Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414217273
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414217273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcov: 1. J.. Š. K., A. R.
X, A., 2. V. K., A. R. X, A., obidvaja zastúpení JUDr. Jozef Pojdák, advokát, Sv. Cyrila a Metoda 842/12
Nová Dedinka, proti žalovaným: 1. F. F., A. E. XX, A., 2. V.. P.. D. F., A. E. XX, A., v konaní o zaplatenie
2 000 eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV v Bratislave zo dňa 16.10.2015, č. k. 9C/16/2015 - 50, v spojení s opravným uznesením zo dňa 15.
decembra 2015, č. k. 9C/16/2015 - 59, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 16.10.2015, č.

k. 9C/16/2015 - 50, v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. decembra 2015, č. k. 9C/16/2015 -
59 p o t v r d z u j e .
Žalovaným v 1. a 2. rade sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov v 1. a 2. rade, ktorou sa voči
žalovaným v 1. a 2. rade domáhali zaplatenia sumy 2 000 eur vrátane úrokov z omeškania vo výške
5,15%ročnezosumy500eurod12.08.2014dozaplatenia,5,05%ročnezosumy500eurod12.09.2014
do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 500 eur od 12.10.2014 do zaplatenia a 5,05% ročne zo sumy 500
eur od 12.11.204 do zaplatenia a na náhradu trov konania titulom nezaplatených splátok na základe

Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.03.2014 za mesiace august, september, október a november 2014.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka a
ustanovenia § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol,
že strany sporu uzatvorili dňa 25.03.2014 Zmluvu o pôžičke, a to žalobcovia ako veritelia a žalovaní
ako dlžníci. Ku dňu podpisu zmluvy žalovaní uznali, že od 10.12.2008 do dňa podpisu Zmluvy o pôžičke
si od žalobcov postupne deviatimi zmluvami o pôžičke požičali sumu 116 611 eur, pričom pri všetkých
deviatich zmluvách o pôžičke boli dohodnuté úroky na dobu pôžičiek vo výške 12%. Ku dňu podpisu

predmetnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.3.2014 žalovaní žalobcom dlhujú okrem istiny 116 611 eur
úroky vo výške 9 328 eur, spolu sumu 125 939 eur. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, na úročení dlžnej
istiny 125 939, úrokom vo výške 4%. Účastníci zmluvy sa dohodli na mesačných splátkach po 500 eur.
Žalovaní sa zaviazali splátky uhrádzať na účet žalobcov vždy do 11. dňa v príslušnom mesiaci s tým,
že prvá splátka bude uhradená 11.04.2014. V článku 7 Zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli,
že v prípade, ak dlžník vynechá pravidelnú splátku z akýchkoľvek dôvodov, bude musieť túto pridať do
ďalšej mesačnej splátky, avšak s pokutou 5%. Ak ani túto povinnosť si nesplní za 3 nasledujúce mesiace,

chýbajúce splátky sa pripočítajú k istine s 10% pokutou z úhrnu nesplatených mesačných súm. Účastníci
sa dohodli, že pôjde o anuitné splátky, preto v sume 500 eur sa bude splácať tak istina, ako aj 4% z
dlžnej istiny. Žalovaní sa zaviazali celkový dlh žalobcom uhradiť najneskôr do 31.12.2017.3. Žalovaní namietali, že nie je žiaden právny dôvod na nárok žalobcov na úhradu žalovanej sumy a
príslušenstva, nakoľko podľa Zmluvy o pôžičke sú zrozumiteľné a definované články, ktoré upravujú
zmluvný vzťah medzi stranami. Poukázali na čl. 7 Zmluvy o pôžičke, ktorý presne stanovuje postup pre

prípad vynechania splátky alebo splátok, z neho jasne vyplýva, že chýbajúce splátky sa pripočítajú k
istine a nie je povinnosťou žalovaných tieto nesplatené sumy zatiaľ uhrádzať žalobcom a nie je ani na
ne zo strany žalobcov žiadaný relevantný nárok, keď splatnosť pôžičky je dohodnutá až v roku 2017.
Tiež uviedli, že čl. 7 Zmluvy o pôžičke nie je v rozpore s dobrými mravmi, zmluva bola odsúhlasená a
podpísaná, pričom sa jednalo o slobodný a vážny prejav zmluvných strán. žalovaní zároveň uviedli, že

za predpokladu, že pôžičku do uvedeného dátumu nesplatia, uznávajú, že žalobcovia majú právo využiť
legitímne prostriedky.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní je nepochybné, že strany sporu uzatvorili dňa 25.03.2014
Zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola suma 125 939 eur so 4 % úrokom. Žalovaní sa zaviazali
dlžnú sumu žalobcom splatiť v splátkach po 500 eur mesačne, počnúc dňom 01.04.2014. Žalovaní sa
zaviazali pôžičku navrhovateľom splatiť najneskôr do 31.12.2017. Podľa názoru súdu výklad článku 7

žalovaným je správny. Ako vyplýva z čl. 7 zmluvy zmluvné strany sa dohodli pre prípad vynechania
splátky z akýchkoľvek dôvodov, túto zaplatiť spolu s ďalšou mesačnou splátkou, avšak s pokutou 5%.
Pre prípad, že dlžnú splátku žalovaní nezaplatia s nasledujúcou splátkou a túto povinnosť si nesplnia
ani za 3 nasledujúce mesiace, zmluvné strany sa dohodli, že chýbajúce splátky sa pripočítajú k istine
s 10% pokutou z úhrnu nesplatených mesačných súm. Preto súd vyvodil záver, že žalovaní nie sú

povinní predmetné 4 splátky žalobcom zaplatiť, keď pre prípad vynechania splátky z akýchkoľvek
dôvodov ako aj pre prípad nesplácania pôžičky ani nasledujúce 3 mesiace, zmluvné strany pre takéto
prípady, dojednali sankciu. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcov v tom smere, že článok 7
zmluvy o pôžičke treba považovať za neplatný, keď podľa nich tento je v rozpore s dobrými mravmi.
Dojednanie článku 7 v zmluve o pôžičke súd považoval za dojednanie, ktoré je v súlade so spoločensky

uznávanými zásadami konania v právnom styku. Dohodnuté podmienky v tomto článku zodpovedajú
uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami. Takéto dojednanie neodporuje
dobrýmmravom. Preprípadvynechaniasplátokpôžičky sa žalovanízaviazalizaplatiť žalobcom úroky.
Súd aj napadnutý článok 7 predmetnej zmluvy považoval za platný. V neposlednom rade súd uvádza,
že platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obidve strany a túto záväznosť stratí len

spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, alebo zo zákona. Ide o dôsledok vyplývajúci zo zásady ,,pacta sunt
servanda“ t.j. zmluvy sa musia dodržiavať, ktorá je jednou z hlavných zásad vyplývajúcich z čl. 2 ods.
3 Listiny základných práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej
je odvodzované všetko právo.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,

pričom i keď žalovaní boli v konaní úspešní, avšak súd prvej inštancie žalovaným náhradu trov konania
nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli.
6.Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehote,prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcupodal
odvolanie len žalobca v 1. rade, ktorý žiadal, aby odvolací zrušil súd rozsudok súdu prvej inštancie
v plnom rozsahu a aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Mal za to,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že dňa 25.03.2014 bola
medzi žalobcami a žalovanými ako dlžníkmi uzavretá zmluva o pôžičke, v ktorej v zmysle čl. 1 ods. 1
žalovaníuznali,žeod10.12.2008dodňapodpisuZmluvyopôžičke,siodžalobcovpostupne9zmluvami
o pôžičke požičali čiastku, ktorá spolu tvorí dlh vo výške 125 939 eur (istina 116 611 eur, a ku dňu

25.03.2014 na úrokoch 9 328 eur). Túto sumu sa žalovaní zaviazali uhradiť žalobcom v mesačných
splátkach po 500 eur vždy k 11. dňu v mesiaci počnúc mesiacom apríl 2014. Žalovaní neuhrádzali riadne
a včas svoje záväzky, ktoré im vyplývali z jednotlivých zmlúv o pôžičke, pričom Zmluva o pôžičke zo
dňa 25.03.2014 zjednocovala zmluvy, ktoré boli uzavreté od 10.12.2008 do 07.04.2011, čím došlo aj
k oddialeniu splatnosti, resp. rizika omeškania s úhradou. Žalobca a žalovaný v 1. rade sa poznali a

vzhľadom na ich dobré vzťahy a dôveru, žalobca v 1. rade chcel pomôcť v ťažkej situácii žalovanému
v 1. rade.
7. Žalobca v 1. rade poukázal na čl. 1 ods. 6 Zmluvy o pôžičke a čl. 1 ods. 7, pričom uviedol, že
žalovaní si museli byť vedomí svojich možností a platobných schopností, a preto žalovaní konali proti
dobrým mravom pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.03.2014, v uzavretej Zmluve o pôžičke bola

uvedená povinnosť žalovaných ako dlžníkov uhrádzať mesačné splátky, pričom pre výnimočný prípad
neuhradenia mesačnej splátky sa malo použiť ustanovenie čl. 1 ods. 7 Zmluvy o pôžičke, pričom v
prípade, že by pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke prevládala vôľa určiť konkrétnu dobu splatnosti, táto
by neobsahovala ods. 6 o mesačných splátkach, ale len dobu splatnosti stanovenú jedným presnýmdátumom. Mal za to, že konanie žalovaných je v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaným bolo
známe, že nebudú uhrádzať dohodnuté mesačné splátky, takto si vytvorili priestor na to, ako obísť
zmluvné ustanovenie o mesačných splátkach. Žalovaní uviedli žalobcov do omylu, a preto zmluvné

ustanovenie je v rozpore s dobrými mravmi a vzhľadom na vyvolaný omyl je neplatné. Konanie v
rozpore s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je neprijateľné neplatnosťou právneho úkonu
pre rozpor s dobrými mravmi, dal zákonodarca najavo, že môže nastať situácia, keď chovanie podľa
práva sleduje nemravné ciele alebo má nemravné dôsledky, a preto právo musí takémuto konaniu
odoprieť ochranu. Zároveň žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa

26.09.2007, sp. zn. 32Odo/174/2005, podľa ktorého dobré mravy netvoria uzavretý normatívny systém,
sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií, pričom rozpor s dobrými mravmi je potrebné
posudzovať v každom prípade individuálne. Zároveň žalobca zdôraznil, že zmluva o pôžičke má dobu
splatnosti do 30.12.2017, pričom prvá mesačná splátka vo výške 500 eur istiny mala byť vykonaná dňa
11.04.2014. Celková výška istiny je 125 939 eur s dojednaným 4 % úročením ročne od 01.04.2014.
V prípade, že by žalovaní uhrádzali mesačné splátky riadne počas 45 mesiacov, do uplynutia doby

splatnosti by uhradili sumu 22 500 eur istiny. V prípade, keby si žalobcovia neuplatnili svoje právo na
súde, existuje riziko premlčania jednotlivých splátok, pretože je v zmluve stanovená individuálna doba
splatnosti každej mesačnej splátky do 11. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
8. K odvolaniu žalobcov sa podaním zo dňa 04.01.2016 písomne vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade. Uviedli,
že sa v plnom rozsahu stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcov zamietol.

Uviedli, že zmluva bola slobodným rozhodnutím oboch zmluvných strán, bola reálna a vystihovala určitú
finančnú situáciu dlžníkov, ktorí sa zaviazali, že pre prípad neplatenia mesačných splátok, nebudú
veritelia o nič ukrátení, ale naopak nesplatené financie sa im prirátajú k istine aj s pokutou najneskôr
pri splatnosti pôžičky. Pri tomto tzv. spornom inštitúte čl. zmluvy nemôže dôjsť k premlčaniu akejkoľvek
finančnej čiastky.

9. Vyjadrenie žalovaných bolo doručené k rukám právneho zástupcu žalobcov dňa 02. februára 2016.
Zástupca žalobcov v 1. a 2. rade sa k vyjadreniu žalovaných písomne nevyjadril.
10. Súd prvej inštancie dňa 15. decembra, pod č. konania 9C/16/2015 - 59 vydal uznesenie, ktorým
opravil č. konania uvedené na rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 16.10.2015 zo znenia: „9C/16/2015
- 20“ na správne znenie: „9C/16/2015 - 50“ a to s poukazom na ustanovenie § 164 OSP z dôvodu, že pri

písaní rozsudku došlo k zrejmej chybe v písaní, keď na rozsudku bolo uvedené nesprávne číslo konania.
11. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe
úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.

Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo
nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných
ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť
takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany

porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP.
12. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k

záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ma za to, ž súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol skutkový stav vychádzajúc z riadne vykonaného dokazovania, pričom výsledky
dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil; dospel k správnym
skutkovým zisteniam. V odvolaní žalobca v 1.rade neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za

následok zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré by mu neboli známe už v čase rozhodovania.
14. Neobstojí námietka žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že vec nesprávne právne posúdil. Správne súd prvej inštancie
poukázal na ust. § 657 OZ, v zmysle ktorého Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu. Z citovaného ustanovenia je možné vymedziť pojmovo znaky Zmluvy o pôžičke, a to
určenie zmluvných strán ( veriteľ/dlžník), prenechanie druhovo určenej veci (v danom prípade peniaze),
dočasnosť zmluvného vzťahu, a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Dobu vrátenia pôžičky určuje
splatnosť pôžičky, je to doba, v ktorej je dlžník povinný najneskoršie vrátiť pôžičku. Len v prípade, akdoba vrátenia požičanej veci nebola zmluvné dojednaná, je dlžník povinný vrátiť vec prvý deň po tom,
čo ho veriteľ požiadal o plnenie (§ 563 OZ). Ak je doba vrátenia veci určená v zmluve, je dlžník povinný
vrátiť vec v tejto dobe; je však oprávnený (ale nie povinný) vrátiť vec ešte pred dobou splatnosti.

15. Z obsahu predmetnej zmluvy, ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená písomne dňa 25.3.2015
vyplýva, že žalovaní sa zaviazali pôžičku žalobcom splatiť najneskôr do 31.12.2017, t.j. doba vrátenia
finančných prostriedkov bola medzi stranami sporu riadne určená v zmluve, teda dlžníci sú povinní vrátiť
finančné prostriedky (pôžičku) najneskôr do 31.12.2017. V danom prípade je predmet pôžičky deliteľný,
nakoľko išlo o požičanie peňazí, je možnosť vrátiť pôžičku po častiach, a to v súlade s ust. § 566 OZ,

resp. v splátkach (§ 565 OZ) . Navyše mesačné splátky boli dohodnuté priamo v zmluve o pôžičke,
keď účastníci zmluvy sa dohodli sa výške mesačných splátok v sume 500,- eur, avšak s tým, že ak
dlžník vynechá pravidelnú splátku z akýchkoľvek dôvodov, bude musieť túto pridať do ďalšej mesačnej
splátky s pokutou 5% p.a.; pričom v prípade ak si túto povinnosť nesplní za 3 nasledujúce mesiace,
chýbajúce splátky sa pripočítajú k istine, a to už s 10% pokutou p.a. z úhrnu nesplatených mesačných
súm. Žalovaní v priebehu konania nepopierali, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, však poukázali na

článok VII citovanej Zmluvy o pôžičke, ktorá presne stanovuje postup pre prípad vynechania splátky,
alebo splátok s tým, že chýbajúce splátky sa pripočítajú k istine, a preto nie je povinnosťou žalovaných
tieto nesplatené sumy zatiaľ žalobcom uhrádzať, a to vzhľadom na splatnosť Zmluvy o pôžičke, a tiež k
obsahu tejto zmluvy pokiaľ sa týka nesprávneho postupu, ak dlžník vynechá splátku.
16. K odvolacej námietke žalobcov, že žalovaní konali proti dobrým mravom pri uzatváraní Zmluvy

o pôžičke zo dňa 25.03.2014, a to vzhľadom na počet zmlúv o pôžičke predtým uzavretých, výšku
vzniknutého dlhu, ako aj vzhľadom na to, že žalovaní si museli byť vedomí svojich možností a platobných
schopností, odvolací súd uvádza, že žalobcovia neuniesli v tomto smere dôkazné bremeno. Podľa § 3
OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných, a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Občiansky

zákonník nevymedzuje pojem dobré mravy, avšak z kontextu zákona vyplýva, že ide o súbor určitých
morálnych noriem, v ktorých sa odzrkadľujú všeobecne platné pravidla morálky, etiky a slušnosti, u
ktorých existuje všeobecný záujme ich rešpektovať. ( Bližšie k dobrým mravom viď. napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 3Cdo/49/1996), z obsahu predmetnej zmluvy o pôžičke nevyplýva, že by
žalovaní konali v rozpore s dobrými mravmi pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke, naopak podpisom tejto

zmluvy v článku 1 dlžníci (žalovaní v 1. a 2.rade) uznávajú - (uznávací prejav), že od 10.12.2008 do
dňa podpisu Zmluvy o pôžičke si od veriteľov postupne deviatimi zmluvami o pôžičke požičali celkom
sumu vo výške 116.611 eur, pričom v každých deviatich Zmluvách o pôžičke boli dohodnuté úroky na
dobu pôžičiek vo výške 12% p.a.. Účastníci Zmluvy o pôžičke v článku 1 pod 2 konštatovali, že žalovaní
(dlžníci) dlhujú okrem istiny i úroky vo výške celkom 9.328 eur, t.j. ide o nezaplatené úroky v roku

2013, taktiež si dohodli dlžný úrok, a dohodli sa na úročení jednak dlžnej istiny presným dátumom v
prípade, ak dôjde k vynechaniu pravidelnej splátky, presne stanovili spôsob a následnú sankciu s tým,
že celkovú dlžobu žalovaní uhradia najneskôr do 31.12.2017, pričom sa zaväzujú, že dlžobu uhradia i
skôr, a to v závislosti ako sa im podarí získať peniaze z predaja svojho pozemku vo B. alebo v prípade
ak predajú ich iný majetok. Nielen žalovaní alebo aj žalobcovia v čase podpisu predmetnej Zmluvy

o pôžičke mali vedomosť, aké okolnosti predchádzali čase uzavretiu tejto Zmluvy o pôžičke, pretože
rozhodné skutočnosti boli v Zmluve o pôžičke zo dňa 25.03.2014 riadne konštatované. Neobstojí preto
obrana žalobcov, že s poukazom na ustanovenie § 39 OZ, je Zmluva o pôžičke v rozpore s dobrými
mravmi, a preto je podľa vyššie citovaného ustanovenia § 39 OZ neplatná. Správe súd prvej inštancie
uviedol, že Zmluva o pôžičke bola slobodným rozhodnutím oboch zmluvných strán, tak žalobcovia

ako aj žalovaní (veritelia/dlžníci) predmetnú zmluvu podpísali. Podpisom potvrdili obsah dohodnutých
článkov priamo v zmluve sa žalovaní zaviazali pre prípad nesplatenia mesačných splátok uhrádzať
i dohodnuté úroky z omeškania. Vzhľadom na dohodnutú dobu vrátenia finančných prostriedkov do
31.12.2017, nedôjde k premlčaniu finančných čiastok ako to uvádzajú žalobcovia v žalobe a následne i
v odvolaní. Je správny záver súdu prvej inštancie, že podmienky, ktoré boli dohnuté v článku 7 Zmluve

o pôžičke sú podmienky, ktoré sú v súlade so spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku, zodpovedajú pravidlám slušnosti, a sú v súlade so všeobecnými zásadami, t.j. neodporujú dobrým
mravom.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
s poukazom na ust. 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).