Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214221554
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2214221554.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: O. V., nar. X.XX.XXXX, bytom
C. R. A. XXX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Pongráczom, advokátom, Dunajská Streda, Alžbetínske
námestie 1203, proti žalovanej: X. V., nar. X.X.XXXX, bytom C., H. XXX/XX, zastúpenej JUDr.
Tiborom Szakálom, advokátom, Dunajská Streda, Hlavná 26/5, o určenie neplatnosti právneho úkonu,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10. marca 2016, č.k.
12C/530/2014-278, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť
nahradiťžalovanejtrovykonaniavovýške216,40eurnatrováchprávnehozastúpeniakrukámprávneho
zástupcu žalovanej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 80 písm. c), § 90, § 91 ods. 1,
§ 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, vecne dôvodil, že žalobca sa voči žalovanej domáhal

určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy. Žalobu odôvodnil tým, že v novembri 2013 podal
na žalovanú, ktorá je jeho dcérou, trestné oznámenie z dôvodu, že počas prejednania dedičstva po
nebohej manželke v apríli 2013 zistil, že s manželkou už nie sú vlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. C.
- bytu s príslušenstvom. Fotokópiu rozhodnutia, ako aj kúpnej zmluvy sa mu podarilo získať z katastra
nehnuteľností len na základe písomnej žiadosti. Podľa kúpnej zmluvy bol podpis žalobcu overený na
Mestskom úrade v Šamoríne, pričom žalobca nebol vôbec nič podpísať na mestskom úrade a ani sa
nepamätá, že by mu niekto niečo dal podpísať v overovacej knihe, tiež žiadnu kúpnu cenu neprevzal

a ani nemá vedomosti o tom, že by ju prevzala jeho manželka. Vlastníkmi uvedeného bytu boli obaja
a jeho nebohá manželka nebola oprávnená bez jeho vedomosti uzavrieť kúpnu zmluvu a ani prevziať
kúpnu cenu. K podpisu mohlo dôjsť tak, že žalovaná mu v júni 2012 podstrčila iný dokument, ktorý
podpísalbezprečítaniaatakhookradlaobytatýmajsvojusestru,pričompodľažalobcuovšetkommala
vedomosť jeho nebohá manželka a na postupe sa dohodli spolu so žalovanou. Naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti kúpnej zmluvy odôvodnil žalobca tým, že v prípade určenia jej neplatnosti môže
následne dosiahnuť obnovenie zápisu jeho vlastníctva v katastri nehnuteľností. Žalovaná navrhla žalobu

zamietnuť. Okrem iného poukázala na to, že žalobcom požadované určenie má charakter prejudiciálnej
otázky vo vzťahu k vlastníckemu právu žalobcu, právne postavenie žalobcu by sa určením neplatnosti
zmluvy nezmenilo, nakoľko žalobca nebol výlučným vlastníkom sporného bytu a stav (pred zápisomvlastníckeho práva žalovanej) by nebolo možné zapísať, nakoľko ďalšia účastníčka zmluvného vzťahu
už nežije.

3. Z vykonaného dokazovania prvoinštančný súd zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 08.06.2011
žalobca spoločne so svojou manželkou ako predávajúci a bezpodieloví spoluvlastníci prevádzaných
nehnuteľností predali žalovanej ako kupujúcej byt č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX v C. spolu s
podielom na pozemkoch a podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu do jej
výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 80.000 eur, ktorá mala byť podľa zmluvy vyplatená v hotovosti k

rukám predávajúcich pri jej podpise, pričom podpisy predávajúcich boli overené pred matričným úradom.
Správa katastra Dunajská Streda rozhodla o vklade vlastníckeho práva žalovanej dňa 12.07.2011 a
podľa listu vlastníctva č. XXXX je vlastníčkou bytu žalovaná. Podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa
26.04.2013 manželka žalobcu (matka žalovanej) zomrela dňa XX.XX.XXXX a ako dedičia zo zákona v
1. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy jej deti - ďalšia dcéra žalobcu a žalovaná, a pozostalý manžel
- žalobca.

4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
Určením neplatnosti kúpnej zmluvy, čím má žalobca záujem dosiahnuť právny stav spred zápisu
vlastníckeho práva žalovanej, a to pre seba a zároveň aj pre druhého predávajúceho - nebohú manželku,
po ktorej však všetci do úvahy prichádzajúci dedičia nie sú účastníkmi konania, nakoľko žalobca napriek

výzve súdu neoznačil v okruhu účastníkov všetkých, ktorých sa určenie týka. To, kto je účastníkom
konania, vymedzuje procesné právo v § 90 O. s. p., kto je v spore vecne legitimovaný, vymedzuje
naproti tomu výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa
ktorého účastník je subjektom (nositeľom) práva/povinnosti, ktoré je predmetom konania. V občianskom
súdnom konaní musí byť účastníkom ten, koho sa spor týka. Žalobca sa tu domáha určenia aj v prospech

osoby, ktorá sa nestala účastníkom konania, pričom v spore napáda platnosť zmluvy týkajúcej sa
prevodu nehnuteľností uzavretej medzi tromi osobami a v danom prípade sú účastníci zmluvy nerozluční
spoločníci. Určujúci výrok má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania a nie aj voči tretím osobám,
je potrebné, aby bol vynesený v konaní, v ktorom sú účastníkmi konania všetci zainteresovaní. Ak sa
konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemôže súd návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej

legitimácie, vyplývajúcej z hmotného práva. Na základe uvedeného súd žalobu pre nedostatok vecnej
legitimácie účastníkov zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanej ako procesne úspešnej strane
sporu priznal náhradu trov voči žalobcovi za 3 úkony právnej služby v súlade s vyhláškou MS SR č.

655/2004 Z.z.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má aj inú vadu, ktorá môže mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že bol ako predávajúci podľa kúpnej zmluvy zo dňa 8.6.2011

uvedený do omylu úmyselným konaním žalovanej a musel sa dovolávať neplatnosti kúpnej zmluvy,
nakoľko v opačnom prípade by sa považovala aj naďalej za platnú a žalobca by nevedel dosiahnuť
obnovenie pôvodného stavu v katastri nehnuteľností. Zrušením kúpnej zmluvy sa obnovuje pôvodný
právny stav a ak bolo na základe takejto zmluvy plnené, ide o bezdôvodné obohatenie získané
plnením bez právneho dôvodu a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému čo podľa nej dostal.

V prípade úspechu sa žalobca stáva podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, rovnako ako jeho
nebohá manželka, pričom okruh dedičov ako aj ich podiely po nebohej by mali byť predmetom konania
o novoobjavenom majetku. Odvolateľ nesúhlasí s názorom súdu o nedostatku vecnej legitimácie
účastníkov konania, nakoľko aktívne vecne legitimovaným v tomto konaní je jedine žalobca, ďalší
účastníci na strane žalobcov neprichádzajú do úvahy, pričom v tejto súvislosti poukazuje odvolateľ na to,

že žalovaná je jedinou pasívne legitimovanou osobou, ktorá vyvolala omyl žalobcu a preto je vylúčené,
aby vystupovala žalovaná jednak v postavení žalobcu ako aktívne vecne legitimovaná osoba a jednak v
postavení žalovaného ako pasívne vecne legitimovaná osoba. Ďalšia dcéra žalobcu nebola účastníčkou
právnehoúkonuapretoniejeani aktívne anipasívnelegitimovanouvtomtokonaníavprípadesúdneho
určenia neplatnosti právneho úkonu a po obnovení pôvodného stavu, by sa stala účastníčkou konania

o prejednaní dedičstva o novoobjavenom majetku. Nesprávny je preto názor súdu o okruhu aktívne
legitimovaných osôb a to tiež z dôvodu, že v prípade nesúhlasu ďalšou vecne legitimovanou osobou
(dcéry žalobcu) s podaním návrhu na určenie neplatnosti, by sa žalobca nemohol domáhať určenia
neplatnosti právneho úkonu, čím by mu bolo odňaté právo konať pred súdom. Pokiaľ ide o otázkuposúdenia naliehavého právneho záujmu na tomto určení, poukazuje odvolateľ na rozsudok NS SR
sp.zn. 5Cdo/45/2007, v ktorom súd zaujal jednoznačné stanovisko vo veci určenia neplatnosti právnych
úkonov a účinkoch neplatnosti. Zamietnutím návrhu pre nedostatok vecnej legitimácie účastníkov sa

preto odňala možnosť žalobcovi konať pred súdom a okrem toho súd nepoužil správne ustanovenia
Občianskeho zákonníka, keď z odôvodnenia nevyplýva konkrétne hmotnoprávne ustanovenie, o ktoré
súd oprel rozhodnutie o zamietnutí návrhu pre nedostatok vecnej legitimácie účastníkov. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie postráda zákonné náležitosti,
keď neuvádza, aké sú vytýkané vady v rozhodovaní či v postupe súdu a navrhla ho odmietnuť.
Pokiaľ sa odvolací súd mieni zaoberať meritom veci, dôvodila, že v pôvodnom návrhu bol za žalobcu
označený iba O. V. ale v liste z 8.4.2015 žalobca označil za aktívne legitimovanú aj svoju bývalú
nebohú manželku K. V.. Je potom potrebné súhlasiť s názorom vysloveným v odôvodnení rozsudku
súdu prvej inštancie, že žalobca sa tu domáha určenia aj v prospech osoby, ktorá sa nestala účastníkom

konania, lebo smrťou spôsobilosť osoby na právne úkony zanikla. Ďalej poukázala na to, že v odvolaní
žalobca opakovane tvrdí, že konal v omyle vyvolanom žalovanou, avšak v tomto smere žiadne dôkazy
bezprostredne súvisiace s prejednávanou vecou ani navrhované, ani produkované neboli. Trestné
stíhanie ORP-744/Oek-DS-2013 bolo právoplatne zastavené, ďalší skutok smeruje voči pracovníčkam
matriky. K úvahám žalobcu o vyporiadaní BSM medzi ním a nebohou K. V. žalovaná pripomína, že

v konaní o dedičstve sp.zn. 7D/94/2012, Dnot 157/2012, dňa 26.4.2013 pri prejednávaní prítomný
žalobca neoznámil konajúcemu notárovi uvedený byt ako ďalší majetok, ale súhlasil so súpisom aktív a
pasív dedičstva. Procesnú zodpovednosť za označenie účastníkov v návrhu nesie vždy žalobca, ktorý
zodpovedá za nesprávne označenie vecne nelegitimovaných účastníkov. Navrhla, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.

8. Žalobca v odvolacej replike zotrvával na podanom odvolaní, zopakoval, že aktívne vecne
legitimovaným v tomto spore je on sám, jeho dcéra O. I. nebola účastníkom právneho úkonu, preto nie
je ani aktívne ani pasívne legitimovanou v tomto konaní a iba v prípade určenia neplatnosti právneho
úkonu a po obnovení pôvodného stavu by sa stala účastníčkou konania prejednania dedičstva o

novoobjavenom majetku. Jej účasť na strane žalobcu neprichádza do úvahy, a v prípade jej nesúhlasu s
podaním žaloby o určenie neplatnosti by sa tak žalobca nemohol domáhať určenia neplatnosti právneho
úkonu,ktorýmpostupombymuboloodňatéprávokonať predsúdom.Vdanejvecinejdeotakéspoločné
povinnosti, že by sa rozsudok mal vzťahovať aj na dcéru O..

9. Žalovaná v odvolacej duplike zotrvávala na svojom skoršom vyjadrení.

10. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP"), ktorého ustanovenia § 470 ods. 1 CSP zakotvuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá

CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný(§355ods.1CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapreskúmalnapadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny.

12. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na

vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, prektorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na doplnenie odvolací súd uvádza nasledovné:

13. Odvolacím dôvodom tu bolo tvrdenie o nesprávnom právom posúdení veci zo strany
prvoinštančného súdu. Odvolateľ nesúhlasil s právnym názorom súdu, že účastníkmi konania mali byť
okrem žalobcu všetci právni nástupcovia jeho nebohej manželky. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Podľa názoru odvolacieho súdu tu však o takýto prípad nešlo.

14. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry, určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. <. ).

16. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konanie je určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 08.06.2011, uzavretej medzi žalobcom a jeho manželkou K. ako predávajúcimi a ich
dcérouX.(žalovanou),akokupujúcou.Včasepodaniažalobynasúdužbolamanželkažalobcunebohá,
takže nemala procesnú spôsobilosť byť účastníkom tohto konania. Podľa osvedčenia o dedičstve jej
právnymi nástupcami sa stali žalobca ako manžel a dve dcéry: X. a O.. Žalobca v tomto prípade aj

podľa názoru odvolacieho súdu v žalobe nevymedzil dostatočný okruh účastníkov konania, ktorí jeho
účastníkmi podľa hmotného práva musia byť (čo je jeden z predpokladov úspešnosti žaloby popri
preukázaní jej vecnej dôvodnosti), pretože účinky rozhodnutia sa musia a budú vzťahovať na všetkých
účastníkovresp.zmluvnéstranypredmetnejkúpnejzmluvy.Akniektoríúčastníciprávnehoúkonu(alebo
ich právni nástupcovia) nechcú vystupovať na žalujúcej strane, nezostáva žalobcovi iné, ako označiť

ich v žalobe ako žalovaných. Keďže žalobca takto nepostupoval, preto súd prvej inštancie správne
žalobu zamietol, keď sa konania v spore o určenie neplatnosti zmluvy nezúčastnili všetky osoby tvoriace
nerozlučné spoločenstvo, a síce aj ďalšia dedička predávajúcej.

17. Preto dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie žalobu správne z tohto dôvodu zamietol.

Keďže odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne iné nedostatky v
postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 380 ods.
2 CSP), preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako i v závislom
výroku o trovách konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP).18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

19. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).