Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315206184
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315206184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobkyne E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G..
J. XXX/XX, XXX XX E., zast. Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné, proti
žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti
zmlúv, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 12C/219/2015-89 zo dňa
13.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa
28.06.2012 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov.
Priznal žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. Rozsudok odôvodnil
tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že zmluva o úvere uzavretá dňa 23.10.2012,
je neplatná. Žalobu neskôr zmenila na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Súd zistil, že
žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 28.06.2012 zmluvu o úvere, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru vo výške 1.000 eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu 1.872 eur v

12 splátkach po 156 eur. Splatnosť prvej splátky bola dňa 22.07.2012. V zmluve nie je uvedená výška
ročnej úrokovej sadzby, RPMN, priemerná výška RPMN a konečná splatnosť úveru. Súd uviedol, že
zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou a aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona 129/2010 Z.z.. Obligatórnou náležitosťou takejto zmluvy je okrem iného údaj o dobe
trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahuje údaje o dobe trvania zmluvy
a termíne konečnej splatnosti úveru. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne,

a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobúda konečnú platnosť.
Súd ďalej mal za preukázané, že v zmluve absentuje aj údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských
úveroch podľa § 9 ods. 2 písm. k), a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V
zmluve je uvedený iba počet splátok 6 a výška mesačnej splátky 28 eur. Takéto znenie je pre bežného
spotrebiteľa nejasné a neurčité. Zmluva neobsahuje ani ďalšiu náležitosť vyžadovanú zákonom, a to
výšku úrokovej sadzby a tiež údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Preto súd
dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255

CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že
rozhodnutie je nepreskúmateľné. Uviedol, že na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti nie je naliehavýprávny záujem. Poukázal na to, že je strany uzatvorili zmluvu o úvere. Zákon 129/2010 Z.z. považuje
zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11. Nakoľko nedošlo k naplneniu
dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Uviedol,

že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej
strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom
úvere, ktoré tvoria prílohu a neoddeliteľnú súčasť zmluvy, je jasne, určito a zrozumiteľne uvedený
termín konečnej splatnosti úveru s dátumom 22.06.2013. RPMN, ktorá je vo výške 260,12 %, je
uvedená na prednej strane zmluvy o úvere. Ďalej uviedol, že poukazuje na neodstrániteľnú prekážku

konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej, pretože o platnosti jednotlivých častí zmluvy bolo
rozhodnuté 11.11.2014 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a.s.. Z rozhodcovského rozsudku je jasné, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný
právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému plnenie. Z hľadiska prekážky res iudicata je
prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takomto prípade res iudicata naďalej
existuje. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Žalovaný predložil spolu s odvolaním aj prílohu k zmluve o úvere štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere, z ktorých vyplýva, že konečná splatnosť úveru je 22.06.2013. Predložil aj
rozhodcovský rozsudok zo dňa 11.11.2014.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

6. V sporovom konaní je odvolací súd viazaný rozsahom (§ 379 CSP), ale aj dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP). Okrem odvolacích dôvodov prihliadne odvolací súd vždy na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). Odvolací
súd je viazaný aj zisteným skutkovým stavom (§ 383 CSP). Ustanovenie § 384 CSP upravuje, kedy
odvolací súd vykonáva dôkazy - z tohto ustanovenia vyplýva, že odvolací súd v zásade nevykonáva
dôkazy pokiaľ strana nenavrhla tieto dôkazy vykonať pred súdom prvej inštancie, hoci tak urobiť mohla.

Nedostatky v zistení skutkového stavu potom negatívne postihujú tú stranu, ktorá opomenula svoju
dôkaznú povinnosť. Odvolateľ musí v odvolaní uviesť také skutočnosti, z ktorých vyplýva nepochybne
nesprávnosť skutkových zistení alebo právnych záverov súdu prvej inštancie. Ak takéto skutočnosti
neuvedie a neexistujú ani procesné vady spochybňujúce správnosť rozsudku, odvolací súd potvrdí
rozhodnutie súdu prvej inštancie.

7. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve o úvere uzavretej medzi
stranami, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru.
Aj keď žalovaný v odvolaní namietal, že tento údaj vyplýva z štandardných informácii k zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ktoré sú súčasťou zmluvy, dôkaz o tom bol predložený až v odvolacom konaní a

na tento dôkaz teda už nemožno prihliadať. Neuvedenie konečnej splatnosti úveru samotné spôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. Rozsudok súdu prvej inštancie je preskúmateľný, vyplýva z
neho na základe akých skutkových a právnych hodnotení súd prvej inštancie rozhodol. Na určení
bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru je naliehavý právny záujem, pretože takýmto spôsobom možno
odstrániť neistotu v právnom vzťahu účastníkov ohľadom výšky dlhu spotrebiteľa. Od 1.1.2018 je takáto

žaloba predpokladaná ustanovením § 11 ods. 4 zákona 129/2010 o spotrebiteľských úveroch.

8. Z dôkazov ktoré predložil súdu žalovaný, nevyplýva existencia prekážky rozhodnutej veci. Len platná
rozhodcovská zmluva môže založiť právo rozhodcovského súdu vydať rozsudok a len takýto rozsudok
môže založiť prekážku rozhodnutej veci. Z dôkazov vykonaných a predložených v spise nevyplýva,

že rozhodcovská zmluva uzavretá v danom prípade je platnou a neodporuje zákonu. Práve naopak z
rozsudku vyplýva, že strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené
Stálym rozhodcovským súdom. Takáto rozhodcovská zmluva je v rozpore s vtedy platným § 53 ods. 4
písm. r) OZ, teda je neplatná.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie vyslovujúci bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru na základe
skutočnosti, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, je vecne správny, a preto ho
odvolací súd potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, trovy odvolacieho konania jej nevznikli. Neúspešný
žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna

zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.