Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108215555
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5108215555.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: NORDNET
TRADING LIMITED, so sídlom Chrysorogiatissis & Kolokotroni, P.C. 3040, Limassol, Cyprus, IČO: 00
185808,zastúpenémuprávnymzástupcomJUDr.JánomSlovákom,advokátom,sosídlomP.X,XXXXX
K. X, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo, so sídlom Mateja Bela 852, 010 15 Žilina, IČO: 31 624

952, zastúpenému zástupcom ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola
1726/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 245 841, v konaní o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky
pohľadávky prihlásenej v reštrukturalizačnom konaní a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie
pokuty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cbi/4/2008-243 zo dňa 23.
mája 2017 vo výroku, ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá a výroku o trovách
prvoinštančného konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cbi/4/2008-243 zo dňa 23. mája 2017 v napadnutom výroku,

ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá a vo výroku, podľa ktorého žalovaný má voči
žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol. Druhým výrokom rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov
konania. V poradí tretím výrokom vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie pokuty žalobcom vo

výške určenej súdom zamietol. Štvrtým výrokom rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok
na plnú náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného. V odôvodnení svojho rozhodnutia
poukázal na to, že žalobca sa viacerými samostatne podanými žalobami domáhal určenia právneho
dôvodu prihlásených pohľadávok, ich vymáhateľnosti a výšky v reštrukturalizačnom konaní dlžníka
vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3R/1/2008. Podané žaloby odôvodnil tým, že uznesením
Okresného súdu Žilina sp. zn. 3R/1/2008 zo dňa 17.03.2008 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka
Stavebné bytové družstvo, so sídlom Mateja Bela 852, 010 15 Žilina, IČO: 31 624 952 zverejneným

v Obchodnom vestníku č. 58B/2008 dňa 25.03.2008. Žalobca uviedol, že si prihlásil svoje pohľadávky
prihláškami pohľadávok č. 5 až 41 doručenými v stanovenom počte rovnopisov Okresnému súdu
Žilina, ako aj reštrukturalizačnému správcovi dňa 25.04.2008, s uplatnením poradia "Iná pohľadávka". V
lehote stanovenej zákonom správca dňa 29.04.2008 poprel právny dôvod a vymáhateľnosť pohľadávok
žalobcu s odôvodnením, že ,,uplatnený nárok je nevymáhateľný. Prihláška pohľadávky nie je riadne
podaná s poukazom na ustanovenia § 119 ods. 1 a 4, § 120, § 121 v spojení s ustanoveniami

§ 25 - 27 ZKR. Ide o prihlášku pohľadávky, ktorý ju nadobudol v priebehu reštrukturalizačného konania -
Zmluva o postúpení zo dňa 14.03.2008, ale o jeho vstupe do reštrukturalizačného konania nebolo ku dňu
podania prihlášky pohľadávky súdom rozhodnuté. Právo uplatňovať svoje nároky má iba veriteľ, ktorýspôsobom stanoveným ZKR prihlásil svoju pohľadávku“, pričom správca poprel celú sumu prihlásenej
pohľadávky a ako dôvod popretia uviedol popretie právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Žalobca
podal incidenčnú žalobu z dôvodu, že popretie vykonané reštrukturalizačným správcom považuje za

nesprávne, nemajúce oporu v zákone. Prihlásené pohľadávky žalobcu majú právny základ v
náhrade trov exekučného konania oprávnenému, ktoré mu vznikli v priebehu exekučného konania
vedenom na Exekučnom úrade súdneho exekútora Mgr. J. Galla, MBA, o ktorých trovách vydal súdny
exekútorupovedomenieoďalšíchtrovách,ktorébolodoručenépovinnému,ktorýnepodalnámietkyatak
upovedomenie vyvolalo stanovené právne účinky a exekútor pristúpil k vydaniu exekučného príkazu. K

namietanej ,,nevymáhateľnosti“ prihlásených pohľadávok žalobca uviedol, že v danom prípade nedošlo
k premlčaniu pohľadávky žalobcu, pohľadávky boli žalobcom riadne uplatnené. Predmetné pohľadávky
žalobca nadobudol Zmluvou o postúpení zo dňa 14.03.2008, teda pred zverejnením uznesenia
o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku dňa 25.03.2008, čo vylučuje aplikáciu zákonného
ustanovenia § 25 ods. 1 ZKR. Žalobca považoval popretie právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky
žalobcu a popretie jeho vymáhateľnosti v celej výške prihlásenej pohľadávky reštrukturalizačným

správcom za nedôvodné.
2. Okresný súd poukázal na to, že samostatnými žalobami podanými na Okresnom súde Žilina
dňa 24.06.2008 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia právneho dôvodu a výšky uplatnenej
pohľadávky okrem konania vedeného pod sp. zn. 11Cbi 4/2008 v sume 63.716,16 Eur určenia ďalších
pohľadávok prihlásených v reštrukturalizačnom konaní úpadcu voči žalovanému v sume 64.679,65 Eur

(konanie pod sp. zn. 5Cbi 10/2008), v sume 72.984,37 Eur (konanie pod sp. zn. 5Cbi 11/2008), v sume
254.343,82 Eur (pod sp. zn. 5Cbi 12/2008), v sume 338.845,32 Eur (pod sp. zn. 5Cbi 14/2008), v sume
455.558,59 Eur (pod sp. zn. 5Cbi 15/2008), v sume 371.053,54 Eur (pod sp. zn. 5Cbi 18/2008), v sume
438.123,78 Eur (pod sp. zn. 5Cbi 23/2008), v sume 63.790,28 Eur (pod sp. zn. 5Cbi 26/2008), v sume
73.026,72 Eur (pod sp. zn. 5Cbi 27/2008), v sume 63.832,64 Eur (pod sp. zn. 20Cbi 2/2008).

3. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 11Cbi/4/2008-52 zo dňa 27.07.2011 bolo rozhodnuté o spojení
na spoločné konanie konania vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/4/2008, 5Cbi/10/2008,
5Cbi/11/2008, 5Cbi/12/2008, 5Cbi/14/2008, 5Cbi/15/2008, 5Cbi/18/2008, 5Cbi/23/2008, 5Cbi/26/2008 a
5Cbi/27/2008, a to z dôvodu hospodárnosti konania a vzhľadom na skutočnosť, že tieto konania spolu
skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých procesných strán a rovnako uznesením Okresného súdu Žilina

č. k. 11Cbi/4/2008-75 zo dňa 05.12.2011 rozhodol o spojení na spoločné konanie konania vedené pod
sp. zn. 11Cbi/4/2008 a 20Cbi/2/2008.
4. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že v predmetnej právnej veci nariadil viaceré
pojednávania, a to dňa 21.10.2011, 16.12.2011, 29.02.2012, 30.05.2012, 07.10.2016, z ktorých
žiadne sa neuskutočnilo z dôvodov na strane žalobcu a ktoré na opakované žiadosti právneho

zástupcu žalobcu boli súdom odročené. Vzhľadom na procesný návrh žalovaného vykonať dokazovanie
pripojením si jednotlivých exekučných spisov vzťahujúcich sa k pohľadávkam prihláseným žalobcom
v reštrukturalizačnom konaní dlžníka, Okresný súd Žilina pristúpil k pripojeniu si exekučných spisov,
pričom dopytom na príslušného súdneho exekútora zistil, že pri reorganizácii a sťahovaní archívu
súdneho exekútora došlo k ich strate a exekútor začal s ich rekonštrukciou. V priebehu vykonávania

rekonštrukcie exekučných spisov súdnym exekútorom na základe jeho oznámenia Okresný súd Žilina
rozhodol uznesením o prerušení konania do skončenia rekonštrukcie exekučných spisov uznesením zo
dňa 02.10.2013, ktoré na základe odvolania žalovaného odvolací súd - Krajský súd v Žiline uznesením
č.k. 13CoKR/34/2013-183 zo dňa 09.04.2014 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Žalovaný
súčasne oznámil súdu, že ustupuje od návrhu na vykonanie dôkazu oboznámením exekučných spisov

súdneho exekútora Mgr. Juraja Galla, nakoľko vykonanie týchto dôkazov je neefektívne a tvrdenia
žalovaného je možné preukázať ostatnými v konaní navrhnutými dôkazmi.
5. Vzhľadom na obsah procesného podania žalovaného a s prihliadnutím na aktuálnu rozhodovaciu prax
nadriadených súdov, konajúci súd upustil od vykonania tohto dôkazu v záujme zabezpečiť efektívnu
a rýchlu ochranu práv a právom chránených záujmom procesných strán a nariadil vo veci pojednávanie.

6. V ďalšom okresný súd poukázal na to, že v súvislosti s nariadeným termínom pojednávania na deň
07.10.2016 žalobca doručil okresnému súdu podanie dňa 05.10.2016 s požiadavkou na oznámenie,
či v predmetnej právnej veci boli k spisovému materiálu pripojené navrhnuté dôkazy - exekučné spisy
Exekútorského úradu J. Galla v M. s konštatovaním, že na základe telefonického dopytu na Okresnom
súde Žilina bolo žalobcovi potvrdené, že predmetné dôkazy v dispozícii súdu nie sú a nie je možné sa

s nimi oboznámiť. Žalobca považoval za potrebné sa s exekučnými spismi oboznámiť, a to pred prvým
pojednávaním poukazujúc na obsah (v tom čase zrušeného právneho predpisu) zákonného ustanovenia
§118aods.1Os.p.azákladnéprincípyprocesnéhoprávaaústavu.Žalobcanavrholzrušiťpojednávanie
a pojednávanie odročiť na neurčito s vytvorením primeraného časového priestoru na oboznámenie sas predkladanými dôkazmi s ohľadom na ich rozsiahlosť a potrebu času na ich naštudovanie, keďže
má ísť o 11 exekučných spisov, z nich každý obsahuje tisícky strán. Podľa názoru žalobcu musela byť
žalobcovi poskytnutá minimálne 4-mesačná lehota na vyjadrenie sa k dôkazom s následným nariadením

termínu pojednávania, bez poskytnutia ktorej vníma postup súdu za rozporný s princípom spravodlivého
procesu pri zachovaní rovnosti zbraní. Žalobca žiadal o rešpektovanie rovnosti strán a zabezpečenie
možnosti reálneho uplatnenia ich procesných oprávnení, umožniť stranám pred možnou zákonnou a
sudcovskou koncentráciou reálne sa oboznámiť s listinami, pripraviť sa, preštudovať a príp. donavrhovať
ďalšie dôkazy, zabezpečiť preklad listín a vyjadrení do jazyka gréckeho, umožniť žalobcovi konať v styku

so súdom na ústnom pojednávaní pred súdom a okrem prekladu zabezpečiť na pojednávanie tlmočníka
z jazyka gréckeho a predovšetkým odročiť pojednávanie nariadené na deň 07.10.2016 pre nesplnenie
procesných podmienok a porušenie rovnosti strán a nemožnosť konať pred súdom v jazyku, ktorému
strana rozumie. Z týchto dôvodov žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktorej žiadosti
žalobcu okresný súd vyhovel.
7. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 11Cbi 4/2008-218 zo dňa 25.01.2017 pribral do konania

prekladateľa a tlmočníka z gréckeho jazyka Ing. Katarínu Aravidisovú, ktorú súčasne predvolal na nový
termín pojednávania dňa 16.05.2017.

8. Následne žalobca opakovane požiadal o odročenie pojednávania pre nesplnenie procesných
podmienok pre jeho vykonanie z dôvodu možného porušenia rovnosti strán vo viazanosti na zaručenie

reálneho vykonania procesných práv a s poukazom na skutočnosť, že žalobcovi bola uznesením
poskytnutá lehota 20 dní na vyjadrenie sa k veci, ktorá uplynie dňa 25.05.2017, pričom pojednávanie
je nariadené na deň 23.05.2017 a žalobca považuje za potrebné sa k veci vyjadriť. V obsahu podania
žalobcazopakovalžiadosťozabezpečenieprekladuvšetkýchpísomnýchpodanížalovanéhosprílohami
s konštatovaním, že nie je na súde ani zástupcovi strany, aby hodnotil preklad ktorého úkonu je efektívna

požiadavka, s konštatovaním, že právom strany je ku všetkým podaniam sa vyjadriť a súd je
povinný toto oprávnenie konkrétnym procesným postupom strane garantovať.
9. K požiadavkám právneho zástupcu žalobcu konajúca sudkyňa spolu s nariadeným termínom
pojednávania na deň 16.05.2017 upovedomila žalobcu vo väzbe na podanie právneho zástupcu žalobcu
zo dňa 13.09.2016, že prítomnosť tlmočníka na nariadený termín pojednávania bola zabezpečená,

pričom k vyjadreniu zástupcu žalovanej strany, ktorá bola založená výlučne na právnej argumentácii,
sa právny zástupca žalobcu v doterajšom konaní vyjadril, pričom obsah žalobcom podanej žaloby a jej
príloh a právne stanoviská strán umožňujú okresnému súdu vzhľadom na rozhodovaciu prax vyšších
súdnych autorít vec prejednať a rozhodnúť bez potreby oboznamovania obsahu exekučných spisov.
Preto okresný súd žalobcom všeobecne formulovanú požiadavku na ,,zabezpečenie prekladu listín“

vyhodnotil ako nedôvodnú, vedúcu k nedôvodným prieťahom v konaní.
10. K opakovanej žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania okresný súd
elektronickou poštou oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania
neakceptoval, nakoľko z obsahu žiadosti dôležitosť dôvodu pre odročenie pojednávania nevyplýva a
uznesenie okresného súdu vo veci sp. zn. 10Cbi 3/2008 sa týka iného ako predmetného konania, a

preto plynutie sudcovskej lehoty v ňom uvedenej, nemá relevanciu na stanovený termín pojednávania.
Okresný súd upozornil žalobcu, že na pojednávanie je zabezpečená prítomnosť tlmočníka, ktorý
poskytne žalobcovi uplatnenie práva konať pred súdom v materinskom jazyku a k požiadavke na preklad
všetkých vyjadrení žalovaného opätovne poznamenal, že k ich obsahu sa žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu vyjadril, a preto uvedená požiadavka aj s prihliadnutím na obsah vyjadrení, ktoré

sú založené výlučne na právnej argumentácii, je v rozpore s princípom hospodárnosti konania a jej
dôsledkom by bolo neprimerané zaťažovanie súdu, tlmočníka s dopadom na dĺžku súdneho konania,
a teda v rozpore s ústavným princípom na prejednanie sporu bez zbytočných prieťahov. Z dôvodu, že
tlmočník telefonicky potvrdil svoju účasť na pojednávaní, okresný súd vyzval žalobcu na oznámenie, či
sa predmetného pojednávania žalobca zúčastní, na ktorú výzvu už žalobca nereagoval.

11. K požiadavke žalobcu na preklad všetkých listín a vyjadrení žalovaného do jazyka, ktorému žalobca
rozumie okresný súd uviedol, že právo strany konať vo svojom jazyku upravuje ust. § 155 CSP, ktorého
zmyslom je umožniť procesnej strane efektívne a účinné uplatňovanie procesných práv v súdnom
konaní, najmä pri realizácii procesných úkonov strany napr. v súvislosti s jej účasťou na pojednávaní,
jej výsluchom, s prihliadnutím na povahu a okolnosti veci. O tom, či sa do konania priberie tlmočník,

prípadne či sa nariadi pre ďalší postup súdu preklad určitých listín, rozhoduje výlučne súd na základe
povahy a okolností veci. V situácii, že listinné dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené do obsahu
spisového materiálu a tvrdenia procesných strán umožňovali okresnému súdu rozhodnúť o podanej
žalobe bez potreby osobného výsluchu žalobcu, žalobcom adresovanú požiadavku na preklad listín,písomných dôkazov okresný súd vyhodnotil ako neúčelnú, nehospodárnu a rozpornú s obsahom čl. 17
CSP, podľa ktorého ustanovenia súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb. Okresný súd poukázal na to, že komunikoval so žalobcom
prostredníctvom ním zvoleného právneho zástupcu, ktorému bol poskytnutý dostatočný časový a vecný
priestor uviesť všetky podstatné skutočnosti a označiť dôkazy, preto aj s prihliadnutím na povahu
uplatneného nároku a predmet konania sa postup žalobcu v konaní a ním opakovane uplatňované
požiadavky adresované súdu sa javili ako zjavné zneužívanie procesných práv vedúcich k nedôvodným

prieťahom v konaní. Dôkazom toho bola skutočnosť, že napriek okresným súdom zabezpečenej účasti
tlmočníka na pojednávanie, žalobca sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil
dôležitým dôvodom pre jeho odročenie.
12. Okresný súd ďalej poukázal na to, že zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní a vyslovil súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti poukazujúc na obsah písomných
vyjadrení žalovaného k veci. Pojednávanie konané dňa 26.5.2017 sa uskutočnilo v neprítomnosti

procesných strán postupom podľa § 180 CSP.
13. Z listinných dôkazov predložených žalobcom do súdneho spisu a z nesporného tvrdenia strán
mal okresný súd za preukázané, že žalobca si v reštrukturalizačnom konaní žalovaného vedenom na
Okresnom súde Žilina pod. sp. zn. 3R 1/2008 prihlásil svoje pohľadávky, ktoré žiada v tomto konaní určiť.
Pohľadávky boli doložené prihláškami pohľadávok a súhrnným prehľadom k prihláškam pohľadávok s

dokladom o popretí správcom, upovedomeniami o ďalších trovách exekúcie s doručenkami, exekučnými
príkazmi na úhradu trov exekúcie s doručenkami, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.03.2008.
14. Z konečného zoznamu pohľadávok boli zistiteľné dôvody popretia pohľadávok žalobcu, keď
popretie všetkých pohľadávok žalobcu správcom bolo odôvodnené tým, že uplatnený nárok žalobcu
je nevymáhateľný a z ďalších dôvodov, ktoré zodpovedajú tvrdeniam žalobcu uvedeným v žalobe.

Pohľadávky žalobcu prihlásené v reštrukturalizačnom konaní dlžníka správca poprel čo do právneho
dôvodu a vymáhateľnosti.
15. Okresný súd poukázal na zistený skutkový stav a aplikáciu ust. § 121 ods. 1, 2, § 124 ods.1,
§ 122, § 124 ods.2, 4, § 114, § 118 ods.3, § 125 s použitím § 206 ods.1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej len ,,ZKR“).

16. V prvom rade okresný súd z úradnej povinnosti skúmal včasnosť podania incidenčnej žaloby.
V konaní bolo nesporne preukázané, že k povoleniu reštrukturalizácie dlžníka došlo zverejnením
uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 3R/1/2008 v Obchodnom vestníku č. 58B/2008 dňa 25.03.2008
s účinkami zverejnenia podľa ust. § 199 ods. 1, 9 ZKR s použitím ust. § 122 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nasledujúci deň po ich zverejnení, t.j. dňa 26.03.2008. 30-dňová lehota na prihlasovanie

pohľadávok začala plynúť dňa 27.03.2008 a uplynula dňa 25.04.2008. Žalobca preukázateľne prihlásil
svoje pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní dlžníka dňa 25.04.2008, tzn. včas.
K popretiu pohľadávok žalobcu správcom došlo dňa 29.04.2008, pričom posledným dňom na popretie
pohľadávok bol podľa ust. § 124 ods. 2 ZKR deň 26.05.2008 a posledným dňom na podanie incidenčnej
žaloby bol deň 25.06.2008. Keďže žaloby v predmetnej právnej veci boli okresnému súdu doručené

dňa 24.06.2008, konštatoval včasnosť ich podania.
17. Vo všeobecnosti okresný súd poukázal na to, že popretím pohľadávky vymedzuje správca predmet
incidenčného sporu, a preto preskúmaval prihlásené pohľadávky len z hľadiska dôvodnosti
dôvodu popretia (rešpektujúc a zohľadniac pri svojom rozhodovaní aj nález Ústavného súdu SR č.k. II.
ÚS 409/2014-49 z 11. septembra 2014).

18. Za skutočnosť medzi procesnými stranami nespornú okresný súd považoval účinky začatia
reštrukturalizačného konania a povolenie reštrukturalizačného konania dlžníka - žalovaného, v súvislosti
s ktorým si žalobca uplatnil voči žalovanému v reštrukturalizačnom konaní dlžníka pohľadávky, a to
právnym dôvodom trov právneho zastúpenia vzniknutých v rámci exekučného konania vedeného pre
pohľadávky žalobcu nadobudnuté Zmluvou o postúpení pohľadávok voči žalovanému ako dlžníkovi.

K začatiu reštrukturalizačného konania dlžníka Stavebné bytové družstvo, IČO: 31 624 952 došlo
zverejnením uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 3R/1/2008 v Obchodnom vestníku dňa 25.02.2008
s účinkami zverejnenia dňa 26.02.2008 a k povoleniu reštrukturalizácie dlžníka došlo zverejnením
uznesenia Okresného súdu Žilina v Obchodnom vestníku dňa 25.03.2008 s účinkami zverejnenia dňa
26.03.2008.

19. Z hľadiska procesnej obrany žalovaného okresný súd preskúmal náležitosti prihlášky podanej
žalobcom v zmysle ust. § 121, 122 ZKR. Poukázal na to, že podľa ust. § 122 ZKR, prihláška
pohľadávky predstavuje procesné podanie ako spôsob uplatnenia práva, ktoré musí mať zákonom
stanovené obsahové a formálne náležitosti potrebné na zisťovanie pohľadávky, ktorá je uplatnenáprihláškou, a to v rozsahu stanovenom zákonom. Na základe podanej prihlášky reštrukturalizačný
správca dlžníka skúma právny dôvod, t.j. skutočnosť, či pohľadávka vznikla a v akej výške. Veriteľ
prihlásenej pohľadávky musí opísať všetky rozhodné skutočnosti, na základe ktorých ním prihlásená

pohľadávka vznikla. Platí, že veriteľ sa môže dovolávať v incidenčnom spore len tých skutočností,
ktoré uviedol ako právny dôvod vzniku pohľadávky. Predmet incidenčného konania je vymedzený
nielen určovacou žalobou, ktorá tvorí podklad pre posúdenie prihlásenej pohľadávky, ale aj popretím
pohľadávky správcom, ktoré musí byť vykonané určitým a zrozumiteľným spôsobom umožňujúcim
posúdenie prihlásenej pohľadávky. Žalobca sa incidenčnou žalobou domáhal určenia, že existujú jeho

prihlásené pohľadávky z titulu trov právneho zastúpenia v označených exekučných konaniach v poradí
iná pohľadávka, v žalobou určenej sume. Právne dôsledky nedodržania obsahových a formálnych
náležitostí prihlášky špecifikované v ust. § 122 ods. 1 posledná veta ZKR sa vzťahujú len na nedostatky
vymedzené v ust. § 122 ods. 1 ZKR.
20. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatku prihlášky pohľadávok s tvrdením, že
prihláška pohľadávok a jej prílohy k prihláške nevykazovali žiadnu zhodu a vôbec nie v časti výšky

pohľadávky, pričom prihlášky žalobcu neobsahujú vymedzenie nároku sumou istiny a príslušenstva a v
prípade príslušenstva jeho rozdelením podľa právneho dôvodu, okresný súd poznamenal, že existencia
žalobcom tvrdených pohľadávok vymedzených právnym dôvodom v prihláške, je predmetom kognície
súdu, a preto žalovaným uvádzané námietky k formálnemu nedostatku prihlášok nezbavili okresný súd
povinnosti nárok uplatnený žalobcom vecne prejednať. Predmetom incidenčného konania mohlo byť

posúdenie len toho právneho dôvodu, ktorý žalobca ako veriteľ pohľadávky uviedol v písomnej
prihláške, a to v rozsahu uplatneného nároku a v rozsahu popretia vykonaného správcom.
21. Okresný súd k právnemu dôvodu vzniku pohľadávok žalobcu prihlásených v
reštrukturalizačnom konaní dlžníka poukázal na to, že podľa rozhodovacej praxe súdov a záverov
právnej teórie nárok na náhradu trov konania má svoj základ v procesnom práve a vzniká na základe

právoplatného rozhodnutia, ktoré má z hľadiska trov konania konštitutívnu povahu. V prípade súdneho
konania ide o rozhodnutie súdu, ktorým sa priznáva právo na náhradu trov konania v podobe platobného
rozkazu, rozsudku alebo uznesenia. Pokiaľ je nárok na náhradu trov konania nárokom procesným, až
okamihom rozhodnutia súdu o priznaní náhrady trov konania vzniká jednej z procesných strán proti
druhej procesnej strane pohľadávka. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na uznesenie veľkého

senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 31Cdo
488/2009 uverejnené pod č. 146/2011 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, v ktorom najvyšší
súd uviedol, že nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká na základe
právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý má v tomto smere konštitutívnu povahu. Rozhodnutie o trovách
konania je ako procesný nárok z pravidla závislé na rozhodnutie vo veci samej; v takom prípade potom

platí, že pokiaľ rozhodnutie vo veci samej nenadobudne právoplatnosť, nie je možné ani hovoriť o vzniku
práva na náhradu trov konania. Preto pohľadávka z titulu práva na náhradu trov konania v konaní pred
súdom spravidla vzniká po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
22. Vo vzťahu k popretiu pohľadávky žalobcu reštrukturalizačným správcom okresný súd uzavrel, že
správca je oprávnený uznať prihlásenú pohľadávku za predpokladu, že takáto pohľadávka existuje, hoci

sadoposiaľnestalasplatnoualebojednásaopodmienenúpohľadávku.Vzhľadomnarozhodovaciuprax
súdov, ktorá viaže moment vzniku pohľadávky z titulu náhrady trov konania na okamih právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým bolo priznané právo na náhradu trov konania, je možné takúto pohľadávku či
už v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní uplatniť za predpokladu, že táto pohľadávka
bola priznaná žalobcovi právoplatným rozhodnutím súdu, a to najneskôr k momentu prihlásenia tejto

pohľadávky. Ak takáto pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím nebola, nie je možné prihlásiť si
pohľadávku v reštrukturalizačnom alebo konkurznom konaní ani ako podmienenú pohľadávku, nakoľko
na podmienku je možné viazať len existujúcu pohľadávku. Vo vzťahu k podmienke vzniku pohľadávky
okresný súd poznamenal, že podmienka ako vedľajšie ustanovenie právneho úkonu, s ktorým sa spája
vznik, zmena alebo zánik subjektívnych práv a povinností, spôsobuje závislosť účinnosti právneho

úkonu na skutočnosti, ktorá je subjektom právneho úkonu v čase jeho uskutočnenia neznáma, príp.
neistá. Splnením odkladacej podmienky nadobúda právny úkon právne účinky a to do doby splnenia
podmienky, pokiaľ nebolo medzi stranami dohodnuté niečo iné. Nesplnenie odkladacej podmienky
znamená, že doposiaľ neúčinný právny úkon účinnosť nenadobudne. V pomeroch prejednávanej veci
je však žalobcom uplatnená pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou viazanou na splnenie odkladacej

podmienky dojednanej medzi veriteľom a dlžníkom, ale je svojou povahou príslušenstvom pohľadávky,
pričom právna teória vychádza z predpokladu, že trovy konania, ktoré vznikajú procesným stranám
osobne a ich zástupcom, každá z procesných strán znáša z vlastných finančných prostriedkov.
Ani na základe úspechu procesnej strany v konaní bez ďalšieho nevzniká pohľadávka z titulu náhradytrov konania, ale táto pohľadávka vzniká až právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým súd pohľadávku
úspešnej strane prizná. Pokiaľ vzniká nárok na náhradu trov konania až právoplatným rozhodnutím
súdu, ktoré má konštitutívnu povahu, potom pred okamihom vzniku, t.j. pred právoplatným rozhodnutím

súdu, ktorým sa nárok priznáva, neexistuje táto pohľadávka ani v podobe pohľadávky viazanej na
splnenie odkladacej podmienky. Z uvedeného vyplýva, že pred právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým
súd priznáva strane súdneho konania nárok na náhradu trov konania, pred vznikom tohto nároku nie je
možné takýto nárok prihlásiť do konkurzného alebo reštrukturalizačného konania ani ako pohľadávku
viazanú na splnenie odkladacej podmienky. Vzhľadom na uvedené bolo možné okresným súdom

skonštatovať, že pohľadávka žalobcu uplatnená v reštrukturalizačnom konaní dlžníka z titulu náhrady
trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní ani v čase povolenia reštrukturalizačného konania, ani
v čase, kedy žalobca prihlásil v reštrukturalizačnom konaní svoju domnelú pohľadávku a ani k okamihu
rozhodovania súdu, neexistovala.
23. Vo väzbe na žalobcom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2005, sp. zn.
5M Cdo 12/2014, okresný súd konštatoval, že s účinnosťou od 01.01.2012 bol Exekučný poriadok

novelizovaný zákonom č. 348/2011 Z.z. v rámci novelizácie Zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
ktorým bolo dovtedajšie ustanovenie § 203 doplnené o ods. 3, podľa ktorého ,,ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a
súdbezzbytočnéhoodkladunanávrhexekútorarozhodneoichvýške“.Vtejtosúvislostipoznamenal,že
konkurz a reštrukturalizácia predstavujú dva rôzne právne inštitúty konkurzného práva určené v zmysle

ZKR na riešenie situácie úpadku dlžníka, t.j. jeho platobnej neschopnosti alebo predĺženia, a to buď
prostredníctvom speňažovania majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov (konkurzom)
alebo postupným uspokojovaním veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne
(reštrukturalizáciou). Účinky začatia tak konkurzného ako aj reštrukturalizačného konania vo vzťahu k
už začatému exekučnému konaniu (v ustanovení § 14 ods. 5 písm. b/ ZKR, resp. ustanovení § 114

ods. 1 písm. b) ZKR) a rovnako tak účinky vyhlásenia konkurzu ako aj povolenia reštrukturalizácie
vo vzťahu k začatému exekučnému konaniu, neskôr prerušenému v dôsledku začatia konkurzného
alebo reštrukturalizačného konania (v ustanovení § 48 veta prvá ZKR, resp. v ustanovení § 118
ods. 3 veta prvá ZKR) sú totožné. Vyhlásenie konkurzu na majetok povinného ako dlžníka a takisto
povolenie reštrukturalizácie povinného ako dlžníka spôsobuje v zmysle citovaných ustanovení priamo

zo zákona ten istý účinok - zastavenie exekučného konania proti povinnému. Tak v konkurznom
ako aj reštrukturalizačnom konaní veritelia v zákone upraveným osobitným postupom prihlasujú u
správcu svoje pohľadávky voči dlžníkovi pod následkom zániku ich práva vymáhať pohľadávky voči
dlžníkovi, ktoré neboli riadne a včas prihlásené. Teda po zistení zastavenia exekúcie zo zákona na
základe citovaných ustanovení ZKR predpokladanej právnej skutočnosti (povolenia reštrukturalizácie

povinného) sú splnené podmienky pre rozhodnutie exekučného súdu o trovách zastavenej exekúcie, a
to v zmysle požiadavky uvedenej v ustanovení § 200 ods. 5 Exekučného poriadku zhodne i s právnym
názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Cdo 104/2008 (...,,aj v prípade
exekúcie zastavenej ex lege /§ 48 ZKR/ je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie /analogicky ako v prípade zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu“). Z predmetného

ustanovenia Exekučného poriadku je však zrejmé, že v prípade skončenia exekúcie jej zastavením
na rozdiel od iných zákonom predpokladaných (a z hľadiska účelu zákona pravidelných) spôsobov
skončenia exekučného konania (to znamená upustením exekútora od vykonania exekúcie, resp.
vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie), prislúcha exekučnému (nie konkurznému)
súdu posúdiť a rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy (zastavenej) exekúcie. Až na základe tohto

rozhodnutia možno prípade posudzovať spôsobilosť pohľadávky súdneho exekútora, príp. povinného,
oprávneného na náhradu trov exekúcie z hľadiska jeho eventuálneho uplatnenia proti povinnému ako
dlžníkovi v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
4Obdo 14/2012).
24. Okresný súd uviedol, že aj pri nedostatku výslovnej právnej úpravy súdy pripustili analógiu zákona

vo vzťahu k ustanoveniu § 200 ods. 2 (aktuálne § 200 ods. 5) Exekučného poriadku, ktorý v doslovnom
znení predpokladá rozhodovanie o trovách exekúcie len v prípade, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné prostredníctvom tohto právneho inštitútu ako prostriedku
logického výkladu práva vyplniť v rámci rozhodovania súdu zjavnú medzeru v doslovnom znení
ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, v ktorom zákonodarca bez zrejmého dôvodu, bez

akejkoľvek zmienky v dôvodovej správe k citovanému zákonnému ustanoveniu zákonom č. 348/2011
Z.z., či zistenia iného do úvahy prichádzajúceho dôvodu z hľadiska posúdenia inštitútov konkurzu a
reštrukturalizácie a osobitne v ich rámci účinkov vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie vo
vzťahu k exekučnému konaniu vedenému proti dlžníkovi ako povinnému, reštrukturalizáciu, na rozdielod konkurzu, ako dôvod zastavenia exekúcie, hoci podľa toho istého osobitného právneho predpisu,
nespomína. Na základe uvedeného bolo možno konštatovať, že zásadne nie je ústavne akceptovateľné
a prípustné, aby tie isté právne účinky, ktoré v zmysle toho istého osobitného zákona (ZKR) nastávajú

vo vzťahu k exekučnému konaniu tak z titulu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného ako aj z titulu
povolenia jeho reštrukturalizácie, mali byť odlišne posúdené vo vzťahu k jeho trovám s dôsledkom
odňatia práva na súdnu ochranu a odopretia spravodlivosti účastníkom súdneho konania, pokiaľ ide o
trovy exekúcie súdneho exekútora a trov exekučného konania účastníkov exekučného konania.
25. Vo väzbe na vyššie uvedené okresný súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca v súvislosti so

zastavenímexekučnéhokonaniaakozákonnéhodôsledkupovoleniareštrukturalizáciedlžníka,návrhna
rozhodnutie o trovách exekučného konania na exekučnom súde nepodal, takéto oprávnenie konajúceho
súdu(konkurznéhosúdu)posudzovaťvýškuadôvodnosťtrovexekučnéhokonaniaztitulutrovprávneho
zastúpenia žalobcu ako oprávneného neprislúcha, teda o tom kto a v akej výške zaplatí trovy zastavenej
exekúcie, prináleží výlučne exekučnému súdu.
26. Rozhodnutie exekučného súdu v podobe exekučného titulu žalobca na preukázanie dôvodnosti

svojho nároku a existencie prihlásených pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní s prihláškami
pohľadávok a ani v priebehu incidenčného konania nepredložil a ich existenciu nepreukázal.
Nevyhnutným predpokladom rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie či už
súdnemu exekútorovi alebo inému účastníkovi exekučného konania je riadna špecifikácia nároku čo
do dôvodu a výšky, ktorá umožňuje exekučnému súdu jeho následné vecné preskúmanie, a preto

exekučný súd zásadne nepriznáva tieto nároky, ak si je súdny exekútor alebo účastník exekučného
konanianeuplatní.Podľanázoru okresnéhosúdutrovamiexekúcietrebarozumieťvzmysleustanovenia
§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku predovšetkým trovy vzniknuté v exekúcii poverenému súdnemu
exekútorovi (§ 196 Exekučného poriadku) a pravidelne i trovy vynaložené na účelné vymáhanie
nároku prostredníctvom exekúcie oprávneným, ktoré pravidelne uhrádza povinný ako účastník, ktorý

dobrovoľne nesplnením povinnosti uloženej exekučným titulom spôsobil dôvodné začatie exekučného
konania (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku, § 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku). Trovami
exekučného konania, keďže exekúcia sa vždy vedie proti povinnému, v niektorých prípadoch sú za
splnenia zákonom stanovených podmienok i trovy vzniknuté povinnému, a to v zmysle osobitnej úpravy
v Exekučnom poriadku výslovne v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii a len v prípade, ak

sa námietkam vyhovelo (§ 200 ods. 1 tretia veta Exekučného poriadku) alebo v súvislosti s oprávneným
zavineným zastavením exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo exekučného konania pred
poverením súdneho exekútora vykonaním exekúcie (napr. § 38 ods. 3 Exekučného poriadku, § 256
ods. 1, 2 CSP). Medzi trovy exekúcie (oprávneného) resp. trovy exekučného konania (povinného)
nepochybnepatriaitrovypreukázaneaúčelnevynaloženéztituluprávnehozastúpeniazaprávneslužby

spojené s obranou práv a právom chránených záujmom účastníka v exekučnom konaní. Opätovne
však aj v tomto prípade o dôvodnosti takto uplatnených trov a ich výške prislúcha rozhodovať výlučne
exekučnému súdu a nie súdu v rámci incidenčného konania a podanej incidenčnej žaloby.
27. Okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti popretia pohľadávok žalobcu správcom, nakoľko
upovedomenie o ďalších trovách exekúcie a exekučný príkaz nie sú exekučnými titulmi ani

rozhodnutiami, ktoré by zakladali vznik pohľadávky žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia
oprávneného v exekučnom konaní. Ustálenie predbežných trov exekúcie v priebehu exekučného
konania môže sledovať záujem, umožniť ich nútený výkon v priebehu exekúcie na krytie vynaložených
nákladov súdneho exekútora. V upovedomení o začatí exekúcie určuje súdny exekútor predbežné trovy
exekúcie podľa osobitného predpisu, ktoré by mali korešpondovať trovám exekúcie pri dobrovoľnom

plnení povinného podľa pokynu exekútora a v prípade, ak počas exekúcie vyvstane potreba ďalších
trov exekúcie v dôsledku, toho, že vymožená suma bola spotrebovaná, exekútor vydá upovedomenie
o ďalších trovách exekúcie. Pri zastavení exekúcie musí o trovách konania rozhodnúť súd, pričom
rozhodnutie obsahuje výrok o výške priznaných účelne vynaložených trov konania tej ktorej procesnej
strane s vymedzením povinného subjektu. Vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia, predpokladom ich

uplatnenia v reštrukturalizačnom príp. konkurznom konaní je ich priznanie oprávnenému právoplatným
rozhodnutím súdu, ktorý predpoklad úspešnosti incidenčnej žaloby splnený nebol.
28. Z hľadiska procesnej ekonómie okresný súd ďalej neposudzoval ostatné žalovaným uvedené
námietky v rámci jeho procesnej obrany, keďže ich skúmanie by malo relevanciu len za prijatia záveru,
že oprávnenému v exekučnom konaní vznikla pohľadávka z titulu náhrady trov právneho zastúpenia.

29. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného okresný súd konštatoval jej nedôvodnosť, keď vzájomný
nárok žalovaného uplatnený v rámci písomného vyjadrenia k veci, vyhodnotil ako uplatnený predčasne.
Okresný súd poukázal na to, že ustanovenie § 125 ZKR predstavuje právny inštitút, ktorý sankcionuje
žalobcu za uplatnenie práva, v rámci ktorého sa žalobca domáha určenia svojej pohľadávky vincidenčnom konaní napriek tomu, že bola správcom popretá, o.i. za predpokladu, že pohľadávka
veriteľa je neoprávnená celkom alebo viac ako 25% z prihlásenej sumy. Zákonná úprava obsahuje
určenie výšky pokuty percentuálnou sadzbou vo väzbe na sumu nedôvodne prihlásenej pohľadávky

a lehotu od jej prihlásenia do právoplatného skončenia konania o incidenčnej žalobe. O uložení
pokuty súd rozhoduje na návrh, ktorého podanie je viazané na skončenie incidenčného konania a
jeho výsledok. Keďže súd v rozhodnutí musí presne určiť výšku základu, z ktorého sa pokuta platí,
výšku sadzby stanovením presného percenta a obdobie od prihlásenia pohľadávky do právoplatnosti
rozhodnutia o určení pohľadávky, je možné z právnej konštrukcie tohto nároku vyvodiť viazanosť žaloby

o uloženie pokuty na právoplatné skončenie konania o určenie popretej pohľadávky, a z toho vyplývajúcu
predčasnosť žaloby, čo viedlo k jej zamietnutí v celom rozsahu.
30. Nakoľko okresný súd žalobu žalobcu a vzájomnú žalobu žalovaného v celom rozsahu zamietol,
úspešnej strane v konaní súd priznal voči neúspešnej strane v súlade s ustanovením § 255 ods. 1
CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%) tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto
rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2

CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
31. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu. V
prvom rade uviedol, že odvolanie voči rozsudku okresného súdu, ktoré bolo právnemu zástupcovi
žalobcu doručené dňa 26.7.2017, podáva výhradne z dôvodu opatrnosti, keďže doručené rozhodnutie,
nie je možné považovať za riadne písomné rozhodnutie, ktoré je predpokladom ďalšieho procesného

postupu. Žiadal, aby súd nechal vyhotoviť záverečné rozhodnutie v jazyku, ktorému strana rozumie, čo
je predpoklad toho, aby sa strana mohla s obsahom rozhodnutia zoznámiť a ku všetkému sa vyjadriť
v opravnom prostriedku. Bez doručenia záverečného rozhodnutia v jazyku, ktorému strana rozumie, je
vylúčené, aby sa s obsahom rozhodnutia zoznámila, vyjadrila sa k nemu a mohla vydať pokyn vo vzťahu
k obsahu riadneho opravného prostriedku, a tým jej ani nemôže efektívne začať plynúť odvolacia lehota.

Opačný postup by mal za následok poručenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
v spojení s čl. 13 tohto Dohovoru.
32. Žalobca uviedol, že napáda rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žaloba v celom
rozsahu zamietnutá a v závislom výroku, podľa ktorého žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú
náhradu trov konania z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) CSP. Žalobca

namietal, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal
na žiadosť zaslanú e-mailom dňa 23.5.2017, na ktorú okresný súd neodpovedal. Zároveň poukázal
na zákonnú požiadavku jazyka podľa 155 ods. 1 CSP s tým, že požiadal o vyhotovenie prekladu
všetkých písomných podaní žalovaného s prílohami do jazyka, ktorému rozumie (gréčtina), čo sa

nestalo. Žalobca uviedol, že v danom prípade musí konať aj štatutárny orgán žalobcu, ktorý sa má
vyjadriť ku skutkovým okolnostiam a ďalšie skutkové okolnosti môže tvrdiť a pokiaľ nie sú zabezpečené
listinné dôkazy v jazyku, ktorému strana rozumie, nie je možné žalobcom reálne konať pred súdom.
V tejto súvislosti poukázal na to, že konanie neznamená len konanie ústne, ale akékoľvek, vrátane
konania v písomnej forme. Podľa žalobcu strany nemali rovnakú možnosť uplatňovať prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Pokiaľ okresný súd poukázal na to, že do konania
pribral tlmočníka, tak takéto uznesenie nebolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené, čím došlo tým
k skráteniu práva na spravodlivý proces s nemožnosťou vyjadriť sa k osobe tlmočníka i k nemožnosti
prípadne vzniesť námietku zaujatosti voči tejto osobe. Žalobca namietal, že celá podstata jeho súdneho
ochrany je spochybnená za situácie, keď bolo oboma stranami navrhnuté vykonanie listinných dôkazov,

pričom tieto dôkazy, pre ktoré sa v súdnom konaní nekonalo, okresný súd žalobcovi nesprístupnil
a vo vzťahu k ním nezabezpečil uplatnenie podmienky konať v styku so súdom v jazyku, ktorému
rozumie. Tvrdenia o prieťahoch v konaní považoval žalobca za nenáležité, keď z dôvodov na strane
súdu sa v tejto ani v obdobných veciach prakticky nekonalo. Považoval za neprípustné, aby okresný
súd uvádzal pred skončením dokazovania, že argumentácia bude len právna. Žalobca sa chcel po

preštudovaní predložených dokladov vyjadriť tiež k skutkovým tvrdeniam, čo mu bolo znemožnené.
Upriamoval pozornosť na to, že pri skúmaní podstatných náležitostí pojmu „zákonný sudca“ treba brať
do úvahy nielen zákonnú úpravu, ale ustanovenia Ústavy a Dohovoru o nezávislom a nestrannom
výkone súdnictva. Rozhodujúce je tu objektívne kritérium a platí teória zdania. Neexistencia nestrannosti
znamená rozhodovanie vylúčeným sudcom.

33. Žalobca poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku sa odvíja od okresným súdom
tvrdenej a reálne neexistujúcej skutočnosti, uvedenej v odseku 19., že pohľadávky žalobcu, prihlásené
v reštrukturalizačnom konaní dlžníka správca poprel, čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, ktorékonštatovanie považoval za svojvoľné, nevyplývajúce z písomných úkonov správcu Podľa žalobcu
správca „poprel“ neúplne, bez odôvodnenia a tak neúčinne iba vymáhateľnosť, nie právny dôvod,
čo vyplýva z popieracieho prejavu. V časti „dôvod popretia právneho dôvodu pohľadávky“ nie je

uvedená žiadna právna skutočnosť, ktorá by mala vplyv na právny dôvod alebo skôr „nedôvod“ takejto
pohľadávky, ale sú uvedené iba právne skutočnosti, ktoré sa teoreticky viažu len k vymáhateľnosti
pohľadávky, resp. perfektnosti prihlášky, na ktorú treba prihliadať, a tak ako sa na prihlášku, v ktorej nie
je uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky neprihliada, rovnako sa musí neprihliadať aj na popretie
bez dôvodov popretia právneho dôvodu, t.j. akoby nebolo. Správca jednoznačne pohľadávku z právneho

dôvodu nepoprel. Správcom v uvedenom texte nie je jediná zmienka o tom, že nesúhlasí s právnym
dôvodom vzniku pohľadávky alebo ho napáda, je len jeho úvahou o tom, že nárok je „nevymáhateľný“
a nie napadnutím právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Správca nepoprel ani len formálne výšku
pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že správca výšku pohľadávky nepoprel, a teda márnym uplynutím
30-dňovej lehoty sa pohľadávka čo do výšky považuje za zistenú. Ak je zákonom a vykonávacím
predpisom stanovené, že správca čo do právneho dôvodu poprie prihlásenú pohľadávku vtedy, ak zistí,

že sú sporné skutočnosti, na ktorých sa prihlásená pohľadávka zakladá, tento dôvod musí relevantne
odôvodniť, t.j. odôvodniť skutočnosťami, ktoré sa týkajú právneho dôvodu pohľadávky a nie iných
atribútov. V časti „dôvod popretia právneho dôvodu pohľadávky“ sú uvedené iba právne skutočnosti,
ktoré sa viažu len k vymáhateľnosti pohľadávky, resp. perfektnosti prihlášky, na ktorú treba prihliadať, a
tak, ako sa na prihlášku, v ktorej nie je uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky neprihliada, rovnako

sa musí neprihliadať aj na popretie bez dôvodov popretia právneho dôvodu, t.j. akoby ani nebolo, ide
o právny úkon imperfektný, neurčitý, neúčinný, a teda neplatný. Správca nepoprel platne a účinne ani
vymáhateľnosť, keď žiaden konkrétny dôvod nevymáhateľnosti neuviedol.

34. Podľa žalobcu okresný súd sa zapodieval právnym charakterom nároku, viažuceho sa na náhradu

trov konania, t.j. zapodieval sa charakterom a podstatou právneho dôvodu pohľadávky, hoci tento nebol
účinne popretý a považuje sa tak za zistený. Ak by aj bol uvedený právny dôvod platne popretý, čo
sa nestalo, uvedená pohľadávka má právny základ v náhrade trov exekučného konania oprávnenému,
ktorému vznikli v priebehu exekučného konania, vedenom na exekučnom úrade súdneho exekútora,
pričom o uvedených trovách v konaní vydal súdny exekútor upovedomenie o ďalších trovách, ktoré

bolo doručené povinnému. Proti ďalším trovám mohol povinný - žalovaný vzniesť u exekútora námietky,
ktoré nepodal, a tak upovedomenie vyvolalo stanovené právne účinky a exekútor pristúpil k vydaniu
exekučného príkazu. O náhrade trov exekúcie, na ktorú oprávnenému vznikol nárok, rozhoduje exekútor
a vymáha ich niektorým zo spôsobom, určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu
na úhradu trov exekúcie. Všetky náležitosti boli splnené, exekútorom bolo vydané a doručené ako

upovedomenie o ďalších trovách exekúcie tak aj exekučný príkaz na úhradu trov exekúcie a proti
žiadnemu z nich povinný nepodal opravný prostriedok, a preto nie je akákoľvek pochybnosť, že
právny dôvod vzniku pohľadávky nie je sporný. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že súd ani
nemôže rozhodovať v incidenčnom konaní, kde nebol napadnutý právny dôvod vzniku pohľadávky, o
veciach, ktoré boli ustanovením právneho predpisu kompetenčne zverené do pôsobnosti iného nositeľa

verejnej moci. Náhrada trov exekučného konania je samostatným nárokom oprávneného a pri zastavení
exekúcie sa rozhoduje iba o trovách, o ktorých už nebolo právoplatne rozhodnuté a o ktorých je
potrebné rozhodnúť. Postup okresného súdu preskúmavajúci bez akéhokoľvek dôvodu to, o čom už
bolo fakticky orgánom konajúcim verejnú moc (exekútor) rozhodnuté a súdne prostriedky opravy neboli
využité, považoval za v rozpore s Ústavou SR. Argumentáciu okresného súdu úpravou účinnou od

1.1.2012, považoval za vylúčenú, keď retroaktivita je princípom právnej istoty vylúčená. Pokiaľ okresný
súd poukazoval na rozhodovanie o trovách pri zastavení exekúcie, tak to sa netýka náhrady trov
právneho zastúpenia oprávneného v konaní, o vzniku ktorých rozhodol exekútor a uplynula lehota na
podanie námietok. V tejto súvislosti poukázal na to, že o náhrade trov exekúcie, na ktorú oprávnenému
vznikol nárok pred zastavením exekúcie, rozhoduje exekútor a vymáha ich niektorým zo spôsobov

určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. V súvislosti s
otázkou predmetu incidenčného konania žalobca poukázal na nález Ústavného súdu II. ÚS 409/2013
z 11.9.2014 a v ňom vyjadrené závery, ako aj závery vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Obdo/70/2016, ktoré právne závery sa týkajú úplne identickej právnej úpravy a situácie, týkajúcej
sa reštrukturalizačného konania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že predmet incidenčného

konania sa vymedzuje úkonom správcu a správca žiadne popretie z dôvodu neexistencie nároku; že
sa jedná o konštitutívny nárok; že sa nejedná o existujúce trovy; že sú to trovy, o ktorých sa rozhoduje
po zastavení exekúcie; t.j. to, čím sa zaoberal okresný súd, ani slovom nezmienil a žiaden takýto dôvod
neuviedol.Aktoneuviedol,uvedenésapovažujezazistené.Podľažalobcuokresnýsúdcelérozhodnutiezaložil na prieskume a tvrdeniach, ktoré vôbec v incidenčnom konaní nie sú relevantné a netvoria jeho
predmet, keď predmetom incidenčného konania nie je to, čo správca nepoprel. Žalobca považoval
postup okresného súdu za svojvoľný a strániaci ako žalovanému, tak aj správcovi, čím je negované

právo žalobcu na súdnu a majetkovú ochranu. Žalobca namietal, že okresný súd sa so žiadnou jeho
námietkou nevysporiadal ani aplikačne ani v odôvodnení, pričom dospel k záverom, ktoré vôbec z
vykonaných dôkazov nevyplývajú. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

35. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu. Žalovaný
v prvom rade poukázal na to, že do roku 2016 - 8 rokov sa ani raz žalobca nevyjadril, že nerozumie
slovenskému jazyku. Právny zástupca žalobcu je advokát zapísaný v Slovenskej advokátskej komore,
podmienkou ktorého zápisu okrem iného je aj znalosť slovenského jazyka. Žalobca udelil v konaní
advokátovi generálnu plnú moc, na základe ktorej je advokát oprávnený na všetky úkony, ktoré môže
v konaní robiť žalobca a advokát počas 8 rokov v tomto konaní deklaroval, že všetky úkony robí podľa

pokynov klienta a v jeho záujme, reagoval na podanie súdu, odpovedal na výzvy súdu, vyjadroval sa
a ospravedlňoval svoju neúčasť na nariadených pojednávaniach. Všetky písomnosti boli doručované
na adresu advokáta v Slovenskej republike. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca konal pred okresným
súdom v jazyku, ktorému rozumie, a to prostredníctvom ním zvoleného advokáta. Až keď okresný súd
nariadil termín pojednávania, tak advokát uviedol, že zastupuje cyperskú spoločnosť, ktorej konateľ

vlastne nerozumie o čo ide, lebo nevie po slovensky. Žalovaný mal za to, že zo strany advokáta ide o
účelové konanie a zneužívanie procesných práv. Napriek tomu, že vo veci konajúca sudkyňa oznámila
žalobcovi, že na pojednávaní je zabezpečená tlmočníčka, čím mu bude zabezpečený styk so súdom
v gréčtine, žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Z uvedeného argumenty
právneho zástupcu, uvedené v odvolaní, v tejto časti považoval za neopodstatnené.

36. Pokiaľ ide o navrhnuté dôkazy - exekučné spisy, žalovaný poukázal na to, že tieto navrhol
vykonať, avšak vzhľadom na skutkové okolnosti a aj právnu argumentáciu, ustúpil od vykonania
tohto dôkazu. Okresný súd nemal žiadny dôvod tieto dôkazy zabezpečiť a vykonať, okrem toho sa
preukázalo, že tieto dôkazy ani neexistujú, pretože exekútor uvedené spisy účelovo zlikvidoval, resp.

stratil. Z reštrukturalizačného spisu je zrejmé, že správca riadne poprel právny dôvod pohľadávky,
jej vymáhateľnosť a tiež sumu pohľadávky, k čomu sa žalovaný vyjadril. Súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku sa uvedeným zaoberal a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. Argumenty
žalobcu, obsiahnuté v podanom odvolaní, sú v tomto smere neopodstatnené. Žalovaný považoval
rozsudok okresného súdu za vecne správny, keď jeho závery vychádzajú z riadne vykonaného

dokazovania. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

37. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 19.10.2017, bolo vyjadrenie žalovaného k
odvolaniu žalobcu doručené žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu (doručenka na č.l. 327 spisu)
s možnosťou sa k vyjadreniu žalovaného vyjadriť v lehote 10 dní od doručenia. Právny zástupca žalobcu

sa v lehote určenej okresným súdom a ani do momentu konania a rozhodovania krajským súdom
písomne nevyjadril.

38. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ustanovenia § 379,
§ 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za

rešpektovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku,
ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá a v závislom výroku, podľa ktorého žalovaný
má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa
§ 387 ods. 1 v spojení s § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

39. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/10/2018-349 zo
dňa 08.10.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia dňa 16.10.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené

podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

40. Krajský súd v prvom rade k námietke uvedenej odvolateľom v odvolaní, že rozsudok okresného
súdu, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 26.07.2017 nie je možné považovať zariadne písomné rozhodnutie, nakoľko nebolo doručované v jazyku, ktorému rozumie, zdôrazňuje, že
zo žiadneho právneho predpisu, a to ani ustanovenia § 18 ods.1 veta druhá O.s.p. v znení platnom
a účinnom do 30.6.2016 a ani z ustanovenia § 155 ods. 1 CSP nemožno vyvodzovať povinnosť súdu

zasielať strane sporu preklad rozhodnutia do iného jazyka, než v akom bol vyhotovený. Len rozhodnutie
súdu v slovenskom jazyku tak ako prejav zvrchovanosti slovenského štátneho orgánu na území
Slovenskej republiky je znením autentickým a pre všetky dotknuté subjekty záväzným. Ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré poukazoval zástupca žalobcu ako i Civilného sporového
poriadku, rovnako ako záväzky plynúce z Listiny základných práv a slobôd, či medzinárodných zmlúv,

smerujú predovšetkým k situácií, kedy je nariadené pojednávanie a strana, ktorá neovláda úradný
jazyk, by tak bezprostredne nemohla reagovať na priebeh konania, nie k doručovaniu písomného
vyhotovenia rozhodnutia. Žalobca podstate tohto konania porozumel, keďže je zastúpený právnym
zástupcom,ktorémubolrozsudokokresnéhosúdudoručovaný,ideo advokátazapísanéhovSlovenskej
advokátskej komore, ktorý úradný jazyk Slovenskej republiky, v ktorom sa viedlo konanie, ovláda, a
ktorý proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie. V tejto súvislosti v rámci eurokonformného

výkladu krajský súd k svojim záverom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu č.j. 5AZS
52/2004, rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS-st.20/05. Zároveň primerane poukazuje aj
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža 24/2008, z ktorého vyplýva, že z Ústavy SR ani
Občianskeho súdneho poriadku nemožno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť súdov, aby zabezpečovali
preklad písomností, ktoré sú výsledkom ich konania, do jazyka účastníka konania, ktorý neovláda jazyk,

v ktorom sa konanie vedie, pokiaľ je účastníkovi zrejmý účel, ale aj výsledok konania a primerane i
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sža/10/2016. Na základe uvedeného, potom doručením rozsudku
právnemu zástupcovi žalobcu s plnomocenstvom pre celé konanie podľa doručenky na č.l. 263 spisu,
došlo ku kvalifikovanému doručeniu tejto písomnosti žalobcovi postupom podľa § 110 ods. 1 CSP.
Od momentom doručenia rozsudku tak začala plynúť lehota 15 dní na podanie odvolania. Odvolací

súd nevidel žiadnu súvislosť medzi napadnutým rozsudkom okresného súdu a tvrdeným porušením §
155 CSP, pretože k namietanému porušeniu práva garantovaného čl. 47 Ústavy SR nedošlo, nakoľko
tvrdené porušenie nemá reálny základ.

41. K rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu je v ďalšom potrebné primárne uviesť, že v konaní pred

súdom prvej inštancie nerozhodoval zaujatý sudca tak, ako uvádzal v podanom odvolaní. Žalobca
zaujatosť konajúcej sudkyne pred súdom prvej inštancie videl v postupe jej konania, a to, že okresný
súd nezabezpečil preklad listinných dôkazov, predovšetkým exekučných spisov, a že pred skončením
dokazovania oznámil, že argumentácia bude len právna. Tento postup konajúcej sudkyne však nie je
možné stotožňovať s kvalifikovanou existenciou pomeru konajúcej sudkyne k veci, resp. k sporovým

stranám, pre ktorý by malo byť konštatované, že tu nastala vada v konaní, ak mal konať a rozhodovať
zaujatý sudca. Tak v štádiu konania a rozhodovania súdom prvej inštancie, ako aj v štádiu konania a
rozhodovania krajským súdom v zmysle ustanovenia § 49 ods. 3 CSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie
sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, preto odvolací
dôvod žalobcu o postupe v konaní sudkyňou súdu prvej inštancie a jej postupu v rozhodovaní, nebol

dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu v tom, že by mala rozhodovať vylúčená
sudkyňa. Tento odvolací dôvod nebol relevantný.

42. Ďalším odvolacím dôvodom žalobcu bola námietka postupu okresného súdu, ktorý nedoručením
uznesenia o pribratí tlmočníka znemožnil žalobcovi vzniesť voči nemu námietky. K tomuto dôvodu

krajskýsúdpoukazujenaúpravuvust.§§235ods.2CSP,zktorejvyplývajúsituácie, keďjesúdpovinný
uznesenie písomne vyhotoviť a doručiť ho stranám, prípadne iným subjektom. V danom prípade išlo
o rozhodnutie okresného súdu na základe žiadosti žalobcu, t.j. o uznesenie o pribratí tlmočníka, ktoré
bolo doručované tomuto inému subjektu, o ktorej skutočnosti bol žalobca upovedomený. Dodáva sa,
že naviac žalobca ako i jeho právny zástupca možnosť zúčastniť sa pojednávania, na ktorom bola

prítomnosť tlmočníka zabezpečená nevyužil, keď sa tohto pojednávania nezúčastnil. Z uvedeného bola
predmetná námietka zhodnotená ako nedôvodná.

43. Žalobca v odvolaní poukázal na zákonnú požiadavku jazyka podľa 155 ods. 1 CSP a namietal
postupokresnéhosúdu,ktorý napriekjehopožiadavke nevyhotovilvšetkypísomnépodaniažalovaného

s prílohami do jazyka, ktorému rozumie (gréčtina), čo sa nestalo, čím bola žalobcovi odňatá možnosť
konať pred súdom.44. Podľa § 178 ods. 1 CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie
spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

45. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak je strana v spore zastúpená zástupcom
na celé konanie, súd koná a predvolá len zástupcu. Strana sporu na pojednávanie sa predvolá len v
takom prípade, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Pri navrhovaní dôkazov sporovou stranou, ich
výber, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1 CSP). Ak okresný
súd navrhnutý dôkaz nevykoná, zdôvodní to v odôvodnení svojho rozhodnutia, k čomu aj zo strany

okresného súdu došlo v odseku 8. v spojení s odsekom 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku (§
220 ods. 2 CSP).

46. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že na okresný súd žalobca zastúpený právnym zástupcom doručil
žalobcu v úradnom slovenskom jazyku. Okresný súd vo veci nariadil pojednávania, a to na deň
21.10.2011, 16.12.2011, 29.02.2012, 30.05.2012, 07.10.2016,na ktoré predvolal právneho zástupcu

žalobcu, vo vzťahu ku ktorým pojednávaniam právny zástupca žalobcu opakovane žiadal ich odročenie
a ospravedlnenie neúčasti, ktoré pojednávania boli odročené. Žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu podával vyjadrenia a komunikoval s okresným súdom v slovenskom jazyku, a to od podania
žaloby dňa 24.06.2008 (č.l. 1-6 spisu) až do podania doručeného okresnému súdu dňa 6.10.2016, až
kedy vo väzbe na návrh žalovaného na vykonanie dokazovania pripojením exekučných spisov súdneho

exekútora Mgr. Juraja Galla, poukázal na zákonnú požiadavku jazyka a ich preklad do gréčtiny. V
tejto súvislosti však odvolací súd zvýrazňuje, že žalovaný už v podaní zo dňa 24.10.2013 (č.l. 465-
467 spisu - Odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 11Cbi/4/2008-160 zo dňa 02.10.2013)
ustúpil od návrhu na vykonanie dôkazu oboznámením sa s predmetnými exekučnými spismi. Okresný
súd následne vytýčil termín pojednávania na deň 16.05.2017, vo vzťahu ku ktorému e-mailom zo dňa

01.03.2017 žiadal žalobcu o informáciu, či mu predmetný termín vyhovuje a môže zaslať predvolanie,
na čo žalobca neodpovedal, z ktorého dôvodu bol vytýčený následne termín pojednávania na deň
23.05.2017, vo vzťahu ku ktorému termínu podaním zo dňa 22.03.2017 bolo žalobcovi oznámené,
že vzhľadom k vyjadreniam právneho zástupcu žalovaného, ktoré je založené výlučne na právnej
argumentácii, k čomu sa žalobca vyjadril a obsah podanej žaloby a právne stanoviská strán, tieto

umožňujú okresnému súdu rozhodnúť vec bez potreby oboznamovania obsahu exekučných spisov,
a preto aj požiadavku žalobcu na ich preklad hodnotil ako nehospodárnu. Napriek tomu, že žalobca
prostredníctvom zástupcu termín pojednávania na deň 23.05.2017 prevzal dňa 27.03.2017 (doručenka
na č.l. 224 rub spisu), t.j. skoro 2 mesiace pred nariadeným termínom pojednávania, na nariadené
pojednávanie sa nedostavil a žiadal ho odročiť z dôvodu zabezpečenia prekladu požadovaných

listín a poskytnutie potrebného času na prípravu pojednávania. E-mailom zo dňa 22.05.2017, teda
ihneď a bezprostredne na reakciu právneho zástupcu žalobcu okresný súd oznámil, že žiadosť
zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania neakceptuje, nakoľko z obsahu jeho žiadosti nevyplýva
dôležitosť ním uvádzaných dôvodov. Opätovne okresný súd v tomto podaní žalobcovi oznámil, že
je zabezpečená prítomnosť tlmočníka, ktorý poskytne žalobcovi uplatnenie práva konať pred súdom

v materinskom jazyku a požiadavka na preklad všetkých vyjadrení žalovaného, založených výlučne
na právnej argumentácii, je v rozpore s princípom hospodárnosti konania. Z obsahu Zápisnice o
pojednávaní zo dňa 23.05.2017 (č.l. 239-240 spisu) vyplývalo sa žalobca ani jeho právny zástupca
pojednávania nezúčastnili. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že okresný súd na nariadené
pojednávania predvolával len právneho zástupcu žalobcu, z čoho vyplýva, že nepovažoval za potrebné

vykonať výsluch žalovaného. V tejto súvislosti k postupu okresného súdu je potrebné poukázať na
ustanovenie § 157 ods. 1 CSP, ktoré súdu ukladá povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní. K odvolacej námietke žalobcu je potrebné uviesť, že v civilnom
sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom, čo vyplýva z dikcie zákona, podľa ktorej
výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. V danej

veci okresný súd na nariadené pojednávania predvolával len právneho zástupcu žalobcu, zástupcu
žalovaného, pretože výsluch žalobcu a ani žalovaného nepovažoval za potrebný vykonať. Žalobca
bol zastúpený právnym zástupcom na celé konanie, preto vykonaním pojednávania v neprítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil včas a dôležitým dôvodom, v
slovenskom úradnom jazyku, nebolo možné dospieť k záveru o porušení práv žalobcu na spravodlivý

proces. V súvislosti s touto odvolacom námietkou sa poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR
IV. ÚS 252/04 zo dňa 31.08.2004, podľa ktorého ... „právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že
všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade použitie relevantných právnych noriem rozhodnúť
tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmomomyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.“ Právo žalobcu sporovej strany bolo realizované práve

právnym zástupcom žalobcu, ktorý podával vo veci písomné vyjadrenia a ktorý v rámci výkonu svojej
profesionality ako právny zástupca obhajoval práva a oprávnené záujmy žalobcu, ktorý ak naviac ako
strana sporu ani okresným súdom nebol predvolaný, a tak na základe uvedeného nemohlo dôjsť k
porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Dopĺňa odvolací súd, že z postupu konania súdu
prvej inštancie nebolo preukázané, že by žalobca bol vylúčený z realizácie práva, ktoré mu priznáva

procesnoprávny predpis, a to Civilný sporový poriadok, pretože žalobca si bol vedomý, že ide o konanie,
u ktorého sa v zmysle § 90 ods. 1 CSP vyžaduje povinné zastúpenie advokátom, u ktorého aj v spojení
s Čl. 11 ods. 3 CSP sa vyžaduje profesionalita tohto právneho zastúpenia. Pri povinnom právnom
zastúpení advokátom, ako bola daná sporová právna vec, sa vyžaduje, že právny zástupca sporovej
strany koná s náležitou znalosťou veci, spojenou s touto odbornosťou, ktorá má nepochybne väzbu
aj k povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu a v danom spore vo vzťahu k preukazovaniu

opodstatnenostižaloby.Okresnýsúd taksvojimpostupomnevylúčilžalobcuzrealizáciežiadnehopráva,
ktoré mu procesnoprávny predpis, a to Civilný sporový poriadok, priznáva.

47. V súvislosti s ďalším odvolacím dôvodom žalobcu, ktorý smeroval k úkonu popretia uskutočneného
správcom a jeho posudzovaniu okresným súdom so záverom, že išlo o svojvoľné zhodnotenie, krajský

súd uvádza, že sa s názorom žalobcu nestotožňuje. V tejto súvislosti poukazuje na záver vyjadrený
v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/04, podľa ktorého o svojvôli pri výklade a aplikácii
základného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. K takej situácii
postupom okresného súdu nedošlo. Okresný súd poukázal na účel incidenčného konania, v rámci

ktorého je v podstate potrebné rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či
dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti. Krajský súd po oboznámení
sa s rozsudkom okresného súdu a odvolacími dôvodmi žalobcu uvádza, že tento vymedzený základný
účel incidenčného konania okresný súd v rámci svojho rozhodovania naplnil, pretože posudzoval v
súvislosti s podanom žalobou žalobcu o určenie popretých pohľadávok, či popierací prejav správcu

obstojí alebo nie, a to v súlade so závermi vyjadrenými v rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Obdo/70/2016, ako
aj Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013.

48. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalobcu sa krajský súd na základe výsledkov dokazovania
stotožňuje so záverom okresného súdu, že žalobca k okamihu rozhodovania prvoinštančného súdu

a ani k momentu rozhodovania odvolacieho súdu nepreukázal, že jeho pohľadávky uplatnené
v reštrukturalizačnom konaní dlžníka z titulu náhrady trov právneho zastúpenia v exekučnom
konania, v čase prihlásenia týchto pohľadávok v reštrukturalizačnom konania a ani v čase povolenia
reštrukturalizačného konania existujú. Okresný súd správne poukázal na to, že žalobca sa
incidenčnou žalobou domáhal určenia, že existujú jeho prihlásené pohľadávky z titulu trov právneho

zastúpenia v exekučných konaniach, označené v kolónke 26 právny dôvod vzniku pohľadávky v
poradí iná pohľadávka. Správca poprel právny dôvod pohľadávky s vymedzením, že uplatnený
nárok je nevymáhateľný, pričom v časti dôvod popretia sumy uviedol popretie právneho dôvodu a
vymáhateľnosti. V súvislosti s prihlásenými pohľadávkami žalobcu i krajský súd uvádza, že správca,
je oprávnený uznať prihlásenú pohľadávku za predpokladu, že takáto pohľadávka (nárok) existuje,

a je vymáhateľná. Z uvedeného preto správne postupoval okresný súd, ak posudzoval charakter
žalobcom uplatneného nároku, ktorý má základ v procesnom práve, pretože vyplýva z procesných
noriem. Vzhľadom k účinkom povolenia reštrukturalizácie bolo zrejmé, že došlo ex lege k zastaveniu
exekúcie proti povinnému, a preto sú splnené podmienky pre rozhodnutie exekučného súdu rozhodnúť
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie tak, ako správne uviedol okresný súd v odseku 36.

odôvodnenia napadnutého rozsudku. Až na základe takéhoto rozhodnutia potom možno hovoriť o
hmotnoprávnom nároku a v súvislosti s tým o pohľadávke, ktorá má majetkovú hodnotu. Nebolo preto
opodstatnené zo strany žalobcu poukazovať na upovedomenie exekútora o ďalších exekúciách a
exekučnom príkaze na úhradu trov exekúcie, keďže v danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie
pre nemajetnosť povinného, ale z dôvodu povolenia reštrukturalizácie jeho majetku. V ustanovení § 200

ods. 2 Exekučného poriadku je stanovená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v
prípade,aksaexekúciazastavuje,ktorápovinnosťsavzťahuje ajnaprípady,keďkzastaveniu exekúcie
dochádza priamo zo zákona. Pokiaľ tak správca poprel právny dôvod vzniku a výšku pohľadávky
vymedzením, že ide o nevymáhateľnú pohľadávku, v danom prípade išlo o účinné popretie. Krajský súdsa stotožňuje so závermi okresného súdu, že žalobca nepreukázal vo vzťahu k uplatnenému nároku
splnenie predpokladu úspešnosti incidenčnej žaloby, a to existenciu pohľadávky a v podrobnostiach na
závery okresného súdu prijaté v odôvodnení napadnutého rozsudku odkazuje za aplikácie ust. § 387

ods. 2 CSP.

49. Krajský súd dodáva, že pokiaľ za aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa stotožňuje s
odôvodnením rozsudku okresného súdu o nepreukázaní vzniku práva žalobcu na náhradu trov
právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní, tak nebolo potrebné, aby odvolací súd

opätovne v odôvodnení tohto rozsudku zopakoval skutkové a právne závery súdu prvej inštancie,
ale bolo postačujúce na odôvodnenie rozsudku okresného súdu odkázať. Vyplýva to z toho, že
konanie pred súdom prvej inštancie a pre odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu)
jednotu;rozhodnutieodvolaciehosúduvsebezahŕňatakpoobsahovejstránkeajodôvodnenierozsudku
súduprvejinštancie(uznesenieNSSRsp.zn.8Cdo/190/2016zodňa20.12.2017,uznesenieÚstavného

súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09).

52. Na základe vyššie uvedených zhodnotení odvolací súd nezistil dôvod na zmenu rozsudku okresného
súdu v napadnutej časti, ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v tejto
časti, a preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku,

ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá, potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.
Podaným odvolaním žalobca osobitne výrok, podľa ktorého žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú
náhradu trov konania osobitnými odvolacími dôvodmi nenamietal a tento ako výrok závislý bol rovnako
potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

53.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§369ods.1CSPvspojení
s ust. § 255 ods.1, § 262 ods.1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi
bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne okresný súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.