Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/51/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215205082
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215205082.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: N.. X. V., bytom
B., ul. L. XX, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so
sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 8C/237/2015-54 zo dňa 25. mája

2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol neúplnú a nezrozumiteľnú žalobu žalobcu
doručenú súdu dňa 01.04.2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 132, § 150
ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2 CSP.

1.1. Uviedol, že žalobca dňa 01.04.2015 súdu prvej inštancie doručil žalobu, ktorou sa domáhal náhrady
škody spôsobenej mu nesprávnym postupom a nezákonnými rozhodnutiami vo veci Okresného súdu
Komárno sp.zn. 8C/81/2008 a Nc 1005/1996. Vzhľadom na to, že predmetnú žalobu považoval za
neúplnú, súd už za účinnosti CSP uznesením zo dňa 18.11.2016 č.k. 8C/237/2015-46 žalobcu vyzval,
aby odpovedal na otázky súdu: 1/ v ktorej veci Okresného súdu Komárno nastala podľa jeho tvrdenia
skutočnosť, na základe ktorej si uplatňuje predmetnú náhradu škody (treba uviesť spisovú značku),

2/ či si uplatňuje predmetnú náhradu škody vzniknutej nesprávnym úradným postupom a ak áno, je
potrebné, aby konkretizoval svoje podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa nesprávneho
úradného postupu (uvedením toho, ktorú konkrétnu skutočnosť považuje za nesprávny úradný postup
vo veci), 3/ či si uplatňuje náhradu škody vzniknutej nezákonným rozhodnutím a ak áno, treba uviesť
dátum vydania rozhodnutia a jeho číslo konania. Po doručení tohto uznesenia žalobca dňa 05.12.2016
súdu prvej inštancie doručil podanie, v ktorom uviedol, že vydané uznesenie je nesprávne, nejasné,

nezrozumiteľné a aj nevykonateľné. Konštatoval, že týmto podaním žalobca neodpovedal na otázky
súdu. Nakoľko jeho žaloba takto ostala naďalej takto neúplná a nezrozumiteľná, uznesením zo dňa
27.02.2017 vyzval žalobcu, aby žalobu doplnil o ďalšie skutočnosti. Zároveň ho poučil o procesnom
následku nedoplnenia podania (odmietnutie). Po doručení tejto výzvy žalobca súdu dňa 03.04.2017
doručil podanie, v ktorom doplnenie podľa výzvy súdu nevykonal, opakovane odkázal na obsah svojej
žaloby ako aj na obsah spisových materiálov a namietal, že takýto postup súdu považuje za rozporný s

čl. 6 a s čl. 17 CSP a považuje ho za neprimerané a opakované zaťažovanie strany sporu ako aj iných
osôb s poukazom na ust. § 186 CSP.
1.2. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca svoju žalobu podľa výzvy súdu nedoplnil. Uviedol, že
Civilný sporový poriadok vyžaduje, aby opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nebolo nahradené
iba odkazom na označené dôkazy, čo znamená, že opis rozhodujúcich skutočností je potrebné priamo
uviesť. Súd prvej inštancie zastal názor, že žalobca v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby

z nich bol zrejmý skutkový dej (skutok), na ktorého základe sa uplatňuje právo, a to v takom rozsahu,
ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje tým možnosť zámeny s iným skutkovýmdejom. Mal za to, že listinné dôkazy, na ktoré žalobca odkazuje v žalobe, slúžia na preukázanie
tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe, žiadnu inú funkciu nesmú mať. V prípade, ak by súd zisťoval z
pripojených listinných dôkazov skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť

tvrdiť žalobca, prípadne iná dotknutá procesná strana, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady
rovnakého postavenia strán sporu, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto strany sporu plnil
súd. Vzhľadom na to, že žalobca podľa výzvy súdu nedoplnil svoju žalobu, súd prvej inštancie zastal
názor, že vo veci nie je možné pokračovať a preto žalobu odmietol.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo postúpil
vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Svoje odvolanie odôvodnil súčasne so všetkými odvolacími
dôvodmiuvedenýmiv§365ods.1akoaj§366CSP.Malzato,ženapadnutéuzneseniejepokračovaním
nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodovania dokazujúci nevymožiteľnosť práva na
území SR predovšetkým ochraňovanie nezákonnosti a aj závažných procesných a právnych pochybení

súdov v konaniach, ktoré sú uvedené aj v podanej žalobe, bez ohľadu na ich inštančnosť. Argumentácia
súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani v platných predpisoch - okrem iných aj uvedených
v podanej žalobe. Preto tvrdenia, že žalobca neuviedol, nešpecifikoval, nepreukázal, sú iba tvrdeniami
za účelom zbavenia sa zodpovednosti v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami zákona č.
514/2003 Z.z.. Uviedol, že súd dôkazy ignoruje, v napadnutom uznesením sa nimi ani nezaoberá.

Namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pričom považoval za
jednoznačné, že súd mu požadovanú právnu ochranu ako poškodenému neposkytol, naopak, bol iba
zbytočne zaťažovaný a diskriminovaný aj ako zdravotne postihnutá osoba. Podľa neho už vo svojej
žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody zo dňa 11.02.2014 ozrejmil, kedy sa o
vniknutej škode a jej výške dozvedel, pričom následne bola vo veci podaná žaloba. Konštatoval, že na

podanej žalobe naďalej trvá v plnom rozsahu so svojimi písomnými vyjadreniami, žiadosťami, návrhmi,
námietkami a podaniami, ktoré jednoznačne preukazujú opodstatnenosť podanej žaloby, ako aj potrebu
toho, aby vo veci zákonne rozhodol súd. V ďalšom poukázal na základné práva v zmysle Ústavy SR.
Namietal aj pokračovanie v nesprávnom úradnom postupe a v nezákonnom rozhodovaní v súdnom
konaní v predmetnom konaní s početnými zbytočnými prieťahmi v konaní s neprimeraným zaťažením

strany žalobcu a iných osôb navyše s nebezpečným vyhrážaním a nátlakom, resp. hrubým nátlakom
s pravdepodobnosťou hraničiacou so skutočnosťou aj zneužívaním právomoci a postavenia verejného
činiteľa, marením úlohy verejným činiteľom.

3.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej

len „CSP“) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

5. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 123 ods. 1 CSP podanie je úkon určený súdu. Podľa ods. 2, podanie vo veci samej je najmä
žaloba,vzájomnážaloba,zmenažaloby,späťvzatiežaloby,odpor,odvolanie,dovolanie,aaktozpovahy
veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

7. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

8. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Podľa ods. 2, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené

dôkazy. Podľa ods. 3, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť.9. V ustanovení § 123 CSP sa zaviedla legálna definícia pojmu podanie a podanie vo veci samej.
Za podanie sa považuje akýkoľvek úkon určený súdu. Osobitným druhom podania je podanie vo veci
samej (v merite veci), pričom v odseku 2 sú podania vo veci samej uvedené len demonštratívne, za

podanie vo veci samej sa teda môže považovať aj iné podanie. Žaloba musí obsahovať všeobecné
náležitostipodaniapodľa§127ods.1CSP.Čosatýkaoznačeniadôkazovnapreukázanierozhodujúcich
skutočností, strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže
prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké
dokazovanie a obhliadka. Čo sa týka žalobného návrhu, tým sa rozumie tzv. petit, ide o spresnenie
všeobecnej náležitosti podania (čo sa podaním sleduje). Zákonodarca zaviedol pojem žalobný návrh,
lebo to vyžaduje nadväznosť na novú úpravu rozsudku a opravných prostriedkov. Petit musí byť jasný a
zrozumiteľný, inak má podanie vadu spočívajúcu v nezrozumiteľnosti, čo zakladá postup súdu podľa §
129CSP.Vadoupodaniavovecisamejjeajneurčitosťpodaniaazatakétopodaniesapovažujepodanie,

ktoré vzbudzuje pochybnosti o individualizácii veci alebo identifikácii strán sporu. Za neurčité podanie
sa považuje aj žaloba obsahujúca nedostatočnú identifikáciu parciel, ktoré sú predmetom sporu, ako
to je aj v tejto veci.

10. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie

odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

11. Doplnenie podania upravujú ustanovenia § 128, 129 CSP, ktoré sú čiastočne prevzatými a čiastočne
modifikovanými úpravami predtým platného ustanovenia § 43 OSP. Predmetná úprava predstavuje
všeobecný režim odstraňovania vád podania. Zvýšená manudukčná povinnosť sa uplatňuje v prípade

úpravy podľa § 129 CSP. Ak teda účastník (žalobcovia) podal podanie, ktoré svojím obsahom môže byť
návrhom na začatie konania, toto podanie nemalo zákonom predpísané náležitosti alebo bolo neúplné,
nesprávne a nezrozumiteľné, strana bola uznesením súdu vyzvaná na odstránenie týchto nedostatkov
s poučením o následkoch neodstránenia týchto vád a ak neodstránením týchto vád nie je možné
pokračovať ďalej v konaní, vydá súd uznesenie o odmietnutí podania tak, ako v predmetnom prípade.

12. Odvolací súd konštatuje, že ak podávateľ v stanovenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní, je
potrebné skúmať, či je alebo nie je možné pre uvedený nedostatok pokračovať v konaní. Ak podanie
nebolo ani na výzvu súdu opravené alebo doplnené, ale ide o takú vadu konania, ktorá nebráni riadnemu
pokračovaniu konania vo veci, je súd povinný vo veci ďalej konať a rozhodnúť. Ak však ide o taký

nedostatok, pre ktorý nie je možno v konaní pokračovať a podanie vo veci samej nie je ani napriek
výzve súdu opravené alebo doplnené v stanovenej lehote, súd podanie odmietne. Súd prvej inštancie sa
vo svojom rozhodnutí vysporiadava nielen s tým, prečo je podanie neúplné, neurčité a nezrozumiteľné
a prečo pre tieto nedostatky nie je možné pokračovať v konaní, ale zároveň sa vysporiadava aj s
otázkou, prečo nedostatky podania neboli odstránené. Právoplatnosťou uznesenia o odmietnutí podania

obsahujúcehonávrhnazačatiekonaniasakonaniekončí.Odmietnutiepodaniavšaknevytváraprekážku
veci právoplatne rozhodnutej, pretože môže podávateľ podať návrh opätovne.

13. Odvolací súd zastal názor, že podanie žalobcu, ktorým sa domáhal náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom bolo, tak ako to konštatoval už súd prvej inštancie, neopísanie

rozhodujúcich skutočností tak, aby z nich bol zrejmý skutkový stav, na základe ktorého sa žalobca
domáha ochrany svojho práva. Svoje tvrdenia navyše nedoložil listinnými dôkazmi, na tieto v nej iba
poukazuje, čo je v rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 CSP. Navyše napriek výzve súdu prvej inštancie
zo dňa 18.11.2016 (č.k. 8C/237/2015-46) a zo dňa 27.02.2017 (č.k. 8C/237/2015-52) žalobca svoju
žalobu v zmysle výziev nedoplnil, a to ani v odvolacom konaní. Neurobil tak napriek poučeniu súdu

prvej inštancie, že podanie je potrebné doplniť v určenej lehote, pričom bol tiež poučený o procesnom
následku nedoplnenia podania, ktorým je odmietnutie takejto neúplnej žaloby. Odvolací súd preto zastal
názor, že v predmetnej veci ide o taký nedostatok podania, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať.
Vzhľadom k tomu odvolací súd konštatuje, že tvrdenia žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom
a porušenia jeho ďalších základných práv garantovaných Ústavou SR sú neopodstatnené, keďže sám

žalobca sa o možnosť prerokovania žalovanej veci pripravil nedoplnením žaloby.

14. Nakoľko podanie žalobcu nespĺňa náležitosti žaloby na začatie konania, pričom ide o taký
nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutípodania žalobcu je v súlade s ust. § 129 ods. 3 CSP a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).