Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208082
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2214208082.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Česká
republika, 602 00 Brno, Zábrdovice, Příkop 843/4, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: Y. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom P., W. XXXX/XA, o zaplatenie 614,19 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 15C/176/2014-59 zo dňa 14.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol a výrokom

II. vyslovil, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd vec právne posúdil s použitím nariadenia EP a Rady (ES) č. 867/2007, ktorým sa upravuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, jeho čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 5 ods. 1 až 4,
čl. 7 ods. 1, 2, 3, ako i aplikáciou ust. § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 4 písm. k), ods. 5, § 54 ods.
1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník - ďalej aj OZ), § 9 ods. 1 a 2, § 17 ods. 3, § 25 ods. 5
zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a § 75 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový.

3. Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, že dňa
18.8.2010 bola uzatvorená písomná úverová zmluva č. 207100021, ktorou veriteľ - spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytla v prospech žalovaného ako fyzickej osoby - spotrebiteľa spotrebiteľský
úver vo výške 300,- Eur, ktorý sa tento zaviazal splatiť v celkovej sume 588,- Eur v 12 mesačných
splátkach po 49,- Eur počnúc dňom 27.9.2010. V zmluve nie je uvedený úrok, iba výška poplatku 288,-

Eur, bez jeho konkretizácie a uvedenia RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN. Spotrebiteľský úver
prevzal žalovaný dňa 18.8.2010. Žalovaný zároveň dňa 18.8.2010 vystavil vlastnú zmenku, obsahom
ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
sumu 724,19 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z tejto sumy od 13.3.2011. Zmenka bola
vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa, a to
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto

zmenku indosovala na rad žalobcu. Z predmetnej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého
boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis,
pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine
uvedený odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Súd uzavrel, že pôvodný majiteľzmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania
spotrebiteľských úverov a zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, má v tomto prípade
zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu majúceho povahu vzťahu spotrebiteľského.

Zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spĺňa všetky znaky
spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ustanovením § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“). Prioritne súd skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950
Zb. a ustálil, že predmetná zmenka spĺňa všetky formálne náležitosti zmenky podľa zákona. Z rubovej
strany zmenky mal za preukázané, že žalobca túto nadobudol indosamentom od pôvodného veriteľa,

na rad ktorého bola zmenka vystavená. Vychádzal z toho, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny
prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu a preto napriek tomu, že ide o vzťah uplatnený na základe
zmenky ako abstraktného cenného papiera, bolo povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa s poukazom na rozsudok ESD sp. zn. C-419/2011 z 14.3.2013. Súd sa preto musel
zaoberať kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového veriteľa a žalovaného a vzhľadom na to nariadil
pojednávanie. Ustálil, že v súvislosti s poskytovaním úveru, od spotrebiteľa alebo inej osoby, sa zakazuje

splniť dlh zmenkou alebo šekom, tak ako to vyplýva zo zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010
Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, t.j. k 18.8.2010 v spojení s ust. § 4 ods. 6 zák. č.
258/2001 Z.z., podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva.

Ak je v rozpore s uvedeným zmenka aj tak prijatá či vyplnená veriteľom, veriteľ ju nesmie prijať a
je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Poukázal na to, že spotrebiteľovi musí byť
poskytnutá ochrana pred neprijateľnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky
a je stále potrebné aplikovať článok 1 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Dospel tiež k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom

úvere nemá obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ by
mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, dokonca umožňuje
vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, čo je 91,25% ročne. Takýto zmenkový úrok je v rozpore
so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ustanovením § 39 a § 3 OZ.

Súd skonštatoval, že dohoda o vyplňovacom práve zmenky je uvedená vo všeobecných úverových
podmienkach, teda vo formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaný ich obsah
nemalmožnosťakokoľvekovplyvniť.Tátopodmienkatedanebolaindividuálnedojednanáanepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
keďže nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje vymáhať i plnenia, ktoré sú uplatňované v rozpore

so zákonom. Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010
Z.z., teda poskytnutý úver na základe tejto zmluvy sa v súlade s § 11 ods. 1 zákona považuje za
bezúročný a bez poplatkov a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť istinu úveru. Zmenka túto skutočnosť

ale nezohľadňuje. Vzhľadom na to považuje súd plnenie v uvedenej výške za rozporné so zásadou
dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 39 OZ v spojení s ust. § 3 OZ.

4. Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil za neprijateľnú majúc za to, že nešlo o
podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v
rozpore so zákonom bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, preto ide o dojednanie neplatné podľa § 53 ods.
5 OZ. V prípade, že je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka,
čo korešponduje aj s právnym názorom NS SR vo veci pod sp. zn. 4Obo 161/2007. Skutočnosť, že
právny predchodca žalobcu postupuje v rozpore so zásadami spotrebiteľského práva, preukazuje aj list

Európskej komisie z 25.4.2013 pod č. 2012/41650 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na
nedodržiavanie spotrebiteľského práva EÚ s uvedením praktík obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,ktorávymáhanezákonnépohľadávkyzaloženénanekalýchpodmienkachskonkrétnymuvedením
blankozmeniek zameraných na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole. Súd vyhodnotil, že predmetná
úverová zmluva a zmenka boli uzavreté za účinnosti zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý však až s účinnosťou

od 1.1.2011 v ust. § 17 ods. 3 vyslovene zakazuje splnenie ale aj zabezpečenie úveru zmenkou,
preto sa na daný prípad v súlade s ust. § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z. použijú ustanovenia
doterajších predpisov, t. j. ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na
základe tohto ustanovenia konštatoval, že predmetná zmenka bola vystavená v rozpore s ust. § 4ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., pretože presahuje najvyššiu prípustnú výšku (30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru), v dôsledku čoho je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na §
39 OZ. Na absolútnu neplatnosť pritom súd musí prihliadať ex offo. V tejto súvislosti súd odkázal aj na

pripomienky Európskej komisie zo dňa 12.2.2014 vo veci C-558/2013 v bode 17. Prvoinštančný súd
tiež odkázal na stanovisko zo spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia NS SR
zo dňa 20.10.2015, podľa ktorého v prípade, ak z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie
konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo
povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má

nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o
vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, keď bola zmenka vystavená. Ak
ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene
od použitých zabezpečovacích inštitútov. Zdôraznil, že ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia
dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti
zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého

zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. V tejto súvislosti odkázal na rozsudky SD EÚ
vo veci C-240-244/98, C-243/08, C-137/08 a C-618/10. Na základe uvedeného uzavrel, že prakticky
žiaden nebankový úver nemôže byť zabezpečený zmenkou, ak je druhou stranou spotrebiteľ. Ak jestvujú
indície, že zmenka zabezpečovala úver/pôžičku pre spotrebiteľa, je treba odmietnuť poskytnúť právnu

ochranu lebo nový zmenečný veriteľ si mal preskúmať, či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver
zvlášť za stavu, keď nadobudol desiatky či stovky takýchto zmeniek, či ich nadobudol od subjektov, o
ktorých je všeobecne známe, že sa ich predmetom činnosti je poskytovanie úverov/pôžičiek (zneužitie
práva § 17 zmenkového a šekového zákona, neprípustný výkon práva).

5. V závere súd poukázal na to, že z pripojeného exekučného spisu je zrejmé, že spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom súde, ktorý jej
nároku v celom rozsahu vyhovel, avšak všeobecný súd exekúciu nepovolil pre neprijateľné zmluvné
podmienky. V konaní Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5Er/1359/2012 súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol. Po nepovolenej exekúcii spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

indosovalazmenkunažalobcu.Jetedaevidentné,žepôvodnýveriteľuplatnilvminulostinasúdeplnenia
z neprijateľných zmluvných podmienok a že po nepovolení exekúcie opäť uplatnil v podstate obdobné
plnenia, len ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky a to podľa nariadenia. Plnenie, ktorého sa
dožaduje žalobca i po jeho čiastočnom späťvzatí súd považuje za rozporné so zásadou dobrých mravov,
čo spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 39 v spojení s § 3 OZ a dohodu o vyplňovacom práve zmenky

považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a to z dôvodu, že
umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, preto
ide o neplatné dojednanie. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná
zmenka, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP, pričom dospel
k záveru, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže bol úspešný.

7. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom vtedy účinného právneho

zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi i vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania.
Argumentoval tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b) CSP -
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

8. Ako prvé zdôraznil, že žalobca, ani žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom,
či ďalšími listinnými dôkazmi, ako ho vykonal okresný súd nenavrhli. Ust. § 120 ods. 1 OSP pritom

súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, avšak tento postup
je možné využiť len výnimočne. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky, z prednesov sporových strán. Počas
písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania na základe návrhov strán, nevyplynula potrebavykonať ďalšie navrhnuté dôkazy. Súd pritom svoj postup neodôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku
v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol vzniesť námietky proti
zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté.

9. Súd nesprávne vychádzal z podľa neho nesporných skutočností, že právny predchodca žalobcu so
žalovaným uzatvorili zmluvu o úvere, že zmenka je zabezpečovacia zmenka a že žalovaný uzatvoril
zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z účastníkov, súd
ich vyabstrahoval z dokazovania, ktoré sám navrhol. Takéto skutočnosti preto nemožno považovať

za nesporné. Strany sa k nim nikdy nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol
dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na takýchto skutočnostiach založil svoje meritórne
rozhodnutie, nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový
súd dospel k rozhodnutiu aj na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a ich nesprávnej
interpretácie. V ďalšom poukázal na rozhodnutie KS v Banskej Bystrici č.k. 43CoZm/18/2013, z ktorého
okrem iného odcitoval, že každý občan má možnosť pred vystavením zmenky zvážiť, či ju podpíše

alebo uprednostní inú formu potvrdenia svojej povinnosti uhradiť dlh. Nie je možné pripustiť, aby sa
vytvorila osobitná skupina subjektov (spotrebitelia), pre ktorých by sa právne predpisy vykladali inak
ako pre všetky ostatné subjekty. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom
neakcesorickej povahy, nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke

uvedené. Prvostupňový súd ignoroval § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, z ktorého vyplýva, že
žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzn. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky, keďže tak v sporovom konaní nemôže
činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 5Obo/3/2008. Pripustil, že za určitých okolností je síce možné uplatňovať tzv. kauzálne

námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného, ktorý nesie dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu na seba prevzal súd a suploval
aktivitu žalovaného. V danom prípade bolo následkom nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd porušil
poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 OSP, porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých
dôkazov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť

v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal tiež na rozsudok
NS ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000, ktorý vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná
v SR, z ktorého zdôraznil, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného
záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Je nezávislým dokonca na existencii zaistenej pohľadávky.
Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť

o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje.
Uplatnená zmenka má všetky zákonom predpísané náležitosti, je teda platná a uplatnený nárok
žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zdôraznil, že z
povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej
predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu preukazovať, že mu žalovaný (povinný) zmenkovú sumu

aj skutočne dlhuje. V ďalšom odkázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 podľa ktorého
na základe zmenky vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby
zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. Ohľadne rozhodnutia
NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007 uviedol, že v danom rozhodnutí išlo o odlišný prípad. Pokiaľ súd
poukazuje na rozhodnutie vo veci C-419/11 a odvodzuje z neho povinnosť skúmať z úradnej moci

postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, žalobca uviedol, že v danom konaní bola riešená celkom odlišná
prejudiciálna otázka, než by sa mohla týkať prejednávanej veci, preto súd argumentoval neexistujúcim
právnym názorom Súdneho dvora. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 10Co/79/2013 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013. V ďalšom sa
odvolateľ vyjadril k záveru súdu, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať

neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. Poukázal na to, že samotný
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby bola na zabezpečenie nárokov
vystavená zmenka, limitovaná bola len výška zabezpečenia. Zákonodarca tiež pripúšťal, že zmenky
budú vyplňované dodatočne po vystavení. Dohoda o vyplňovacom práve preto nemohla byť neplatná
a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže

právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Dôvodil, že hoci sa neplatnosť právneho
úkonu podľa § 37 ods. 1 a § 39, ako aj § 53 OZ uplatňuje ex offo, Zákon zmenkový a šekový
výslovne počíta s námietkami zmenkového dlžníka, pretože zmenku nemožno ex offo spochybňovať
pre dôvody, ktoré sa jej netýkajú. Zmenkové hmotné právo uvedený stav plne rešpektovalo nepretržiteod 1.7.1942 do 22.12.2015, teda aj v čase vystavenia danej zmenky. Až voči zmenkám vystaveným po
22.12.2015jemožnézúradnejpovinnostiprihliadaťnaskutočnostiodôvodňujúcenámietkyzmenkového
dlžníka voči indosatárovi, ktoré sa zakladajú in personam vzťahoch medzi zmenkovým dlžníkom a

remitentom. Nároky zo zmeniek vystavených do 22.12.2015 sa spravujú zmenkovým hmotným právom
platným do 22.12.2015. Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku 93/2015 Zb. stanovísk NS a súdov SR
vychádza vo svojich úvahách z viacerých nesprávnych premís. V tomto smere žalobca poukazoval na
rozhodnutia najvyššieho rakúskeho súdu - Oberster Gerichtshof, 3Ob 546/81 z 9.9.1981 SZ 54/117;
BGH, 25.2.1965 - II ZR 191/62. Mal za to, že stanovisko NS SR č. 93/2015 v žiadnom prípade

neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom. Samotná neplatnosť kauzálneho
úkonu nespôsobuje nepripustenie výkonu práva nechať si zaplatiť sumu uvedenú na zmenke, ak už
došlo k indosovaniu zmenky dobromyseľným indosatárom pri nadobudnutí zmenky. Poukazoval na
rozsudok rakúskeho súdu 1Ob602/87 z 10.6.1987 podľa ktorého zákazuodporujúca zmenka nie je,
nezávisle od dobromyseľnosti indosatára, ani ničotná ani zničotniteľná. Ak napriek zákazu § 11 ods.
2 zákona o ochrane spotrebiteľov sa zmenka na rad vystaví, tak patrí spotrebiteľovi podľa § 11 ods.

2 zákona o ochrane spotrebiteľa regresný nárok voči podnikateľovi, avšak iba za predpokladu, že
on zmenku zaplatil. Uviedol, že neexistuje taký judikát českého, nemeckého ani rakúskeho súdu,
ktorý by umožňoval chrániť zmenkového dlžníka pred dobromyseľným indosatárom tak, že by chránil
zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k okolnostiam, ktoré mohol namietať
voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia práva totiž chráni len tých, ktorí

sa o svoje práva starajú. To, že bolo možné zmenkou zabezpečiť sumu len vo výške 30% (§ 4 ods.
6 zák. č. 258/2001 Z. z.) nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená presahuje
túto sumu. Uvedené je možné považovať len za tzv. relatívnu námietku zmenkového zákazu, ktorá
je založená na porušení povinnosti veriteľa dlžníka neprijať zmenku v rozpore so zákazom jej prijatia
t. j. na osobných vzťahoch medzi veriteľom a dlžníkom. Neplatnosť zmenky je regulovaná výlučne

Zákonom zmenkovým a šekovým, ide o cenný papier a preto nie je možné na ňu aplikovať ustanovenia
o neplatnosti právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka. Zmenka, ktorá je predmetom tohto
konania, spĺňa všetky náležitosti ustanovenia § 75 Zák. zmenkového a šekového a preto nemôže byť
neplatnou z dôvodu, že by obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Zmenka vystavená a prijatá
veriteľom v spotrebiteľskom vzťahu pri porušení zákazu zaviazať dlžníka vystavením takejto zmenky je

iba skutočnosť, ktorú musí namietať dlžník. Skúmaním kauzy ex offo by preto dochádzalo k narúšaniu
pilierov na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve z 7.6.1930, čím
dochádza k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru. NS SR vo svojom stanovisku
opomína, že zmenkové konanie je založené výlučne na námietkach ako spôsobe obrany dlžníka.
Dlžníka možno chrániť bez jeho vôle až pri zmenkách vystavených od 23.12.2015. Ak žalobca konal

vedome na škodu dlžníka a dlžník to namietne a preukáže, môže použiť námietku, že zmenka bola
vystavená a použitá pri jej zákonnom zákaze, čoho preukázanie bude mať za následok prekážku pre
vyhovenie návrhu na platenie zo zmenky. V žiadnom prípade to však nespôsobuje rozpor s dobrými
mravmianineplatnosťakéhokoľvekzmenkovéhoúkonu.Vprípadeindosáciesazmenkastávaplatidlom,
takže možnosť vznášať námietky voči nej je obmedzená na prípady zlomyseľnosti nadobúdateľa pri jej

nadobudnutí. Tu žalobca poukazoval na rakúske rozhodnutia OGH 1 Ob 270/57 z 8.1.1958; OGH 5 Ob
275/71 25.01.1972 SZ 45/6 = EvBl 1972/190 S 352. Nestačí teda, ak je na zmenke nejaké číslo, ktoré
je číslo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa nepreukáže, že nadobúdateľ vedel aké námietky dlžník má, v čom
spočíva možný vznik škody pri uplatnení zmenky.

10. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, keďže ide o právny úkon, žalobca pripustil,
že táto môže byť skúmaná aj z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok. Na platnosť zmenky
to však nemá žiaden vplyv. Poukazoval na rozhodnutie NS ČR Rv II 473/32 z 11.10.1932 uverejnené
pod číslom Vážny 11973/1932, podľa ktorého zmenkový zákon poskytuje zásadne ochranu dobrej viery
zmenkovému veriteľovi, ktorý zmenku nadobudol, dôveruje jej vyplnenému obsahu, hoci bol vyplnený

bezprávne alebo v rozpore s dohodou. Dobromyseľný nadobúdateľ zmenky je chránený pre prípad, že
by nevedel pri nadobúdaní zmenky o tom, že zmenka bola vyplnená bezprávne. Podľa rozhodnutia NS
ČR R III 809/36 z 17.12.1936 uverejneného pod Vážny 15717/1936, zmenka vyplnená proti dohode,
nie je neplatná, ale možno ju uplatniť len v rámci dohody. V prípade nadobúdateľa zmenky je tento
chránený a nemožno mu rozpor s dohodou o vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti

alebo hrubej nedbanlivosti, čo však v situácii predtlačenej sumy zmenkového úroku a neznalosti VOP
v čase nadobudnutia zmenky znamená, že nadobúdateľ nemal žiadnu indíciu, aby pátral po dohode o
vyplňovacom práve. Zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z istiny nepochybne je v rozpore s dobrými
mravmi,avšakstanoviskoNSSRpožadujevtakomtoprípadeposúdiťmieruprimeranostitakéhotoúrokua zamietnuť návrh v časti nad rámec primeranosti. V závere uviedol, že závery súdu prvej inštancie sú
nesprávne a vyplývajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania vo

výške 39,84 Eur bez DPH za podané odvolanie a 8,58 Eur bez DPH režijný paušál, všetko navýšené
o DPH.

11. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej

tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a 2 CSP.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.

Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

14. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty

podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie
tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o
predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.18.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovaného (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúcemu zo
zmluvy o úvere. Išlo o formulárovú zmluvu, ktorá obsahovala predtlačený text, kde boli dopísané iba
označenie dlžníka, suma, ktorú mal obdržať a ktorú splatiť. Ďalej zmluva obsahuje predtlačený text o
tom, že dolu podpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere,
ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia

úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať
a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane zmluvy)
a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú
skutočnosti.

21. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru k zmluve o úvere obsahujú v bode 13 Dohodu o vyplnení
zmenky: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Remitent má právo uplatniť si celý svoj
peňažný záväzok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní

na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh
splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti
splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku
dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek

remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné
strany sa dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka,
ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať
zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej
zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním

bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli,
že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a
ručiteľovi.“

22. V konaní bola predložená i zmenka. Z pripojenej zmenky súd zistil, že žalovaný dňa 18.8.2010

vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., sumu 724,19 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z tejto
sumy od 13.3.2011. Na zmenke je odkaz na číslo zmluvy: 207100021. Uvedená zmenka bola vystavená
ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala
na rad žalobcu. Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje:
dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma
je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine uvedená odlišným tlačeným
písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

23. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.7.2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi
ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán. Z uvedeného
vyplýva, že nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 nevylučuje ústne

pojednávanie a jeho potrebnosť ponecháva na úvahu súdu. Keďže súd prvej inštancie mal za to, že vo
veci je nutné nariadiť pojednávanie, pričom nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.7.2007 nebráni uskutočneniu pojednávania, nie je možné postup súdu prvej inštancie vyhodnotiť
ako priečiaci sa platným procesným predpisom.24. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1
nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných

sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto
cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať
vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia
by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri

rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa
vykonávajú dôkazy. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo
veciach s nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2, ktorým sa súdu ukladá aj
povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o
procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia
spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.

25. V odvolaní odvolateľ poukázal na to, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci
vykonal dokazovanie na nariadenom pojednávaní, oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným
spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný však
dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Odkazuje

aj na ust. § 120 OSP, podľa ktorého dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou,
čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
účastníci navrhli. A žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže
táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. Zákon
zmenkový a šekový, dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej

príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto
neexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalšíchdôkazovnevyhnutnýchprerozhodnutie
vo veci.

26. Odvolací súd k tejto argumentácii udáva, že i keď vo všeobecnosti procesné predpisy prenechávajú

do značnej miery smerovanie konania v dispozícii strany (dôraz na dispozitívnosť a kontradiktórnosť
konania), nemožno pripustiť, aby sa súdy dostali do postavenia, aby len automaticky vydávali exekučné
tituly vychádzajúce iba z formálnych náležitostí podkladov rozhodnutia. Takýto prístup by bol v príkrom
rozpore so statusovým zákonom sudcov, ust. § 2 ods. 2 z. č. 385/2000 Z.z., v ktorom je zakotvené právo
aj povinnosť sudcov byť pri výkone svojej funkcie nezávislý, zákony a iné všeobecne záväzné právne

predpisy vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhodovať nestranne a spravodlivo.
Preto, v akokoľvek formalizovanom procesnom postupe musí súd dbať, aby neprestal byť orgánom
ochrany práv. Práve takéto postavenie súdu je nevyhnutným atribútom právneho štátu a spravidla je
vyjadrené v procesných ustanoveniach predpisov stanovujúcich ich základné princípy vychádzajúce z
hodnotových základov spoločnosti.

27. V prípade cit. Nariadenia je to jednoduchý odkaz na spravodlivosť ako vodiaci princíp, na ktorý
priamo odkazuje v bode 1 Preambuly. Nebolo by možné považovať za spravodlivé také rozhodnutie,
ktoré by súd vydal napriek závažným principiálnym pochybnostiam o dôvodnosti uplatneného nároku
iba preto, že bol dodržaný procesný postup, ktorý sám o sebe dovoľuje uplatnenému nároku vyhovieť.

Vzhľadom na to bol súd prvej inštancie aj v procese podľa Nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako
vyhovením návrhu, a bol oprávnený aj na vykonanie nenavrhovaných dôkazov, pretože boli nevyhnutné
pre také rozhodnutie vo veci, ktoré zabránilo aprobovaniu zjavne neprimeraného použitia zmenky.

28. Odvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom prvej inštancie došlo k vadám v postupe súdu

podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania. Preskúmaním
obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca mal objektívnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam a dôkazom, pripojeným do spisu bez návrhu účastníkov konania podľa § 120 ods. 1
veta tretia OSP a § 295 CSP, ktoré pri rozhodovaní posúdil ako významné pre zistenie skutkového
stavu a právne posúdenie žalobcom uplatneného peňažného nároku zo zmenky podľa § 123 OSP a

čl. 9 CSP. Ustanovenie § 120 ods. 1 OSP platné a účinné v čase začatia predmetného konania, dáva
súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy ako len tie, ktoré navrhli účastníci konania za účelom zistenia
skutkového stavu, zvlášť za situácie, aká nastala v danom spore. Ide vlastne o prelomenie zásady
formálnej pravdy v sporovom konaní. Tento postup je výnimočný a je možného využiť ho vtedy, keď jevykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Zákonodarca s účinnosťou od
1.7.2016 v Civilnom sporovom poriadku v ust. § 295 potom už osobitne explicitne upravil dokazovanie
v spotrebiteľských sporoch tak, že súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

29. Súd prvej inštancie mal zo žalobcom predloženej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom
zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., na rad ktorej vystavil žalovaný zmenku, na líci ktorej
sa nachádza číslo úverovej zmluvy. Práve tieto skutočnosti boli podkladom pre postup súdu prvého

stupňa podľa § 295 CSP, pretože vznikli pochybnosti, či zmenka vystavená žalovaným má alebo nemá
zabezpečovací charakter, či zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
príp. i zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

30. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade aj s právom Spoločenstva (komunitárne právo),
ktoré sa musí v členských štátoch EÚ uplatňovať jednotne (por. napr. rozsudok Súdneho dvora

európskych spoločenstiev, ďalej len „Súdny dvor“ vo veci Simmeathal II (29.3.1978, 106/77), kde
pomenoval úlohu vnútroštátneho súdu: „Každý vnútroštátny súd je v medziach svojej právomoci povinný
v úplnosti používať komunitárne právo a chrániť práva, ktoré z tohto právneho systému vznikajú
jednotlivcom“.PodľanázoruESDbyúčinnosťkomunitárnehoprávabola„oslabená",kebyvnútroštátnym
súdom bolo bránené záväzne používať komunitárne právo v súlade s rozhodnutím, či ustálenou

judikatúrou európskeho súdneho dvora. V tomto kontexte je potom možné považovať vnútroštátny
súd za „všeobecný komunitárny súd“, ktorý plní dvojitú úlohu; úlohu súdu členského štátu a súdu
Spoločenstva.

31. Vnútroštátny súd konal aj v súlade so stanoviskom spoločného zasadnutia občianskoprávneho

a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, podľa ktorého, v prípade, ak z
akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou
či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v
intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky
spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu

platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých
zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky).
Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej
kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech

spotrebiteľa. V zmysle článku 6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný
nekalou podmienkou a zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v čl. 7 uvedenej smernice, pretože
takéto skúmanie môže mať odradzujúci účinok, smerujúci ku skončeniu používania nekalých podmienok
vzmluváchuzavretýchsospotrebiteľmizostranypredajcovalebododávateľov.Akbyvnútroštátneprávo

(prípadne jeho výklad v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom
zmenky, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku (effet utilé). Z hľadiska práva
EÚ platí pre členské štáty povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej
povahy na dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho
práva, najmä ustanovení právnej úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice,

povinný vykladať vnútroštátne právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej
Smernice, aby sa dosiahol výsledok stanovený touto Smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249
tretím odsekom Zmluvy o založení európskeho spoločenstva. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu
vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie.

32. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia,

v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch
týkajúcich sa smernice 93/13 EHS (C-240-244/98 Oceano Grupo Editorial,C-243/08, Pannon GSM)
vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
ex offo, neskôr (C-137/08) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo (C-618/10 Banco Espanol deCredito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať alimine (t.j. ak ich môže skúmať len
ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne
s právom Európskej únie.

33. Súdu prvej inštancie nič nebránilo, naopak bolo jeho povinnosťou z úradnej povinnosti skúmať,
či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Oboznámením zmluvy o úvere, všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako i
exekučného spisu sp. zn. 5Er/1359/2012, súd prvej inštancie neporušil koncentračnú zásadu a tým, že

na pojednávaní vykonal dokazovanie týmito listinami, neporušil ani princíp kontradiktórnosti súdneho
konania ani rovnosť účastníkov. Vychádzajúc pritom z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý
vo viacerých rozhodnutiach poukázal na to, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej
pozície alebo z dôvodu neinformovanosti dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu
súd môže odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. C-240 až
C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný

spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky. Smernica indikatívnym
spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu predmetnej klauzuly,
posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie
všetkých okolností prípadu...).

34. Z ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex
offo. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu
skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bola vystavená zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia
stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“ nestanovuje, že súd žalobe musí
vyhovieť. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby z

úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými
klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného
poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50, 51).
Proces Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov Súdneho dvora a ex offo súdnej kontroly

neprijateľnosti zmluvných podmienok.

35. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex
offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. Spotrebiteľ nebýva
natoľko právne zdatný, aby dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzavretej zmluvy a nárokmi zo zmenky

samej. Preto, bez ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda
napr. aj na prípadné uznanie dlhu či vystavenie zmenky. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko tisíc
zmeniek indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide
o zmenkových dlžníkov - spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje
Občianskyzákonník(§54ods.1).Zmenkyindosovanénažalobcumajúpriamyodkaznazmluvyoúvere.

36. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s hmotným právom,
keď riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné

zmluvné podmienky. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vecne správnymi závermi súdu,
ktorý prioritne ako základnú neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil dohodu o vyplnení zmenky ako
súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru v dôsledku čoho je táto podmienka podľa § 53 ods. 5
Občianskehozákonníkaneplatná,zčohovyplývaiabsolútnaneplatnosťsamotnejzmenkyakoprávneho
úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Týka sa to tiež neprijateľne vysokej sankcie 91,25%

ročne (0,25% denne) zmenkových úrokov za ,,porušenie zmluvných povinností“, netransparentného
administratívneho poplatku za úver, neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia v zmluvách o
spotrebiteľskom úvere náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., čo spôsobuje, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

37. Je potrebné poukázať tiež na to, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 1.7.2016) bol už
účinný nový procesný kódex zák. č. 160/2015 CSP, ktorý sa v zmysle § 470 ods. 1 uplatní aj na toto
predtým začaté konanie, ktorý vo svojej druhej hlave v § 290 až 300 upravuje osobitné procesné postupy
pre spory s ochranou slabšej strany, medzi ktoré patria i spotrebiteľské spory, akým je bezo sporu podľa§ 290 CSP i prejednávaná vec. Podľa § 295 CSP v spotrebiteľskom spore potom súd môže vykonať aj
tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

38. Žiada sa doplniť, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej
zmluvy na rozhodcovskom súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, avšak všeobecný súd
exekúciu nepovolil, a to pre neprijateľné zmluvné podmienky. Po nepovolenej exekúcii spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku (podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru) na

žalobcu CD Consulting s.r.o. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok a že po nepovolení exekúcie pre rozpor so zákonom sa tentokrát
uplatňujú v podstate obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky, a to podľa
nariadenia. Plnenie v uvedenej výške správne prvostupňový súd považuje za rozporné so zásadou
dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 39 v spoj. s § 3 Občianskeho zákonníka a dohodu
ovyplňovacomprávezmenkyvyhodnotilakoneprijateľnúpodmienku,majúczato,ženešloopodmienku

individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore
so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, ide o neplatné dojednanie (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka).Akjepotomneplatnádohodaovyplňovacomprávezmenky,jeneplatnáajsamotnázmenka,
čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR dňa 6.5.2008 pod sp. zn.

4Obo/161/2007.

39. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09

a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

40. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobcu v nezastavenej časti

zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti, vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého výroku o
náhrade trov konania, potvrdil.

41. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov

odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

43.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

44. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konanížiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu

trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

45. Odvolací súd potom hoci úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, s

odkazom tiež na obdobný záver NS SR v rozhodnutí z 26.10.2016 sp. zn. 6 Cdo 544/2015.

46. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).