Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. júl 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/56/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811210587
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7811210587.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu Wüstenrot poisťovňa, a.s.,

Karadžičova 17, Bratislava 26, IČO: 31383408, zast. JUDr. Jaroslav Čollák, advokát, Floriánska 19,
Košice proti žalovanému J. LAMOTTA s.r.o., Hviezdoslavova 4, Rožňava, IČO: 36600750, zast. JUDr.
Ladislav Csákó, advokát, Hviezdoslavova 4, Rožňava, o zaplatenie 403,88 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 19.07.
2009 do zaplatenia zo sumy 403,88 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o

výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4C/56/2012 - 312 zo dňa 20.09. 2016 súd rozhodol tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi 403,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 19. 07.
2009 do zaplatenia, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi plnú
náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie.

3. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 3Co/155/2017 - 343 zo dňa 26.03. 2018 potvrdil rozsudok
vo výroku o zaplatení 403,88 Eur, zrušil rozsudok vo výroku o zaplatení príslušenstva z istiny vo výške
403,88 Eur v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov konania v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca v podaní zo dňa 25.06. 2018 uviedol, že listom zo dňa 24.03. 2009 vyzval žalovaného
na zaplatenie sumy vo výške 403,88 Eur v lehote 15 dní od doručenia predmetnej výzvy. Žalovaný

si predmetnú výzvu prevzal, no napriek jej obsahu pohľadávku neuhradil. V záujme predísť súdnemu
sporu napriek tomu, že už raz vyzval žalovaného na zaplatenie žalovaného nároku, vyzval žalovaného
opakovane a to výzvami zo dňa 22.04. 2009 a 23.06. 2009. Žalovaný napriek predmetným výzvam
odmietol dobrovoľne plniť uplatnený nárok, čím žalobca nemal inú možnosť, ako si uplatniť svoj
nárok na príslušnom súde. Porušením právnej povinnosti žalovaného vznikol medzi ním a žalobcom
osobitný záväzkový vzťah, na základe ktorého vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka. Keďže
žalovaný neuhradil žalobcovi pohľadávku riadne a včas, žalovaný sa dostal do omeškania a to najneskôr

momentom márneho uplynutia 15 dňovej lehoty na plnenie uvedenej žalobcom vo výzve zo dňa 24.03.
2009. Žalobca na prospech žalovaného si uplatnil úrok z omeškania až takmer po mesiaci od zaslania
poslednej výzvy adresovanej žalovanému zo dňa 23.06. 2009. Žalobca si uplatnil od žalovaného 9%
ročnýúrokzomeškaniazosumy 403,88Eurod19.07.2009dozaplatenia.Vzhľadomnavyššieuvedenénajmä na výzvy expedované žalovanému ( 24.03. 2009, 22.04. 2009, 23.06.2009) má za to, že nárok
na príslušenstvo istiny v podobe zákonného úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 403,88
Eur od 19.07. 20089 do zaplatenia je uplatnený dôvodne. Výzvy na zaplatenie žalovanej istiny priložil v

prílohe tohto vyjadrenia. Vzhľadom na uvedené navrhol súdu prvej inštancie, aby žalovaného zaviazal
na zaplatenie príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 403,88 Eur od 19.07.
2009 do zaplatenia a zároveň vzhľadom na plný úspech žalobcu v tomto spore, aby priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Žalovaný sa k tomuto podaniu nevyjadril.

6. Na pojednávaní dňa 19.07. 2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že čo sa týka príslušenstva
uplatneného nároku zotrváva na písomných vyjadreniach, ako aj na vyjadrení zo dňa 25.06. 2018 a
poukázal na to, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 19.07. 2009 nakoľko žalobca zasielal
tak ako bolo uvedené viaceré výzvy žalovanému s tým, že došla mu obálka z pošty, že si ju žalovaný

neprevzal, ktorej obsahom bola výzva na zaplatenie, pričom na obálke bol uvedený dátum 28.05.
2009 ako dátum prevzatia zásielky poštovým podnikom. Vychádzajúc z článku 11 ods. 1 Všeob. poist.
podmienok ak sa zásielka zasiela poisťovňou do vlastných rúk alebo doporučene, považuje sa za
doručenú 5 dňom odo dňa prevzatia zásielky odosielajúcim poštovým podnikom, ktorý je vyznačený
otlačkom pečiatky odosielajúceho poštového podniku. Vzhľadom na uvedené po uplynutí 5 dní po

pripočítaní ďalších 15 dní , ktoré boli uvedené vo výzve na plnenie si žalobca uplatnil úrok z omeškania
od 19.07. 2009. Na náhrade trov konania žalobca trval pričom má zato, že v konaní neboli splnené zo
strany žalovaného náležitosti dôvodov osobitného zreteľa, v zmysle ustanovenia § 257 CSP, pričom
poukázal na ich písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Navrhol, aby súd priznal žalobcovi úrok
z omeškania zo žalovanej istiny a to 9 % ročne odo dňa 19.07. 2009 do zaplatenia a žiadal nárok na

náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%. Predložil súdu Všeobecné poistné podmienky
pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo
fotokópii a doručenku o ktorej hovoril vo svojom prednese vo fotokópii.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 19.07. 2018 uviedol, že sa podrobne oboznámil

s rozsudkom KS Košice 3Co155/2017. Je teda zrejmé, že rozsudok súdu 1. inštancie zo dňa 20.09.
2016 už nadobudol právoplatnosť vo výroku o istine. Úlohou súdu je rozhodnúť len o príslušenstve
pohľadávky vrátane náhrady trov konania. Myslí si, že k tomuto odvolací súd sa bližšie nevyjadril,
konštatoval absenciu odôvodnenia, na všetkých námietkach, ktoré v konaní predniesol zotrval v celom
rozsahu a navrhol, aby súd rozhodol v prevyšujúcej časti konania v zmysle týchto námietok. Vzhľadom

na to, že žalovaná je obchodnou spoločnosťou, ktorá už roky nevyvíja žiadne aktivity, môžu ju nazvať
mŕtvou spoločnosťou, navrhol, aby súd túto skutočnosť vyhodnotil ako dôvod na nepriznanie náhrady
trov konania z dôvodov osobitného zreteľa, navrhol, aby v prípade úspechu žalobkyne nebolo priznané
právo na náhradu trov konania.

8. Podľa § 517 ods. 2/ Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

9. Podľa § 3 nar. zák.č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom k vzniku omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. V zmysle týchto zákonných ustanovení súd rozhodol o úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo

výroku tohto rozsudku.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1/ CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Žalovaný navrhoval, aby súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 257 CSP, podľa ktorého
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tento
návrh odôvodnil tým, že žalobca sa plne nevysporiadal s námietkami žalovaného, neozrejmil, prečo
zosobnil regres žalovaného práve do výšky 80 %, pričom podľa jeho názoru to nemohlo byť ponechanéna ľubovôli žalobcu, akú výšku zosobní. V konaní viackrát namietal, že mu vôbec nebolo zrejmé, na
základe čoho žalobca dospel k žalovanej sume a že ním namietané položky ani nie sú obsahom regresu
a podobne, čo žalovanému nedal žalobca doposiaľ vedieť.

13. Žalobca tvrdil, že nezavinil, že u žalovaného vznikli trovy konania, keďže neporušil žiadne procesné
povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona a ani tie, ktoré mu uložil súd na základe zákona. Z jeho strany
nedošlo ani k opomenutiu žiadnych zákonných povinností pred súdnym konaním. Povinnosť informovať
poisteného, resp. poistníka o spôsobe výpočtu, resp. určení výšky uplatneného nároku poškodením,

ako i povinnosť zasielať poistenému, resp. poistníkovi žalovaným uvádzané dokumenty nevyplýva zo
žiadnych právnych predpisov (táto skutočnosť ani nemá vplyv na rozhodovanie súdu o trovách konania).

14. Súd nezistil, že by v prípade žalovaného boli osobitné dôvody, pre ktoré by ho súd nemal zaviazať na
náhradu trov konania voči žalobcovi. Dôvody uvádzané právnym zást. žalovaného súd za takéto dôvody
nepovažuje, teda v tomto prípade neaplikoval výnimočnosť § 257 CSP a o trovách konania rozhodol

podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi trovy konania podľa jeho úspechu vo veci, t. j. v plnej výške.

15. O výške trov súd rozhodol podľa § 262 ods. 2/ CSP, podľa ktorého o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364
C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku
2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú
v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného §

odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).