Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616204402
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1616204402.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Vierou Malinovskou, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,

a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák,
Bollová a spol. s.r.o., so sídlom Dr.Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: G., o zaplatenie
sumy 140,46 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 140,46 € s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy
140,46 € od 31.10.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.05.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 140,46 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 31.10.2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb a náhrady škody. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu č. K. ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
podmienky. Žalobca v zmysle uvedenej zmluvy vypožičal žalovanému SIM kartu za účelom umožnenia
využívania telekomunikačných služieb žalobcu. SIM karte boli pridelené účastnícke č.XXXXXXXXXX.

Ďalej k uvedenej zmluve uzavrel dodatok, na základe ktorého sa žalovaný zaviazal uhradiť v 18
mesačných splátkach vo výške 4,30 € zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia vo výške 77,40 €. Žalobca
sa žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy Tab 2 7.0, a to vo výške 72,00 €. Uvedená
škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a
jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom Dodatku

sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl.1 bode 3 Dodatku, ktorej výška sa
rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa
žalovaný zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
by spôsobil, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného

telefónu/telekomunikačného zariadenia). Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb
vo výške 108,66 €. V cene sú zahrnuté aj 4 splátky za zariadenie v celkovej výške 17,20 €. Tým, že
žalovaný riadne neuhrádzal mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia, porušil zmluvné
povinnosti a žalobca mu zosplatnil aj zvyšné neuhradené splátky spolu v sume 4,30 €. Žalobca pokusomo pokonávku zo dňa 16.10.2014 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace,
sumu za mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie ako aj nezaplatené splátky, vyzval ho na ich
úhradu v dodatočnej lehote. Po zaslaní Pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 44,50 €

odpísaná a preto si ju žalobca neuplatňuje. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani
čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy
v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí
lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokonávke, t.j. od 31.10.2014.

2.Žalovanýsakžalobenevyjadril,hocihosúdvyjadrenievyzval.Žalovanýsivýzvunavyjadrenieosobne
prevzal.

3. Podľa § 297 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) súd na prejednanie
sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom
pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,

skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 €.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil dňa 27.06.2018 rozsudok bez nariadenia
pojednávania. Podľa § 219 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej
úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 14.05.2018.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení, dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb, prílohou č.1 Dodatku k zmluve, pokusom o pokonávku, faktúrou č. 5254960352, faktúrou č.
5258758465 a údajoch o splátkach za zariadenie a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Zo Zmluvy o pripojení č. A5642031 vyplýva, že žalobca ako poskytovateľ uzavrel dňa 03.05.2011 so
žalovaným ako účastníkom zmluvu podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov; žalovaný túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na
základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému ako užívateľovi tzv. SIM kartu za účelom umožnenia
prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa a používania služieb v účastníckom programe

„Internet na doma Klasik+“. SIM karte č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX bolo pridelené telefónne číslo
XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky.

7. K Zmluve o pripojení bol dňa 05.05.2013 uzavretý Dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o
aktivácii účastníckeho programu, rep. zmene účastníckeho programu na účastnícky program Mobilný

internet Premium na SIM karte Podniku registrovanej na účastníka uvedenej v záhlaví Dodatku,
ďalej dohoda o predaji telekomunikačného zariadenia zn. Samsung Galaxy Tab 2 7.0 so zľavou zo
spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 79,- € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal, zaplatiť prvú
časť kúpnej ceny s DPH vo výške 1,60 € bez zbytočného odkladu po uzatvorení tohto Dodatku a zvyšnú
časťkúpnejcenysDPHvovýške77,40€zaplatíúčastníkv18-tichsplátkach po4,30€/splátka.Zároveň

sa účastník zaviazal, že počas doby viazanosti (bod 2.3), bude mať aktivovaný na SIM karte účastnícky
program, u ktorého je výška mesačného poplatku vo výške 22,99 €. Tiež sa účastník podpisom Dodatku
zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3
a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty
(bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani

neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo
právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného, ku
ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte
aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod
2.3 d/ dodatku), bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči Podniku

a súčasne bude včas a riadne uhrádzať podniku iné platby, ktoré je povinný platiť podniku, a to aj v
prípade, ak sa nejedná o peňažné záväzky voči Podniku, avšak účastník je povinný ich uhradiť Podniku
alebo prostredníctvom podniku tretej osobe. V prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode
2.5 písm. a) a b) si strany dohodli povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume
216,- €, pričom zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou)

cenou mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t.j. kúpnou
cenou s DPH, za ktorú Podnik predal mobilný telefón účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu vznikne
podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom,
pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.8. Faktúrou č. 5254960352 so splatnosťou 01.07.2014 fakturoval žalobca žalovanému sumu 27,78 €,
ktorá predstavuje mesačný poplatok MI Premium za obdobie od 15.06.2014 do 14.07.2014 a mesačný

poplatok -splátka za zariadenie za obdobie od 15.06.2014 do 14.07.2014.

9. Faktúrou č. 5258758465 so splatnosťou 31.07.2014 fakturoval žalobca žalovanému sumu 27,78 €,
ktorá predstavuje mesačný poplatok MI Premium za obdobie od 15.07.2014 do 14.08.2014 a mesačný
poplatok -splátka za zariadenie za obdobie od 15.07.2014 do 14.0.2014.

10. Faktúrou so splatnosťou 01.10.2014 fakturoval žalobca žalovanému sumu 8,60 €, ktorá predstavuje
splátku č. 15 a č. 16 za zariadenie Samsung Galaxy Tab 2 7.0.

11. Z pokusu o pokonávku zo dňa 16.10.2014 súd zistil, že žalobca si voči žalovanému uplatňoval
z dôvodu neuhradených faktúr za obdobie 06/2014, 07/2014 a 08/2014 pohľadávku v celkovej sume

108,66 €, zmluvnú pokutu / náhradu škody v celkovej výške 216,00 €, nezaplatené splátky zvyšnej časti
kúpnej ceny za mobilné zariadenie vo výške 4,30 € a náklady mimosúdneho vymáhania pohľadávky
v sume 10,- €. Celkovo si žalobca uplatnil pohľadávku v celkovej sume 338,96 € a zároveň vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 30.10.2014.

12. Podľa § 42 ods. 4 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby

umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

13. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.

Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

14. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z., podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý
druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený
čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať

aj odkazom na tarifu.

15. Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je
povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

16. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o

poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

17. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich

s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne
dohodnutej úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

18. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

19. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

22. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

24. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keďoprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení v znení dodatku k zmluve,
na základe ktorých mu poskytoval elektronické komunikačné služby v ním zvolených programoch
služieb. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako

občianskoprávny vzťah, žalovaný uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na
podnikanie. Je zrejmé, že zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na
žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení
je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách

(§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a

teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).

29. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu, pričom žalovaný riadne a včas
nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 108,66 €. Po zaslaní pokusu o pokonávku žalobca
uvedenú sumu znížil o 44,50 €. Preto súd uložil žalovanému žalobou povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

64,16 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby a dve neuhradené splátky
za poskytnuté zariadenie Samsung Galaxy Tab 2 7.0.

30. Súd priznal žalobcovi aj zosplatnenú sumu neuhradených splátok v celkovej výške 4,30€.

31. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 72,- € titulom náhrady škody. Uplatnená
škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia, ktoré žalovanému predal a jeho akciovou cenou, tento rozdiel považuje
žalobca za škodu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať

služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu
viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Nárok na

náhradu škody by bolo potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1.
protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4.
zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť

aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno
aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti
za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov.32. Z dokazovania priamo vyplýva, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so
žalobcom po dobu 24 mesiacov, resp. sa dopustil takého konania, v dôsledku ktorého prišlo k

ukončeniu poskytovania služieb, pričom z dohodnutého ustanovenia Dodatku k zmluve o pripojení
vyplýva povinnosť žalovaného: 1/ splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, 2/
zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a
jeho akciovou cenou. Napriek tomu, že žalobca právne kvalifikuje uplatnený nárok na zaplatenie sumy
72,- € ako náhradu škody, je zjavné, že ide o dojednanú zmluvnú pokutu. Občianske súdne konanie

je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený
nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia
ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu
právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej
právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť,
či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti,

ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne
právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých
právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie Najvyššieho
súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009). Podľa názoru súdu je zjavné, že žalobca uplatňuje

zmluvnú pokutu dojednanú v dodatku k zmluve, keď akciová cena zariadenia bola dohodnutá stranami
79,- €, jeho predajná cena bola 295,- €, poskytnutá zľava vo výške 216,- €, a uplatnená škoda je vo
výške 72,- €.

33. Súd preto ex offo skúmal, či uplatnený nárok nie je odvodený od neprijateľnej zmluvnej podmienky. K

základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, ak neboli individuálne dojednané, a to pod sankciou absolútnej
neplatnosti takejto podmienky. Za takúto podmienku platná právna úprava považuje najmä ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. V prejednávanej
veci nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so
žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nakoľko tieto pokuty sú súčasťou predtlačeného

formulára a žalobca netvrdil a ani nepreukazoval opak. Uvedené však samo o sebe neznamená
neprijateľnosť (a teda neplatnosť) zmluvnej podmienky, takýto záver by bol odôvodnený len v prípade,
že by zmluvná podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Významné je posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah
zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto

zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda
ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na
dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol

náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.

34. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných
povinností. Pre uzavretie zmluvnej pokuty sa vyžaduje písomná forma. Z písomnej dohody o zmluvnej
pokute musí určite a jednoznačne vyplývať výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, ako aj musí

vyplývať za porušenie akej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá. Toto určenie povinnosti, ktorá je
zabezpečená zmluvnou pokutou je podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Na to, aby zmluvná
pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť,
ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená
povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty.

35. Na základe uvedeného súdu dospel k záveru, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v obligatórnej
písomnej forme, jej výška bola jednoznačne určená za porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti, pričom
toto porušenie povinnosti bolo žalobcom preukázané, keď žalovaný neuhradil cenu poskytovanýchslužieb. Výšku zmluvnej pokuty súd považoval za dojednanú určite a zrozumiteľne a primeranú
zabezpečenej povinnosti. Z uvedeného dôvodu potom dojednanú a uplatnenú zmluvnú pokutu
považoval súd za primeranú, keď vo svojej podstate predstavuje paušalizovanú náhradu škody vo výške

ceny zariadení, ktorú by žalobca obdržal v prípade, že by neposkytol žalovanému zľavu z kúpnej ceny
zariadení žalobcu za podmienky, že zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dojedanú dobu 24
mesiacov. Z tohto dôvodu potom súd posúdil aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej
výške 72,- € za dôvodný.

36. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť
žalobcovi i úroky z omeškania v sume 5,05 % ročne zo sumy 140,46 € od 31.10.2014 do zaplatenia.
Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so
splnením peňažného dlhu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a spočíva v tom, že dlžník musí
poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti peňažného dlhu
(záväzku), s ktorým je v omeškaní, v dôsledku omeškania dlžníka dochádza k zmene k zmene v obsahu

záväzkového právneho vzťahu účastníkov spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok
je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický), teda vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť
veriteľovi úroky z omeškania. Na rozdiel od obchodno-záväzkových vzťahov, kde povinnosť dlžníka
zaplatiť úrok z omeškania je upravená ako zákonná povinnosť (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka),
v občianskoprávnych vzťahoch ide o právo veriteľa požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z

omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd
zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania predstavovala výšku
0,05 % ročne (0,05 % + 5% = 5,05 %), čím žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške
5,05 % ročne.

37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Žalobca bol v spore plne úspešný, žalovaný plne neúspešný. Žalobcovi teda vzniklo právo na
náhradu trov konania, patrí mu teda nárok v rozsahu 100 %, o ich výške rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).