že je logicky vylúčené, aby tá istá zmluva uzatvorená medzi
tými istými účastníkmi mala pre účely posudzovania neprijateľných podmienok spotrebiteľský a zároveň
aj nespotrebiteľský charakter. Pokiaľ by však zmluva mohla mať spotrebiteľský charakter (§ 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka), a teda existuje pochybnosť, zákonodarca uvedenú situáciu rieši ustanovením

§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.15. Nakoľko oprávnený nepreukázal, že by finančné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o úvere
boli poskytnuté povinnému ako nespotrebiteľovi a ani to, na aký účel boli skutočne poskytnuté. Súd
nemá jednoznačne za preukázané, že boli povinnému poskytnuté na účely podnikania a preto v danej

veci sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

16. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Súd vo veci s ohľadom na konečný výsledok, a to zastavenie exekúcie v plnom rozsahu, rozhodol
s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešný povinný má voči
neúspešnému oprávnenému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP) a po ich
vyčíslení povinným a súdnym exekútorom.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe (§ 125 ods. 3 CSP) treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý

ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Brezno, 5. mája 2017

JUDr. Silvio Boleček, PhD.
s u d c a