Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/144/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709201542
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6709201542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v
právnej veci žalobcu DIMER SLOVAKIA, s. r. o. Košovská cesta 24, 971 31 Prievidza, IČO:31 635 938,
zastúpenéhoMgr.PetromŠvarcom,advokátomsosídlomNámestieSlobody1/17,97101Prievidzaproti
žalovanému 1/ JUDr. Peter Tonhauser PhD., R. Z. X, XXX XX F. F., správca konkurznej podstaty úpadcu
P.W.I., a.s., Priemyselná 937/4, 963 01 Krupina, IČO: 36 034 681, žalovanému 2/ WAY INDUSTRIES,
a. s., Priemyselná 937/4, 963 01 Krupina, IČO:44 965 257, zastúpenému ZLAVEA, s. r. o., Zelená 2/
D, 974 04 Banská Bystrica, IČO:36 867 331, (pôvodne AK PRESPERINOVA, s. r. o., Zelená 2/D, 974

04 Banská Bystrica, IČO:36 859 583) o zaplatenie 168,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu,
žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9Cb/68/2009,238 zo dňa
24.februára 2011 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 9Cb/68/2009,238 zo dňa 24.februára 2011 v napadnutej časti
výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi 168,87 eur spolu so 14,25 % ročným
úrokom z omeškania od 8.11.2008 do zaplatenia a trovy konania vo výške 66,92 eur a v časti výroku,
ktorým súd žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal, potvrdzuje.

II. Vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh žalobcu voči žalovanému 1/ zamietol a vo výroku, ktorým
návrh žalobcu voči žalovanému 2. zamietol, zostáva rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi 168,87 eur
spoluso14,25%ročnýmúrokomzomeškaniaod8.11.2008dozaplateniaatrovykonaniavovýške66,92
eur na účet právneho zástupcu žalobcu. Vo zvyšnej časti návrh žalobcu voči žalovanému 1/ zamietol.
Návrh žalobcu voči žalovanému 2/ zamietol a žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.2.2009 domáhal voči
žalovanému 1/, v tom čase pod obchodným menom WAY INDUSTRY, a. s. Krupina zaplatenia istiny
168,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,25%ročne od 23.10.2008 do zaplatenia na
tom skutkovom základe, že potvrdením objednávky žalovaného 1/ č. 8/3/6410 zo dňa 2.10.2008
žalobcom, vznikol medzi žalobcom a žalovaným 1/ kúpnopredajný obchodný vzťah podľa § 409
a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný z fakturovanej ceny žalobcovi nezaplatil nič, preto ho
prostredníctvom svojho právneho zástupcu upomienkou - Pokusom o zmier z 12.9.2009 vyzval na

úhradu dlhu, na predmetnú upomienku žalovaný nereagoval. Vzhľadom na uzavretie zmluvy o predaji
časti podniku medzi žalovaným 1/ a spoločnosťou WAY KRUPINA, a. s. Krupina žalobca žiadal, aby súd
pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka do konania, a to spoločnosť WAY KRUPINA, a. s. Krupina ako
žalovaného 2/ a spoločnosť WAY INDUSTRIES, a. s. Krupina ako žalovaného 3/. Súd uznesením č. k.9Cb/68/2009-89 zo dňa 30.4.2010 pripustil, aby do konania ako žalovaný 2/ vstúpila spoločnosť WAY
KRUPINA, a. s. a ako žalovaný 3/ spoločnosť WAY INDUSTRIES, a. s. Krupina.

3. Úradným záznamom zo dňa 24.1.2011 súd konštatoval, že konanie voči žalovanému 2/ - WAY
KRUPINA, a. s. Krupina bolo ex lege zastavené (§ 156 zákona č. 7/2005 Z. z.). K zastaveniu konania
došlo dňom 16.12.2009 - zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom
vestníku. Súd ďalej konal s účastníkmi na strane žalovaných, so žalovaným 1/ spoločnosťou WAY
INDUSTRY, a. s. Krupina a žalovaným 2/ WAY INDUSTRIES, a. s. Krupina.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný 1/ ako kupujúci objednávkou č.
8/3/6410 zo dňa 2.10.2008 objednal tovar, za ktorý mu žalobca vyúčtoval faktúrou č. F20081438 zo dňa
8.10.2008 sumu po prepočte 168,87 eur. Vo faktúre je uvedený dátum dodania tovaru 8.10.2008, je na
nej uvedené zhodné číslo objednávky s číslom objednávky žalovaného 1/. Žalobca síce do spisu doložil
upomienku - Pokus o zmier zo dňa 12.2.2009, avšak zaslanie tejto upomienky žalovanému 1/ žiadnym

spôsobom nepreukázal. Súd ďalej uviedol, že ani jeden zo žalovaných v priebehu súdneho konania
základ nároku a výšku uplatnenej pohľadávky žiadnym spôsobom nespochybnil; žalovaný 1/ odpor proti
platobnému rozkazu podal z dôvodu predaja podniku spoločnosti WAY KRUPINA, a. s. Krupina.

5. Súd zistil, že žalobca si ako veriteľ neuplatnil svoju pohľadávku v reštrukturalizácii prihláškou proti

spoločnosti WAY KRUPINA, a.s., Krupina v dôsledku čoho sa pohľadávka stala nevymáhateľnou v
zmysle § 155 ods. 2 ZKR, čoho dôsledkom je to, že žalobca si túto pohľadávku nemôže vymáhať
súdne proti spoločnosti WAY KRUPINA, a.s, Krupina. Pretože však pohľadávka nezanikla, nezaniklo ani
akcesorické ručenie, a to ani s prihliadnutím na ust. § 311 Obchodného zákonníka, preto žalobca môže
túto pohľadávku vymáhať voči zákonnému ručiteľovi, t.j. žalovanému. Keďže si žalobca pohľadávku

v reštrukturalizačnom konaní vedenom na spoločnosť WAY KRUPINA, a.s., Krupina neprihlásil, nebol
ani účastníkom reštrukturalizačného plánu a nemohol sa ani vzdať práva domáhať sa pohľadávky voči
zákonnému ručiteľovi. Zákonné ručenie žalovaného s prihliadnutím na ust. § 477 ods. 3 Obchodného
zákonníka existuje a naďalej trvá. Keďže spoločnosť WAY KRUPINA, a.s., Krupina po odkúpení podniku
podala návrh na začatie reštrukturalizácie, ktorá bola súdom povolená, v tomto súdnom konaní súd

nepožadoval od žalobcu preukázanie toho, že ako veriteľ spoločnosti WAY KRUPINA, a.s,, Krupina
po tom, čo táto spoločnosť odkúpila podnik od žalovaného, písomne vyzval na splnenie záväzku v
primeranej dobe, a to s prihliadnutím na ust. § 306 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka, podľa
ktorého toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník
svoj záväzok nesplní najmä pri vyhlásení konkurzu. Keďže kupujúci podniku vstúpil do reštrukturalizácie,

bolo nepochybné že dlžník svoj záväzok vo vzťahu k žalobcovi nesplní v plnom rozsahu, čo nakoniec
bolo potvrdené aj schválením reštrukturalizačného plánu, keď veritelia ktorí prihlásili svoje pohľadávky,
boli uspokojení vo výške 6% z prihlásených a uznaných pohľadávok. Z týchto dôvodov súd návrhu
žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/ čo sa týka istiny v plnom rozsahu vyhovel. Čo sa týka príslušenstva,
súd žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 14,25% ročne od

8.11.2008 do zaplatenia, s prihliadnutím na ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka platného v
čase začiatku omeškania. Keďže žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný 1/ dostal do omeškania
už dňom 23.10.2008, a nepreukázal, že medzi účastníkmi by bola dohodnutá lehota iná než podľa §
369 ods. 2 Obchod. zákonníka, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania až odo dňa, ktorý nasleduje
uplynutím 30-teho dňa odo dňa dodania tovaru, keďže žalobca jednoznačne nepreukázal, kedy bola

faktúra žalovanému 1/ doručená, pričom však z faktúry je zrejmé, že tovar bol dodaný dňom 8.10.2008.
V prevyšujúcej časti, čo sa týka úroku z omeškania súd návrh žalobcu voči žalovanému 1/ zamietol.

6. Žalobu voči žalovanému 2/ súd zamietol s odôvodnením, že predmetom reštrukturalizácie spoločnosti
WAYKRUPINA,a.s.bolitzv. „starézáväzky“aboliuspokojovanévrámcireštrukturalizáciispoločnosťou

WAY KRUPINA, a. s. Krupina, čo vyplýva zo schváleného reštrukturalizačného plánu, pričom je
nepochybné, že pohľadávka žalobcu voči spoločnosti WAY INDUSTRY, a. s. Krupina vznikla pred
začatím reštrukturalizácie jej právneho nástupcu teda spoločnosti WAY KRUPINA, a. s. a nejedná sa o
pohľadávku žalobcu, ktorá by vznikla počas reštrukturalizácie spoločnosti WAY KRUPINA, a. s., tento
záväzok nemohol byť prevedený, ani neprešiel na spoločnosť WAY INDUSTRIES, a. s. Krupina.

7. O trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1/ súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 a § 151 ods. 1 O.s.p.,
keďže žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti, čo sa týka príslušenstva, preto mu súd priznal trovy
konania v plnom rozsahu. Zástupca žalobcu si trovy právneho zastúpenia po vyhlásení rozsudku voveci samej v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil, súd mu preto priznal len trovy konania, ktoré boli
uplatnené a dôvodné podľa vyčíslenia v písomne podanom návrhu na začatie konania, teda priznal
žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 16.50 eur, titulom právneho

zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd
spolu vo výške 50,42 eur. Spolu so súdnym poplatkom priznal žalobcovi voči žalovanému trovy konania
vo výške 66,92 eur. Ďalší právny úkon - pokus o zmier súd žalobcovi nepriznal, nakoľko sa jedná
o úkon, ktorý nevznikol počas súdneho konania a ani nebolo preukázané, že by takéto podanie bolo
žalovanému 1/ doručené.

8. Žalovanému 2/ súd právo na náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na ust. § 150 ods.
1 O.s.p., pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval práve skutočnosti, ktoré vznikli
mimo žalobcu, a to opakované prevody podniku, keď žalobcovi vznikla obtiažna a zložitá právna situácia
vzhľadom k dôležitosti právnych vzťahov medzi pôvodným kupujúcim a následnými subjektmi, ktoré
odkupovali podnik pôvodného kupujúceho, t. j. spoločnosti WAY INDUSTRIES, a. s. Krupina.

9. Voči rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, žalovaný 1/ a žalovaný 2/.

10. Žalovaný 1/ uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

11. Hlavnými dôvodmi, o ktoré opiera žalovaný 1/ odvolanie, je zánik vymáhateľnosti predmetnej
pohľadávky a akcesorita ručiteľského záväzku. K zániku vymáhateľnosti predmetnej pohľadávky
žalovaný uviedol, že táto v zmysle ust. § 120 ods. 1, § 155 ods. 2 ZKR zanikla, preto jej súd nemôže
poskytnúť právnu ochranu. Žalovaný 1/ poukázal na prílohu č. 22, t.j. Dohodu o vzdaní sa nárokov

z ručenia, ktorá je súčasťou reštrukturalizačného plánu a mal za to, že reštrukturalizačný plán sa
týka nielen všetkých veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky riadne a včas prihlásili, ale všetkých osôb,
ktorých práv a povinností sa plán dotýka, to znamená vrátane všetkých veriteľov dlžníka, teda aj tých
veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky do reštrukturalizácie neprihlásili. Má za to, že reštrukturalizačný
plán sa vzťahuje na žalobcu, nakoľko tento vystupuje v predmetných právnych vzťahoch v pozícii

veriteľa. Skutočnosť, že na zákonné ručenie žalovaného 1/ za záväzky spoločnosti WAY KRUPINA,
a.s. sa nepochybne vzťahuje reštrukturalizačný plán spoločnosti WAY KRUPINA, a.s., ako aj jeho
neoddeliteľná súčasť, príloha č. 22, vyplýva taktiež z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.
zn. 43CoKR/36/2010, v konaní o neúčinnosť reštrukturalizačného plánu, v zmysle ktorého je potrebné
predmetný reštrukturalizačný plán vrátane všetkých jeho príloh, teda aj prílohy č. 22, plne rešpektovať.

Poukázal na ust. § 155 ods. 4 ZKR, z ktorého vyplýva možnosť vzdať sa nárokov z titulu pohľadávky,
ako aj z titulu ručenia, pričom pri schválení reštrukturalizačného plánu došlo k vzdaniu sa nárokov z titulu
ručenia, z čoho nepochybne vyplýva, že Dohoda o vzdaní sa nárokov z ručenia sa vzťahuje na všetkých
veriteľov tejto spoločnosti, a teda z dôvodu zániku ručenia je nárok uplatnený žalobcom nedôvodný.
Ďalej uviedol, že nevyužitie práva prihlásiť si svoju pohľadávku v reštrukturalizácii nie je zákonom

nijako sankcionované, avšak má za to, že tomuto veriteľovi nemôže súd v dôsledku takéhoto konania
priznať väčšie práva ako má veriteľ, ktorý si svoju pohľadávku v reštrukturalizácii riadne a včas prihlásil.
Prihlásenie pohľadávky sa môže v tomto prípade javiť ako sankcia, čo podľa názoru žalovaného nie je
prípustné a správne.

12. Ďalej uviedol, že ručenie má akcesorickú povahu, to znamená, že je viazané na hlavný záväzkový
vzťah a zdieľa jeho osud. Z akcesorickej povahy ručenia vyplýva zánik ručiteľského záväzku v prípade,
ak zanikne záväzok zabezpečený ručením. Podľa názoru žalovaného 1/ nie je pritom podstatné, ktorým
so zákonom prípustných spôsobov zabezpečovací záväzok zanikol, či už splnením, dohodou alebo
vzdaním sa práva. Akcesoritu ručiteľského záväzku vyjadruje kogentné ustanovenie § 306 ods. 2

Obchodného zákonníka, v tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 155 ods. 2 a § 120 ods. 1 ZKR, z ktorých
jednoznačne vyplýva, že keď si žalobca neprihlásil svoju pohľadávku do reštrukturalizácie riadne a
včas, zaniklo jeho právo vymáhať túto pohľadávku voči dlžníkovi, teda voči spoločnosti WAY KRUPINA,
a.s. Táto pohľadávka sa stala v zmysle § 155 ods. 2 ZKR voči dlžníkovi nevymáhateľnou. Pokiaľ sa
pohľadávka stane 100% nevymáhateľnou, a teda sa stane nevymáhateľný hlavný záväzok, nemôže sa

veriteľ domáhať toho, aby súd poskytol ochranu záväzku akcesorickému a teda ručiteľskému. Záveru
súdu, podľa ktorého s prihliadnutím na ust. § 311 Obchodného zákonníka, že ak nezanikla pohľadávka,
nezanikloaniakcesorickéručeniepovažujezazjavnenesprávny,vychádzajúci znesprávnehoprávneho
posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak,že návrh žalobcu ako nedôvodný v plnom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu uhradiť žalovanému 1/
trovy konania.

13. Žalobca podal odvolanie proti výroku o náhrade trov konania a uviedol, že rozhodnutie súdu v časti
priznanej náhrady trov právneho zastúpenia považuje za nesprávne, nakoľko právny zástupca žalobcu
v súvislosti so zastupovaním žalobcu počas uplatňovania práva v prvostupňovom konaní pred súdom
vykonal úkony právnej služby s uvedením výšky tarifnej odmeny, režijného paušálu, cestovnej náhrady
a náhrady za stratu času, a to prevzatie veci, pokus o zmier zo dňa 12.12.2009, podanie návrhu zo dňa

25.2.2009, vyjadrenia zo dňa 10.9.2009, 10.3.2010 a 21.4.2010, účasť na pojednávaní dňa 25.1.2011.
Žalobca si uplatňuje náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v
sume 16,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume celkom 275,51 eur. Vzhľadom na uvedené
žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Zvolen v časti náhrady trov právneho zastúpenia
zmenil tak, že určí žalovanému zaplatiť náhradu trov konania vo výške 292,--eur na účet právneho
zástupcu žalobcu.

14.Žalovaný2/podalodvolanieprotivýroku,ktorýmsúdnepriznalžalovanému2/trovykonania.Navrhol,
aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalovanému 2/ priznáva trovy konania. V
odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy voči žalovanému 1/, následne
dňa 10.3.2010 požiadal o pripustenie druhého a tretieho účastníka na strane žalovaného, a to

spoločnosti WAY KRUPINA, a. s. a WAY INDUSTRIES, a. s., ktorý je aktuálne v konaní v pozícii
žalovaného 2/. Súčasťou návrhu žalobcu na pripustenie žalovaného ako ďalšieho účastníka konania
bola aj zmluva o predaji podniku spoločnosti WAY KRUPINA, a. s. na spoločnosť WAY INDUSTRIES,
a. s. zároveň je táto zmluva súčasťou zbierky listín, takže s jej obsahovým znením bol žalobca
oboznámený už pred podaním návrhu na pripustenie žalovaného 2/ ako ďalšieho účastníka konania

a už vtedy vzhľadom na obsah zmluvy o predaji podniku mohol a mal vedieť, že jeho návrh je voči
žalovanému 2/ nedôvodný.. Má za to, že súd aplikoval ust. § 150 O.s.p. svojvoľne a nesprávne, pretože
jednou z hlavných zásad, na ktorých spočíva Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach o náhrade
trov konania je zásada zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej účastník má nárok na náhradu trov
konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva vtedy, ak mal úspech vo veci. Táto

zásada je zakotvená v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Súd neprihliadol na to, že žalobca v čase podávania
návrhu na pristúpenie žalovaného 2/ do konania bol oboznámený s obsahom zmluvy o predaji podniku,
ktorá bola tým dôkazným prostriedkom, z ktorého jednoznačne vyplývalo, že návrh žalobcu je voči
žalovanému 2/ nedôvodný. Práve z toho dôvodu nemožno vyvodzovať názor, že opakovanými prevodmi
podniku vznikla žalobcovi obtiažna a zložitá právna situácia vzhľadom k dôležitosti právnych vzťahov

medzi pôvodným kupujúcim a následnými subjektmi. Navyše žalobca bol v predmetom konaní právne
zastúpený advokátom, ktorý vzhľadom na svoje právne znalosti a všetky okolnosti prípadu mohol a mal
vedieť, že žalobný návrh je voči žalovanému 2/ nedôvodný. Z uvedeného dôvodu navrhol žalovaný
2/, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, že žalovanému 2/ priznáva náhradu trov
konania.

15. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že zákonná úprava rozhodovania súdu o
priznaní trov účastníkovi konania je založená na zásade podania návrhu účastníka konania o priznanie
náhrady trov konania, a teda sa vyžaduje špecifikácia požadovaných trov konania účastníkom konania.
Súd rozhoduje o náhrade trov konania len na návrh účastníka, nie však ex offo bez návrhu. Zo znenia

ust. § 151 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že v prípade, ak do rozhodnutia súdu vo veci samej nepodá účastník
návrh na priznanie náhrady trov konania, súd nerozhodne o priznaní trov konania takémuto účastníkovi.
V prípade, ak bol v priebehu konania podaný návrh na priznanie trov konania, je účastník, ktorému sa
prisudzuje náhrada trov konania povinný tieto trovy vyčísliť, a to najneskôr do troch pracovných dní
od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak účastník v trojdňovej lehote trovy nevyčísli,

súd prizná takémuto účastníkovi trovy konania vyplývajúce zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
s výnimkou trov právneho zastúpenia. Žalobca sa na pojednávanie konané v predmetnej veci dňa
24.2.2011 nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, dokonca ani nevyčíslil trovy konania v zákonom
stanovenej lehote troch dní. Súd priznal žalobcovi aj napriek jeho nečinnosti trovy konania a právneho
zastúpenia za dva úkony právnej služby tak ako je to uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Nespokojnosť žalobcu s výškou súdom priznaných trov konania je preto podľa názoru žalovaného
1/ bezdôvodná a z uvedeného dôvodu považuje žalovaný 1/ odvolanie žalobcu v plnom rozsahu za
nedôvodné.16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že tento neuvádza v odvolaní žiadne
iné skutočnosti ani nenavrhuje vykonať žiadne nové dôkazy, ktoré by z vlastnej viny nemohol použiť
v konaní pred prvostupňovým súdom. Opakuje už prednesené tvrdenia alebo uvádza tvrdenia, ktoré

sú nepravdivé a rozpore s dôkazmi vykonanými počas prvostupňového súdneho konania. Tak isto
právna argumentácia žalovaného 1/ je vzhľadom na skutkový stav zistený v prvostupňovom konaní
a platnú právnu úpravu nesprávna. Vzhľadom na uvedené žalobca považuje odvolanie žalovaného
1/ za nedôvodné a účelové s cieľom oddialiť splnenie povinností žalovaného, ktoré by mu vznikli
právoplatnosťou prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi. Navrhol, aby vzhľadom na

odvolanie žalobcu proti výrokovej časti rozsudku o náhrade trov konania odvolací súd rozsudok v časti
náhrady trov konania zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške
292,--eur a v ostatných častiach rozsudok potvrdil a zaviazal žalovaného 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
trovy odvolacieho konania vo výške súdneho poplatku za odvolanie a trov právneho zastúpenia v sume
51,34 eur.

17. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2K/42/2011 - 31 zo dňa 22.07.2011, právoplatným
dňa 13.08.2011, vykonateľným dňa 29.07.2011, bol na majetok žalovaného 1/ vyhlásený konkurz a za
správcu konkurznej podstaty bola ustanovená R.. A.K., so sídlom kancelárie V. XX, XXX XX . N..

18. Výzvou zo dňa 23.11.2011 odvolací súd dotazoval správkyňu konkurznej podstaty žalovaného 1/ ,

či dáva súhlas na pokračovanie v konaní. Správkyňa konkurznej podstaty žalovaného 1/ listom zo
dňa 12.12.2011, doručeným súdu dňa 14.12.2011, oznámila že po preštudovaní doručených dokladov
nedáva návrh, resp. súhlas na pokračovanie v konaní.

19. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.6.2012 bola R.. A.K. odvolaná z funkcie

správcu konkurznej podstaty a súd ustanovil za nového správcu konkurznej podstaty JUDr. Petra
Tonhausera PhD., so sídlom kancelárie Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica.

20. Písomným podaním zo dňa 28.10.2016 správca konkurznej podstaty JUDr. Peter Tonhauser PhD.
oznámil súdu, že v predmetnom odvolacom konaní súhlas neudeľuje. Písomným podaním zo dňa

07.08.2018 správca konkurznej podstaty žalovaného 1/, na základe výzvy Krajského súdu v Banskej
Bystrici oznámil, že udeľuje súhlas na pokračovanie v konaní aj vo veci vedenej na Okresnom súde
Zvolen, sp.zn. 9Cb/68/2009 (41Cob/144/2011).

21. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku,

ktorým zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi 168,87 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy
konania vo výške 66,92 eur a v časti výroku, ktorým súd žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania
nepriznal.

22. Na základe súhlasu udeleného správcom konkurznej podstaty žalovaného na pokračovanie v

odvolacom konaní, Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením §
379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie,
pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ a 2/ a žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24.Podľa§387ods.2CSP aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Podľa § 383 CSP Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

26. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípadepreto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe
podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom
rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191

ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi
rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

27. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný 1/ ako kupujúci objednávkou č. 8/3/6410 zo dňa
2.10.2008 objednal tovar, a to sadu tesnení Q., cenu ktorého mu žalobca vyfakturoval faktúrou č.

F20081483 z 8.10.2008 v prepočte sumu 168,87 eur, ktorú žalovaný 1/ žalobcovi neuhradil.

28. Dňa 29.04.2009 došlo k uzavretiu zmluvy o predaji podniku medzi žalovaným, vtedy označeným
obchodným menom WAY INDUSTRY, a.s., Krupina a spoločnosťou WAY KRUPINA, a.s., Krupina v
súlade s ust. § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorou žalovaný previedol na spoločnosť WAY
KRUPINA, a.s., všetky práva a záväzky súvisiace s podnikom. Zároveň v zmysle ust. § 477 ods. 3

Obchodného zákonníka žalovaný ako predávajúci ručil za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.
Na spoločnosť WAY KRUPINA, a.s. bola uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2R/2/2009,
povolená reštrukturalizácia a následne okresný súd uznesením potvrdil reštrukturalizačný plán prijatý
schvaľovacou schôdzou a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka WAY KRUPINA, a.s. Je pravdou, že
súčasťou schváleného potvrdeného reštrukturalizačného plánu bola príloha č. 22 - Dohoda o vzdaní

sa nárokov z ručenia, ktorou sa veritelia vzdali vo vzťahu k ich zabezpečeným i nezabezpečeným
pohľadávkam svojich nárokov z titulu zákonného ručenia, a to voči právnym predchodcom dlžníka, t.j.
voči spoločnosti WAY INDUSTRY, a.s., Krupina, ako i nárokov z ručenia voči ručiteľom ručiacim za
záväzky dlžníka na základe vlastného ručiteľského vyhlásenia, a to R.. M. T. a K.. R.G..

29. Z ust. § 155 ods. 4 ZKR, účinného do 31.12.2011, vyplývala možnosť veriteľov vzdať sa nárokov
z titulu pohľadávky ako aj z titulu ručenia, pričom pri schválení reštrukturalizačného plánu spoločnosti
WAY KRUPINA, a.s. došlo k vzdaniu sa nárokov z titulu ručenia aj voči zákonnému ručiteľovi
dlžníka, t.j. voči žalovanému, spoločnosti WAY INDUSTRY, a.s., toho času pod obchodným menom
P.W.I., a.s., „v konkurze“ Krupina. Pokiaľ teda schôdza veriteľov v súlade s ust. § 155 ods. 4 ZKR

schválila reštrukturalizačný plán na schôdzi veriteľov, tento zaväzuje všetkých, a to tak prítomných ako
neprítomných, a tiež aj tých veriteľov, ktorí s ním nesúhlasia. Potvrdenie plánu súdom spôsobuje zánik
vymáhateľnosti tých pohľadávok, ktoré si veritelia neprihlásili riadne a včas, tak ako v tomto prípade, keď
si žalobca svoju pohľadávku v reštrukturalizácii neprihlásil. Zánik vymáhateľnosti znamená nemožnosť
vymáhať pohľadávky na súde alebo inom oprávnenom orgáne.

30. Z vyššie uvedeného vyplýva, že potvrdený reštrukturalizačný plán sa nemôže vzťahovať na žalobcu
tak ako to tvrdí žalovaný 1/, pretože nebol účastníkom reštrukturalizačného konania. Tým, že si žalobca
ako veriteľ pohľadávku v reštrukturalizácii prihláškou voči spoločnosti WAY KRUPINA, a.s., Krupina
neuplatnil, stala sa táto pohľadávka v zmysle ust. § 155 ods. 2 ZKR nevymáhateľnou, čoho dôsledkom

je, že túto pohľadávku žalobca nemôže vymáhať voči spoločnosti WAY KRUPINA, a.s., Krupina ako
dlžníkovi.

31. S účinnosťou od 01.01.2012 znenie ust. § 155 ods. 4 ZKR vylučuje, aby reštrukturalizačný plán
zbavil veriteľa práva domáhať sa uspokojenia jeho pôvodnej pohľadávky voči spoludlžníkom a ručiteľom

dlžníka, ako aj uspokojenia pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

32. V súvislosti s námietkou žalovaného 1/, že reštrukturalizačný plán sa vzťahuje aj na veriteľov,
ktorí si svoje pohľadávky do reštrukturalizácie neprihlásili, poukazuje odvolací súd na ust. § 132 ods.
1 ZKR, podľa ktorého je plán definovaný ako listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a

záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov, ktorí sú veriteľmi
prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení je plán záväzný pre všetkých
účastníkov plánu. Účinky plánu nastávajú voči jeho účastníkom zverejnením uznesenia súdu o potvrdení
plánu v Obchodnom vestníku. Keďže si žalobca pohľadávku do reštrukturalizácie voči spoločnosti WAY
KRUPINA, a.s. neprihlásil, potom sa v zmysle vyššie uvedeného, keďže nebol veriteľom prihlásenej

pohľadávky, na neho potvrdený reštrukturalizačný plán spoločnosti WAY KRUPINA, a.s. vzťahovať
nemôže. Je pravdou, že v dôsledku neuplatnenia pohľadávky zo strany žalobcu sa táto stala v zmysle
ust. § 155 ods. 2 ZKR nevymáhateľnou, voči spoločnosti WAY KRUPINA, a.s. Samotný záväzok
nezanikol, v dôsledku čoho nezaniklo ani ručenie žalovaného. Keďže žalobca nebol účastníkompotvrdeného reštrukturalizačného plánu, nevzťahovala sa na neho ani Dohoda o vzdaní sa nárokov
z ručenia, zakotvená v prílohe č. 22 reštrukturalizačného plánu. Pretože v zmysle ust. § 311 ods. 1
Obchodného zákonníka nedošlo k zániku záväzku z rámcovej zmluvy, ktorý ručenie zabezpečuje a tento

záväzok naďalej trvá, má žalobca aj naďalej nárok domáhať sa svojej pohľadávky voči žalovanému 1/
ako zákonnému ručiteľovi v zmysle § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka.

33. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného 1/ uvedené v
odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú

v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

34. Žalobca podal odvolanie v časti výroku o náhrade trov konania keď uviedol, že rozhodnutie
prvostupňového súdu v tejto časti považuje za nesprávne, nakoľko v súvislosti zo zastupovaním žalobcu
vykonal právny zástupca úkony právnej služby, ktoré v odvolaní vyšpecifikoval, a preto navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zmenil a zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi trovy

konania vo výške 292,--eur na účet právneho zástupcu žalobcu.

35. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď priznal žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p. platného a

účinného v čase rozhodovania okresného súdu, podľa ktorého účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia, keď podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy
nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia.

36. Keďže žalobcovi ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vyplývali zo spisu trovy konania, ktoré si uplatnil v
žalobe, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s vyššie citovaným
ustanovením a priznal žalobcovi správnu výšku trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Čo sa
týka úkonu právnej služby pokus o zmier, tento síce žalobca do spisu doložil, avšak nepreukázal, že by
bol aj žalovanému 1/ doručený.

37. Žalovaný 2/ podal odvolanie v časti výroku, ktorým mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania
s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

38. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu

umožňovalo, ak existovali dôvody hodné osobitného zreteľa náhradu trov konania celkom alebo sčasti
nepriznať. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie právo na náhradu trov
konania žalovanému 2/ nepriznal. Má za to, že v danom prípade to bolo spôsobené aj charakterom
procesnej situácie, konkrétne jednotlivými zmluvami o prevode podniku. Z obsahu spisu odvolací súd
zistil, že právna zástupkyňa žalovaného 2/ predložila do spisu na základe žiadosti súdu zmluvu o

predaji podniku medzi WAY KRUPINA, a. s. a WAY INDUSTRIES, a. s. až dňa 14.12.2010 (č.l. 136)
a dňa 27. 1.2011 (č. l. 158) predložila do spisu zmluvu o predaji podniku medzi WAY INDUSTRY,
a.s. a WAY KRUPINA, a. s. Z uvedeného je zrejmé, že v čase, keď žalobca podával návrh na
pripustenie žalovaného 2/ a 3/ do konania (dňa 12.3.2010) sa tieto zmluvy v spise nenachádzali. Z
uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že existovali dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré

súd žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal, s čím sa odvolací súd stotožnil.

39. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. §
387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

40. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, teda novú
procesnú úpravu použil na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti Civilného sporového
poriadku, t. j. pred 1.7.2016, v súlade s ust. § 470 CSP.

41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo, a to vzhľadom na len
čiastočný úspech v odvolacom konaní všetkých strán sporu.

42. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).