Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. december 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35Csp/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116229813
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116229813.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom: Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v zastúpení: JUDr. Ján
Šoltés, advokát, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: F., o zaplatenie 195,70
€ s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 59,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 59,- € od 20.1.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2016 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu sumy 195,70 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 20.1.2014 do
zaplatenia ako aj k náhrade trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Právny predchodca žalobu a žalovaný uzatvorili dňa

30.8.2013 zmluvu o pôžičke ev.č. 6156203, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému celkovú sumu pôžičky 791,04 €. Túto mal žalovaný splácať v pravidelných 24 mesačných
splátkach v sume 33,92 €. Žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 541,- €. Vzhľadom na
to, že žalovaný porušil povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a
včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve, právny predchodca žalobcu dňa 25.12.2013
listom - Výzva pred vyhlásením splatnosti úveru vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil
ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, právny

predchodca žalobcu úver dňa 19.1.2014 zosplatnil.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: Zmluva o pôžičke, Všeobecné
obchodné podmienky, Prehľad splátok a úhrad, Výzva pred vyhlásením splatnosti úveru.

4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v
žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a teda nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.6. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 35Csp/129/2016-30 zo dňa 19.7.2017 súd pripustil, aby do konania
na miesto žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO:
35 923 130 vstúpil ako žalobca Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8,

IČO: 35 831 154. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.9.2017.

7. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €.

8. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €, súd v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku rozhodol vec

bez nariadenia pojednávania na základe vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom
a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil nasledovný
skutkový stav:

10. Dňa 30.8.2013 bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu žalobcom ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky ako mobilná pôžička vo výške 600,- €,
počet splátok: 24, termín konečnej splatnosti: 8/2015, fixná ročná úroková sadzba: 32%, splátka: 33,92
€, celkové náklady spotrebiteľa: 191,04 €, RPMN: 32%, priemerná hodnota RPMN: 46,06%.

11. Výzvou pre vyhlásením splatnosti úveru zo dňa 25.12.2013 právny predchodca žalobcu vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžných splátok vo výške 145,85 €.

12. Z prehľadu splátok a úhrad na meno žalovaného, evid.č.: 6156203 súd zistil, že žalovaný uhradil

sumu akontácie 541 €.

13. Súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení:

14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 30.4.2014 (ďalej
len citovaný zákon), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského

úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.20. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 9 ods. 9 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo
akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom

úvere alebo jej prílohách.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.

23.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24.Podľa§10dods.1zákonač.87/1995Zb.,akzáväzkovývzťahvznikolpred1.júnom2014,odplataza
poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení do 31.5.2014, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

27. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.29.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

30. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy
predložené a označené žalobcom, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil:

31. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o

spotrebiteľskomúverevzmyslezákonač.129/2010Z.z.,akoajspoukazomnapríslušnévyššiecitované
ustanovenia Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý úver vo výške
600,- €. Súd posudzujúc obsah danej zmluvy o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že uvedená
spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2, konkrétne:
- podľa písm. f) neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, kedy v zmluve bol uvedený iba počet splátok - 24, nie doba trvania zmluvy

a zároveň termín konečnej splatnosti úveru bol označený ako 08/2015, čo je údaj neurčitý a
nezrozumiteľný, nakoľko to môže byť tak prvý ako aj posledný deň v uvedenom mesiaci a teda s
poukazom na § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka v tejto časti zmluva neplatná, a je potrebné na ňu
hľadieť ako keby obsahom zmluvy ani nebola,
- podľa písm. i), kedy síce bola v zmluve uvedená úroková sadzba vo výške 32% ročne, avšak táto

je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je totiž
spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania
stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke
často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným

vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke
úroky, čo odporuje dobrým mravom. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri úveroch poskytnutých
bankami domácnostiam (od 1 do 5 rokov) úroková sadzba predstavovala 13% ročne (stav úverov) a
11,55% ročne (nové obchody). Už len samotná skutočnosť, že cena úveru je vyššia, je zarážajúce a
odôvodňujúce zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu. Keďže nikto, ani

súd nemôže, ani nie je jeho úlohou nahrádzať kontraktačný proces a určiť presnú úrokovú mieru, aká
by prípadne medzi stranami sporu bola v rámci udržateľných úrokov dohodnutá a výška úroku vo výške
32% podstatnou a neprimeranou mierou prekračuje horný limit obvyklej úrokovej miery. Z tohto dôvodu
považoval súd predmetnú zmluvu, ktorá je svojím obsahom zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v časti
týkajúcej sa výšky úrokov za absolútne neplatnú a teda na túto časť zmluvy je potom potrebné hľadieť

ako na neexistujúcu (§ 39 a 41 OZ),
- podľa písm. k) výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho zosplatnenia, kedy v zmluve je len uvedený údaj o výške splátky
33,92 € mesačne, ktorá však v sebe zahŕňa časť istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky,

prípadne iné poplatky, a tak je nutné konštatovať, že uvedený údaj nie je špecifikovaný tak, ako vyžaduje
zákon. Zároveň zmluva neobsahuje údaj o poradí, v ktorom sa budú jednotlivé splátky priraďovať a ako z
jednotlivej mesačnej splátky bude platená časť na istinu, časť na úrok, časť na ďalšie poplatky účtované
žalobcom a teda i táto časť zmluvy nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti úverovej zmluvy.

32. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd za použitia § 11 citovaného zákona potom musel ďalej
konštatovať, že keďže táto zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, resp. tieto náležitosti sú uvedené
neplatne, k týmto častiam zmluvy v zmysle § 41 OZ neprihliadol a za použitia § 11 ods. 1 zákona o
spotrebiteľskýchúverochpovažovalúverzabezúročnýabezpoplatkov.Následnesúdztejtoskutočnosti
pri rozhodovaní o veci aj vychádzal.

33. Súd mal preukázané, že žalovaný odčerpal od právneho predchodcu žalobcu úver v celkovej sume
600 €, na ktorú sumu učinil úhrady spolu vo výške 541€, kedy súd neprihliadal na účtovanie jednotlivých
splátok tak, ako to učinil právny predchodca žalobcu a preto s poukazom na vyššie uvedený právny
záver je nutné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný potom nesplatil žalobcovi rozdiel

vo výške 59 € a preto k zaplateniu tejto sumy súd žalovaného zaviazal. Tak ako bolo vyššie citované,
súd nepriznal žalobcovi žiadne dohodnuté úroky, poplatky, ani iné náklady na vymáhanie uplatnenej
pohľadávky, či pokuty za upomienky a podobne, t.j. súd priznal iba čistú dlžnú istinu vo výške 59 €.34. Čo sa týka úroku z omeškania, keďže žalovaný bol v omeškaní s plnením tohto dlhu, súd tento
priznal vo výške 5,25 % ročne z priznanej dlžnej istiny 59 € od 20.1.2014 do zaplatenia. Súd priznal
úrok z omeškania od požadovaného dátumu a k tomuto dňu posudzoval aj výšku úroku z omeškania a

mal za to, že táto je správne uplatnená, nakoľko v tento deň bola sadzba ECB 0,25 %, čo za použitia
ustanovenia § 10d a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5,25 % ročne. V prevyšujúcej časti
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

35. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a čiastočne úspešnému žalovanému
by prináležala náhrada trov konania (úspech žalobcu 30%, úspech žalovaného 70%, pomer úspechu a
neúspechu je 40% v prospech žalovaného) avšak keďže mu žiadne trovy nevznikli, súd mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch

písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).