Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/56/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811210587
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7811210587.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v právnej veci žalobcu Wüstenrot

poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava 26, IČO: 31383408, právne zast. JUDr. Jaroslav Čollák,
advokát, Floriánska 19, Košice proti žalovanému J. LAMOTTA s.r.o., Hviezdoslavova 4, Rožňava, IČO:
36600750, právne zast. JUDr. Ladislav Csákó, advokát, Hviezdoslavova 4, Rožňava, o zaplatenie
403,88 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 403,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 19. 07. 2009 do zaplatenia, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
403,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 19. 07. 2009 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, dňa 02. 03. 2006 uzatvoril so žalovaným poistnú
zmluvu č. 7360011848 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla typu R. R., e.č. M. - Y. so začiatkom poistenia od 02. 03. 2006. Podľa Správy o
dopravnej nehode došlo dňa 11. 09. 2008 v I. v meste I. k dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný
poisteným motorovým vozidlom tým, že nedal prednosť motorovému vozidlo U. R., J..Č.. V., čím spôsobil

škodu p. X. G.Ö., H. R. O.. XX, I.. Poškodený si uplatnil svoje právo na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou poisteného motorového vozidla u likvidačného zástupcu (§ 15a zák.č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla)
žalobcu spoločnosti AVUS Budapest. Likvidačný zástupca oznámil prostredníctvom svojej sesterskej
spoločnosti AVUS International s.r.o., Mliekarenská 13, P. O. Box 75, Bratislava zlikvidovanie náhrady
škody poškodeného, pričom uviedla, že v rámci likvidácie tejto škody vyplatila poškodenému poistné
plnenie vo výške 775,58 Eur. Vzhľadom na uvedené žalobca vyplatil na účet likvidačného zástupcu

sumu 775,58 Eur. Podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len zákon), poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo
jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak
spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti
podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona. Podľa § 10 ods. 1 písm. b/ zákona poistený je povinný písomne
oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia SR.

Podľa § 2 ods. d) zákona je poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. Podľa § 4
ods. 1 zákona sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Podľa § 427 ods. 2 OZ v spojení s ods. 1 toho istého paragrafu
prevádzateľ zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. V spojenís § 4 ods. 1 zákona a § 10 ods. 1 písm. a) zákona je prevádzkovateľ motorového vozidla (žalovaný)
poisteným a ako poistený je povinný ohlásiť poistnú udalosť do 30 dní odo dňa jej vzniku, ak sa stala
mimo územia SR. Žalovaný do dnešného dňa písomne neoznámil žalobcovi vznik škodovej udalosti

zo dňa 11. 09. 2008, čo znamená, že žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť písomne oznámi
poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku. Oznamovacia povinnosť poisteného
má pre činnosť poisťovne nedozerný význam; náhradu škody poškodenému môže poisťovňa priznať
iba na základe dôvodného návrhu, pričom iba včasné oznámenie a šetrenie poistnej udalosti môže
byť relevantným základom pre posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Tým, že žalobca v

čase uplatnenia náhrady škody o poistnej udalosti nevie, nemôže kvalifikovane reflektovať na tento
návrh, nakoľko nie je možné posúdiť jeho dôvodnosť (či došlo k škodovej udalosti, či škodu spôsobil
poistený...atď.). Následne je nútená vykonať z dôvodu zanedbania povinnosti žalovaných mnohé úkony
na preukázanie právneho základu zodpovednosti. Oneskorená platba poistných plnení, resp. náhrad
škôd môže vytvárať nepriaznivý obraz o našej spoločnosti, čo môže mať pochopiteľne zlý dopad na
postavenie spoločnosti na poistnom trhu. V neposlednom rade vedie zanedbanie povinnosti poistených

k sťaženiu tvorby rezervy na poistné plnenie. Na základe citovaných zákonných ustanovení a vyššie
uvedenýchskutočnostísiuplatnilžalobcavočižalovanémunároknanáhradupoistnéhoplneniavovýške
403,88 Eur. Napriek tomu, že v zmysle § 12 ods. 1 zákona má poisťovňa právo na náhradu celého
poistného plnenia vo výške 775,58 Eur, uplatňuje si žalobca v zmysle interných predpisov nárok na
vrátenie vyplateného poistného plnenia iba pomerne z vyplateného poistného plnenia. Listom zo dňa

24. 03. 2009 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy vo výške 403,88 Eur v lehote 15 dní od doručenia
výzvy. Pohľadávku neuhradil. Vyzval ho žalobca v záujme predísť súdnemu spôsobu riešeniu sporu
listami zo dňa 22. 04. 2009 a 23. 06. 2009 opätovne na úhradu žalovanej sumy. Napriek týmto výzvam
žalovaný sumu neuhradil. Keďže žalovaný neuhradil žalobcovi pohľadávku riadne a včas, dostal sa do
omeškania, preto si uplatňuje tiež úroky z omeškania vo výške 9 % p.a. odo dňa 19. 07. 2009.

2.Súd vydal v konaní platobný rozkaz č.k. 13Ro/266/2011-19 zo dňa 11. 01. 2011, proti ktorému podal
žalovaný odpor. V odpore uviedol, že doposiaľ zo strany žalobcu nedošlo ku konkretizácii spôsobu
výpočtu, určenia výšky predmetného nároku. Majúc za to, že zo strany žalobcu vzhľadom na tvrdené
skutočnosti v žalobe, na základe čoho si odvodzuje svoj nárok, nepovažuje za primerané a mal si

nárokovať sumu nižšiu, resp. žiadnu. K poistnej udalosti, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj
nárok došlo dňa 11. 09. 2008. Majúc za to, že predmetný nárok je premlčaný, zároveň z opatrnosti
vznáša námietku premlčania. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

3.Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu doručenom súdu 13. 04. 2012 uviedol, že žalobca vzhľadom

na tvrdenie žalovaného, že z jeho strany nedošlo ku konkretizácii spôsobu výpočtu, resp. určenia
výšky uplatneného nároku, predkladá doklady preukazujúce dôvodnosť vyplateného poistného plnenia
poškodenému: výpočet výšky škody na motorovom vozidle poškodeného, likvidačnú správu k poistnej
udalosti zo dňa 24. 02. 2009, uplatnenie nároku likvidačným zástupcom zo dňa 13. 01. 2009. Poistné
plnenie vo výške 775,58 Eur predstavuje náhradu škody na motorovom vozidle U. R., J..Č.. V. patriaceho

poškodenému, vo výške 504,85 Eur a náhradu nákladov spojených s právnym zastúpením vo výške
271,-Eur. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že škoda bola likvidovaná podľa právnych predpisov
platných v mieste dopravnej nehody. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Podľa § 12 ods. 4
zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým
vozidlom (ďalej len zákon o PZP) sa právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho

časti podľa odseku 1 alebo 2 premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia. Žalovaný
však nesprávnou aplikáciou ustanovení príslušných právnych predpisov vyvodil nesprávny záver, že
postihové právo žalobcu sa premlčalo. Zákon o PZP presne stanovuje začiatok plynutia premlčacej doby
pre postihové právo. V tomto konkrétnom prípade teda premlčacia doba začína plynúť dňom 27. 02.
2009, t.j. dňom vyplatenia poistného plnenia a končí na základe aplikácie § 122 ods. 3 OZ dňom kedy

bol návrh podaný na súd. Má za to, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je oprávnený, trvá na ňom v
plnom rozsahu.

4.Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 4C/56/2012-192 zo dňa 20. 11. 2012 a to tak, že
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 403,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od

19. 07. 2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

5.Tento rozsudok bol zrušený uznesením KS Košice č.k. 11Co/142/2013-2014 zo dňa 05. 03. 2014 a to
pre odňatie možnosti účastníka konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f, O.s.p.6.Žalovaný spočiatku trval na námietke premlčania, podaním doručeným súdu 28. 08. 2014 uviedol,
že na vznesenej námietke premlčania netrvá, ale zastáva názor, že žaloba nie je dôvodná z ďalších

dôvodov, ktoré v konaní prezentoval.

7.Žalobca dôvodnosť žaloby odôvodňoval tým, že k vyplateniu poistného plnenia z jeho strany došlo
po tom ako si poškodený uplatnil svoje právo na náhradu škody spôsobenej prevádzkou poisteného
motorového vozidla u likvidačného zástupcu žalobcu - spoločnosti AVUS Budapest (ďalej len „likvidačný

zástupca“).LikvidačnýzástupcaoznámilprostredníctvomsvojejsesterskejspoločnostiAVUSInternatiol,
s.r.o., Mliekaresnká 13, P.O.Box 72, 820 05 Bratislava zlikvidovanie náhrady škody poškodeného,
pričom uviedla, že v rámci likvidácie tejto škody vyplatila poškodenému poistné plnenie vo výške 775,58
Eur. Vzhľadom na uvedené žalobca vyplatil na účet likvidačného zástupcu sumu 775,58 Eur. Vyplatená
suma pozostáva z náhrady škody na motorovom vozidle U. R., EČ:V. patriaceho poškodenému vo výške
504,85 Eur a náhradu nákladov spojených s právnym zastúpením vo výške 271,-Eur. Ako je z vyššie

uvedeného zrejmé, žalobca si žalobným návrhom uplatnil iba časť nároku na vrátenie vyplateného
poistného plnenia, pričom pri uplatňovaní tohto nároku zohľadňoval, resp. vychádzal iba zo sumy
predstavujúcej náhradu škody na motorovom vozidle U. R. EČ: V. vo výške 504,85 Eur. Žalobca
zdôrazňuje, že náhradu nákladov spojených s právnym zastúpením vo výške 271,-Eur (zahŕňajúce i
náklady na znalecký posudok vo výške 70,-Eur) si žalobným návrhom neuplatnil. Pri uplatňovaní nároku

na náhradu vyplateného poistného plnenia voči žalovanému, žalobca vychádzal, resp. zohľadňoval ako
vyplatené poistné plnenie iba sumu vo výške 504,85 Eur. Z toho je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na
vrátenievyplatenéhopoistnéhoplneniaibapomernevovýške80%zpoistnéhoplneniapredstavujúceho
náhrady škody na motorovom vozidle poškodeného, t. j. vo výške 403,88 Eur. Dôkazom toho je i list
žalobcu zo dňa 24. 03. 2009 odosielaný žalovanému, kde sa žalobca odvoláva na to, že má nárok

na náhradu až celého poistného plnenia, pričom toto plnenie uvádza ako sumu 504,85 Eur. Rovnako
táto skutočnosť je zrejmá aj z interného listu žalobcu „návrh na uplatnenie postihu“ zo dňa 24. 03.
2009. Pretože náhrada znalečného nie je súčasťou uplatneného nároku, preukazovanie dôvodnosti
týchto žalobcom vynaložených nákladov považuje žalobca za irelevantné. Zároveň žalovanému nie je
zrejmé, prečo odškodnenie poškodeného vykonala spoločnosť AVUS. Tu žalobca poukazuje na ust.

§ 15a zák.č. 381/2001 Z.z., ktoré upravuje povinnosti žalobcu likvidovať poistné udalosti, ktoré nastali
v inom členskom štáte EÚ (v tomto prípade konkrétne v I.) prostredníctvom likvidačného zástupcu,
ako aj jeho oprávnenia. Zákonná úprava likvidačného zástupcu je odrazom cezhraničného charakteru
cestnej dopravy, ktorý v podstate znemožňuje, aby poisťovňa so sídlom v jednom členskom štáte EÚ
sama likvidovala poistné udalosti, ktoré nastanú v inom štáte EÚ. Likvidačný zástupca, spoločnosť

AVUS Budapest prostredníctvom svojej sesterskej spoločnosti AVUS International, s.r.o. listami, ktoré
boli pripojené k žalobe oznámil žalobcovi zlikvidovanie náhrady škody u poškodeného p. X. G., H. R.
O.. XX, I.. Keďže zo strany poškodenej osoby bolo právo na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla uplatnené u likvidačného zástupcu, tento ako vyplýva z listín pripojených k žalobe
vykonal potrebné šetrenie uplatnených nárokov a následne žalobcovi oznámil rozsah poistného plnenia

vo vzťahu k poškodenému. Žalobca teda nelikvidoval sám predmetnú poistnú udalosť, ale vychádzal
z toho, ako bola táto prešetrená a vybavená likvidačným zástupcom. Poistné plnenie bolo následne
poukázané na účet likvidačného zástupcu, ktorý vyplatil poškodenému poistné plnenie. Z výpisu z účtu
predloženého k žalobnému návrhu je zrejmé, že poistné plnenie bolo poukázané na účet likvidačného
zástupcu, keďže číslo účtu na výpise sa zhoduje s číslom účtu, ktoré je uvedené na liste zo dňa 13.

01. 2009, t.j. Vyúčtovanie od AVUS International, spol. s r.o. Vyššie uvedené skutočnosti a predložené
doklady podľa názoru žalobcu dostatočne preukazujú nárok na náhradu škody, ktorý z povinného
zmluvného poistenia žalovaného plnil žalobcovi.

8.Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe a to poistnou zmluvou č.

7360011848, správou o dopravnej nehode, dokladom o vyplatení poistného plnenia likvidačnému
zástupcovi, uplatnením nároku AVUS International s.r.o., kompletným spisovným materiálom spolu s
úradným prekladom cudzojazyčných dokumentov na čl. 105 - 185 spisu.

9.Žalovaný v písomnom vyjadrení k tomuto stanovisku žalobcu uviedol, že na jednej strane je síce

pravda, že žalobca potvrdzuje to, čo doposiaľ namietali, teda že sporné listiny im zaslané neboli.
Nazdáva sa, že nie je možné, tobôž nie bez výhrad, súhlasiť s jeho názorom, že sa jedná len o listiny
interného charakteru. Je potrebné zvýrazniť, že žalovaný bol zmluvným partnerom žalobkyne a preto
mal právo vedieť, prečo a ako bola vybavená akákoľvek vec, ktorá sa týkala jeho. V tomto smerenie je bez významu, že žalovaný v konaní viackrát namietal, že vôbec mu nebolo zrejmé, na základe
čoho a akých úvah dospel žalobca k žalovanej sume. Aj keď žalobca tvrdí, že ide o interné listiny,
nič mu nebránilo v tom, aby ich zaslal, aby mali všetky informácie vyplývajúce z ich právneho vzťahu.

Rozhodne tvrdí i naďalej, že ide o skutočnosť, ktorá odôvodňuje aplikáciu § 150/1 O.s.p. pri rozhodovaní
o trovách konania aj pre prípad, žeby žalobca mal byť v konaní úspešný i napriek všetkým námietkam
vzneseným, hoci je presvedčený o nedôvodnosti podanej žaloby. Vo vyjadrení žalobcu postráda vecnú
reakciu na vznesenú námietku, že z vykonaného dokazovania vôbec nie je zrejmé, na základe čoho
plnil, resp. spoločnosť AVUS Budapest ako likvidačný zástupca, na základe akej skutočnosti dospel

k povinnosti plniť za žalovaného a na základe čoho ustálil jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu.
Rovnako postráda reakciu na námietku, prečo žalovanému žalobca zosobnil až 80 % vyplatenej sumy,
na základe akých úvah dospel práve k tomuto rozsahu regresu, prečo ho nestanovil nižšou čiastkou.
V tomto smere žalovaný uviedol, že aj keď zákon umožňuje predpísať regres až do výšky 100 %
vyplatenéhoplnenia,regresnápovinnosťnemôžebyťotázkouľubovôleachaotikybezakýchkoľvekúvah
a zásad. Žalovaný naďalej namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v spore.

10.Žalobca v písomnom vyjadrení na námietky žalovaného uviedol, že aktívnu legitimáciu žalobca
odôvodňuje ustanovením § 12 ods. 1 písm. g, zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon“), poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo

jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak
spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti
podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona. Vzhľadom na to, že žalovaný nepochybne porušil (žalovaný porušenie
týchto povinností ani nepopiera) povinnosti uložené § 10 ods. 1 písm. b, zákona a to, že neoznámil
poisťovateľovi, t. j. žalobcovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, zakladá žalobcovi proti

žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho žalobca vyplatil. Zo znenia § 12
ods. 1 zákona vyplýva, že poisťovateľ má proti poistníkovi a poistenému nárok na náhradu poistného
plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, ak sú splnené podmienky uvedené pod písmenami a) - h). Žalobca poukazuje na to, že tento
nárok nie je nárokom na náhradu škody, nakoľko nárok na náhradu škody má vždy poškodený voči

škodcovi. Postihové právo je osobitým nárokom poistiteľa povinného zmluvného poistenia, ktorý je
založený existenciou platnej poistnej zmluvy medzi žalovaným a žalobcom a splnením podmienok
uvedených v § 12 ods. g) zákona. Ide teda o osobitný nárok poisťovateľa priamo zo zákona proti
poistenému (žalovanému), ktorý nie je založený vznikom škody v dôsledku poistnej udalosti (plnením
poisťovni nevzniká škoda, nakoľko ide o plnenie na základe zákona a poistnej zmluvy), ale až porušením

povinností poisteného, resp. poistníka, ktoré im ukladá zákon. Žalovaný ďalej uvádza, že žalobca
doposiaľ neozrejmil, z akého dôvodu požaduje od žalovaného práve 80 % z vyplateného poistného
plnenia. Z toho dôvodu žalovaný navrhuje, aby pre prípad úspechu žalobcu súd o náhrade trov
konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p., teda nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca
v nadväznosti na vyššie uvedené tvrdenie žalovaného poukázal na to, že k uplatneniu nárokov v

prípade porušenia povinnosti zo strany poisteného, resp. poistníka pristupuje za štandardizovaných
podmienok upravených vo vnútornom predpise žalobcu, v danom prípade vo výške 80 % z vyplateného
poistného plnenia. Opätovne zdôraznil, že v každom z prípadov uvedených v § 12 zákona má poisťovňa
podľa svojej úvahy nárok na vrátenie až celého vyplateného poistného plnenia, čo znamená, že nárok
uplatnený žalobcom je plne v súlade so zákonom. Avšak aj napriek tomu, že vyššie uvedený predpis je

interného charakteru a pre právne posúdenie, či už uplatneného nároku alebo náhrady trov konania, je
irelevantný, súdu predložil Prílohu č. 1 - Tabuľka postihov k tomu predpisu, ktorá stanovuje percentuálnu
výšku uplatneného nároku. Ako je z predmetného dokumentu zrejmé, nakoľko nedošlo k doručeniu
písomného hlásenia poistnej udalosti do skončenia likvidácie poistnej udalosti, žalobca si v súlade s
týmto predpisom voči žalovanému uplatnil nárok vo výške 80 % z vyplateného poistného plnenia.

11.Súd vykonal dokazovanie okrem písomných stanovísk, argumentáciou, aj prednesom právnych
zástupcov na pojednávaní dňa 20. 09. 2016 a listinnými dôkazmi.

12. Právny zást. žalovaného k poslednému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril tak, že v uvedenom vyjadrení

nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti. Síce boli pripojené prílohy k tomu vyjadreniu, ale z tých príloh
vôbec nevyplýva, že kto platil, komu platil, za čo platil. Taktiež z priložených faktúr nedá sa zistiť, čoho sa
týkajú, ako súvisia s prípadom. Okrem toho iba poukázal na ich doterajšie vyjadrenia, písomné podania,
ako aj ústne prednesy, trval na nich a je názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nevysporiadalsa s ich námietkami. Z toho dôvodu žiadal súd, aby žalobu zamietol a priznal mu náhradu všetkých trov
konania. Avšak pre prípad, že by súd dospel k inému záveru, poukázal na § 257 CSP, nakoľko vidí tu
okolnosti hodné osobitného zreteľa v tom, že s ich námietkami sa žalobca plne nevysporiadal a žiadať

trovy právneho zastúpenia v tomto štádiu konania nemožno považovať za účelne vynaložené náklady,
lebo jedná sa o subjekt kde pracujú desiati právnici, teda to považuje to v tomto štádiu za neúčelne
vynaložené trovy.

13. Právny zást. žalobcu uviedol, že čo sa týka faktúry za preklady dokladov, jednalo sa o rozhodnutie

policajných orgánov v I.Ď. o spáchaní priestupku žalovaného, tieto listiny boli priložené k žalobe na
unesenie dôkazného bremena a z týchto dokladov vyplýva zodpovednostný vzťah žalovaného a teda to,
že on bol vinník predmetnej dopravnej nehody a bola mu uložená pokuta. Má za to, že žalobca svojimi
písomnými podaniami a prílohami dostatočne uniesol dôkazné bremeno na to, aby súd uznal jeho nárok
za dôvodný a aby bolo vyhovené jeho žalobe. Čo sa týka navrhovanej aplikácie ust. § 257 CSP, čo je
obdoba § 150 O.s.p., má za to, že nie sú tu dôvody hodného osobitného zreteľa a nezakladajú použitie

§ 257 CSP. Je nesporné, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o
povinnom zmluvnom poistení a nenahlásil v lehote 30 dní predmetnú dopravnú nehodu, poistnú udalosť,
pričom mu na nahlásenie nebránila žiadna prekážka.

14.Z listinného dôkazu na čl. 71 a to rozhodnutia Policajného riaditeľstva ako priestupkového úradu I. zo

dňa 18. 09. 2008 súd zistil, že konateľ žalovaného sa dopustil priestupku porušením pravidiel prednosti
a prebiehania za čo mu bola uložená pokuta vo výške 15 000,-forintov. V odôvodnení tohto rozhodnutia
je uvedené, že priestupkovým úradom bolo zistené, že menovaný dňa 11. 09. 2008 v čase okolo 15.30
hod. v I. na križovatke Z. ul. a S. ul. jazdiac ním vedeným motorovým vozidlom s EČ: M.-Y. typu R.
pri odbočovaní doľava z S. ul. na Z. ul. nedal prednosť v jazde napriek tomu, že Z. ul. je chránená

dopravou značkou „daj prednosť v jazde“ a to osobnému motorovému vozidlu U. R. vedenému C. G.
jazdiacemu na Z. O.. a odbočujúceho doľava na S. O., následkom čoho narazil do ľavej zadnej časti U..
G. G., proti ktorému sa vedie konanie uznal, že sa dopustil priestupku. Skutok tvoriaci podklad pre vecné
rozhodnutie je v rozpore s § 28 ods. 2 písm. b, Pravidiel cestnej premávke a podľa § 44 ods. 1 nar. vl. č.
218/1999 sa kvalifikuje ako priestupok porušením Pravidiel prednosti a predbiehania. Priestupkový úrad

pri posudzovaní konania menovaného zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť, že za posledných dvoch
rokov z dôvodu priestupku nebol sankcionovaný. Za priestupok, ktorého sa dopustil je možné uložiť
pokutu do výšky 50 000,-forintov.

15.Z listinného dôkazu - vyjadrenia AVUS Budapešť (na čl. 126 spisu) zo dňa 27. 10. 2009,

medzinárodnej kancelárie pre likvidáciu škôd vyplýva, že AVUS v Bratislave oznamujú, že zahraničná
poisťovňa im potvrdila, že na slovenské vozidlo pri dopravnej nehode bola uzavreté platné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vodič slovenského vozidla
nenahlásil zavinenie dopravnej nehody. Preto žiadajú AVUS Bratislava, aby dodatočne doručili políciou
vydanú správu o dopravnej nehode preukazujúcu jeho zodpovednosť za škodu. Následne po doručení

sa budú zaoberať nárokom na náhradu škody.

16.Z listinného dôkazu - faktúry zo dňa 11. 12. 2008 (na čl. 125) vyplýva, že touto faktúrou (poradové
čísloH-Kft/2008/00506)boloadresátoviG.X.I.danékúhrade135005,-forintov.Ktomutojeajkalkulácia
opráv (čl. 118 a nasledujúce).

17.Z listinného dôkazu na čl. 13 spisu vyplýva, že AVUS Budapešť dňa 09. 10. 2008 informoval AVUS
International s.r.o., Mliekarenská 13, Bratislava o dopravnej nehode, ktorá sa stala v I. vodičom G. G.,
S. O..X, R. I., EČ:M.-Y., vozidlom B. R., dátum nehody 11. 09. 2008, I., I., druhej strane X. G., R. O..
XX R. I., vozidlo B. U. V.-XXX.

18.Podľa § 15a zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

1) Poisťovateľ je povinný v každom členskom štáte, okrem členského štátu, v ktorom mu bolo
udelenépovolenienavykonávaniepoisťovacejčinnosti,určiťsvojholikvidačnéhozástupcu.Likvidačným

zástupcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá musí mať trvalý pobyt alebo sídlo v
členskom štáte, v ktorom vykonáva činnosť.2) Likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet; likvidačný
zástupca je oprávnený vykonávať túto činnosť pre jedného poisťovateľa alebo viacerých poisťovateľov;
vykonávanie činnosti likvidačného zástupcu nie je zriadením pobočky poisťovateľa.

3)Likvidačný zástupca zhromažďuje informácie potrebné na prešetrenie nárokov poškodeného na
náhradu škody a vykonáva činnosti potrebné na ich uspokojenie, ak škoda bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla,
a) na ktoré bol uzavreté poistenie zodpovednosti v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom

má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo,
b)ktoré sa spravidla nachádza v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má poškodený trvalý
pobyt alebo sídlo,
c)na území iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo,
d)ktoré sa spravidla nachádza v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má poškodený trvalý
pobyt alebo sídlo, pričom bola škoda spôsobená na území iného ako členského štátu, v ktorom pôsobí

príslušná kancelária poisťovateľov, ktorá je zapojená do systému zelenej karty.

4)Likvidačný zástupca je oprávnený vo vzťahu k poškodenému pri uspokojovaní jeho nárokov
zastupovať poisťovateľa v plnom rozsahu a musí zabezpečiť prešetrovanie nárokov poškodeného v
úradnom jazyku členského štátu, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo; tým nie je dotknuté

právo poškodeného uplatniť svoje nároky na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi alebo proti
osobe, ktorá túto škodu spôsobila.

19.Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon“) poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za
nehovyplatilzdôvoduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidla,akspôsobilškodumotorovým
vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona.

20.Podľa§10ods.1písm.b)zákonapoistenýjepovinnýpísomneoznámiťpoisťovateľovivznikškodovej

udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo území Slovenskej republiky.

21.Podľa § 2 ods. d) zákona je poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

22.Podľa § 4 ods. 1 zákona sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

23.Podľa § 427 ods. 2 OZ v spojení s ods. 1 toho istého paragrafu prevádzateľ zodpovedá za škodu
vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. V spojení s § 4 ods. 1 zákona a § 10 ods. 1
písm. a) zákona je prevádzkovateľ motorového vozidla (žalovaný) poisteným, a ako poistený je povinný

ohlásiť poistnú udalosť do 30 dní odo dňa jej vzniku, ak sa stala mimo územia SR.

24.Súd je toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní, pričom si plne osvojil
argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho písomných vyjadreniach a tiež aj ústne na pojednávaní 20. 09.
2016. Namietanú výšku plnenia (uvedenú v %) súd vyhodnotil ako nespornú, pretože poisťovňa má v

každom z prípadov uvedených v § 12 zák. č. 381/2001 Z.z. podľa svojej úvahy nárok na vrátenie až
celého vyplateného poistného plnenia. Tento spôsob výpočtu uplatnenia vyplýva aj z „Tabuľky postihov“
k tomuto postihu, ktorá stanovuje percentuálnu výšku uplatneného nároku, pričom je z nej zrejmé, že
nakoľko nedošlo k doručeniu písomného hlásenia poistnej udalosti do skončenia likvidácie poistnej
udalosti, žalobca si v súlade s týmto predpisom voči žalovanému uplatnil nárok vo výške 80 % z

vyplateného poistného plnenia.

25.Žalovaný navrhoval, aby súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 257 CSP, podľa ktorého
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tento
návrh odôvodnil tým, že žalobca sa plne nevysporiadal s námietkami žalovaného, neozrejmil, prečo

zosobnil regres žalovaného práve do výšky 80 %, pričom podľa jeho názoru to nemohlo byť ponechané
na ľubovôli žalobcu, akú výšku zosobní. V konaní viackrát namietal, že mu vôbec nebolo zrejmé, na
základe čoho žalobca dospel k žalovanej sume a že ním namietané položky ani nie sú obsahom regresu
a podobne, čo žalovanému nedal žalobca doposiaľ vedieť. Ďalej poukázal na to, že u žalobcu pracujúdesiati právnici, takže nie je účelné, aby sa dal v tomto štádiu (na poslednom pojednávaní) zastúpiť
advokátom, teda nepovažuje to za účelne vynaložené trovy.

26.Žalobcauviedol,ženezavinil,žeužalovanéhovzniklitrovykonania,keďženeporušilžiadneprocesné
povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona a ani tie, ktoré mu uložil súd na základe zákona. Z jeho strany
nedošlo ani k opomenutiu žiadnych zákonných povinností pred súdnym konaním. Povinnosť informovať
poisteného, resp. poistníka o spôsobe výpočtu, resp. určení výšky uplatneného nároku poškodením,
ako i povinnosť zasielať poistenému, resp. poistníkovi žalovaným uvádzané dokumenty nevyplýva zo

žiadnych právnych predpisov (táto skutočnosť ani nemá vplyv na rozhodovanie súdu o trovách konania).

27.Súd nezistil, že by v prípade žalovaného boli osobitné dôvody, pre ktoré by ho súd nemal zaviazať na
náhradu trov konania voči žalobcovi. Dôvody uvádzané právnym zást. žalovaného súd za takéto dôvody
nepovažuje, teda v tomto prípade neaplikoval výnimočnosť § 257 CSP a o trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi trovy konania podľa jeho úspechu vo veci, t. j. v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.