Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416200652
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1416200652.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská
spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, Prešovská 48, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Roštár - Slovák, s.r.o., IČO: 36 858 731, Révová 7, Bratislava, proti žalovanej: F. J., K. XX, V. X.
F., o zaplatenie 118,18 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV, zo dňa 21.03.2017, č.k. 11C/16/2016-54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 118,18 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody za neoprávnený odber
pitnej vody a odvod odpadových vôd, ktoré žalobca vyúčtoval žalovanej faktúrami č. XXXXXXXXX zo
dňa 02.12.2013 na sumu 50,47 eura, č. XXXXXXXXX zo dňa 15.01.2014 na sumu 51,28 eura a č.
XXXXXXXXX zo dňa 02.02.2014 na sumu 51,28 eura za špecifikované obdobie. Žalovanej nepriznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca ako obchodná spoločnosť, ktorej predmetom
činnosti je okrem iného aj prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií 1. až 3.
kategórie, neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nepreukázal tvrdenia o tom, že žalovaná odoberala
pitnú vodu a odvádzala odpadové vody bez zmluvného vzťahu a okrem faktúr za dodávku pitnej vody
nepredložil žiadne dôkazy o vzniku škody zo strany žalovanej. V konaní o nároku na náhradu škody
v zmysle § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
musí žalobca preukázať 1/ porušenie právnej povinnosti, t.j. protiprávny stav, 2/ škodu ako majetkovú

ujmu, 3/ príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou, ako aj 4/ kedy sa o vzniku škody
dozvedel a 5/ kto za ňu zodpovedá. Žalobca riadne fakturoval žalovanej dodanie tovaru a služby, vo
faktúrach špecifikoval poskytnuté plnenia podľa fakturačného obdobia, pričom na ich úhradu žalovanú
upomínal Druhými upomienkami, s upozornením na možnosť prerušenia dodávky pitnej vody a jej
obnovenie. Konajúci súd uviedol, že len na podklade faktúr a upomienok nemohol prijať záver o
neexistencii zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, a tým vzniku nároku na náhradu škody. Zároveň,
pokiaľ žalobca zasielal žalovanej faktúry na úhradu dodávky tovarov a služieb, nepreukázal existenciu

zmluvného vzťahu oprávňujúceho fakturovať cenu dodávky služieb do odberného miesta v jednotlivých
mesiacoch. Súd prvej inštancie preto s poukazom na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 15 ods.
7 písm. b), § 16 ods. 7 písm. b), § 25 ods. 1 písm. a), ods. 2, 3, 4 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii vsieťových odvetviach (ďalej len „zákon č. 442/2002 Z.z.“) a vykonané dokazovanie dospel k záveru, že
nárok žalobcu nie je dôvodný.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a žalovanej, i napriek úspechu v
konaní, nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli a v konaní si ich
neuplatnila.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na
nové konanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Uviedol, že preddavkové faktúry, ktorých zaplatenia sa
v konaní domáhal, boli vyhotovené na základe predpokladanej spotreby pitnej vody, vypočítanej na
základe reálnej spotreby pitnej vody za predchádzajúce obdobie; v prípade nižšej alebo vyššej reálnej

spotreby, zistenej na základe vykonaného odpočtu, sa zistený rozdiel vyúčtuje v rámci vyúčtovacej
faktúry. Vzhľadom na to, že žalovaná predložené faktúry nerozporovala a faktúru č. XXXXXXXXX
dokonca čiastočne uhradila, potvrdila existenciu svojho záväzku voči žalobcovi. Žalobca poukázal na to,
že faktúra je len účtovným dokladom a nárok na jej zaplatenie z titulu vodného mu vznikol v zmysle § 28
ods.3a5zákonač.442/2002Z.z.priamozozákona;uvedeniesamotnéhotitulu,zktoréhospotrebovanú

vodu fakturoval, považoval preto za irelevantný. Žalobca sa nestotožnil ani s odôvodnením rozsudku
súdu prvej inštancie o tom, že nie je možné prijať záver o neexistencii zmluvného vzťahu medzi stranami
sporu. Tvrdil, že pokiaľ by záväzkový vzťah medzi ním a žalovanou skutočne existoval, predložil by
nielen zmluvu o dodávke pitnej vody, ale v konaní by si uplatňoval i právo na zaplatenie zmluvných pokút
za vystavenie Druhých upomienok.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.)
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa
31.05.2018 (§ 378 ods. 1 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.).

7. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny

a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§
387 ods. 1, 2 C.s.p.).

8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných
pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 118,18 eura s

príslušenstvom ako náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku neoprávneného odberu pitnej
vody a neoprávneného vypúšťania odpadových vôd žalovanou a zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania dospel v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. k správnym skutkovým záverom a na ich základe
následnevyvodilajsprávnyprávnyzáverotom,žežalobcanepreukázalsplnenievšetkýchpredpokladov
vzniku nároku na náhradu škody.

9. Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. neoprávneným odberom vody z verejného
vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou.

10. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu,

je povinný nahradiť spôsobenú škodu.

11. Podľa § 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do
verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore
s takouto zmluvou.

12. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej
kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu.13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

15. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu

16. V ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a
právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, ak nejde o niektorý z prípadov osobitnej
zodpovednosti za škodu. Predpokladmi zodpovednosti za škodu sú: 1/ porušenie právnej povinnosti
alebo tzv. škodná udalosť, 2/ vznik škody skutočnej alebo ušlý zisk, 3/ príčinná súvislosť medzi škodnou
udalosťou a vznikom škody a 4/ zavinenie. Ak boli predpoklady zodpovednosti pod bodmi 1/, 2/ a
3/ poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá. Nepreukázanie čo len jednej z uvedených

podmienok má za následok zamietnutie celého návrhu, keďže predpoklady zodpovednosti musia byť
naplnené kumulatívne.

17. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej náhrady škody dôvodiac, že táto mu
vznikla v dôsledku neoprávneného odberu pitnej vody a neoprávneného odvodu odpadových vôd s

poukazom na ustanovenia § 25 zákona č. 442/2002 Z.z. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď
pre účely posúdenia zodpovednosti žalovanej za tvrdenú škodu vychádzal z ustanovenia § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka, na ktorý odkazujú v poznámke vyššie citované ustanovenia § 25 ods. 2 a
4 zákona č. 442/2002 Z.z. a skúmal existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu, ako dôsledok
neoprávneného odberu vody z verejného vodovodu a neoprávneného vypúšťania odpadových vôd

do verejnej kanalizácie. Vykonaným dokazovaním pritom dospel k správnym skutkovým zisteniam, že
žalobca v konaní nepreukázal existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu zo strany žalovanej.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa nezistil, že by sa v súdnom spise nachádzal dôkaz
o tvrdenom neoprávnenom odbere pitnej vody, prípadne neoprávnenom odvode odpadových vôd
žalovanou; túto skutočnosť možno pritom preukázať napríklad záznamom z fyzického zistenia poverenej

osoby na odbernom mieste. Pokiaľ žalobca v žalobe a následne aj v odvolaní proti rozsudku súdu prvej
inštancie poukazoval na predložené faktúry ako dôkaz o protiprávnom konaní žalovanej, z ich obsahu
nemožno túto skutočnosť vyvodiť. Je síce pravdou, že žalovaná tvrdenia žalobcu o jej neoprávnenom
odbere pitnej vody a neoprávnenom vypúšťaní odpadových vôd v konaní nerozporovala, avšak ani táto
skutočnosť nezbavuje žalobcu, ako nositeľa bremena tvrdenia a dôkazného bremena, povinnosti ním

uvádzané skutkové tvrdenia preukázať v takej miere, aby umožňovali prijať záver o ich opodstatnenosti.
Žalobca tak nepreukázal hneď prvú podmienku zodpovednosti za škodu, a to protiprávne konanie
žalovanej.

18. Z obsahu žalobcom predložených faktúr nemožno osvedčiť ani existenciu škody, ako v poradí

druhého predpokladu zodpovednosti. Možno súhlasiť so žalobcom, že záväzkové vzťahy vznikajú
nielen z právnych úkonov (zmlúv), ale aj zo spôsobenej škody (§ 489 Občianskeho zákonníka), a
preto žalobca mohol na zaplatenie škody žalovanú vyzvať zaslaním faktúr za špecifikované obdobie.
Avšak z jednotlivých faktúr, ktoré žalobca predložil ako jediný dôkaz preukazujúci uplatňovanú škodu,
nevyplýva, že by žalobcovi vznikla reálna škoda na majetku. Pojem škody je v občianskom práve

definovaný ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Skutočnou škodou je už existujúce zmenšenie majetkového
stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Žalobca v odvolaní označil predložené faktúry
za faktúry preddavkové, v ktorých údaj o spotrebe vody (uvedený na zadnej strane faktúry - pozn.
odvolacieho súdu), vypočítal na základe predpokladanej, a teda nie skutočnej spotreby pitnej vody a

reálneho odvodu odpadových vôd. Pokiaľ žalobca založil žalobný nárok na existencii skutočnej škody
na jeho majetku, nepreukázal jej vznik, rozsah a ani výšku, nakoľko ním uvádzaná škoda je škodou
len predpokladanou, a to s ohľadom aj na spôsob jej výpočtu, ktorý vychádza z údajov o spotrebe
z predchádzajúcich období (viď údaj o spotrebe vody - 23 m3, s poznámkou „predpoklad“ - pozn.
odvolacieho súdu). Takto žalobcom uplatnená škoda nezodpovedá pojmu skutočná škodu v zmysle

ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca preto predloženými faktúrami nepreukázal
existenciuškody.Preúplnosťodvolacísúdudáva,žežalobcazaložildosúdnehospisukompletnéfaktúry
č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, t.j. aj s ich zadnou stranou, z ktorej vyplývajú údaje
o výpočte tvrdenej škody až v odvolacom konaní.19. Tým, že žalobca nepreukázal existenciu protiprávneho konania žalovanej spočívajúcej v
neoprávnenom odbere pitnej vody a neoprávnenom odvode odpadových vôd, ani vznik skutočnej

škody, nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným protiprávnym konaním žalovanej
a škodou.

20. V odvolacom konaní nemohli obstáť ani námietky žalobcu, že pokiaľ žalovaná zaplatila na podklade
faktúry č. XXXXXXXXX dňa 19.09.2013 sumu 34,85 eura, potvrdila tým svoj záväzok zo vzniknutej

škody.

21. Podľa § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.

22. Dlžník je v zásade povinný splniť celý dlh naraz. Občiansky zákonník však pripúšťa i čiastočné

plnenie dlhu, ak takému plneniu neodporuje dohoda účastníkov záväzkového vzťahu, ani povaha
pohľadávky. Poskytnutím čiastočného plnenia zaniká dlh do výšky čiastočného plnenia a právny pomer,
na základe ktorého dlh vznikol, trvá ďalej. Čiastočné splnenie dlhu nemá za následok jeho uznanie v
celom rozsahu a nevyvoláva právne následky ako v prípade uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka, t.j. predpoklad, že dlh v čase čiastočného plnenia trval, ako mylne uvádzal žalobca. Preto ani

prípadnú čiastočnú úhradu niektorej z faktúr žalovanou nemožno považovať za dôkaz o neoprávnenom
odbere pitnej vody, prípadne neoprávnenom odvode odpadových vôd alebo za dôkaz o existencii škody.
Naviac, pokiaľ žalobca argumentoval čiastočnou úhradou faktúry č. XXXXXXXXX žalovanou v sume
34,85 eura dňa 19.09.2013, treba uviesť, že žalobca predmetnú faktúru vystavil dňa 02.12.2013, s
dátumom splatnosti dňa 19.12.2013; zaplatenie sumy 34,85 eura zo strany žalovanej dňa 19.09.2013

preto nemohlo mať žiaden vzťah k faktúre č. XXXXXXXXX zo dňa 02.12.2013, ktorá v čase úhrady
ešte nebola vystavená.

23. Vzhľadom na to, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by
preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za

také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, a preto rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

24. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok

na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).