Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. máj 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7Er/527/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212207620
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2212207620.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Trnava, IČO: 30 807 484, so sídlom Vl. Clementisa 24/A, Trnava, proti povinnému: Weitzmann,
s.r.o., IČO: 36 256 854, dátum výmazu 28.07.2016, naposledy so sídlom Bratislavská 75, Šamorín,
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Šajánek, Exekútorský úrad so sídlom Sadová 621, Senica,
pod sp. zn. EX 1138/2012, o vymoženie 1.462,19 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

Súd exekúciu zastavuje.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený doručil dňa 30.04.2012 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa
domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu - rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočky Trnava č. 700-0410454212-GC04/12, zo dňa 06.02.2012, rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočky Trnava č. 700-0410454112-GC04/12, zo dňa 06.02.2012. Na základe návrhu oprávneného,
exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora vydal súd dňa 28.05.2012 poverenie na vykonanie
exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vymožením pohľadávky v prospech oprávneného.

2. Súdny exekútor dňa 22.02.2017 doručil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
povinný bol dňa 28.07.2016 ex offo vymazaný z obchodného registra.

3. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 proti inému než
tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí
označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť
alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza

k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania
povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť
doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie
zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto
skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie
sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu

účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.5. Podľa ustanovenia § 18 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú právnické
osoby.

6. Podľa ustanovenia § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby, ktoré sa zapisujú do
obchodného alebo iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa
účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ustanovenia § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom

registri alebo inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné
zákony neustanovujú inak.

8. Podľa ustanovenia § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

9. Podľa ustanovenia § 64 Civilného sporového poriadku ak strana zanikne počas konania skôr, ako
sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak
právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

10. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu účinného do 31.03.2017 súd

vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

11. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

12. S poukazom na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 19a Občianskeho zákonníka spôsobilosť
povinného byť účastníkom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7Er/527/2012 zanikla dňom
výmazu povinného z obchodného registra a vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového
účastníkakonanianastranepovinného,súdexekúciuvedenúusúdnehoexekútorapodč.EX1138/2012
vyhlásil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017

za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zánik povinnej osoby je neodstrániteľnou prekážkou exekučného
konania, ktorá má za následok neprípustnosť exekúcie.

13. Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

14. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

15. Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 náklady podľa § 196
uhrádza povinný.

16. Podľa ustanovenia 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak dôjde k zastaveniu

exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

17. Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

18. Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že nárok na náhradu trov exekúcie majú
oprávnený, súdny exekútor a v prípade splnenia hypotézy uvedenej v ustanovení § 203 Exekučného
poriadku účinného do 31.03.2017 aj povinný. Exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku, pričom tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za
stratu času.

19. Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1).
Oprávnený znáša trovy exekúcie, ktoré zavinil alebo trovy exekúcie na nemajetného povinného. Trovy
exekúcie, ktoré má súd uhradiť súdnemu exekútorovi uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd,ktorý zaviaže oprávneného k ich úhrade, ak pri zastavení exekúcie sú pre takéto rozhodnutie splnené
podmienky.

20. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ako podmienku uloženia
povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení
exekúcie. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie
oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše
zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže

ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu
exekúcie. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom
uvedeným v citovanom ustanovení a túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť.
V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť zániku
povinného-právnickejosobyatedazavinenieoprávnenéhonazastaveníexekúcietaknemožnovyvodiť.

21. Oprávnenému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy súdnemu exekútorovi ani podľa ustanovenia
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, keďže povinný bol v čase rozhodovania o
zastavení exekúcie už vymazaný z Obchodného registra, už neexistuje a z toho dôvodu súd už nemôže
posudzovať jeho majetnosť alebo nemajetnosť. K zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku účinného do 31.03.2017, pri splnení ktorého by bolo možné oprávnenému uložiť nahradiť
trovy exekúcie. Posudzovanie majetnosti povinného prichádza do úvahy, len ak povinný právne existuje.
Pokiaľ však už povinný právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti. Nemožno
totiž klásť na ťarchu oprávnenému, že došlo k zániku povinného, keďže bezprostredným dôvodom
zastavenia exekúcie nebola nemajetnosť povinného, ale strata jeho spôsobilosti byť účastníkom

konania. Z toho dôvodu nemožno zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie podľa ustanovenia §
203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.

22. Pri rozhodovaní o náhrade trov exekučného konania súd nemohol postupovať ani v zmysle
ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a zaviazať tak povinného k

náhrade trov exekučného konania, nakoľko výmazom povinného z Obchodného registra došlo v zmysle
ustanovenia § 20a Občianskeho zákonníka k jeho zániku a súčasne k strate procesnej subjektivity v
nadväznosti na ustanovenie § 61 Civilného sporového poriadku.

23. Záverom si súd dovoľuje upriamiť pozornosť aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. II.ÚS 272/08, z ktorého vyplýva, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného
povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že
sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú za účelom zisku, teda v
podnikateľskom režime, možno teda ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení
podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť za účelom zisku,

avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie
aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného,
resp. trov exekúcie. Možno teda konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov
konania, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže.

24. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia
na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 Civilného sporového poriadku).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363
Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).