Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoPr/18/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316213361
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316213361.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobkyne: D.. T. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX XX E., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o.,
so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 36 740 951, proti žalovanému: Mestská časť
Bratislava - Devínska Nová Ves, so sídlom Novoveská 17/A, 843 10 Bratislava, IČO: 00 603 392, o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III č.k. 11Cpr/5/2016-45, zo dňa 04.07.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 11Cpr/5/2016-45 zo dňa 04.07.2017
potvrdzuje.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov
konania žalovaného v plnej výške.

2. Súd prvej inštancie rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
okamžitého skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.06.2016 a zároveň určenia, že jej pracovný pomer
u žalovaného trvá. Žalobu odôvodnila tým, že u žalovaného pracovala na základe pracovnej zmluvy,
ktorú podpísala v zmysle ustanovenia § 18a ods. 6 a 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,
po svojom zvolení za kontrolórku Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves. Dňa 08.06.2016 jej
žalovaný doručil oznámenie o skončení pracovného pomeru zánikom funkcie, a to dňom 07.06.2016,
ktoré odôvodnil s odvolaním sa na ustanovenie § 18a ods. 11 zákona o obecnom zriadení tým, že
Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6S/264/2014, 6S/266/2014, zrušil uznesenia miestneho
zastupiteľstva a funkcia hlavného kontrolóra, ktorú vykonávala žalobkyňa, zanikla. Dôvodom zrušenia
uznesení miestneho zastupiteľstva bola skutočnosť, že miestne zastupiteľstvo stanovilo kvalifikačné
predpoklady na výkon funkcie hlavného kontrolóra v rozpore s ustanovením zákona o obecnom
zriadení. Žalobkyňa dňa 09.06.2016 a 13.06.2016 doručila žalovanému oznámenie o trvaní na ďalšom
zamestnávaní, na čo jej žalovaný zaslal odpoveď dňa 15.06.2016, v ktorej sa vyjadril, že oznámenie je
bez právneho významu a považuje skončenie pracovného pomeru za platné. Žalobkyňa sa domnieva,
že bola zamestnancom na základe pracovnej zmluvy a žalovaný mal na skončenie pracovného pomeru
aplikovať ustanovenia Zákonníka práce, nemal skončiť pracovný pomer oznámením, ale spôsobom
uvedeným v Zákonníku práce. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru vidí aj v tom, že starosta nie
je oprávnený zákonom o obecnom zriadení, ani iným právnym predpisom, skončiť pracovný pomer s
hlavným kontrolórom obce zánikom funkcie. Žalovaný sa ku žalobe vyjadril, žiadal ju ako nedôvodnú
zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že zákon o obecnom zriadení obsahuje osobitnú úpravu skončenia

pracovného pomeru hlavného kontrolóra a pracovný pomer miestneho kontrolóra nie je teda možné
ukončiť niektorým zo spôsobov podľa Zákonníka práce. Zákon o obecnom zriadení je vo vzťahu
ku Zákonníku práce v postavení lex specialis, preto jeho aplikovanie prichádza do úvahy len v tom
prípade, ak zákon o obecnom zriadení neobsahuje osobitnú úpravu. Zrušenie uznesenia Miestneho
zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves zo dňa 18.12.2013, ktorým bol schválený
návrh na vyhlásenie voľby miestneho kontrolóra a nadväzujúceho uznesenia zo dňa 04.03.2014,
ktorým bola žalobkyňa zvolená za miestneho kontrolóra na obdobie od 10.03.2014 do 09.03.2020
a súčasne starosta poverený, aby so žalobkyňou uzatvoril pracovnú zmluvu, nastalo okamihom
právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave a funkcia kontrolóra zanikla dňom právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Žalobkyňa poukázala na ustanovenia zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého
výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká spôsobmi, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 18
a ods. 8, pričom zánik funkcie, na ktorý sa odvoláva žalovaný, tam nie je. Podľa žalobkyne malo dôjsť
k odvolaniu z funkcie mestským zastupiteľstvom a nepostačovalo len rozhodnutie súdu, ktorým bolo
zrušené uznesenia zastupiteľstva. Argumentovala, že došlo nielen ku voľbe kontrolóra, ale na základe
voľby došlo ku ďalšiemu právnemu úkonu, a to k uzatvoreniu pracovnej zmluvy. Preto pracovný pomer
naďalej trvá, nakoľko nebol právoplatne skončený.

3. Súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu uviedol, že pracovný pomer žalobkyne vznikol
zvolením obecného zastupiteľstva, špecifickým spôsobom, ktorý upravuje zákon o obecnom zriadení.
Uviedol, že v tomto prípade je zákon o obecnom zriadení lex specialis voči Zákonníku práce a
v prejednávanom prípade nedošlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru tak, ako to má
na mysli ustanovenie § 68 Zákonníka práce. Preto sa žalobkyňa nemohla ani domáhať určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zákonná úprava jej dávala možnosť domáhať
sa v správnom konaní určenia podľa ustanovenia § 337 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok, že jej funkcia hlavného kontrolóra naďalej trvá, nie však určenia, že okamžité skončenie
pracovného pomeru je neplatné. Súd prvej inštancie vyvodil záver s poukazom na ustanovenia § 17 ods.
2 a 3 Zákonníka práce, že pracovná zmluva č. 04/2014, od ktorej žalobkyňa odvodzuje svoje nároky,
je neplatný právny úkon, nakoľko rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bolo zrušené uznesenie
zastupiteľstva, ktorým bola žalobkyňa zvolená za miestneho kontrolóra a ktorým bol starosta poverený,
aby s ňou uzatvoril pracovnú zmluvu, a teda starosta nebol oprávnený uzatvoriť s ňou pracovnú zmluvu.
Súd prvej inštancie predniesol názor, že do momentu, kedy súd vyslovil, že uznesenia zastupiteľstva sú
neplatné, bola pracovná zmluva platný právny úkon, po ich zrušení starosta nebol oprávnený uzatvoriť
pracovnú zmluvu so žalobkyňou a relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu sa môže dovolať každý.
Rozhodnutie súdu, ktorým sa zrušili uznesenia zastupiteľstva, spôsobilo neplatnosť pracovnej zmluvy
so žalobkyňou a aj to je dôvod, pre ktorý sa žalobkyňa nemôže domáhať určenia, že jej pracovný pomer
naďalej trvá. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého v konaní úspešnému žalovanému patrí
proti žalobkyni náhrada trov konania v celom rozsahu.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila
tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa
namieta, že súd prvej inštancie zaujal pomerne extenzívny výklad vzájomného vzťahu právnych
predpisov lex specialis a lex generalis, t.j. zákona o obecnom zriadení a Zákonníka práce, a to až do
tej miery, že v zásade odňal žalobkyni pracovnoprávnu ochranu, ktorá jej prináleží ako zamestnankyni z
titulu uzatvorenia pracovnej zmluvy a ktorá jej priamo vyplýva z príslušného pracovnoprávneho predpisu
- Zákonníka práce. Žalobkyňa podotýka, že vznik pracovnoprávneho vzťahu hlavného kontrolóra
(napriek existencii osobitného právneho režimu obsiahnutého v zákone o obecnom zriadení) je
podmienený podpisom pracovnej zmluvy so zamestnancom v zmysle § 42 Zákonníka práce a nie
zvolením obecným zastupiteľstvom a jeho vymenovaním, ako to uvádza Okresný súd Bratislava III v
bode 10. odôvodnenia rozhodnutia. Zvolenie do funkcie predstavuje len predpoklad (pre štatutárneho
zástupcu zamestnávateľa), aby s budúcim zamestnancom uzatvoril pracovnú zmluvu. Žalobkyňa
nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie, keď vo svojom rozhodnutí a následnom odôvodnení
vylučuje pôsobnosť Zákonníka práce na oblasť skončenia pracovného pomeru - zánik funkcie hlavného
kontrolóra v okamihu, keď tento právny režim je založený uzatvorenou pracovnou zmluvou a súčasne
zákon o obecnom zriadení neobsahuje relevantnú (osobitnú) právnu úpravu skončenia pracovného
pomeru z dôvodu rozhodnutia súdu o zrušení uznesenia zastupiteľstva o stanovení kvalifikačných
predpokladov na výkon funkcie hlavného kontrolóra. Keďže nie je daný osobitný spôsob skončenia
pracovného pomeru z tohto dôvodu, podľa názoru žalobkyne malo prísť k použitiu jedného zo

všeobecných dôvodov skončenia pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce v tom ohľade, aby
prišlo k skončeniu pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca v zmysle rozhodnutia krajského súdu
o zrušení predmetného uznesenia obecného zastupiteľstva. Vylúčenie právneho režimu Zákonníka
práce na skončenie pracovného pomeru - výkonu funkcie hlavného kontrolóra zo strany súdu prvej
inštancie považuje žalobkyňa za rozporné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, čo následne
ovplyvnilo aj postup pri rozhodovaní vo veci podanej žaloby. Žalobkyňa v odvolaní poukazuje na
princíp pracovnoprávnej ochrany obsiahnutý v oboch právnych režimoch skončenia pracovnoprávneho
vzťahu (Zákonník práce a Zákon o obecnom zriadení) a podotýka, že k skončeniu samotného
právneho vzťahu môže dôjsť len jedným z uvádzaných spôsobov skončenia právneho vzťahu, v inom
prípade by totiž prišlo k zjavnému porušeniu príslušných ustanovení pracovnoprávnych predpisov a k
odňatiu pracovnoprávnej ochrany, ktorú právny poriadok poskytuje zamestnancovi, ako slabšej strane
pracovnoprávneho vzťahu. V predmetnom prípade sa zjavne jednalo o postup mimo zákona zo strany
žalovaného, v dôsledku ktorého prišlo k odňatiu práva žalobkyne domáhať sa ochrany svojich ústavou
zaručených základných ľudských práv a slobôd a čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
v podobe práva na prácu a uplatnenie pracovnoprávnej ochrany, ako súčasť práva na spravodlivé
a uspokojivé pracovné podmienky. Žalobkyňa ďalej uvádza, že neobstojí argumentácia súdu prvej
inštancie v otázke posudzovania platnosti a neplatnosti pracovnej zmluvy a skončenia pracovného
pomeru, nakoľko totiž vo svojom rozhodnutí zakladá súd prvej inštancie domnienku fikcie platnosti
právneho úkonu, pracovnej zmluvy, do okamihu rozhodnutia súdu o zrušení uznesenia zastupiteľstva,
súčasne však ďalej konštatuje, že právny úkon sa zrušuje od začiatku a že starosta nebol oprávnený
uzatvoriť so žalobkyňou pracovný pomer po zrušení tohto uznesenia. Žalobkyňa podotýka, že v uvedenej
veci nejde o uzatvorenie novej pracovnej zmluvy po zrušení uznesení zastupiteľstva súdom. Domáhala
sa, aby fikcia platnosti pracovnej zmluvy založená v roku 2014, kedy bola žalobkyňa zvolená do funkcie
hlavného kontrolóra zastupiteľstvom a na základe ktorej s ňou bola aj podpísaná pracovná zmluva, trvala
až do okamihu, kým s ňou príde k zákonnému skončeniu pracovného pomeru zo strany žalovaného v
súlade so Zákonníkom práce z dôvodu vzniku objektívnej situácie v podobe rozhodnutia súdu o zrušení
uznesenia zastupiteľstva o stanovení kvalifikačných predpokladov na výkon funkcie hlavného kontrolóra.
K právnemu záveru súdu prvej inštancie, ktorý uvádza, že žalobkyňa mala použiť procesný postup podľa
§ 337 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok a domáhať sa určenia, že jej funkcia
hlavného kontrolóra i naďalej trvá, žalobkyňa naopak uvádza, že táto právna možnosť zamestnanca sa
viaže na skutočnosť, že sa bude žalobca domáhať preskúmania zákonnosti uznesenia zastupiteľstva
o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra, avšak v uvedenom prípade k takémuto uzneseniu
zastupiteľstva vôbec neprišlo, preto použitie predmetného ustanovenia je nelogické a neprípustné. Na
základe uvedenej argumentácie žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie zo dňa 04.07.2017, č.k. 11Cpr/5/2016-45 tak, že žalobe vyhovie a určí, že okamžité skončenie
pracovného pomeru žalovaného so žalobkyňou zo dňa 08.06.2016 je neplatné a pracovný pomer
žalobkyne naďalej trvá. Zároveň žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania, ako
aj trovy v konaní pred súdom prvej inštancie pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

5. K odvolaniu žalobkyne vo svojom písomnom vyjadrení žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s právnym
názorom súdu prvej inštancie a doplnil, že úprava v zákone o obecnom zriadení vylučuje použitie
všeobecnej pracovnoprávnej úpravy Zákonníka práce a pracovný pomer hlavného kontrolóra zaniká
ex lege bez potreby uskutočnenia akéhokoľvek pracovnoprávneho úkonu zo strany ktoréhokoľvek
účastníka. Žalovaný zastával v konaní právny názor, že v konkrétnom prípade žalobkyne, vzhľadom
na komplexnú úpravu skončenia pracovného pomeru obsiahnutú v zákone o obecnom zriadení, sa
ustanovenie zákona o obecnom zriadení o zániku funkcie vzťahuje analógiou legis i na zánik pracovného
pomeru žalobkyne z dôvodu, ktorý v tomto prípade nastal, i keď ho zákon o obecnom zriadení
výslovne nepredpokladá. K argumentácii žalobkyne, že nemožno postupovať v jej prípade podľa §
337 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok a domáhať sa určenia, že jej funkcia
hlavného kontrolóra i naďalej trvá, poukazuje žalovaný na to, že ustanovenie § 337 Správneho súdneho
poriadku zaviedlo dva skutkové dôvody (situácie), kedy správny súd preskúmava zánik funkcie hlavného
kontrolóra. Jednak je to v prípade jeho odvolania z funkcie v zmysle § 337 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku a jednak v situácii, keď podľa obce mala funkcia hlavného kontrolóra zaniknúť ex lege na
základe zákona bez uznesenia obecného zastupiteľstva, čo je vyjadrené v § 337 ods. 2 Správneho
súdneho poriadku, na použitie ktorého súd prvej inštancie poukazuje. Na základe uvedených skutočností
žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 04.07.2017,
č.k. 11Cpr/5/2016-45, ako vecne správny potvrdil.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku, ďalej aj „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a
viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku po splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219
ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne dôvodné nie je a rozhodnutie súdu prvej inštancie
je v napadnutom zamietajúcom výroku vecne správne.

7. Podľa § 18 odsek 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, hlavného kontrolóra volí a odvoláva
obecné zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak,
vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného
predpisu (zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme). Hlavný kontrolór nesmie
bez súhlasu obecného zastupiteľstva podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom
riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú
činnosť. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť,
prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu alebo umeleckú činnosť
a na správu vlastného majetku alebo správu majetku svojich maloletých detí. Kontrolnú činnosť vykonáva
nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia, funkcia hlavného kontrolóra je nezlučiteľná s funkciou a) poslanca, b) starostu, c) člena
orgánu právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je obec, d) iného zamestnanca obce,
e) podľa osobitného zákona.

8. Podľa § 18a odsek 1 zákona č. 369/1990 Zb., kvalifikačným predpokladom na funkciu hlavného
kontrolóra je ukončené minimálne úplné stredné vzdelanie. Podľa odseku 2 označeného ustanovenia,
deň konania voľby hlavného kontrolóra vyhlási obecné zastupiteľstvo na úradnej tabuli a spôsobom v
mieste obvyklým najmenej 40 dní pred dňom konania voľby tak, aby sa voľba vykonala počas posledných
60 dní funkčného obdobia doterajšieho hlavného kontrolóra. Kandidát na funkciu hlavného kontrolóra
musí odovzdať svoju písomnú prihlášku najneskôr 14 dní pred dňom konania voľby na obecnom úrade.
Súčasťou prihlášky je aj výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace a doklad o vzdelaní. Podľa
odseku 3 označeného ustanovenia, na zvolenie hlavného kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny všetkých poslancov. Ak ani jeden z kandidátov takú väčšinu nezískal, obecné zastupiteľstvo ešte
na tej istej schôdzi vykoná druhé kolo volieb, do ktorého postúpia dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom
kole volieb najväčší počet platných hlasov. V prípade rovnosti hlasov do druhého kola volieb postupujú
všetci kandidáti s najväčším počtom platných hlasov. V druhom kole volieb je zvolený ten kandidát, ktorý
získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov v druhom kole volieb sa rozhoduje žrebom.
Ďalšie podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra a náležitosti prihlášky ustanoví obec
uznesením. Podľa odseku 5 označeného ustanovenia hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo
na šesť rokov. Jeho funkčné obdobie sa začína dňom, ktorý je určený ako deň nástupu do práce.
Podľa odseku 6 označeného ustanovenia, hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na uzavretie
pracovnej zmluvy s obcou. Pracovný pomer možno dohodnúť aj na kratší pracovný čas, ktorého dĺžku
určí obecné zastupiteľstvo pred vyhlásením voľby kontrolóra. Podľa odseku 7 označeného ustanovenia,
starosta je povinný s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzavrieť pracovnú zmluvu najneskôr
v deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra. Deň
nástupu do práce sa určí na deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho
hlavného kontrolóra.

9. Podľa § 18a odsek 8 zákona č. 369/1990 Zb. výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká a)
vzdaním sa funkcie, b) odvolaním z funkcie, c) uplynutím jeho funkčného obdobia, d) smrťou alebo
vyhlásením za mŕtveho, e) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, f) dňom
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo právoplatne
odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, g) dňom,
keď začal vykonávať funkciu podľa § 18 ods. 2 <.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 26. 3. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.