Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. september 2018

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6C/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6818201377
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2018:6818201377.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobkyne: L. O., I.. Q., V..

XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom XXX XX I. XXX, zastúpená JUDr. Ivetou Tóthovou,
advokátkou so sídlom Svätoplukova 28, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému: Y. V. (Č.), t. č. na
neznámom mieste, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že žalobkyňa je výlučnou (v 1/1) vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Revúca,
obci I. P., katastrálne územie Z., zapísaných na LV č. XX pre k. ú. Z. ako pozemok parc. reg. „C“ č. 194
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. 198 - záhrady o výmere 78
m2, pozemok parc. reg. „C“ č. 200 - záhrady o výmere 64 m2 a rodinný dom č. súp. XXX, postavený

na pozemku parc. reg. „C“ č. 194.

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 18.07.2018 domáhala proti žalovanému určenia, že je výlučnou
(v 1/1) vlastníčkou stavby rodinného domu č. sp. XXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č.
194 zapísaného na LV č. XX pre k. ú. Filier, na tom skutkovom základe, že osvedčením o dedičstve
sp. zn. 4D/211/2009 zo dňa 20.11.2009 po svojom nebohom manželovi F. O., V.. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX ako jeho manželka zdedila okrem iného aj stavbu nehnuteľnosti - rodinného domu č. súp.

XXX zapísaného na LV č. XX pre k. ú. Z., a to v podiele 1, pričom v ďalšom podiele 1 je ako vlastník
nehnuteľnosti zapísaný žalovaný. Žalobkyňa dňa 16.11.1991 uzavrela manželstvo so svojím manželom,
ktorý už v tom čase spolu so svojou matkou tento rodinný dom užíval a žalobkyňa sama spolu so
svojím manželom a deťmi naďalej túto nehnuteľnosť užívali a obývali v dobrej viere tak isto, ako nebohí
svokrovci už asi 50 rokov alebo aj viac pred smrťou manžela žalobkyne.

2.Presnú totožnosť žalovaného ani miesto jeho súčasného pobytu sa súdu zistiť nepodarilo, preto

žalovanému súd podanú žalobu a predvolanie na pojednávanie doručil oznámením na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaný sa k takto doručenej žalobe nijako
nevyjadril.

3.Napojednávaníkonanomvovecidňa18.09.2018žalobkyňanavrhlazmenupodanejžalobyrozšírením
aj o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k pozemkom zapísaným na LV č. XX pre k. ú. Filier ako parc.
reg. „C“ č. 194 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2, parc. reg. „C“ č. 198 - záhrady o výmere

78 m2 a parc. reg. „C“ č. 200 - záhrady o výmere 64 m2, a to z rovnakých skutkových dôvodov ako pri
rodinnom dome č. súp. XXX. Uznesením vyhláseným na pojednávaní súd navrhovanú zmenu žaloby
pripustil.4.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: prehlásenie č. l. 2, sobášny list č. l. 3, LV č.
48 č. l. 4, osvedčenie o dedičstve č. l. 5, PKV č. 192 č. l. 28, zápisnica o výsluchu č. l. 31, lustrácia v
Registri obyvateľov č. l. 32, kópia katastrálnej mapy č. l. 34, na základe ktorých súd zistil nasledovný

skutkový stav:

5.Žalobkyňa je podľa zápisu na LV č. XX Y. Q.. Ú.. Z. podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1 k nehnuteľnostiam: pozemok parc. reg. „C“ č. 194 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 147 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. 198 - záhrady o výmere 78 m2, pozemok parc.

reg. „C“ č. 200 - záhrady o výmere 64 m2, a rodinný dom č. súp. XXX, postavený na pozemku parc.
reg. „C“ č. 194, a to právnym titulom dedenia po svojom neb. manželovi F. O., V.. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, na základe osvedčenia o dedičstve vydaného notárom JUDr. Miroslavom Režňákom so
sídlom v Revúcej pod sp. zn. 4D/211/2009, Dnot 90/2009 zo dňa 20.11.2009. Ako vlastník ďalšieho
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 k predmetným nehnuteľnostiam je zapísaný na LV č. XX Y. Q..
Ú.. Z. žalovaný, a to právnym titulom zápisu v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. XXX Y. Q.. Ú.. Z..

Podľa žalovaným nepopretých tvrdení žalobkyne ako aj podľa prehlásenia obce Ratkovské Bystré zo
dňa 12.07.2018, žalobkyňa spolu so svojím manželom od uzatvorenia manželstva XX.XX.XXXX užívali
spoločne aj so svojimi deťmi nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX Y. Q.. Ú.. Z., keď pred uzatvorením
ich manželstva tieto nehnuteľnosti užívali manžel žalobkyne spolu s jeho rodičmi, pričom do užívania
nehnuteľností žalobkyňou, jej manželom a ich deťmi, ako aj predtým rodičmi manžela žalobkyne, nikto

nikdy nezasahoval.

6.Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

7.Držiteľ je považovaný za dobromyseľného, ak s ohľadom na všetky okolnosti možno usudzovať, že
mu vec alebo právo patrí, a teda, že jeho držba je oprávnená. Oprávnená držba veci sa spravidla

zakladá na dôvode, ktorý by inak viedol k nadobudnutiu vlastníckeho práva, t.j. najmä na zmluve
kúpnej, darovacej, alebo na dedičskom práve a pod., pretože iba tento dôvod môže odôvodňovať
presvedčenie držiteľa o vlastníctve veci. Základom oprávnenej držby tak nemôže byť dôvod, s ktorým
nie je spojený aj prevod vlastníckeho práva k veci (napr. nájom veci, bezodplatné prenechanie do
užívania a pod.). Základom oprávnenej držby nemôže byť ani čisto subjektívne presvedčenie držiteľa,

že držbou veci alebo práva nespôsobuje bezprávie. Dôvod (titul) držby pritom nemusí reálne existovať,
stačí subjektívne presvedčenie držiteľa veci, že tu taký dôvod je. Osoba, ktorá na základe existujúceho
dôvodu (resp. na základe svojho presvedčenia o existencii dôvodu) má subjektívny dôvod domnievať
sa, že je vlastníkom veci, resp. že by bola vlastníkom veci, keby boli splnené všetky zákonné podmienky
prevodu vlastníckeho práva, je potom držiteľom oprávneným. Dôvodnosť takéhoto presvedčenia je

potrebné hodnotiť vždy objektívne. Nie je pritom rozhodujúce, z akého dôvodu (právny omyl spôsobený
napr. nevedomosťou nadobúdateľa, skutkový omyl prípadne ľahostajnosť nadobúdateľa veci, alebo
iné dôvody) držiteľ nesplnil všetky podmienky stanovené právom pre riadne nadobudnutie úplného
vlastníckeho práva k veci napr. vkladom do katastra nehnuteľností. Ak je oprávnená držba veci
vykonávaná po zákonom stanovenú dobu (v prípade nehnuteľností je to desať rokov) nerušene,

stáva sa oprávnený držiteľ veci jej vlastníkom. Spôsobilým predmetom držby a vydržania je pritom
aj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, pričom jeho vydržanie je prípustné aj medzi podielovými
spoluvlastníkmi, za predpokladu, že existuje okolnosť, ktorá by mohla byť dôvodom dobrej viery držiteľa
spoluvlastníckeho podielu, že je vlastníkom celej veci.

8.Z tohto hľadiska mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa od uzatvorenia
manželstva spolu so svojím manželom a ich deťmi, a po smrti manžela sama užívala a užíva
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX Y. Q.. Ú.. Z., pričom už pred žalobkyňou a jej manželom dlhodobo
užívali tieto nehnuteľnosti rodičia manžela žalobkyne. Z hľadiska naplnenia predpokladov dobrej vieryu žalobkyne môže byť dôvodom jej oprávnenej držby skutočnosť, že sa vydala do rodiny, ktorá
výlučne sama dlhodobo užívala predmetné nehnuteľnosti ako celok, čo u žalobkyne malo za následok
jej presvedčenie o existencii dôvodu oprávnenej držby nehnuteľností v celku, hoci v skutočnosti by

takýto dôvod aj neexistoval. Keďže doba, po ktorú žalobkyňa vykonávala držbu nehnuteľností po
smrti svojho manžela sama v súčte s dobou, po ktorú vykonávala žalobkyňa držbu nehnuteľností
ešte spolu so svojím manželom, presiahla zákonom stanovenú dobu 10 rokov, stala sa žalobkyňa
výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX Y. Q.. Ú.. Z. v celku. Pri zohľadnení, že
predmetné nehnuteľnosti užívali už rodičia manžela žalobkyne zrejme aj viac ako 50 rokov, výlučná

držba predmetných nehnuteľností tak bola vykonávaná po dobu približne 5-6 násobne presahujúcu dobu
desiatich rokov potrebnú k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Účelom vydržania je poskytnúť
ochranu práve tým subjektom práva, ktoré svoje vlastnícke právo z rôznych dôvodov nemôžu dokázať
výpisom z verejnej evidencie (kataster nehnuteľností) prípadne platným nadobúdacím titulom, a to na
základe dlhodobého stavu spočívajúceho v dobromyseľnom nerušenom výkone obsahu práva (držbe
veci) po určitý čas (účinky vydržania vlastníckeho práva sa tak v mnohom podobajú premlčaniu práva,

keď držba veci v spojení s plynutím času vedie k nadobudnutiu vlastníckeho práva držiteľom a strate
vlastníckeho práva jeho predchodcu a na druhej strane premlčanie v spojení s plynutím času vedie k
oslabeniu práva v podobe straty nároku veriteľa na jeho nútené vymoženie). Súlad medzi faktickým
stavom (držba veci) a právnym stavom (vlastnícke právo k veci evidované v katastri nehnuteľností) je
pritom dôležitý najmä z hľadiska právnej istoty a to nielen držiteľa veci ale aj tretích osôb.

9.Z dôvodov zhora uvedených preto súd podanej žalobe vyhovel a určil, že žalobkyňa je výlučnou (v
1/1) vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Revúca, obci I. P., katastrálne územie Z.,
zapísaných na LV č. XX Y. Q.. Ú.. Z. ako pozemok parc. reg. „C“ č. 194 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 147 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. 198 - záhrady o výmere 78 m2, pozemok parc. reg. „C“ č.

200 - záhrady o výmere 64 m2, a rodinný dom č. súp. XXX, postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. 194.

10.Žalobkyňabolavkonaníúspešnávplnomrozsahu,nároknanáhradutrovkonaniasivšakneuplatnila.
Žalovaný v konaní úspešný nebol, preto nárok na náhradu trov konania mu nevznikol. Za tejto procesnej
situácie súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku

konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).