Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817202481
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817202481.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu X. V. L., s.r.o., so sídlom v F., T. 5, K. XX XXX XXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou M. V., s.r.o., so sídlom v F., T. 5, proti žalovaným 1/ C. Y., nar.
X.X.XXXX, bytom D. XX/XX, Q., 2/ Y. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom XX. E. XX/XX, Q., zastúpená JUDr.
F. R., advokátom so sídlom v F., H. XX, o zaplatenie sumy 11.680,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. augusta 2017, č.k. 10Csp/26/2017-145 v
spojení s opravným uznesením č. k. 10Csp/26/2017-159 zo dňa 18. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti I. a III. p o t v r d z u j e .

Žalovaná 2/ m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

Žalovaný 1/ n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie
11.680,61 eur s príslušenstvom, výrokom II. konanie v časti o zaplatenie sumy 210,-eur čiastočne
zastavil. Výrokom III. rozhodol, že žalovaná 2/ má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ bývalým
manželom, zaplatenia sumy 11.680,61 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.02.2010 uzavretej so L., a.s., ktorá predstavovala nesplatený, predčasne

zosplatnený úver, ktorí žalovaní riadne a včas nesplácali. Z vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie zistil, že dňa 24.02.2010 L., a.s. a žalovaní 1/, 2/ uzavreli zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 12.000,- eur
ako spotrebného bezúčelového úveru. Dlžníci sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky splácať v
mesačných splátkach po 29,66 eur do 28.02.2010 a v sume 208,54 eur od 15.03.2010 vždy do15. dňa
v mesiaci počas 119 mesiacov. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná do 15.01.2020. Zmluvný úrok
predstavoval 16,60% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 19,03% a priemerná

RPMN 14,92%. Dňa 9.9.2015 L., a.s. adresovala žalovaným 1/, 2/ výzvu o tom, že sú v omeškaní so
splácaním úveru ku dňu 8.9.2015 v sume 3.248,98 eur a vyzvala ich, aby dlžnú sumu zaplatili v lehote
15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný 1/ výzvu banky neprevzal, čo vyplýva z doručenky založenej v
spise na čl. 85, 86. Dôkaz o doručovaní výzvy zo dňa 09.09.2015 žalovanej 2/ žalobca nepredložil. V
dôsledku nesplácania úveru dlžníkmi dňa 30.09.2015 L., a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku
dňu 29.09.2015 (čl. 83 spisu) a žalovaných vyzvala k zaplateniu celého zostatku úveru v sume 11.905,74

eur v lehote 15 od doručenia výzvy. Dňa 23.10.2015 L., a.s. pohľadávku voči žalovaným postúpila
zmluvou o postúpení pohľadávok žalobcovi. Postúpenie pohľadávky banka žalovaným oznámila dňa
30.10.2015.Súdprvejinštancieprávnevecposúdilpodľa§39,§524ods.1,2,§528ods.2Občianskehozákonníka; § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd
prvej inštacnie k právnemu názoru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že 24.02.2010 L., a.s. a žalovaní 1/ 2/ uzavreli zmluvu o

splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume
12.000,- eur ako spotrebného bezúčelového úveru. Dlžníci sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky
splácať v mesačných splátkach po 29,66 eur do 28.2.2010 a v sume 208,54 eur od 15.03.2010 vždy
do15. dňa v mesiaci počas 119 mesiacov. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná do 15.1.2020.
Zmluvný úrok predstavoval 16,60% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 19,03%

a priemerná RPMN 14,92%. Dňa 09.09.2015 L., a.s. adresovala žalovaným 1/, 2/ výzvu o tom, že sú v
omeškaní so splácaním úveru ku dňu 08.09.2015 v sume 3.248,98 eur a vyzvala ich, aby dlžnú sumu
zaplatili v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný 1/ výzvu banky neprevzal, čo vyplýva z doručenky
založenej v spise na čl. 85, 86. Dôkaz o doručovaní výzvy zo dňa 09.09.2015 žalovanej 2/ žalobca
nepredložil. V dôsledku nesplácania úveru dlžníkmi dňa 30.09.2015 L., a.s. vyhlásila mimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 29.09.2015 (čl. 83 spisu) a žalovaných vyzvala k zaplateniu celého zostatku

úveru v sume 11.905,74 eur v lehote 15 od doručenia výzvy. Hoci žalobca preukázal, že jeho právny
predchodca, L., a.s. pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok so žalobcom oznámením zo dňa
30.9.2015 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.09.2015 a žalovaných 1/, 2/ vyzvala k
zaplateniu celého zostatku úveru v sume 11.905,74 eur v lehote 15 od doručenia výzvy, nepreukázal
doručenie výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v platnom znení, žalovanej 2/. V

prejednávanej veci žalobca odvodil svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy zo zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.02.2010, ktorú žalovaní uzatvorili so L., a.s., ktorá je bankou podľa §
2 ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pohľadávku voči žalovaným žalobca nadobudol na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015. Postúpenie pohľadávky je upravené v cit. ust. §
524 a nasl. Občianskeho zákonníka V danom prípade L., a.s. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení

pohľadávky na inú osobu sa musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj
ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z.. Pokiaľ nie je dodržaný postup uvedený v tomto ustanovení
zákona, nie sú splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky banky nebankovému subjektu. Ak tak
banka napriek tomu urobí, takéto postúpenie je svojím obsahom a účelom v rozpore so zákonom a je
neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Aktívnou legitimáciou v súdnom konaní sa rozumie také

hmotnoprávne postavenie navrhovateľa, z ktorého mu vyplýva procesné právo hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Súd je povinný v každom súdnom konaní preskúmať vecnú legitimáciu strany sporu, či už
aktívnu alebo pasívnu. V danej veci žalobca pohľadávku nadobudol postúpením od banky. Bolo jeho
povinnosťou preukázať splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, čo je predpokladom
preukázania aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca nepreukázal doručenie výzvy zo dňa 09.09.2015

žalovanej 2/ podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorý predpokladá, aby výzva bola písomná a veriteľ
sa musí aspoň pokúsiť o jej zaslanie dlžníkovi na jeho poslednú známu adresu, a to napr. poštovým
podacím lístkom alebo doručenkou. Hoci v prípade žalovaného 1/ bolo preukázané vypracovanie výzvy
podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ako aj jej doručovanie žalovanému, pre platné postúpenie
pohľadávky žalobcovi nebola splnená ďalšia podmienka uvedená v § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a to

že medzi písomnou výzvou zo dňa 09.09.2015 vypracovanou podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a
postúpením pohľadávky žalobcovi banka dodržala lehotu minimálne 90 dní, po uplynutí ktorej by bola
oprávnená svoju pohľadávku platne postúpiť nebankovému subjektu. Medzi výzvou zo dňa 09.09.2015
a postúpením pohľadávky žalobcovi na základe zmluvy zo dňa 23.10.2015 lehota 90 dní neuplynula.
Vzhľadomktomu,žežalobcanepreukázaldoručenievýzvyzodňa09.09.2015žalovanej2/avovzťahuk

obidvom žalovaným nebola dodržaná lehota 90 dní medzi výzvou zo dňa 09.09.2015 o trvaní omeškania
žalovaných so splácaním úveru a postúpením pohľadávky žalobcovi, ku ktorému došlo dňa 23.10.2015,
súd bol toho názoru, že právny predchodca žalobcu nedodržal postup vyplývajúci mu z cit. ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky voči žalovaným žalobcovi. Potom je uzavretá zmluva
o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor

so zákonom. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platne pohľadávku L. L., a.s.
voči žalovaným zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.02.2010, súd jeho žalobu ako nedôvodnú
zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca vo veci nebol úspešný, preto mu nárok na náhradu trov konania
nevznikol. Žalovaný 1/ ktorý bol vo veci úspešný, nárok na náhradu trov konania neuplatnil. Žalovaná

2/ ako úspešná strana sporu má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, 100%.

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti vo výroku I. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo celkom nesporne preukázané, že pred postúpenímpohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá, a teda
nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že v konaní bolo
preukázané, že žalovaní 1/, 2/ boli v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaní
boli postupcom opakovane vyzvaní na úhradu omeškaných splátok, a to: výzvou zo dňa 09.09.2015
a výzvou zo dňa 30.09.2015, ku ktorej žalobca pripojil kópiu doručeniek, ktoré preukazovali doručenie
výzvy žalovaným. Žalobca nesúhlasí s právnym názorom súdu, podľa ktorého v zmysle ust. § 92 ods.
8 ZoB je na splnenie predpokladov podľa tohto ustanovenia potrebné, aby bol dlžník v omeškaní so

splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom
táto lehota začína plynúť až po doručení výzvy banky. Takýto výklad z dikcie ust. § 92 ods. 8 ZoB
nevyplýva. Ust. § 92 ods. 8 ZoB totiž pojednáva len o písomnej výzve banky voči svojmu klientovi, t.
j. výzve banky k úhrade omeškaných splátok úveru, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania
omeškania dlžníka. Vyjadril názor, že ak by zákonodarca mienil týmto ustanovením poskytnúť dlžníkovi
lehotu na dobrovoľné plnenie po dobu 90 dní od doručenia výzvy, bolo by to v ustanovení § 92

ods. 8 ZoB výslovne a jednoznačne uvedené. Žalobca v súvislosti s platným postúpením pohľadávky
taktiež poukázal na čl. I bod 7 Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, v ktorom je vyjadrený
súhlas žalovaného s postúpením pohľadávky a taktiež bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok.
Nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 ZoB pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od
ustanovení ZoB, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov,

zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona, a to v čl. I bode 7
Zmluvy, resp. v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. Poukázal na rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 10Co/76/2016 zo dňa 07.12.2016, sp. zn. 9Co/145/2015 zo dňa 05.10.2016,
sp. zn. 19Co/2/2016 zo dňa 02.05.2017, 11Co/206/2015 zo dňa 05.10.2016, sp. zn. 11Co/11/2015 zo
dňa 25.08.2016. Žalobca v súvislosti s aktívnou legitimáciou v konaní ďalej poukázal na skutočnosť,

že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, ktoré bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd
má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu
a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (v súdenom prípade žalovaní) sa v takom prípade nemôže
úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Dal do

pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01. Ustanovenie §
92 ods. 8 ZoB podľa názoru žalobcu nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka
pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného
ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.

Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového
tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
Norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi
banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou

Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. Ďalej uviedol, že splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 ZoB
nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením
pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v
zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia
v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne

zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 ZoB. Vzhľadom k dikcií ust. § 92 ods. 8 ZoB, s poukazom
na to, že omeškanie žalovaných trvalo nepochybne viac ako rok zastáva žalobca názor, že postupca
by konal v súlade ust. § 92 ods. 8 ZoB (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade,
ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ďalšie rozhodnutia
súdov. Žalobca vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP

zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že odvolanie žalobcu považuje
za nedôvodné a so skutočnosťami v ňom uvedenými sa nestotožňuje. Žalobca nepreukázal aktívnu

vecnú legitimáciu, nakoľko nepreukázal doručenie výzvy jeho právnym predchodcom žalovanej. Súd
prvej inštancie správne vyhodnotil nedodržanie podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca
nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientoviza splnenia určitých podmienok, a to postupiteľnosť bankovej pohľadávky, predchádzajúca písomná
výzva klientovi, omeškanie klienta viac ako 90 kalendárnych dní po doručení výzvy, postúpenie sa týka
časti peňažného záväzku v omeškaní (splatné pohľadávky), postupiteľnosť aj tretej osobe, pričom sa

nevyžaduje súhlas klienta. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postúpiteľná.
Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobcu
nepostupoval v zmysle zákonnej úpravy platného postúpenia pohľadávky, nakoľko žalovaným jednak
nedoručil výzvu a zároveň nedodržal 90 dňovú lehotu omeškania. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru nie je možné považovať za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 ZOB. K rozdielu k výzve (1/

výzva pred postúpením pohľadávky) a oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (2/ oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti) uviedla, že výzva 1/ je presne tou výzvou, ktorú uvádza § 92
odsek 8 zákona o bankách a je teda potrebným predpokladom na to, aby mohla banka postúpiť
pohľadávku a výzva 2/ je úkonom banky, ktorá vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru. Už zo samotného
významu oboch týchto výziev je zrejmý ich rozdiel. Výzva 1/ je predpokladom postúpenia a výzva
2/ je o tom, že banka uplatňuje svoje právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Tieto dve výzvy

nemožno zamieňať, ani nijako nahrádzať a už vonkoncom nemožno tvrdiť, že vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru podľa § 53 odsek 9 OZ je výzvou banky v zmysle § 92 odsek 8 zákona o bankách.
Ustanovenie bodu 19.16 uvedené vo VOP je podľa názoru žalovaného neplatné z viacerých dôvodov
a žalobca sa jeho obsahu nemôže dovolávať. Neplatnosť tohto ustanovenia vidí z dôvodu rozporu s
kogentným ustanovením § 92 odsek 8 zákona o bankách, ako aj toho dôvodu, že žalovanému ako

spotrebiteľovi nebolo pri podpise Zmluvy vysvetlené toto ustanovenie. Pritom ustanovenie 19.16 VOP
je svojim významom veľmi dôležitým ustanovením, na čo mal byť spotrebiteľ výslovne upozornený.
Ide o ustanovenie zakomponované do formulárových VOP, ktoré spotrebiteľ nemôže nijako ovplyvniť.
Súčasne sa spotrebiteľ takýmto úkonom vzdáva ochrany do budúcna ako aj práva udeliť, či neudeliť
súhlas. Žalobca uvádzal, že relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky bez ďalšieho

zakladá aktívnu legitimáciu postupníka, pričom sa odvoláva na rozhodnutie NS SR 4 Obo 210/01
z 11.06.2003. Žalovaný nesúhlasí s týmto právnym názorom, keďže tento nemožno aplikovať na
situáciu, kde postupcom je banka. Tá je okrem ust § 524 a nasl. OZ povinná dodržiavať aj Zákon
o bankách, ktorý je lex specialis k cit. ust. OZ. Nemožno teda bez ďalšieho vyvodiť záver, že v
prípade postúpenia bankovej pohľadávky stačí na platné postúpenie iba oznámenie postupcu dlžníkovi

o postúpení pohľadávky. Žalobcom uvádzaná rozhodovacia prax Najvyššieho súdu je prekonaná
vzhľadom na skutočnosť, že v osobitných prípadoch je podľa názoru samotného Najvyššieho súdu, ako
aj Ústavného súdu, treba skúmať aj platnosť samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky a prípadne všetky
podmienky postúpenia, ako je to napr. v tomto prípade podľa zákona o bankách. Odkázal na Rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/792/2015 zo dňa 26.10.2016, Rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2009, sp. zn. 1 Cdo 76/2007 a rozhodnutie Ústavného súdu
v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012 zo dňa 03.07.2012. Žalovaná 2/ sa nestotožňuje ani s názorom
žalobcu ohľadne toho, že ustanovenie § 92 ods. 8 upravuje iba výnimky z bankového tajomstva.
Doručenie, resp. preukázateľne odoslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 ZoB je
jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. Tento záver potvrdzuje aj ustálená súdna prax

krajských súdov, pričom ako príklad uvádza rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 11.03.2015, sp.
zn. 4Co/145/2014. Banka nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá nie je splatná. Žalovaná 2/ bola toho
názoru, že pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah medzi
účastníkmi nezanikol výpoveďou, resp. odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že by
úver spolu s úrokmi bol splatný. Splatnými sa do tejto doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru,

so zaplatením ktorých bola žalovaný v omeškaní. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90
- dňového omeškania, nebolo však dokázané, že by bol žalovaný aj písomne vyzvaný na splnenie
svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase
jej postúpenia na žalobkyňu spôsobilá na postúpenie. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žiada, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej

trovy odvolacieho konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej 2/ uviedol, že trvá na svojom odvolaní a
navrhuje odvolaciemu súdu, aby mu v plnom rozsahu vyhovel.

4. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu a vyjadreniu žalobcu a k vyjadreniam žalovanej 2/ písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a §
380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolaciehopojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani
to nevyžadoval verejný záujem/v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej

banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa citovaného ustanovenia, žalobca v súdnom konaní musí svoju aktívnu vecnú legitimáciu
preukázať platným postúpením pohľadávky. Citované ustanovenie § 92 ods. ods. 8 zákona o bankách
neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ako to naznačuje
žalobca v odvolaní, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide

teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení
pohľadávky (§ 524 a nasl.). Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia ("...môže banka
alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku... postúpiť"), ako aj jeho zaradenie do časti zákona
o bankách, ktorej nadpis znie "Ochrana klientov a bankové tajomstvo". Účelom tohto ustanovenia
teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie

stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na
inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené
nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez
splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za
konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka,

pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. V danom prípade,
keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka, bolo správne, že súd prvej inštancie zisťoval, či boli
pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či
postúpenie pohľadávky bolo platné.

8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 24.02.2010 právny predchodca žalobcu a žalovaní
1/, 2/ uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorou sa predchodca
žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len „predchodca žalobcu“) zaviazal poskytnúť
žalovaným úver vo výške 12000,- eur a žalovaní sa zaviazali predmetný úver splatiť v 119 mesačných
splátkach vo výške po 29,66 eur od 28.02.2010 a v sume 208,54 eur od 15.03.2010. Zmluvou o

postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 nadobudol predmetnú pohľadávku zo zmluvy o úvere žalobca.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2015 predchodca žalobcu žalovaným oznámil,
že došlo k postúpeniu pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka. Výzvou zo dňa 09.09.2015
predchodca žalobcu vyzval žalovaných na zaplatenie zameškaných splátok najneskôr do 15 dní od
doručenia výzvy. Výzvu predchodca žalobca žalovanému 1/ podľa priloženej obálky zaslal na adresu

XX. augusta XX/XX, Handlová, pričom táto bola vrátená s poznámkou „adresát neznámy“. K výzve
zasielanej žalovanej 2/ žalobca kópiu obálky nepripojil, no vo výzve bola uvedená adresa XX. E. XX/XX,
Q.. Následne predchodca žalobcu listom zo dňa 30.09.2015 oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru a vyzval žalovanú 2/ na úhradu sumy vo výške 11905,74 Eur do 15 dní od doručenia výzvy.
Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanej 2/ doručované na rovnakú adresu

ako vyššie uvedená výzva zo dňa 09.09.2015, pričom táto bola vrátená s poznámkou neprevzatá v
odbernej lehote.9. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom právnom závere, že nebola splnená podmienka
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky banky. Žalobca nepreukázal
doručenie výzvy zo dňa 09.09.2015 žalovanej 2/ a v prípade žalovaného 1/ a žalovanej 2/ nebolo

preukázané splnenie podmienky dodržania lehoty minimálne 90 dní omeškania na postúpenie
pohľadávky, ktorá sa podľa súdu prvej inštancie počíta od doručenia písomnej výzvy, nakoľko medzi
výzvou zo dňa 09.09.2015 a postúpením pohľadávky žalobcovi na základe zmluvy zo dňa 23.10.2015
lehota 90 dní neuplynula.

10. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že výzvu predchodcu žalobcu zo
dňa 09.09.2015 možno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorou predchodca
žalobcu žalovaným oznamoval, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky banky a vyzval ich na
uhradenie dlžnej sumy a upozornil ich na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Z obsahu
spisu a žalobcom predložených dokladov nevyplýva, že by žalobca uvedenú výzvu žalovanej 2/ doručil,
resp. sa aspoň pokúsil o jej doručenie, tak ako to preukázal vo vzťahu k žalovanému 1/, hoci táto nebola

doručená a bola vrátená žalobcovi s poznámkou adresát neznámy, zrejme z dôvodu zmeny adresy
zo strany žalovaného 1/, ktorú mal však žalovaný 1/ v zmysle bodu 10.5 Všeobecných obchodných
podmienok banke oznámiť, a preto je potrebné výzvu žalovanému 1/ považovať za doručenú. Ako je
uvedené vyššie v konaní nebolo preukázané, že by žalobca doručil alebo sa aspoň pokúsil doručiť výzvu
zo dňa 09.09.2015 žalovanej 2/, a preto v tejto súvislosti je zrejmé, že neboli splnené podmienky na

postúpenie pohľadávky podľa uvedeného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.

11. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie týkajúcej sa nesplnenia
podmienky pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách spočívajúcej v
nepretržitom omeškaní so splnením čo len sčasti svojho peňažného záväzku žalovanej trvajúcej dlhšie

ako 90 dní, ku ktorému súd prvej inštancie uviedol, že pre platné postúpenie pohľadávky sa vyžaduje,
aby žalovaná bola nepretržite 90 dní v omeškaní od doručenia výzvy. V tejto súvislosti je potrebné
prisvedčiť žalobcovi, že z predmetného ustanovenia zákona o bankách nevyplýva, že je potrebné, aby
bol dlžník v omeškaní nepretržite od doručenia predmetnej výzvy. Podmienkou platného postúpenia
bankovej pohľadávky je písomná výzva banky a omeškanie klienta s plnením čo len časti svojho dlhu

trvajúce dlhšie ako 90 dní, pričom ale nie je nevyhnutné, aby uvedená doba omeškania klienta uplynula
až po písomnej výzve banky, to znamená, že banka nie je povinná čakať, aby mohla platne postúpiť
svoju pohľadávku na uplynutie 90 nepretržitých dní po výzve, ak je klient v takomto omeškaním už v
čase predmetnej výzvy. Omeškanie dlžníka je časový úsek, ktorý nastal od splatnosti pohľadávky alebo
jej časti, od ktorého dlžník bol povinný plniť, ale neplnila ž do jeho zaplatenia. Omeškanie dlžníka však

nemožno počítať od doručenia výzvy, ale odo dňa, keď omeškanie nastalo, teda od prvého dňa, kedy
mal dlžník povinnosť plniť svoju splatnú pohľadávku alebo jej časť a neplnil.

12. K argumentácii žalobcu, že podľa § 89 ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého banka alebo
pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov

odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje,
došlo k odlišnej dohode medzi klientom a bankou týkajúcej sa postúpenia pohľadávky, a to v zmysle
bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok a čl. I bod 7 zmluvy o splátkovom úvere, odvolací
súd uvádza s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že podmienka uvedená v
bode 19.16.Všeobecných obchodných podmienok a časti I bod 7 zmluvy o splátkovom úvere vyplývala

z vopred dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a jej obsah spotrebitelia (v danom
prípade žalovaní) nemohli individuálne ovplyvniť. Odvolací súd vzhliadol neprijateľnosť tejto podmienky,
ktorá nepochybne vyplýva už len zo samotného faktu, že táto zmluvná podmienka bola obsiahnutá
vo vopred právnym predchodcom žalobcu preformulovaných podmienkach zmluvy zo dňa 24.02.2010.
Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tejto

zmluvnej podmienky odvolací súd vidí aj v tom, že touto zmluvou podmienkou banka zrejme obchádza
už uvedené ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Preto je táto zmluvná podmienka neprijateľná podľa §
53ods. 1 Občianskeho zákonníka a absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8

zákona o bankách, keď nepreukázal doručenie alebo aspoň pokus o doručenie výzvy zo dňa 09.09.2015
žalovanej 2/, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/, 2/. Žalovaný 1/ si trovy
odvolacieho konania neuplatnil a tieto mu nevyplývali z obsahu spisu, preto mu odvolací súd nárok na

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovaná 2/ si trovy odvolacieho konania uplatnila, preto
jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).