Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/167/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208224027
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7208224027.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, v právnej veci žalobcu: U.. U. Š.O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. X, Košice,
zastúpený JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom, so sídlom Ondavská 17, Košice proti žalovanému
MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31
444 873, zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava v spore
o ochranu osobnosti a o náhradu škody, rozhodol

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady odvysielať v
televíziiMarkízatripondelkynasledujúceposebevčasemedzi21:30hod. a22:15hod.,každýpondelok
dvakrát zvukovo-obrazové ospravedlnenie v nasledovnom znení: „Dňa 17.12.2007 odvysielala televízia
Markíza v relácii Paľba príspevok Zmenka, ktorého pokračovanie Zmenka 2 odvysielala 11.2.2008.
Dňa 30.6.2008 odvysielala televízia Markíza v relácii Paľba príspevok Vybité poistky. V týchto troch
reláciách televízia Markíza neoprávnene zasiahla do občianskej cti, dobrého mena, ľudskej dôstojnosti
a súkromia JUDr. U. Š.. Za tieto neoprávnené zásahy do práva na ochranu osobnosti sa JUDr. U. Š.

ospravedlňujeme.“

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 25.000,- Eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu žalobu v časti o ochranu osobnosti z a m i e t a .

Vec o žalobe v časti o náhradu škody v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté
tiež o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, podanou na súde dňa 18.9.2008, po čiastočnom zastavení konania uznesením
zo 17.1.2012, po pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa 22.10.2012 a po čiastočnom zastavení
konania uznesením zo dňa 2.5.2016, domáhal 1/ uloženia povinnosti žalovanému v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady odvysielať v televízii Markíza tri pondelky nasledujúce po

sebe v čase medzi 21:30 hod. a 22:15 hod. každý pondelok trikrát zvukovo obrazové ospravedlnenie v
nasledovnom znení: „Dňa 17.12.2007 odvysielala televízia Markíza v relácii Paľba príspevok Zmenka,
ktorého pokračovanie Zmenka 2 odvysielala 11.2.2008. Dňa 30.6.2008 odvysielala Televízia Markíza v
relácii Paľba príspevok Vybité poistky. V týchto troch reláciách televízia Markíza neoprávnene zasiahla
do občianskej cti, dobrého mena, ľudskej dôstojnosti a súkromia JUDr. U. Š.. Za tieto neoprávnené
zásahy do práva na ochranu osobnosti sa JUDr. U. Š. ospravedlňujeme.“, 2/ uloženia povinnosti

žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v sume 330.000,- Eur a 3/ uloženia povinnosti žalovanému do troch dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť mu náhradu škody v sume 1. 073. 977,20 Eur. Na odôvodnenie takto uplatnenýchnárokov žalobca v podstatnom tvrdil, že žalovaný ako vysielateľ a prevádzkovateľ televízie Markíza
výrobouaodvysielanímpríspevkuvrámcireláciePaľbapodnázvomZmenkavpremiéredňa17.12.2007
a v repríze dňa 18.12.2007 príspevku v rámci relácie Paľba pod názvom Zmenka 2, ktorý odvysielal dňa

11.2.2008 a príspevku v rámci relácie Paľba pod názvom Vybité poistky, odvysielaného dňa 30.6.2008,
neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu a spôsobil mu škodu. K neoprávnenému
zásahu pritom podľa tvrdenia žalobcu malo dôjsť uverejnením nepravdivých tvrdení a neprípustných
hodnotiacich úsudkov. Podľa tvrdenia žalobcu v reportáži Zmenka i v reportáži Zmenka 2 zazneli výroky
a tiež z celkového kontextu oboch týchto relácií vyplynulo, že žalobca vydávajúc sa za advokáta mal

ako právnik dvoch údajných poškodených za zneužitia ich dôvery vykonštruovať respektíve sfalšovať
zmenku na 7,5 milióna Sk, ktorú mal následne v spolupáchateľstve X. G.. F. S. - kolegom a synom
člena predstavenstva vtedajšieho ale i súčasného zamestnávateľa žalobcu, vykonať podvod formou
akéhosi pokusu o zápočet zmenkovej sumy voči kúpnej cene dvoch nehnuteľností. Nepravdivé a pravdu
skresľujúce informácie boli podľa tvrdenia žalobcu v reportážach zároveň cielene podané v takom
kontexte s obrazovými zábermi, že výsledné zvukovo-obrazové dielo predstavuje podľa názoru žalobcu,

premyslený a účelový systém manipulácie s dátami, v ktorom rôzne pravdivé alebo zdanlivo pravdivé
skutočnosti sú zoradené a zostrihané do určitého kontextu, ktorý je redaktorom premyslene doplnený
jeho komentárom za bohatého využitia adjektív a rôznych výrazových prostriedkov. Reportáže podľa
žalobcucielenesmerovalikodkazu,posolstvučiinformáciipredivákavsmerekvalifikácieosobyžalobcu
ako podvodníka a zločinca, recidivistu či člena organizovanej skupiny. Za takto difamujúce žalobca

konkrétne označil z výrokov, ktoré zazneli v príspevku Zmenka, odvysielaného v relácii Paľba dňa
17.12.2007 výroky: „zmenka na 7,5 mil. je zdrap papiera“ , „(Š.) chcel započítať falošnú zmenku proti
kúpnej cene domov“, “ 7,5 mil. zmenka je 100 % podvod“, „(7,5 mil. zmenka) to bol podvod“, „sú len
dve možnosti ako vznikla zmenka buď podpísali podstrčené papiere alebo ich podpisy niekto sfalšoval“,
„zmenka na 15.000,-Sk (žalovaným označená ako dôležitá aj ako zdanlivo smiešna) bola využitá na

získanie podpisov na zmenku na 7,5 mil. Sk“, „zmenka na 7,5 mil. bola vykonštruovaná pomocou
zmenky na 15.000,-Sk“, „Š.O. potreboval exekučný titul“, „rozhodca nemôže konať a rozhodovať o
zmenke v rámci rozhodcovského konania“, „exekúcia je sporná pretože o zmenke nemožno rozhodovať
v rozhodcovskom konaní“, „rozhodcovský rozsudok nebol nikdy nám (pánovi F. a pani F.) doručený“,
„druhý odstavec o potvrdení doručenia rozhodcovského rozsudku pribudol až po podpisoch manželov

F.“, „ suma na zmenke na 7,5 mil. Sk bola dopísaná dodatočne“ a „rozhodcovský rozsudok nebol F.
doručený s tým, že tieto výroky žalobca považoval za tvrdenia podliehajúce dôkazu pravdy a výroky
„tie dokumenty naozaj podpisovali F. ale keby ich aj čítal sotva by mali čo i len podozrenie z podvodu,
„ potvrdenie o doručení rozsudku S.A. je normálne, potvrdenie o doručení rozsudku F. je veľmi podozrivé,
akože potvrdenie“ a „proces vystavenia zmenky je zmenkové harakiri“, ktoré výroky žalobca považoval

za neprípustné, hodnotiace úsudky. Čo sa týka príspevku Zmenka 2, ktorý bol odvysielaný v relácii
Paľba dňa 11.2.2008, za difamujúce žalobca označil tvrdenia „ miliónová zmenka je 100 % podvod“,
„zmenka na 15.000,-Sk bola využitá na získanie podpisov pod zmenku na 7,5 mil. Sk“, „zmenka na
7,5 mil. bola vykonštruovaná pomocou zmenky na 15.000,-Sk“, „rozhodcovský rozsudok nebol nikdy
(pánovi F. a pani F.) doručený“, „o majetok ich (F.) chcela pripraviť organizovaná skupina“, „ Š. si nechal

vyhotoviť vlastný znalecký posudok (čo znamená, že) lacný film pokračuje ďalej“ a za neprípustné
označil hodnotiace úsudky „7,5 mil. zmenka je veľmi podozrivá, „ako v lacnom filme z auta pána
Š. vraj zmizla zmenka a ďalšie dokumenty, v tých lacných filmoch takto nejako zahladzujú stopy“,
„ ani miliardár Onassis nerobil taký luxusný biznis ako pán Š.“, „ za číslo na ktoréhokoľvek kámoša
z mobilu zinkasujete (Š.) 7,5 mil. zmenku“ a „tomuto (konaniu) pána Š. X.a povie úplne štandardný

kšeft - na psychiatrii“. Podľa žalobcu k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti
v označených reláciách došlo tiež preto, že v týchto reportážach žalovaný neoprávnene odvysielal
celé meno a priezvisko žalobcu, zasiahol tiež do súkromia žalobcu, keď bez jeho súhlasu a privolenia
zobrazil a odvysielal tiež celé jeho meno a priezvisko, adresu jeho bydliska, zverejnil údaj tiež o jeho
zamestnaní, zamestnávateľovi a o pracovnom zaradení, bez súhlasu žalobcu tiež natočil a odvysielal

záber na obydlie žalobcu, na byt v ktorom žalobca býval a tiež i tým, že žalovaný vyhotovil a zverejnil
záznam telekomunikačnej prevádzky, ktorého obsahom bol hlas a názory žalobcu. Žalobca ďalej bez
súhlasu žalobcu neoprávnene zverejnil tiež jeho vlastnoručný podpis a v reportážach vložil do jeho úst
odpovede na otázky, na ktoré žalobca nikdy neodpovedal a ktoré nikdy nevyslovil. K neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv žalobcu došlo podľa jeho tvrdenia v poslednej z reportáží s názvom

„Vybité poistky“ tým, že žalovaný v tomto príspevku bez privolenia žalobcu použil v závere tohto
príspevku celé meno a priezvisko žalobcu. Týmto neoprávneným konaním boli podľa tvrdenia žalobcu
zasiahnuté všetky oblasti jeho života, zvlášť však oblasť súkromia na úrovni rodiny, priateľov a známych.
Oblasť profesná na úrovni sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu ako právnika i oblasť profesijnákde bol žalobca znemožnený v pracovnej pozícii generálneho riaditeľa správy poistenia ako uviedol
obzvlášť citeľným spôsobom a zámerne. Takto spôsobenú nemajetkovú ujmu žalobca považoval za
nenapraviteľnú, akcentujúc v tejto súvislosti skutočnosť, že žalobca v čase odvysielania sporných relácií

bol najsledovanejšou televíziou na území SR, pričom poznamenal vo svojej argumentácii zároveň, že
verejnosť vníma televízne relácie žalovaného z oblasti publicistiky ako pravdivé a autentické, pretože
vychádza zo spoločenského stereotypu, že v televízii uverejnené informácie sú podložené a pravdivé.
Popri závažnosti takto vzniknutej ujmy žalobca na odôvodnenie uplatnenej výšky relutárnej satisfakcie
poukázal tiež na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Poznamenáva v tejto súvislosti, že

žalovaný zasiahol do jeho práv na ochranu osobnosti odvysielaním sporných relácií iba na základe
tvrdení v tom čase exekvovaných dlžníkov bez dôkazov, poťažne v rozpore s nimi, a to bez náležitého
overenia faktov a bez kritického posúdenia tvrdení oboch dlžníkov, za pomoci techniky strihania a
manipulácie s faktami s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu sledovať a s motívom dosiahnuť zisk. Pritom
žalovaný bol žalobcom na nepodloženosť, neodôvodnenosť a možné poškodenie jeho práv vopred
upozornený a zároveň i oboznámený s tým, že žalobca nesúhlasí so zasahovaním do jeho súkromia

a so zneužívaním a šírením osobných údajov o ňom. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu i napriek tomu
a zároveň i napriek skutočnosti, že v čase pred odvysielaním difamujúcich príspevkov mal vedomosť
aj o iných okolnostiach prípadu, najmä o existencii významných rozhodnutí, znaleckého posudku či
odborných vyjadrení, ktoré preukazovali nepravdivosť odvysielaných tvrdení a informácií, odvysielal
hneď tri príspevky, v ktorých uviedol nepravdivé tvrdenia a neoverené nepodložené informácie, ktoré

neustále v príspevkoch opakoval a kombinoval ich s rôznymi domnienkami, dohadmi, podozreniami,
špekuláciami a s krivým obviňovaním na adresu žalobcu. So zreteľom na verejnosť obvinení vznesených
žalovaným voči žalobcovi s prihliadnutím na rozsah vysielania, opakujúci sa charakter zásahov do
práv žalobcu a množstvo oslovených divákov spornými reláciami, bola podľa tvrdenia žalobcu jeho
dôstojnosť, česť, povesť a vážnosť v spoločnosti znížená do tej miery, že to zakladá potrebu odčinenia

nemajetkovej ujmy i peniazmi. Čo do výšky relutárnej satisfakcie, žalobca akcentoval predovšetkým
širokú publicitu odvysielaných informácií vzhľadom na vysokú sledovanosť televízie Markíza i relácie
Paľba ako takej, upriamil pozornosť na to, že k obdobným zásahom zo strany žalovaného vo vzťahu k
iným osobám a práve v rámci relácie Paľba dochádzalo aj v minulosti a vyslovil názor, že so zreteľom
aj na zisk dosahovaný z takýchto relácií ako aj celkové majetkové pomery žalovaného má peňažná

satisfakcia vo svojej podstate plniť funkciu tiež preventívneho opatrenia voči obdobným zásahom v
budúcnosti. Žalobca vo svojej argumentácii v smere odôvodnenia výšky uplatnenej peňažnej náhrady
poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných veciach tvrdiac, že za menej závažné zásahy naviac voči
verejne známym osobám resp. voči verejným činiteľom súdy priznávali peňažné náhrady vo výške
od 33.000,- Eur do 200.000,-Eur teda priemerne približne 110.000,- Eur. Zdôraznil v tejto súvislosti,

že v čase zásahov sám nebol verejným činiteľom ani verejne známou osobou, preto rozsah v akom
zásah do osobnostných práv by mal byť odškodnený by mal vyšší ako v prípade verejných činiteľov a
verejne známych osôb. Za primeranú v okolnostiach prípadu považoval peňažnú satisfakciu v sume
330.000,-Eur. V tejto súvislosti poukázal žalobca mimo iného tiež i na tú skutočnosť, že ročný obrat
žalovaného predstavuje takmer 100 mil. Eur a preto priznanie peňažnej satisfakcie v takejto výške

nemôže byť pre žalovaného likvidačné. Žalobca na podporu svojej argumentácie poukázal mimo iného
tiež i na tú skutočnosť, že žalovaný nebol oprávnený o žalobcovi namietané informácie o tom, že je vrah,
podvodník či falšovateľ rozširovať, pretože platí zásada, že na každého sa hľadí ako na nevinného kým
nie je právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vyslovená jeho vina. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu
prezumpciu neviny vo vzťahu k jeho osobe zjavne porušil keď ho v podstate vo vzťahu ku širokej

verejnosti bez náležitého podkladu explicitne obvinil zo spáchania radu trestných činov. Na uvedenom
podľa tvrdenia žalobcu nie je spôsobilý nič zmeniť ani výsledok trestného konania, ktoré toho času
(pozn. súdu: i v súčasnosti) proti nemu je vedené, preto, že v čase keď žalovaný do práv žalobcu
zasiahol neexistoval rozsudok ani iný relevantný podklad, ktorý by žalovanému umožňoval oprávnene
tvrdiť, že je páchateľom trestnej činnosti respektíve, ktorý by umožňoval žalovanému informovať o

žalobcovi v takých súvislostiach ako to v reportážach urobil. Práve v tom spočíva v zmysle vyjadrenia
žalobcu (v podaní, ktoré bolo súdu doručené 3.10.2013) podstata zásahu žalovaného do osobnostných
práv žalobcu. Žalobca ďalej tvrdil, že opísaným neoprávneným zásahom do práva na ochranu jeho
osobnosti mu zároveň spôsobil žalovaný škodu spočívajúcu v zmarení budúceho príjmu, ktorý by
žalobca dosiahol v zmysle podmienok dohody o kariérnom postupe zo dňa 2.4.2008, ktorú uzatvoril s

akcionármi spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. ( pozn. súdu: predtým Prvá česko-slovenská
poisťovňa Rapid, a.s.). Nebyť totiž podľa tvrdenia žalobcu toho, že v príčinnej súvislosti so zverejnením
informácií o žalobcovi v relácii Paľba akcionári spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. od dohody
o kariérnom postupe zo dňa 2.4.2008 odstúpili, v zmysle čl. 3 tejto dohody, zakladajúceho možnosťodstúpiť od tejto dohody tiež v prípade negatívnej medializácie kandidáta na člena predstavenstva, stal
bysačlenompredstavenstvaaviceprezidentomtejtospoločnosti,sgarantovanýmpríjmomaodmenami.
Žalobcasizaobdobie12rokovgarantovanéhopríjmuzavýkonfunkcieviceprezidentaspoločnostiRapid

life životná poisťovňa, a.s. v sume 3.319,39 Eur mesačne, po rovnaký čas garantovanej odmeny za
výkon funkcie člena predstavenstva v rovnakej výške a v rovnakom období garantovanej ročnej odmeny
vo výške 39.832,70 Eur uplatnil náhradu ušlého zisku po odpočítaní príjmu, ktorý po dobu 12 rokov
dosahuje a predpokladá, že bude dosahovať i ďalej za výkon terajšej funkcie generálneho riaditeľa
správy poistenia (v celkovej sume 360.000,-Eur) spolu v sume 1 073,977,20 Eur. Na preukázanie

svojich tvrdení žalobca predložil prepis príspevku Zmenka, ktorý bol odvysielaný v relácii Paľba dňa
17.12.2007, zápisnicu z operatívnej porady zo dňa 23.11.2007, emailovú správu, ktorú v reakcii na
odvysielanie relácie zaslala mu vtedajšia priateľka P. N., Dohodu o kariérnom postupe v štatutárnom
orgáne Prvej Československej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 2.4.2007, list zo dňa 27.12.2007, ktorým
akcionári tejto spoločnosti odstúpili od Dohody o kariérnom postupe v štatutárnom orgáne, ďalej prepis
príspevku Zmenka 2, odvysielaného v relácii Paľba dňa 11.2.2008, prepis príspevku Vybité poistky,

ktorý bol odvysielaný v relácii Paľba dňa 30.6.2008, prehľad o vývoji sledovanosti relácie Paľba,
zmenku na peňažnú sumu 7,5 mil. Sk, ktorú vystavili P. F. a A. F. 16.4.2007, písomnosť označenú ako
rozhodcovská doložka k nevysporiadaným záväzkom z 30.4.2007, písomnosť označenú ako vzájomné
záväzky z 22.5.2007, rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. U. Č. ako rozhodcom dňa 7.5.2007 pod
spisovou značkou RKCb/1/2007, ďalej znalecký posudok Mgr. G. L. znalca z odboru písomoznalectvo,

odvetvie ručné písmo č. 3/2008 z 24.1.2008, odborný posudok zmenky, ktorý vypracoval JUDr. N. O.O.
dňa 29.1.2008, znalecký posudok vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom policajného
zboru pod č. PPZ-7164/KEU-BA-EXP-2008 dňa 16.7.2009, zvukovo-obrazový záznam všetkých troch
reportáží na DVD nosiči, ďalej listinu prítomných akcionárov na zasadnutí valného zhromaždenia
spoločnosti spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. dňa 29.5.2007, uznesenie Okresného súdu

Košice I. sp. zn. 17 Er/1741/2009 zo dňa 21.2.2012, list Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach,
vnútorného odboru z 7.1.2008 č. KRP-2/SI-2008, listiny - svedecké prehlásenia Ing. O. M. z 20.6.2013,
Martina Pospíšila z 18.6.2013, Mgr. P. M. z 20.6.2013, Ing. F. W. z 20.6.2013, MUDr. F. Š. z 18.6.2013,
Ing.U.Š.z21.6.2013,MUDr.Y.Š.z21.6.2013,JUDr.W.N.aJUDr.P.Š.z18.6.2013,súvahuspoločnosti
žalovaného k 31.12.2008, rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp.

zn. BB-4T 32/2013 zo dňa 13.7.2015, pracovnú zmluvu č. 4/2007, uzatvorenú medzi žalobcom ako
zamestnancom a spoločnosťou Rapid life životná poisťovňa, a.s. dňa 29.3.2007, dohodu o zmene
obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 27.9.2007, diplom o ukončení vysokoškolského štúdia žalobcu, svoj
výpis z registra trestov, notársku zápisnicu spísanú o priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia
spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. dňa 16.4.2010, spísanú Mgr. Q. O., notárom pod č.

N 87/2010, Nz 14290/2010, NCRLS 14516/2010 dňa 26.4.2010, stanovy spoločnosti Prvá Česko-
slovenská poisťovňa Rapid, a.s. v úplnom znení k 23.10. 2006, uznesenie tunajšieho súdu sp. zn.
24C 10/2008 zo dňa 26.2.2008, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/131/2008, list
žalobcu z 23.11.2007 adresovaný Ing. Q. P. generálnemu riaditeľovi spoločnosti žalovaného, list žalobcu
adresovaný Ing. Q. P. generálnemu riaditeľovi spoločnosti žalovaného z 27.11.2007 a list žalobcu

adresovaný rovnako Ing. Q.Á. P. generálnemu riaditeľovi spoločnosti žalovaného z 11.12.2007, list
žalobcu adresovaný PhDr. N. Ť., generálnej riaditeľke spoločnosti žalovaného z 22.11.2010, žiadosť o
informáciu z 1.2.2016, adresovanú Národnej banke Slovenska a odpoveď na túto žiadosť z 5.2.2016
sp. zn. ODT-1222/2016, list žalovaného z 3.12.2007, ktorým reagoval na listy žalobcu z 23.11.2007 a
27.11.2007, súvahu spoločnosti žalovaného k 31.12.2012 a k 31.12.2013, účtovnú závierku spoločnosti

žalovaného k 31.12.2014, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/71/2010 zo dňa 18.1.2012,
emailovú správu W. Ž.W. zo 17.12.2007, zmenový výpis OTP banky, a.s. z 21.4.2016, koncepty zmlúv
o zaistení vysielania reklamy vo vysielaní televízie JOJ, prehľad o sankciách udelených spoločnosti
žalovaného v období rokov 2008 až 2015 radou pre vysielanie a retransmisiu, uznesenie Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 5CoE/134/2013, zo dňa 17.3.2014, čestné vyhlásenia Ing. F. C. z 13.10.2016, Ing. U.

P. z 13.10.2016 a RNDr. F. S. zo 17.10.2016, výpis zo zoznamu majiteľov cenných papierov spoločnosti
Rapid life životná poisťovňa, a.s, vyhotovený 22.5.2007 a zápisnicu o hlavnom pojednávaní v trestnej
veci vedenej pred Špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. BB-4T 32/2013 zo dňa 7.- 9.7.2015.

2. Žalovaný v konaní žiaden zo žalobcom uplatnených nárokov a to ani len čiastočne neuznal. V

písomnom vyjadrení v žalobe na svoju obranu v podstatnom namietal, že žalobca svoje tvrdenia v žalobe
o nepravdivosti a klamlivosti odvysielaných informácií náležite nepreukázal. Poznamenal pritom, že pri
spracovaníspornýchpríspevkovvychádzalzoskutkovéhostavupravdivéhoaoverenéhovčaseprípravy
a vysielania príspevkov, že zároveň informácie pochádzali z dôveryhodných zdrojov a tak sa odporca otieto informácie mohol dôvodne oprieť. Žalovaný ďalej poukázal na to, že tvrdenia žalobcu v žalobe sú
vytrhnutézkontextuanezodpovedajúcelkovémurozsahuaspôsobuodvysielanýchinformáciíaupriamil
pozornosť tiež na tú skutočnosť, že pred odvysielaním sporných príspevkov bol žalobcovi poskytnutý

adekvátny priestor na zaujatie stanoviska k obsahu príspevkov čím bola dostatočným spôsobom
zabezpečená vyváženosť a nestrannosť reportáží. V písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené
dňa 18.11.2013 žalovaný k otázke pravdivosti tvrdení a skutkového základu použitých hodnotiacich
úsudkov akcentoval, že konanie žalobcu, ktoré bolo opísané v odvysielaných reportážach je predmetom
pozornosti orgánov činných v trestnom konaní pričom na základe obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry je trestná vec v štádiu konania pred súdom. Pokiaľ žalobca nepravdivosť odvysielaných
informácií odvodzoval tiež od záverov znaleckého posudku PhDr. G. L. č. 3/2008, žalovaný poukázal
na skutočnosť, že pre podanie tohto znaleckého posudku bol tento znalec rozhodnutím Ministerstva
spravodlivosti SR vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Žalovaný ďalej upriamil pozornosť tiež i na tú
skutočnosť, že proti súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. W. M., ktorý viedol exekučné konanie proti
Natálii Palotášovej a P. F. je rovnako vedené disciplinárne konanie ako aj že toho času prebieha

na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 38C/355/2008 konanie predmetom, ktorého je zrušenie
rozhodcovského rozsudku tvoriaceho exekučný titul pre výkon tejto exekúcie. Žalovaný vo svojej
argumentácii zdôrazňoval potrebu mať pri posudzovaní spornej veci na zreteli tiež to, že v reportážach
použité informácie boli získané z viacerých zdrojov včítane štátnych orgánov ako aj, že žalovaný sa
opakovane pokúsil zabezpečiť od žalobcu stanovisko k rozhodujúcim skutočnostiam. Žalobca však

podľa tvrdenia žalovaného takto poskytnutý priestor nevyužil. I s poukazom na túto skutočnosť mal
žalovaný za to, že postupoval v súlade s novinárskou etikou a využil všetky dostupné prostriedky za
účelom overenia si pravdivostí tvrdení osôb vystupujúcich v reportážach a bol presvedčený o tom,
že v týchto reportážach len zverejnil dostupné informácie s cieľom informovať verejnosť, že pritom len
predostrel divákovi uvedený problém pričom nevyriekol žiaden výrok o vine či nevine žalobcu k jeho

účasti alebo neúčasti v akejkoľvek záujmovej skupine a že teda cieľom žalovaného nebolo žalobcu
zdiskreditovať ale len poukázať na jeho aktivity. Podľa jeho názoru žalovaného, sporné príspevky boli
spracované objektívne a ako také neboli spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu resp. ohroziť jeho vážnosť
v spoločnosti. V písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené 25.8.2014 sa žalovaný podrobne vyjadril
tiež k jednotlivým výrokom či už k tvrdeniam alebo hodnotiacim úsudkom, ktoré boli žalobcom označené

za difamačné. K výroku „Zmenka na 7,5 mil. je zdrap papiera“, žalovaný v podstatnom poukázal na to, že
na rozdiel od žalobcu sa domnieva, že sa jedná nie o tvrdenie ale hodnotiaci úsudok redaktora televízie
žalovaného, ktorý sa opiera o starostlivo zozbierané fakty k prípadu, uvádzané v ďalšom priebehu
reportáže. Podľa žalovaného ako zdrap papiera je prezentovaná fotokópia zmenky, keďže jej originál
neexistuje; žalobca pritom tvrdí, že originál zmenky na 7,5 mil Sk nechal v aute prakticky celý deň a noc a

bola mu z auta odcudzená. Z uvedeného vyplýva, podľa názoru žalovaného, že exekúcia sa vykonávala
len na základe fotokópie zmenky a preto je z jeho pohľadu prípustné v takomto prípade obyčajný papier
- neosvedčenú kópiu dokumentu označiť len za zdrap papiera. K výroku „(Š.), chceli započítať falošnú
zmenku proti kúpnej cene domov“, žalovaný v podstatnom poukázal na to, že v reportáži v skutočnosti
odznelo „chceli možno zo začiatku cez to, že by ich kúpili a tam nám ako keby zápočtom dali ako

keby tú falošnú zmenku“, pričom sa podľa jeho názoru jednalo o hypotetický výrok respondenta P. F.Y.
vo vzťahu, ku ktorému žalobca dostal priestor na prezentovanie jeho stanoviska v danej kauze, na
čo bolo v reportážach jasne poukázané. Polemický charakter tohto výroku, výrazom čoho je použitie
slova „možno“, podľa argumentácie žalovaného vylučuje protiprávnosť. Pokiaľ sa jedná o výrok „7,5
mil. zmenka je 100 % podvod“ ani tento výrok podľa tvrdenia žalovaného v reportážach takto nezaznel.

Spresnil v tejto súvislosti, že redaktor reportáží T. O. len uviedol, že F. považujú zmenku za 100 %
podvod. Tento výrok na rozdiel od žalobcu považoval žalovaný za hodnotiaci úsudok tretej strany, ktorý
podporili aj orgány činné v trestnom konaní keď žalobcu aj F. S. ml. najskôr vyšetrovateľ PZ obvinil
a následne Úrad špeciálnej prokuratúry na nich podal obžalobu pre obzvlášť závažný zločin podvodu
podľa ust. § 221 ods. 1 a ods. 4 TZ a obzvlášť závažný zločin falšovania a pozmeňovania a neoprávnenej

výroby peňazí a cenných papierov podľa ust. § 270 ods. 2 a ods. 4 TZ vo forme spolupáchateľstva.
Žalovaný v tejto súvislosti pripomenul, že obžaloba je predmetom konania pred špecializovaným
trestným súdom pod sp. zn. 4T 32/2013 a opätovne akcentoval, že oprávnenosť tohto hodnotiaceho
úsudkumôžebyťosvedčenáprávevýsledkomtrestnéhokonania,ktorépovažovalzapodstatnépretento
súdny spor. K žalobcom označenému výroku „(7,5 mil. zmenka) to bol podvod“ žalovaný v podstatnom

namietal, že i takto žalobcom uvedený výrok nie je presný a že je vytrhnutý z kontextu. Poznamenal,
že v reportáži Zmenka redaktor T. O. telefonoval so žalobcom a konfrontoval ho s názorom F., ktorí
zmenku považujú za podvod. Tento napádaný výrok je pritom len reprodukovaný hodnotiaci úsudok F.
teda tretej strany. Žalovaný zdôraznil, že priamo v tomto telefonáte obsah, ktorého bol odvysielaný aj vreportáži sa žalobca hneď vyjadril, že zmenka, z jeho pohľadu je v poriadku a mal teda priestor vyjadriť
sa aj ku všetkým ostatným sporným otázkam. Reportáž Zmenka tak bola podľa názoru žalovaného
objektívna a vyvážená keďže priestor na vyjadrenie dostali obe strany sporu. Názor len jednej strany,

že zmenka je podvodom, nemôže byť neoprávneným zásahom keďže žalobca mal priestor k tomuto
výroku sa vyjadriť a aj tak urobil pričom prezentoval opačný názor. Diváci sporných relácií tak mali
možnosť vypočuť si dva rozdielne názory na situáciu a mohli si o tejto skutočnosti vytvoriť vlastný
záver. Ani výrok „Sú len dve možnosti ako vznikla zmenka, buď podpísali podstrčené papiere alebo ich
podpisy niekto sfalšoval“ nemá podľa názoru žalovaného povahu tvrdenia ale predstavuje len hodnotiaci

úsudok respondentov manželov F. pričom i v tomto prípade hneď v ďalšej vete sa k tejto skutočnosti
vyjadril žalobca. Bola tak podľa názoru žalovaného zabezpečená názorová pluralita a objektívnosť.
Redaktor pritom podľa vysvetlenia žalovaného netvrdil, že práve názor F. je pravdivý a správny. V tejto
súvislosti žalovaný akcentoval, že z dostupných podkladov predovšetkým z trestného spisu a zo spisu
rozhodcovského vyplýva, Ž.B. F. mali pre tento hodnotiaci úsudok dostatočný skutkový základ. I pre
posúdenie primeranosti tohto hodnotiaceho úsudku podľa názoru žalovaného má význam rozhodnutie o

obžalobe podanej proti žalobcovi, o ktorej sa v súčasnosti vedie konanie (pozn. súdu aktuálne v štádiu
odvolacieho konania pred NS SR). Na podporu presvedčenia o primeranosti tohto hodnotiaceho úsudku
žalovaný tiež uviedol, že žalobca ani v čase vyhotovenia reportáži a ani doposiaľ dostatočne racionálne
nezdôvodnil právny dôvod podpísania zmenky pre žalobcu zo strany F.Á.. Poznamenal pritom, že tento
dôvod žalobca spočiatku vôbec nevedel uviesť a až neskôr, počas trestného konania, orgánom činným

v trestnom konaní tento prezentoval písomne, ako žalobca uviedol, v skutku bizarným (priam komickým)
spôsobom keď uviedol, že F. mu mali zaplatiť sprostredkovateľskú províziu vo výške 7,5 mil. Sk za
sprostredkovanie kontaktu na podnikateľskú skupinu, ktorá je schopná kúpiť 45 ha pozemok. K tomu
žalovaný ďalej uviedol, že tento pozemok nikdy nebol vo vlastníctve F. a nárok na províziu mal vzniknúť
už okamihom poskytnutia kontaktu (telefónneho čísla). Takáto nepresvedčivá verzia podľa ponímania

žalovaného absolútne dôvodne zakladá primeranosť hodnotiaceho úsudku respondentov manželov F.
o falšovaní resp. podstrčení listín podpisu. Pokiaľ sa jedná o výrok „zmenka na 15.000,-Sk bola využitá
na získanie podpisov pod zmenku na 7,5 mil. Sk“ tento podľa vyjadrenia žalovaného v reportážach
neodznel. Ozrejmil pritom, že respondenti sa len vyjadrili na hypotetickú otázku redaktora či mohol
žalobca využiť zmenku na 15.000,-Sk na to, aby získal ich podpis na zmenku na 7,5 mil. Sk, na

ktorú pán F. odpovedal, že predpokladá, že to vykonštruoval takým spôsobom. Na tento hodnotiaci
úsudok mal pritom p. F. podľa názoru žalovaného dostatočný skutkový základ o čom svedčí fakt, že
žalobca bol obžalovaný prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. Rovnako ako predchádzajúci výrok
ani výrok „zmenka na 7,5 mil. bola vykonštruovaná pomocou zmenky na 15.000,-Sk“ v reportážach
podľa žalovaného nezaznel a preto týmto žalobcom označeným výrokom k zásahu do jeho práv dôjsť

nemohlo. Zhodne s argumentáciou k predchádzajúcemu výroku tvrdil, že ide o odpoveď respondentov
na otázku redaktora. K výroku „Š. potreboval exekučný titul“ žalovaný namietal jeho schopnosť mať
vo vzťahu k žalobcovi difamačný charakter a poukázal v tejto súvislosti na to, že redaktor v reportáži
konštatuje, že Š.O. potreboval rozhodnutie súdu aby mal exekučný titul, že ide podľa jeho názoru o
informatívne skutkové tvrdenie pre divákov, ktoré vysvetľuje, že na exekúciu je potrebné najskôr získať

exekučný titul v podobe súdneho rozhodnutia. Jedná sa podľa jeho názoru len o fakt, ktorý vyplýva
už z exekučného poriadku a preto tvrdenie žalobcu, že takýmto výrokom, ktorý predstavuje vlastne
ustanovenie exekučného poriadku sa zasahuje do jeho práv na ochranu osobnosti je, ako žalovaný
uviedol, mimo reality. Obdobný charakter má podľa žalovaného i výrok „rozhodca nemôže konať a
rozhodovať o zmenke v rámci rozhodcovského konania“. Žalovaný k tomuto výroku poukázal na to, že v

reportáži tento výrok zaznel z úst právneho experta JUDr. O., ktorý pôsobí na právnickej fakulte UPJŠ v
Košiciach, ktorého je potrebné považovať za osobu neutrálnu, ktorá ako taká nemala za úlohu podporiť
názor jednej alebo druhej strany. S týmto názorom JUDr. O. bol podľa tvrdenia žalovaného najviac
konfrontovaný v reportáži tiež Krajský súd v Košiciach, ktorý informoval, že proti výkonu exekúcie boli
podané námietky a že z toho dôvodu bližšie informácie o prebiehajúcom konaní nemôžu byť poskytnuté.

Tvrdenie žalobcu o difamačnej povahe tohto výroku žalovaný považoval za polemizovanie s právnym
názorom JUDr. O.a a túto polemiku v konaní o ochranu osobnosti označil za nemiestnu, nenáležitú a
zbytočnú. Výrok „exekúcia je sporná, pretože o zmenke nemožno rozhodovať v exekučnom konaní“ sa
rovnako podľa tvrdenia žalovaného v sporných reportážach nenachádza. V príspevku Zmenka v tejto
súvislosti len odznela podľa jeho tvrdenia otázka redaktora prečo súd vydal poverenie na exekúciu

pokiaľ táto otázka je minimálne sporná. Takto položená otázka pritom podľa názoru žalovaného mala
pravdivý skutkový základ za situácie, že žalobca očividne považuje rozhodcovský rozsudok za riadny a
nesporný kým manželia F. jeho platnosť a následnú exekúciu napadajú. Existuje tu teda názorový spor
t.j. otázka oprávnenosti či exekúcia je alebo nie sporná. Týmto sporom sa podľa tvrdenia žalovanéhozaoberá (poznámka súdu v tom čase zaoberal) príslušný Okresný súd Košice I. v konaní pod sp.
značkou 38C/355/2008. Dovedením týchto výhrad do dôsledkov žalovaný považoval za neprípustné,
aby novinárovi bolo vytýkané aj kladenie otázok čo podľa jeho názoru predstavuje samotný základ

žurnalistickej práce. Do práv na ochranu osobnosti žalobcu podľa názoru žalovaného nebolo možné
zasiahnuť tým, že redaktor položil hovorkyni súdu otázku; tvrdenie o difamačnej povahe takejto otázky
považoval žalovaný za absurdné a v demokratickej spoločnosti za mimoriadne nebezpečné, pretože
sa tým útočí na samotnú podstatu slobodnej spoločnosti, ktorou je sloboda prejavu. Pokiaľ ide o výrok
„rozhodcovskýrozsudoknebolnikdynám(pánoviF.apaniF.)doručený“idepodľa tvrdeniažalovanéhoo

výrok respondenta P. F. pričom tomuto výroku ako žalovaný poznamenal v reportáži predchádzala verzia
žalobcu, v zmysle ktorej boli diváci informovaní o tom, že existuje potvrdenie o doručení rozhodcovského
rozsudku F.. I vo vzťahu k tejto skutočnosti sa v reportáži objavilo podľa argumentácie žalovaného
vyjadrenie nezávislého odborníka JUDr. O., ktorému bol daný priestor na vysvetlenie právnej úpravy a
náležitosti doručenia rozhodcovského rozsudku. Keďže žalovaný v reportážach odvysielal ako verziu
žalobcu tak aj verziu druhej strany ohľadne doručenia rozhodcovského rozsudku, splnil si žalovaný

podľa jeho názoru povinnosť zabezpečiť všestrannosť informácie a názorovú pluralitu a tiež objektívnosť
vyplývajúcu zo zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisií (§16 ods. 3). Táto vyváženosť a
pluralita názorov podľa žalovaného neoprávnenosť zásahu do práv žalobcu vylučuje. Ani výrok „druhý
odstavec o potvrdení doručenia rozhodcovského rozsudku pribudol až po podpisoch manželov F. sa
podľa žalovaného v napadaných reportážach nenachádzal. Samotná informácia o možnosti pribudnutia

odseku až po podpisoch manželov F.Á. zaznela v reportážach podľa žalovaného v polemickom tóne
ako domnienku manželov F. ako druhý odstavec mohol pribudnúť až po ich podpisoch. Žalovaný v
tejto súvislosti na obranu primeranosti takto použitého hodnotiaceho úsudku poukázal na právny názor
vyjadrený v náleze ÚS SR sp. zn. IV. ÚS-107/2010 z 28.10.2010 podľa ktorého „polemické výroky
zásadne vylučujú zásah do práva na ochranu osobnosti podľa ust.§ 11 a nasledujúcich Občianskeho

zákonníka, pretože každý názor, stanovisko, kritika a to dokonca nie len polemicky vedená je zásadne
prípustná, pretože sloboda prejavu je jednou z najdôležitejších zásad demokratickej spoločnosti.“ V tejto
súvislosti, žalovaný poukázal na to, že už v čase pred odvysielaním reportáží bol žalobca podozrivý
z trestnej činnosti v súvislosti so zmenkou a preto kritické výroky nemôžu podľa jeho názoru byť
považované za nedôvodné či neprimerané. Rovnako polemicky charakter má podľa názoru žalovaného

i výrok „suma na zmenke na 7,5 mil. Sk bola dopísaná dodatočne“, vo vzťahu ku ktorému žalovaný tiež
namietal, že tento zaznel v inom kontexte „to isté sa mohlo stať s miliónovou zmenkou, že suma v hornej
časti bola dopísaná len dodatočne“. Vo vzťahu k výroku „tie dokumenty naozaj podpisovali F., ale keby
ich aj čítali sotva by mali čo len podozrenie z podvodu“, žalovaný tvrdil, že skutkovým základom tohto
hodnotiaceho úsudku boli právne nezrozumiteľné a neurčité texty, z ktorých nebol jasný záväzok F. a

ani právne následky, ktoré ich uzavretím pre F. vznikajú a vzhľadom na túto skutočnosť, mal za to, že
sa jedná o hodnotiaci úsudok prípustný. Dostatočne skutkový základ má a je preto prípustným podľa
žalovaného i výrok „potvrdenie o doručení rozsudku S. je normálne potvrdenie o doručení rozsudku F. je
veľmi podozrivé je akože potvrdenie“. Žalovaný v tejto súvislosti tvrdil, že údajné potvrdenie o doručení
rozhodcovského rozsudku nesie názov „vzájomné záväzky“, pričom ide podľa jeho názoru o absolútne

neurčitý text bez akejkoľvek zmienky o zmenke na 7,5 mil. Sk, pričom až v druhom odseku je v tejto
písomnosti zakomponovaná veta, že podpisom tejto dohody dlžník podpisuje prevzatie rozhodcovského
rozsudku zo dňa 7.5.2007 a zároveň vzdáva sa námietok voči nemu. Žalovaný zdôraznil, že z označenia
dokumentu nevyplýva, že ide o potvrdenie o prevzatí rozhodcovského rozsudku a že z jeho textu možno
takéto potvrdenie dôvodiť len veľmi obtiažne. Z textu pritom zároveň nevyplýva ani aký rozsudok, akého

rozhodcu, v akej veci a na aké plnenie sa mal dlžníkom doručiť. Nikde v ňom nie je zároveň spomenuté
menožalobcuaoprávnenéhozozmenkyvtomčaseF.S.ml.Zároveňnatomtodokumentejepreškrtnutý
dátum 30.4.2007 a rukou dopísaný dátum 22.5.2007. Podľa názoru žalovaného z formálneho pohľadu
tento dokument nemožno označiť za potvrdenie o doručení a preto označenie tohto dokumentu slovným
spojením „akože potvrdenie“ je podľa jeho posúdenia legitímne. V tejto súvislosti žalovaný poukázal

tiež na to, že hlavným dôvodom prečo doručenie rozhodcovského rozsudku je podozrivé je postup
akým rozhodca JUDr. Č. mienil tento doručiť manželom F., keďže tento rozhodca zvolil absolútne, podľa
názoru žalovaného unikátny v prostredí slovenskej justície dovtedy nevídaný spôsob a to tak, že poveril
žalobcu, aby rozsudok doručil F.. Tento postup žalovaný považoval za netransparentný; došlo ním
podľa jeho názoru k obídeniu a pravdepodobne aj porušeniu právneho poriadku Slovenskej republiky k

založeniuprávnejneistoty, atiežkporušeniuprávanaspravodlivýprocesmanželovF..Itietoskutočnosti
podľa tvrdenia žalovaného sú predmetom posudzovania orgánov činných v trestnom konaní a i táto
skutočnosť podporuje dôvodnosť tohto hodnotiaceho úsudku o „podozrivom“ potvrdení o doručení. Vo
vzťahu k „proces vystavenia zmenky je zmenkové harakiri“, žalovaný postrádal zdôvodnenie spôsobuakým ním malo byť žalobcovi zasiahnuté do jeho práv na ochranu osobnosti. K výroku „o majetok ich
(F.Á.) chcela pripraviť organizovaná skupina“ žalovaný poznamenal, že tvrdenie o difamačnej povahe
tohto výroku nemôže obstáť z dôvodu, že tento výrok žalobca účelovo vytrhol z použitého kontextu v

reportáži. V skutočnosti podľa žalovaného redaktor uviedol „na policajné prezídium podali podnet lebo
mali podozrenie, že o majetok ich chcela pripraviť organizovaná skupina“. Tento výrok, ktorý zaznel v
príspevkuZmenka2jepodľanázoružalovanéhopravdivý,pretožemanželiaF.skutočnepodozreniemali
a i podnet podali, pričom na jeho základe bolo napokon proti žalobcovi vznesené obvinenie. Žalovaný
zdôraznil, že v reportáži sa neuvádza, aby žalobca alebo F. S. ml. mali byť členmi danej organizovanej

skupiny. Nakoniec o tom, že v danom prípade sa o organizovanú skupinu nejednalo vypláva tiež z
trestného spisu. V inom znení podľa žalovaného zaznel aj výrok „Š. si nechal vyhotoviť vlastný znalecký
posudok čo znamená, že lacný film pokračuje ďalej“. V reportáži podľa žalovaného v tejto súvislosti
nezaznela vsuvka „čo znamená, že“; túto časť výroku žalobca podľa tvrdenia žalovaného vyfabuloval.
Pokiaľ sa jedná o výrok, že žalobca si nechal vyhotoviť znalecký posudok, tento je plne pravdivý keďže
tentoposudoknakoniecivtomtokonaní,predložilsamotnýžalobca.Pokiaľsajednáohodnotiaciúsudok

redaktora v tom, že lacný film pokračuje ďalej, tento podľa názoru žalovaného predstavuje prípustné
komentovanie situácie, pre ktorý mal podľa jeho názoru redaktor dostatočný skutkový základ. Zdôraznil
pritom, že je vecou novinára aké interpretačné prostriedky použije na opísanie a prezentovanie svojich
názorovazáverov.Anitentovýrokpodľatvrdeniažalovanéhonemaldifamačnýcharakterpričomžalobca
podľa žalovaného neobjasnil akým spôsobom sa mohol dotknúť alebo ohroziť jeho osobnostné práva.

K tvrdeniu „7,5 mil. zmenka je veľmi podozrivá“ žalovaný poukázal na to, že pre označenie 7,5 mil.
zmenky ako podozrivej existoval dostatočný skutkový podklad, pričom poznamenal v tejto súvislosti tak
ako vo vzťahu k už skorším výrokom ohľadne zmenky, že žalovaný bol pre konanie, ktoré bolo opísané
v sporných reportážach, v ktorých išlo o zmenku za 7,5 mil. Sk, podozrivý a pre toto podozrenie bolo
začaté trestné konanie a podaná obžaloba. K hodnotiacemu úsudku „ako v lacnom filme z auta pána

Š. vraj zmizla zmenka a ďalšie dokumenty. V tých lacných filmoch takto nejako zahladzujú stopy“,
žalovaný poukázal, na to, že jeho primeranosť sa opiera o informácie z trestného konania; zvlášť v tejto
súvislosti upriamil pozornosť tiež na pozoruhodnosť udalostí, keď niekoľko dní po medializácii kauzy a
po výzve vyšetrovacích orgánov na predložene originálu zmenky a ďalších listín tieto boli hneď v zapätí
odcudzené z auta žalobcu. Prirovnanie tejto situácie k lacnému filmu je podľa žalovaného prirodzené

a je na mieste. Upriamil pritom pozornosť na to, že existuje množstvo diel svetovej kinematografie,
kde sa podozrivé osoby zbavovali kompromitujúcich dôkazov podobným spôsobom. Vysvetlil pritom,
že spojenie ako z lacného filmu tak predstavuje slovnú hračku, ktorou sa vyjadruje pocit, že niečo
je ťažko uveriteľné prípadne nepravdepodobné. Za primeraný hodnotiaci úsudok označil žalovaný i
výrok „ani miliardár Onassis neurobil taký luxusný biznis ako pán Š.“. Podľa žalovaného totiž zistené

a divákom odvysielané informácie umožnili prijať logický záver, že za poskytnutie telefónneho čísla je
odmena 7,5 mil. Sk absolútne neštandardná a neúmerne vysoká. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobca za
difamačný označil tiež výrok „za číslo na ktoréhokoľvek kámoša z mobilu zinkasujete 7,5 mil. zmenku“,
žalovaný upriamil pozornosť na to, že sa jedná o tvrdenie samotného žalobcu, ktoré vyplýva tiež z
písomného doplnenia jeho svedeckej výpovede listom z 24.1.2008. Obdobne ako na výrok „za číslo

na ktoréhokoľvek kámoša z mobilu zinkasujete 7,5 mil. zmenku“ a „ani miliardár Onassis nerobil taký
luxusný biznis ako pán Š.“ je potrebné nazerať podľa žalovaného tiež na výrok „tomuto (konaniu pána
Š.) sa povie úplne štandardný kšeft na psychiatrii“. Každému bežnému človeku je totiž podľa názoru
žalovaného v tejto súvislosti zrejmé, že tvrdenie žalobcu o provízii 7,5 mil. Sk za „sprostredkovanie
kontaktu„ a teda poskytnutie telefónneho čísla na nejakú osobu je nereálne. Takémuto príbehu podľa

tvrdenia žalovaného nie je možné uveriť a ako k takému sa vyjadril redaktor odvysielanej relácii svoj
názor, ktorý hoci je expresívny a kritický je však vzhľadom na okolnosti absolútne primeraný. Vo
všeobecnosti k odvysielaným informáciám, ktoré boli odvysielané v napadaných reláciách žalovaný
zdôraznil, že so samotného obsahu reportáží vyplýva, že redaktor sa opakovane snažil skontaktovať
so žalobcom, zároveň tiež s F. S. ml. ako aj, že akékoľvek relevantné vyjadrenie, ktoré žalobca urobil

žalovaný uverejnil. Zvlášť v tomto zmysle v príspevku Zmenka redaktor vysvetlil, že ponúkal žalobcovi
možnosť, že reportáž neodvysiela pokiaľ žalobca ozrejmi aká bola protihodnota zmenky. Sám žalobca
podľa odvysielaných informácii sa dokonca vyjadril, že túto možnosť v lehote 2 - 3 dní zváži, avšak
už sa neozval a na otázky neodpovedal. Pokiaľ žalobca nepravdivosť odvysielaných informácií dôkazne
preukazovaltiežanalýzouDr.N.O.sudcuVrchníhosouduvPrahe,žalovanýpoukázalnaobsahadoložil

písomné vyjadrenie predsedu tohto súdu, v ktorom je konštatované, že pokiaľ takáto analýza bola Dr.
N.Ň. O. vypracovaná, došlo k pochybeniu a porušeniu zákona a že pre toto previnenie mal JUDr. N.
O. čeliť disciplinárnemu konaniu. Žalovaný ďalej upriamil pozornosť tiež na tú skutočnosť, že nie len v
postupeMgr.G.L.súdnehoznalcaapostupeJUDr.N.O.bolizaznamenanévsúvislostisprejednávanouvecou pochybenia; rovnako k takýmto nesprávnym úradným postupom malo dôjsť podľa jeho tvrdenia
zo strany exekútora Mgr. Ing. W. M., zo strany súdneho exekútora JUDr. P. N. a zároveň tiež i zo strany
sudcu Okresného súdu Košice II Mgr. L. C., pre ktoré konania sú menované osoby disciplinárne stíhané

v Slovenskej komore exekútorov alebo disciplinárnym súdom na podnet Ministerstva spravodlivosti
SR. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal nato, že v sporných reláciách bolo aj na tieto pochybenia
upozornené. Zhrnutím uvedeného žalovaný konštatoval, že kritickými vyjadreniami na účet žalobcu a
ich zverejnením jednak nedošlo k neoprávnenému zásahu do jeho práv a pokiaľ by i súd dospel k
opačnému záveru podľa jeho názoru žalobca nepreukázal reálne zásahy do jeho osobnostnej sféry či

už vo sfére profesionálnej, rodinnej či spoločenskej a preto i tak nie sú splnené ústavné predpoklady pre
obmedzenie práva na slobodu prejavu a priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Čo sa len jej výšky týka,
žalovaný vo všeobecnosti argumentoval, že i keď právne predpisy neurčujú žiadne presné pravidlá pre
určenie výšky peňažnej satisfakcie za zásah do osobnostných práv, táto musí mať racionálny základ a
nesmie byť založená len na rozhodovacej samovôli. Zároveň podľa jeho názoru je potrebné rešpektovať
aj hornú hranicu peňažného zadosťučinenia nemajetkovej ujmy, ktorou bude podľa jeho názoru výška

odškodnenia podľa zákona č. 215/2006 Zb. z. o odškodňovaní osôb poškodených následnými trestnými
činmi v zmysle, ktorého suma odškodnenia nesmie presiahnuť 50 násobok minimálnej mzdy. Z pohľadu i
tejto argumentácie podľa žalovaného je výška žalobcom uplatnenej relutárnej satisfakcie celkom zrejme
neprimeraná, vymyká sa z rámca tiež výšky peňažných satisfakcií, ktoré sú priznávané v obdobných
prípadoch všeobecnými súdmi v SR. Žalovaný v označenom písomnom podaní rozporoval tiež nárok

na náhradu škody či už z pohľadu jeho základu, majúc za to, že v danom prípade nedošlo z jeho strany
k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti ako aj, že žalovanému škoda nevznikla čím
je vylúčené aby zodpovedal za žalobcom tvrdenú škodu a rovnako namieta tiež i výšku tohto nároku,
argumentujúc, že táto sa opiera o subjektívny predpoklad žalobcu, že funkciu člena predstavenstva
a viceprezidenta spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., by zastával 12 rokov, pričom namietal

tiež i tú skutočnosť, že žaloba v časti o zaplatenie náhrady škody (pred čiastočným späťvzatím žaloby
v tejto časti ) nezohľadňovala i tú skutočnosť, že počas žalobcom uplatneného obdobia 12 rokov
žalobca poberal (a podľa predpokladu bude poberať) mzdu za výkon práce generálneho riaditeľa sekcie
správy poistenia, ktoré zastáva i toho času. Žalovaný v ďalšom priebehu konania poukázal tiež na
tú podstatnú skutočnosť, že exekučné konanie vedené proti P. F. bolo pre nezákonnosť zastavené

pričom dôvodom tejto nezákonnosti podľa odôvodnenia konajúceho súdu, mal byť tiež nedostatok
materiálnych a formálnych náležitostí rozhodcovského rozsudku, ktorý bol pre túto exekúciu exekučným
titulom. Po neštandardných a podozrivých procesoch a priebehu rozhodcovského konania a okolnosti
vzniku zmenky podľa tvrdenia žalovaného svedčia tiež výsledky dokazovania v trestnej veci vedenej
proti žalobcovi. Žalovaný v tejto súvislosti upriamil pozornosť na rozsudok Špecializovaného trestného

súdu sp. zn. BB-4T 32/2013, zo dňa 13.7.2015, z ktorého podľa jeho názoru vyplynulo, že žalobca
bol oslobodený spod obžaloby nie preto, že sa skutok pre ktorý bol obžalovaný nestal, ale preto, že
nebolo preukázané aby sa tento skutok stal, pričom dôvodom takejto dôkaznej núdze mali byť formálne
vady štátnych orgánov, zvlášť nesprávne a nezákonné rozhodnutie súdu o povolení odposluchov a
nesprávny postup vyšetrovateľa, ktorý si nezabezpečil originál zmenky ako dôkazný materiál. Žalovaný

vo svojej argumentácii v rámci obrany proti uplatneným nárokom žalobcu akcentoval tiež tú skutočnosť,
že skutkovým základom výrokov, týkajúcich sa zmenky na 7,5 mil. Sk, bol fakt, že manželia Palotášovci
nikdytakútozmenkunevystavili,tátonikdyneexistovalaapretopokiaľjumalžalobcakdispozícii,musela
byťnevyhnutnefalšovaná.Nakoľkožalovanývodvysielanýchreláciáchaajvrámcisvojejobranyvtomto
konaní tvrdil, že takáto zmenka neexistovala, vychádzajúc z tzv. negatívnej dôkaznej teórie je vylúčené

aby bol v konaní zaťažený povinnosťou preukazovať niečo čo neexistuje alebo niečo čo sa neudialo,
pričom dôkazné bremeno v tomto smere podľa názoru žalovaného tak nevyhnutne spočíva na žalobcovi.
Na ňom je podľa žalovaného povinnosť preukázať existenciu takejto zmenky, pričom jej platnosťou,
podľa názoru žalovaného, musí sa súd v tomto konaní zaoberať ako s otázkou predbežnou. Žalovaný
zvlášť spochybňoval závažnosť zásahu odvysielanými príspevkami v majetkovej i nemajetkovej sfére

žalobcu. Upriamil pritom pozornosť tiež i na to, že pokiaľ žalobca mimo iného odôvodňoval výšku
uplatnenej nemajetkovej ujmy tiež tvrdením, že odvysielanými reláciami došlo k zabráneniu v ďalšom
profesnom raste ako advokáta, skutočnosť je podľa tvrdenia žalovaného iná keďže žalobca v mesiaci
november 2012 úspešne vykonal advokátskej skúšky a je zapísaný v zozname advokátov Slovenskej
advokátskej komory. Obdobne žalovaný poukázal tiež na rozpor medzi obsahom čestného prehlásenia

JUDr.P.Š.,predloženéhožalobcom,askutočnosťou.Zčestnéhoprehláseniauvedenejosobytotižpodľa
žalovaného vyplynulo, že následkom odvysielaných relácií sa so žalobcom prestal stýkať pričom však v
skutočnosti táto osoba podľa žalovaného pôsobila a možno ešte stále pôsobí ako rozhodca v sporoch,
ktoré vedie spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s., v ktorej žalobca pracuje, a teda podľa jehonázoru, JUDr. P. Š. jednoznačne musel prichádzať so žalobcom do kontaktu. Navyše podľa tvrdenia
žalovaného, advokátskou koncipientkou JUDr. P. Š. je príbuzná F. S. ml., ktorý je priateľom žalobcu.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal i na to, že žalobca s JUDr. P. Š. spolupracoval a podľa tvrdenia

žalovaného sú spolu zainteresovaní v prípadoch kde osoby, ktoré sú v zmluvnom vzťahu či už s F. S.
ml. alebo so žalobcom zrazu prichádzajú o svoje nehnuteľnosti za podozrivo nízke alebo žiadne odplaty.
JUDr. P. Š.O. podľa tvrdenia žalovaného o týchto iných kauzách musel vedieť už v čase kedy podpísal
čestné prehlásenie, a preto žalovaný, v prehlásení tvrdené údajné prekvapenie a negatívne nahliadanie
na žalobcu z dôvodu odvysielaných reportáží, považuje len za vyfabulované. Za nepravdivé žalovaný

označil tiež tvrdenie žalobcu v tom, že o „kauze zmenka“ sa jeho spolupracovníci mali dozvedieť z
odvysielaných relácií, pričom poukázal v tejto súvislosti na výpoveď F. S., ktorý v konaní vedenom pred
Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 7C 601/2015 v tejto súvislosti uviedol niečo iné, konkrétne,
že o tejto veci sa jeho spolupracovníci, ktorí sú zároveň tiež spolupracovníci žalobcu, dozvedel až v
roku 2012, z článku na portáli Topky.sk. Žalovaný nakoniec na svoju obranu poukázal tiež i na tú
skutočnosť, že k tvrdenému porušeniu práva na ochranu osobnosti v danom prípade malo dôjsť pri

realizácii hierarchicky rovnakého práva na slobodu prejavu. Pri tomto strete dvoch základných práv vo
svetle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR, na ktorú žalovaný poukázal,
je podľa názoru žalovaného potrebné vykonať test proporcionality týchto vzájomne kolidujúcich práv.
Pritom zdôraznil potrebu prihliadať na strane žalovaného na to, že v danom prípade je kritizujúcou
osobou novinár - redaktor, na ktorého sa vzťahuje zvýšená miera ochrany v porovnaní s inými subjektmi

slobody prejavu; na strane žalobcu prihliadať tiež na skutočnosť, že v čase uverejnenia reportáží pôsobil
ako generálny riaditeľ správy poistenia vo finančnom ústave - Rapid life životná poisťovňa a.s. a v
období, ktoré sa reportáže týkali pôsobil aj ako advokátsky koncipient, v súčasnosti advokát, ktorý
je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR osobou patriacou do kategórie osôb verejných keďže sa
výrazne angažuje v záležitostiach verejných a môže byť tak objektom kritiky v súvislosti s výkonom

svojho povolania, ktorého hranice akceptovateľnosti sú tak oveľa širšie ako „bežných občanov“. Ďalej pri
tomto teste proporcionality žiadal zohľadniť, že sporné reportáže informovali divákov o téme naliehavého
verejného záujmu akým je podozrivé súdne a rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bola strata a
blokovanie značného majetku poškodených manželov F. a že predmetom kritiky nebola súkromná sféra
žalobcu ale kritika jeho konania z pozície advokátskeho koncipienta a právneho poradcu F. S. ml. Ďalej

žiadal prihliadať tiež na to, že reportáže boli odvysielané v čase, kedy problém, na ktorý poukazovali,
bol aktuálny pričom argumentoval v tejto súvislosti tiež s odkazom na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva, že úlohou investigatívnych novinárov je upozorniť na aktuálne javy, ktoré sú predmetom
verejného záujmu akonáhle sa o nich dozvedia pričom novinár nemá a nemôže čakať napríklad tiež
do právoplatného ukončenia súdnych či iných konaní, ktoré by predmet reportáže potvrdili. V rámci

testu proporcionality žalovaný žiadal neprihliadať na tvrdenia žalobcu ohľadne sledovanosti reportáží,
ktoré považoval za nesprávne a nadsadené. Poznamenal v tejto súvislosti, že žalobcom označený počet
1.652.000 divákov, sledujúcich reportáže, nemôže obstáť už len preto, že nemožno vylúčiť, že jedna
a tá istá osoba sledovala zároveň príspevky Zmenka a Zmenka 2. Už vôbec podľa názoru žalovaného
nemožno do tohto počtu pripočítavať divákov tretej reportáže „Vybité poistky“, ktorá sa témy zmenky

vôbec netýkala a žalobcu spomenula len okrajovo. Žalovaný navrhol v teste proporcionality prihliadať i
na tú skutočnosť, že spôsob akým redaktor v rámci odvysielaných príspevkov prezentoval skutočnosti,
zodpovedal informáciám, ktoré mal k dispozícii a boli poplatné tiež jeho právnemu vedomiu. Akcentoval
v tejto súvislosti, že novinári sú oprávnení používať aj určité formy zjednodušenia, preháňania a
provokovania pričom sporné príspevky z tohto pohľadu, podľa jeho názoru, iné ako obvyklé vyjadrovacie

prostriedky neobsahovala. Upriamil pozornosť v tejto súvislosti tiež i na to, že odvysielané informácie
mali dostatočný faktický základ o čom svedčia výsledky trestného i exekučného konania. Ani právo
prezumpcie neviny žalobcu nemohlo byť podľa argumentácie žalovaného porušené z toho dôvodu, že
v čase odvysielania reportáží bol žalobca objektívne v postavení podozrivého zo spáchania trestnej
činnosti pričom zároveň dostal priestor na vyjadrenie sa k celej záležitosti, ktorý však využil len v

obmedzenej miere. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil písomné doplnenie svedeckej
výpovede žalobcu z 24.1.2008 v trestnej veci vedenej v tom čase pred KR PZ KE, ÚJKP odboru
vyšetrovania ekonomickej kriminality ČVS: KRP 1252/07, potvrdenie o vykonaní ústneho oznámenia
žalobcom vo veci krádeže vlámaním do osobného motorového vozidla dňa 22.12.2007 vydané OO
PZ KE - Západ pod č. DÚ: 2572/2007, list predsedu Vrchního soudu v Prahe z 19.3.2009, uznesenie

tunajšieho súdu sp. zn. 48Er/598/2008 zo dňa 1.7.2008, zápisnicu o výsluchu F. S. vo veci vedenej pred
Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 7C 601/2015, rozhodcovský rozsudok, vydaný Arbitrážnym
súdom Košice - rozhodcom JUDr. P. Š. dňa 19.1.2012, navrhol ďalej vypočuť ako svedkov P. F., A.
F. a JUDr. Michala Š. a navrhol tiež vykonať dôkaz oboznámením s obsahom písomných prepisovzáznamov telekomunikačnej prevádzky, ktoré boli vyhotovené a žurnalizované vo vyšetrovacom spise
ČVS: PPZ-46/BPK-V-2008, ktoré súvislosti so svojou svedeckou výpoveďou na pojednávaní dňa
2.5.2016 predložila svedkyňa A. F.. Iné prostriedky procesnej obrany žalovaný neuplatnil.

3. Žalobca k tejto obrane žalovaného v podstatnom predovšetkým nesúhlasil s jeho tvrdením o
neexistencii zmenky na 7,5 mil. Sk a poukázal pritom na tú skutočnosť, že originál tejto písomnosti mali
v rukách mimo jeho osoby tiež F. S. ml., Mgr. Q. Q. a tiež i rozhodca Dr. U. Č.. Poukázal ďalej i na
skutočnosť, že pokiaľ i znalec Mgr. Igor Grajciar mal byť postihnutý za vypracovanie znaleckého posudku

na posúdenie pravosti podpisov manželov F. na sporných písomnostiach, z podnetu Generálnej
prokuratúry SR bolo rozhodnutie proti tomuto znalcovi NS SR zrušené, tento znalec bol rehabilitovaný
a je znova zapísaný do zoznamu znalcov. Na margo toho žalobca pre úplnosť poznamenal, že závery
tohto znalca sú úplne zhodné so závermi znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený pre účely trestného
konania. Žalobca opätovne zdôraznil tiež tú skutočnosť, že výsledok trestného konania, ktoré je
toho času i proti jeho osobe vedené, nech už bude akýkoľvek, je vo vzťahu k prejednávanej veci

bezvýznamný, keďže podľa jeho názoru, ktorý oprel tiež o rozhodnutie, uverejnené v zbierke Súdnych
rozhodnutí a stanovísk pod č. R 45/2000 „podstata zásahu do osobnostných práv spočíva v tom, že
v čase keď k vysielaniu došlo nebolo preukázané právoplatným rozsudkom súdu, že žalobca spáchal
trestnú činnosť“. Zdôraznil zároveň, že informácie, ktoré žalovaný odvysielal v sporných príspevkoch
medzi inými tiež výroky „vrah“, „stopercentný podvod“, „člen organizovanej skupiny“, „zahladzuje stopy“

nie sú len polemického charakteru ako to tvrdil žalovaný, ale sú uvedené v kategorickej rovine tak,
že nimi reportér priamo vsugeroval divákovi jednostranný názor a neumožnil im aby si vytvoril názor
sám. Neobstojí podľa názoru žalobcu tvrdenia žalovaného o tom, že informácie si pred ich zverejnením
overoval. V tomto zmysle podľa žalobcu v odvysielaných príspevkoch zaznelo iba stanovisko Krajského
riaditeľstva PZ v Košiciach, pričom však podstatná časť informácii, ktoré v príspevkoch odzneli, v

tomto stanovisku nemajú vôbec žiadnu oporu. Žalobca vo svojej argumentácii poukázal mimo iného
tiež i na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn 6Co/575/2014 zo dňa 30. júla 2015, ktorým
odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol
návrh žalobcu na prerušenie konania, z ktorého podľa názoru žalobcu vyplývajú pre toto konanie
minimálne dve rozhodujúce skutočnosti. Tou prvou je zdôraznenie potreby rešpektovania zásady

prezumpcie neviny až do času právoplatného odsudzujúceho rozsudku a tou druhou je, že tento princíp
predstavuje ústavné kritérium, ktoré je rozhodujúce pre posúdenie prípustnosti uverejňovania správ z
hľadiska ochrany osobnosti fyzickej osoby. Žalobca akcentoval tiež i tú skutočnosť, že podľa právnej
teórie i praxe dôkaz pravdy vo vzťahu k uverejneným tvrdeniam a skutkovému základu uverejnených
hodnotiacich úsudkov zásadne spočíva na tom kto takéto informácie šíril. Je preto na žalovanom, aby

preukázal, pravdivosť ním zverejnených informácií, zvlášť tiež, že žalobca sfalšoval zmenku, falošnú
zmenku chcel započítať na úhradu kúpnej ceny za nehnuteľnosti, že je členom organizovanej skupiny a
podobne. K stanovisku predsedu Vrchního soudu v Prahe žalobca v podstatnom argumentoval tým, že
dôvodom disciplinárneho postihnutia JUDr. N. O. sudcu uvedeného súdu, ktoré vyplýva z označeného
listu, nebola nesprávnosť odborného posúdenia zmenky, čo žalovaný podľa názoru žalobcu účelovo

zamlčuje, ale fakt, že za tento posudok mal, napriek výkonu sudcovskej funkcie, prijať odmenu. Žalobca
poukázal tiež na účelovú interpretáciu záverov Špecializovaného trestného súdu v jeho rozsudku sp. zn.
BB-4T/32/2013 z 13.7.2013 žalovaným. Žalobca v tejto súvislosti vyzdvihoval, že v tomto konaní bolo
vykonaných množstvo dôkazov pričom ani jeden z nich, až na tvrdenia samotných poškodených - P. F.
Y. A.B. F., nesvedčí o spáchaní skutku, ktorý sa žalobcovi kladie za vinu. Z pod obžaloby teda podľa jeho

názoru nebol oslobodený pre procesné vady konania, ako to žalovaný nepravdivo uvádza, ale preto,
že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa stal skutok pre ktorý bol žalobca obžalovaný.
Žalobca potvrdil, že pred odvysielaním relácií mu bol poskytnutý priestor na zaujatie stanoviska k nim.
Tento priestor ako uviedol využil spôsobom, ktorý považoval za legitímny na ochranu svojich práv a
to zaslaním hneď niekoľkých listov vedeniu spoločnosti žalovaného, v ktorých ich upozornil na možné

porušenie jeho práv s výzvou na zamedzenie odvysielania sporných príspevkov. Žalobca nesúhlasil
s vykonaním dôkazu oboznámením prepisov záznamu telekomunikačnej prevádzky, argumentujúc,
že tento dôkaz v zmysle záverov Špecializovaného trestného súdu, bol zabezpečený nezákonným
spôsobom a preto ani v trestnom konaní tento dôkaz nebol vykonaný a z toho istého dôvodu i jeho
vykonanie v tomto konaní je neprípustné. Žalobca opakovane zdôrazňoval i tú skutočnosť, že ako

informácie, ktoré zazneli v sporných príspevkoch tak i trestné konanie vedené voči jeho osobe, ako i
tvrdenia žalovaného v tomto konaní sú postavené predovšetkým na tvrdeniach svedkov P. F. Y. A.V.
F.. Tie označil za nepravdivé a účelové, sledujúce vyhnúť sa plneniu zmenkového záväzku. Vo vzťahu
k obsahu čestného vyhlásenia JUDr. P. Š. žalobca spresnil, že niekoľko rokov približne 2 až 3 sa poodvysielaní sporných príspevkov s P. Š. vôbec nestretli respektíve po tento čas mali prerušený kontakt
pričom v súčasnosti sú ich stretnutia iba náhodné. Žalobca zároveň poprel aby s JUDr. P. Š. prichádzal
do kontaktu v súvislosti s rozhodcovskými konaniami a poznamenal v tejto súvislosti, že tieto mali len

písomnú formu pričom na starosti agendu rozhodcovského súdu v spoločnosti, v ktorej pracuje, mala
jeho kolegyňa p. W.. Žalobca poprel tiež tvrdenie žalovaného v tom, aby niekedy sprostredkoval predaj
nehnuteľnosti medzi JUDr. P. Š.O. a F. S. ml. alebo aby s touto osobou bol zainteresovaný v niektorom
so žalovaným spomínaných prípadov.

4. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.) ktorým
došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.). V súlade s ust.§ 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa
nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy
v zmysle ust.§ 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. Po účinnosti C.s.p. súd poskytol obom procesným stranám
priestor na popretie skutkových tvrdení protistrany a na uplatnenie ďalších prostriedkov procesného

útoku a obrany s poučením o následkoch ako riadneho nepopretia skutkových tvrdení tak aj v časného
neuplatneniaprostriedkovprocesnéhoútokučiobrany.Nakoľkozatohtostavuaniuplatneniesudcovskej
koncentrácie a ani uplatnenie o ustanovení o popretí skutkových tvrdení nemohlo byť v neprospech
niektorej z procesných strán, súd v konaní po 1.7.2016 postupoval bez zohľadnenia obmedzení
vyplývajúcich pre skôr začaté konania z ust.§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p. K procesnému postupu súdu

po 1.7.2016 považuje súd za potrebné tiež poznamenať, že ustanovenie § 118a ods. 1 O.s.p. o zákonnej
koncentrácii konania vo vzťahu tiež ku konaniam vo veci ochrany osobnosti nebolo možné v procesnom
postupe po 1.7.2016 a v rozhodnutí vo veci samej použiť jednak z dôvodu, že zák. č. 160/2015 Zb.
z. tento druh koncentrácie konania neupravoval pričom ani prechodné ustanovenia so zachovaním
účinkov zákonnej koncentrácie konania podľa zrušeného ust. §118 ods. 1 O.s.p. nepočítalo. Zároveň

podľa úvahy súdu v širších súvislostiach je potrebné mať na zreteli i tú skutočnosť, že predmetom
konania a zároveň i dokazovania boli na rovnakom skutkovom základe dva nároky, z ktorých len vo
vzťahu k nároku na ochranu osobnosti sa uplatňovala zákonná koncentrácia podľa ust.§ 118a ods. 1
O.s.p.. Všetky úkony súdu v celom doterajšom priebehu tohto konania boli robené zároveň vo vzťahu
k obom uplatneným nárokom pričom rovnako spoločné procesné úkony (k obom nárokom naraz) robili

v konaní tiež obe strany. Vzhľadom na rovnaký skutkový základ oboch nárokov, ktorými je prakticky
žalobcom tvrdený neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv, pri ktorom všetky z doposiaľ súdom
vykonaných dôkazov mali výpovednú hodnotu k obom týmto nárokom je podľa názoru súdu vylúčené
aby súd nevykonal prípadne aby neprihliadal na dôkazy navrhnuté až po prvom pojednávaní vo veci
samejatoanivprípadeakbykužuvedenejzmeneprocesnejúpravynedošlo.Zapotrebné kvysvetleniu

procesného postupu súdu po 1.7.2016 považuje súd za potrebné tiež uviesť, že v tomto rozhodnutí
súd vyšiel tiež z tých dôkazov, ktoré boli súdom vykonané do 30.6.2016 bez ohľadu na to či tieto boli
súdom vykonané na návrh alebo z vlastnej iniciatívy súdu, pričom po 1.7.2016 súd vykonal a vyšiel
výlučne len z dôkazov, navrhnutých niektorou z procesných strán. V záujme presvedčivosti odôvodnenia
rozhodnutia súd v tejto súvislosti dodáva, že i napriek veľkému množstvu predložených a i vykonaných

dôkazov, z ktorých značnú časť (listinných dôkazov) predložila svedkyňa A. F.Á., súd v tomto rozhodnutí
vyšiel a v odôvodnení tohto rozhodnutia vyhodnotil len tie, ktoré pri spôsobe právneho posúdenia veci,
ktoré vyplýva z nasledujúcich častí tohto odôvodnenia, mali pre rozhodnutie vo veci význam. Zvlášť
v tejto súvislosti považuje súd za potrebné zmieniť sa i o návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu
oboznámením s prepismi záznamov telefonických rozhovorov žalobcu s tretími osobami v čase krátko

pred a po odvysielaní prvej z reportáží, ktoré si svedkyňa A. F.E. v procesnom postavení poškodenej so
súhlasom vyšetrovateľa zabezpečila z vyšetrovacieho spisu a pri svojom svedeckom výsluchu v tomto
konaní predložila. V trestnom konaní súd prvej inštancie odmietol tento dôkaz vykonať s odôvodnením,
že príkaz na jeho vykonanie nebol náležite odôvodnený. Žalovaný i napriek súdom v trestnom konaní
konštatovanej nezákonnosti spôsobu získania tohto dôkazu, žiadal o jeho vykonanie postupom podľa

ust. Čl. 16 ods. 2 C.s.p., majúc za to, že tento postup je odôvodnený požiadavkou spravodlivosti v zmysle
ust.Čl.2ods.1vnadväznostinaust.Čl.3ods.1C.s.p.Súdtentonávrhdôkazuzamietolmajúcnazreteli,
že odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky je podľa ust. § 115 Trestného poriadku možný
len v prípade trestného konania o taxatívne určených zločinoch ( ods. 1) a že použitie takto získaného
dôkazu je možné len v tomto trestnom konaní, poťažne v inej trestnej veci za podmienok uvedených v

ods. 7 uvedeného ustanovenia zákona. To znamená, že zabezpečenie takéhoto dôkazného prostriedku
ale i vykonanie dôkazu záznamom telefonickej prevádzky realizovaného políciou, bez ohľadu na to,
či tento dôkaz pre účely trestného konania bol alebo nie získaný zákonným spôsobom, je v civilnom
sporovom konaní podľa názoru súdu, zásadne vylúčené. V prípade tohto dôkazu tak z pohľadu súdunešlo o vyriešenie problému s vykonaním nezákonne získaného dôkazu (Čl. 16 ods. 2 C.s.p.), ale o
to, že vykonanie takéhoto dôkazu, i ak by bol zabezpečený v súlade s Trestným poriadkom, je samo o
sebe nezákonné. Podporne súd poukazuje tiež i na to, že posúdenie viny, teda, že sa skutok stal a že

ho spáchal žalobca prináleží len súdu, ktorý je príslušný rozhodnúť v trestnej veci na základe obžaloby.
Akýkoľvek záver súdu v rozhodujúcich skutkových otázkach, ktorý by bol v neprospech žalobcu a vôbec
akákoľvek polemika v smere viny žalobcu by znamenala porušene zásady presumpcie neviny.

5. Týmto rozsudkom súd rozhodol len o uplatnenom nároku žalobcu, smerujúceho k ochrane jeho

osobnosti. Nakoľko vo vzťahu k ostatnému nároku na náhradu majetkovej škody bude potrebné doplniť
tvrdenia žalobcu a na preukázanie jeho dôvodnosti bude potrebné vykonať i ďalšie dokazovanie, so
zreteľom tiež na hospodárnosť konania, majúc na zreteli zvlášť tiež, že s nárokom, o ktorom súd
rozhodol, majú rovnaký skutkový základ a tak rozhodnutie v časti žaloby o ochrane osobnosti, v ktorom
sa rieši celý rad dielčich otázok, majúcich význam aj pre posúdenie nároku na náhradu škody, môže
ovplyvniť procesné úkony strán i ďalší postup súdu, sa táto vec na spoločné konanie s ostatnou časťou

uplatneného nároku nehodila a súd ju z tohto dôvodu vylúčil na samostatné konanie s použitím ust.
§ 166 ods. 2 C.s.p. V konaní o vylúčenej veci súd zároveň rozhodne tiež o trovách celého konania
postupom podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p.
6. Z obrazovo zvukového záznamu na DVD nosiči predloženého žalobcom súd zistil, že dňa 17.12.2017
bola v televízii Markíza v relácia Paľba uverejnená reportáž s názvom Zmenka, v ktorej po úvodnej

informácii „Začína sa Paľba vitajte pri jej sledovaní. Žijeme v takej vrúcnej dobe, že nemožno dôverovať
nikomu. Všetkých treba považovať za potenciálnych podvodníkov a vrahov. Všetkých teda preverte a
všetko presnorte aby ste neskončili ako manželia F. s existenčnou slučkou na krku. Nakrúcal T. O..“
zazneli tieto výroky. O. (Ing. T. O., redaktor reportáží): „Manželia F. sa už roky presúvajú z jedného
prenajatého bytu do druhého keď sa im v podnikaní relatívne darilo, kúpili pozemok, zobrali hypotéku a

vlani v Budimíri pri Košiciach začali stavať dom. Vlastne dva domy tesne vedľa seba s celkom rozumnou
stratégiou.“F.(P.F.):„Mysmesmanželkoustavalitentodomvlastnepreto,abysmehopredaliadokončili
ten druhý dom, v ktorom sme chceli bývať“. O.i: „Tohto roku na jar keď boli hotové hrubé stavby F.
oslovili realitné kancelárie popri tom sa im ako sprostredkovateľ predaja ponúkol JUDr. U. Š.. Mladého
právnika poznali a verili mu veď už tri roky pre nich pracoval. Pripravoval im napr. pracovno-právne

alebo darovacie zmluvy“. F.: „No on potom priviedol pána S., hovorili sme už o samotnom predaji tohto
domu, tak nám dal podmienku, že kúpia tento dom, ale že chcú aj ten druhý pre sestru S.“. O.: „F. S.,
ktorého priviedol p. Š. ponúkal za oba domy 8 300.000,-Sk. F.E. cena zaujala a tak súhlasili. Z predaja
však vycúvali pre podozrivé podmienky. Pán S. im chcel dať 800 000,-Sk pri podpise kúpnej zmluvy a
zvyšných 7,5 mil. až tri dni po vklade do katastra. Navrhli mu zložiť celú sumu do úschovy k notárovi ale

S. odmietol.“ F.: „ No a pán S. nám na to povedal, že notár s peniazmi môže zdúchnuť a to nás úplne
ako nastrašilo. Hej tak sme zneistili a preto sme potom pánu Š. povedali, že už je to neaktuálne a že už
nebudeme ako predávať.“ O.: „Toto sa udialo v marci. Presuňme sa teraz o pol roka neskôr. V septembri
2007 ide pán F. do banky a zažíva šok.“ F.: „ Ja som išiel urobiť vklad do banky a v banke mi hovorí,
že možno by to nebolo dobré robiť lebo máte zablokovaný účet exekútorom“. O.: „U exekútora, ktorý

im zablokoval aj nehnuteľnosti F. zistili, že majú 9 miliónový dlh. Ten vznikol zo zmenky v hodnote 7,5
mil, ktorú vraj F. vystavili v marci tohto roku na JUDr. Š.. Na rume zmenky v máji Š. rukou napísal, že
tých 7,5 mil. zinkasuje F. S.. Spomínate si práve Š. priviedol S. ako záujemcu o kúpu domov a práve
7,5 mil. chcel S. doplatiť až po vklade do katastra.“ F.: „Chceli možno zo začiatku cez to, že by ich kúpili
a tam nám ako keby zápočtom dali ako keby falošnú zmenku. No vtedy keď sme sa zľakli tak im to

nevyšlo lebo sme odstúpili od toho predaja.“ O.: „Pochopiteľne F. sa vybrali ihneď na prokuratúru 7,5
mil. zmenku považujú za 100 % podvod.“ Prerozprávanie telefonického záznamu: Š. (podľa tvrdenia
žalovaného): „Čo tvrdia F. nebudem komentovať.“ O.: „Prečo nechcete na takú jednoduchú otázku
odpovedať čo bolo protihodnotou tej zmenky?“ Š.: „ A prečo by som mal odpovedať?“. O.: „Lebo oni
tvrdia, že to bol podvod“. Š.: „ Nech sa páči na to sú orgány činné v trestnom konaní.“ U. T. (hovorkyňa

KR PZ Košice): „Na základe trestného oznámenia poškodených vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo
veci obzvlášť závažného zločinu podvodu“. O.: „ Keď sa na toto pozriete aký máte z tejto zmenky
dojem?“ JUDr. U. O. (v reportáži titulkom označený ako expert na cenné papiere): „No táto zmenka
nemá evidentné náležitosti zákona“. O.: „ Keď F. logický uvažujú sú len dve možnosti ako vznikla tá
zmenka. Buď podpísali podstrčené papiere netušiac čo podpisujú alebo ich podpisy niekto sfalšoval“.

Prerozprávanie telefonického záznamu. Š. (podľa tvrdenia žalovaného): „ Tá zmenka už len z letmého
pohľadu má všetky náležitosti. Myslím, že tam nie je nijaký problém“. O.: „Teda vy tvrdíte, že tá zmenka
je v poriadku?“ Š.: „ Ja myslím, že hej“. U. T.: „Áno na skúmanie sporných listín a dokumentov bude
prizvaný znalec z odboru písmoznalectva“. O.: „V tomto príbehu je zrejmé veľmi dôležitá ďalšia zdanlivosmiešna zmenka. F.E. ju dal vo februári podpísať p. Š.. Zase im pripravil nejakú zmluvu a chcel za to
15.000,-Sk. Nemali hotovosť tak napísal zmenku. „ F.: „Keď vytiahol tú zmenku a poprosil nás aby sme
obaja s manželkou sa podpísali na taký malý záväzok tak nás to v tom okamihu tiež zarazilo. On to

tak vysvetľoval, snažil sa o to tak vysvetliť, že viete no tak aby som mal od Vás nejaké potvrdenie,
že ste mi dlžný no.“ JUDr. U. O.: „.Zmenky sa vystavujú na niekoľkomiliónové hodnoty a nie na takéto
15.000,-Sk čo to je za obchod na čo tam zmenku.“ O.: „Tú zmenku na 15.000,-Sk splácali na 2 krát.
Takže opakovane podpisovali papiere súvisiace s touto drobnou dlžobou. Práve v tomto období vznikla
aj zmenka na 7,5 mil. Keď si zmenky porovnáte veľmi sa podobajú lenže 15.000,-Sk je uvedená aj

v texte zatiaľ čo 7.5 mil. nie.“ O.: „Čiže podľa Vás tá suma mala byť súčasťou aj tohto textu?“ JUDr.
U. O.: „No samozrejme tu mala byť uvedená, nie niekde teda len v nejakom rámčeku lebo to budí
dojem, že to tam bolo dodatočne napísané“. O.: „Mohlo to byť aj tak, že túto zmenku využil on na to,
aby získal on Vaše podpisy pod tú zmenku na 7.5 mil.?“ F.: „Predpokladáme, že to vykonštruoval takým
spôsobom“. O.: „.Podľa dokumentu v exekučnom spise ďalší pohyb 7,5 mil. zmenky bol takýto. Š.
potreboval rozhodnutie súdu aby mal exekučný titul on však nešiel na klasický súd ako by bolo obvyklé

ale za tzv. rozhodcom JUDr. Č.“. Prerozprávanie telefonického rozhovoru: O.: „Poznáte Č.?“. Š. (podľa
tvrdenia žalovaného): „Nebudem sa ďalej k ničomu vyjadrovať lebo sa snažíte manipulovať“. O.: „Len
sa pýtam či ho poznáte.“ Š.O.: “Povedal som Vám všetko šo som chcel.“ O.: „ Š. a Č. sa poznajú. Obaja
boli koncipienti v tejto advokátskej kancelárii. Č. je tam dodnes ale nechcel s nami hovoriť. Č.E. bol
v tomto prípade tzv. ad hoc rozhodcom. Umožňuje to zákon o rozhodcovskom konaní. Ide vlastne o

súkromné súdy zriadené na to, aby odbremenili štátne súdy od majetkových sporov. Lenže je otázne
či aj konanie o zmenkách prislúcha súkromným rozhodcom.“ JUDr. U. O.: „Rozhodca nemôže konať
a rozhodovať o zmenke v rámci rozhodcovského konania. O nej môže konať a rozhodovať súd.“ O.:
„ Prečo teda súd vydal poverenie na exekúciu keď tá otázka je min. sporná?“ P. L. (hovorkyňa Krajského
súdu v Košiciach): „Keďže proti výkonu exekúcie boli podané námietky, o ktorých súd zatiaľ nerozhodol

v tomto štádiu konania sa k prípadu nebudeme vyjadrovať.“. O.: „vráťme sa k rozhodcovi JUDr. Č.E.,
aby mohol vyniesť rozsudok o zmenke museli si ho vybrať obe strany teda Š. ako majiteľ zmenky i F. ako
vystavitelia. O tom, že si ho vybrali má svedčiť táto rozhodcovská doložka.“ F.: „ Nespomínam si, že by
som podpisoval niečo ako rozhodcovská doložka.“ O.: „H. Č., ktorý nikdy predtým ani potom rozhodcom
nebol teda vyniesol rozsudok. Mimochodom má takú právnu silu ako by rozhodol štátny súd. Aby však

rozsudok nadobudol právoplatnosť musel byť do vlastných rúk doručený všetkým účastníkom, teda už
novému majiteľovi zmenky S. a osobitne obom F.. Hádajte koho poveril Č. aby rozsudky doručil. Áno
Š.O.. Tu je normálne potvrdenie o doručení S. a tu je veľmi podozrivé akože potvrdenie o doručení F..
V dokumente Vzájomné záväzky totiž figuruje aj veta: dlžník potvrdzuje prevzatie rozsudku a vzdáva sa
námietok proti nemu“ F.: „Tento rozhodcovský rozsudok sme videli prvý krát u exekútora. Nikdy nám

nebol doučený“. JUDr. U. O.: „Samozrejme to doručenie musí byť perfektné. To znamená, že musí tu byť
návratka, že bolo prevzaté osobou uvedenou teda ako adresát tohto rozhodnutia.“ O.: „ F. predpokladajú,
že druhý E. tu mohol pribudnúť až po ich podpisoch. To isté sa mohlo stať s miliónovou zmenkou, že
tá suma v hornej časti bola dopísaná dodatočne“. O.: „ Je možné, že na niektoré sporné dokumenty
boli dopisované časti textov až potom čo boli podpísané? Je to možné znalecky preukázať?“. U. T.:

„Áno je to možné znalecky preukázať, touto metódou sa zaoberá jedna z kriminalistických techník a
to kriminalistické skúmanie písma.“ O.: „Keď si porovnáme tri rozhodujúce dokumenty, pre ktoré dnes
F. čelia existenčnej exekúcii na všetkých vidieť spoločnú črtu - aj na zmenke v samotnom texte aj na
rozhodcovskej doložke aj na dokumente Vzájomné záväzky nikde nenájdete sumu 7,5 milióna. Z toho
by sa dalo dedukovať, že tie dokumenty naozaj podpisovali F. ale keby ich aj dôkladne čítali sotva

by mali čo i len podozrenie z podvodu“. F.: „ My sme mu dôverovali a mysleli sme si vlastne, že hrá
fér hru.“ O.: „.F. chodili podpisovať jednotlivé dokumenty do advokátskej kancelárie M. Y. Š. sídla v
tejto budove. Mala podivný názov keďže Š. bol a dodnes je u advokáta M. iba koncipientom.“ JUDr.
T. P.á (Slovenská advokátska komora): „Tam nemôže figurovať meno advokátskeho koncipienta“. O.:
„ Nemalo by tam byť uvedené meno koncipienta asi aj preto, lebo to vyvoláva klamlivý dojem, že aj on je

advokát?„ JUDr. T. P.: „Môže to týmto spôsobom pôsobiť na klientov alebo občanov, ktorí sa zaujímajú
o poskytovanie právnych služieb.“ O.: „Práve v apríli po zmenkovom harakiri s F. X. Š. zamestnal v tejto
košickej poisťovni ako generálny riaditeľ jednej zo sekcií. Iste iba náhodou sedí v jednej kancelárii s F.
S. súčasným majiteľom miliónovej zmenky. Šéfom Košickej poisťovne je S. otec. Dosť sa rozrušil keď
sme sa ho pýtali na základe čoho k nim nastúpil Š. na taký vysoký post.“ Telefonický rozhovor RNDr.

F. S.: „ Aké máte právo na takéto otázky?“ O.: „ A prečo sa Vám táto otázka nepozdáva?“. RNDr. F.
S. : „Pretože Vy nie ste žiaden verejný činiteľ ani orgán činný v trestnom konaní aby ste otravoval túto
poisťovňu. Rozumiete tomu?“ O.: „ Len oni môžu otravovať Vašu poisťovňu?“ RNDr. F. S. : „Nie vy
otravujete poisťovňu. Rozumiete tomu? Chodíte po vrátnici, robíte tu propagandu a verte, že sme sasťažovali šéfredaktorovi a budeme pokračovať. Ešte raz sa opovážte zavolať.“ O.: „Nepochybne by bolo
zaujímavé vedieť za čo prepísal Š. zmenku na S.“. Prerozprávanie telefonického rozhovoru. O.: „Prečo
ste previedli na S. tú zmenku?“ Š. (podľa tvrdenia žalovaného): „Prečo by som Vám to mal vysvetliť?“

O.: „ Keď to bolo v poriadku, prečo by ste to mali tajiť.“ Š.: „ Prečo by som to nemal tajiť?“. O.: „Keď
sme v poisťovni zháňali F. S. hovorili sme pravdepodobne s p. Š., ktorý predstieral, že je S. sekretár.“
Telefonický rozhovor: O.: „. S kým hovorím? „Sekretár p. S.“ (podľa reportáže žalobca): O.: „ Môžete
mi meno povedať?„ Sekretár: „ Nie nemôžem Vám nič povedať. V akej veci voláte? Nechajte mi číslo ja
dám Vaše číslo pánu S., on Vám zavolá keď bude mať chuť a čas. Dobre?“ O.: „Takže vy ste sekretár

p. S.?“ Sekretár: „Dopočutia“. O.: „Osud majetku F. závisí na súde, ktorý práve rozhoduje o námietkach
proti exekúcii. F. sa spoliehajú na to, že rozhodcovský rozsudok im nebol doručený a preto nemohol byť
právoplatným titulom pre exekúciu.“ F.: „ No keď žijeme v štáte, ktorý je právny tak také niečo sa nemôže
stať, aby na základe podvodu zobrali ľuďom všetok majetok.“ O.: „Mimochodom o tom aký bol predtým
vzťah F. Y. Š. hovorí čosi aj fakt, že dvere na byte Š. rodičov nechali zhotoviť F. A.a vlastné náklady.
Nepýtali ani korunu“. F.: „Nemohol sa na nás hnevať lebo nič zlého sme mu neurobili.“ O.: „Keď som

zavolal p. Š. a on zistil o čom nakrúcam reportáž hneď napísal tento list generálnemu riaditeľovi Markízy.
Snažil sa aby sme o ňom neuverejnili žiadnu informáciu. Ja som vraj známy tým, že škandalizujem ľudí a
on je bezúhonný človek a vyprosí si nejaké plytké osočovanie. Tak aby to nebolo plytké zavolal som mu
ešte raz s návrhom, že ak dôveryhodne preukáže čo bolo protihodnotou tej zmenky nebudeme vysielať
reportáž lebo nebude o čom a jemu sa uľaví.“ Telefonický rozhovor. O.: „Neakceptujete tú ponuku?“ Š.:

„Keď sa Vám v krátkom čase neozvem to znamená o nejaké 2 - 3 dní to znamená tým pádom tú ponuku
neakceptujem.“ O.: „ Túšíte správne pán Š., sa už neozval.“ Pre úplnosť súd poznamenáva, že pred
odvysielaním tejto reportáže bola v relácii Markíza odvysielaná tiež upútavka v tomto znení: O.: „Dnes už
neverte nikomu ani svojmu právnikovi ak sa nechce dostať do exekúcie pre takýto zdrap papiera. Že vraj
zmenka na 7,5 milióna“. V tejto relácii bol podľa zistenia súdu opakovane použitý záber na písomnosti

obsahujúce zreteľný údaj o mene, priezvisku a v niekoľkých prípadoch i o bydlisku žalobcu (zhodne s
tvrdením žalobcu podľa zistenia súdu k tomu došlo tiež o 3,05 s., 4,48 s., 5,35 s., 5,58 s., 9,10 s., 9,40
s. a 11,10 s.).

7.Dňa11.2.2008bolovtelevíziiMarkízaodvysielanépokračovaniereportážeZmenkysnázvomZmenka

2, v ktorej zaznel tento zvukový komentár. O.: „Keď sme v decembri vysielali reportáž o veľmi podozrivej
7,5 mil. zmenke manželia F. mali na krku exekúciu. Báli sa, že prídu o celý svoj majetok vrátane domov
tu neďaleko Košíc. Hrozba exekúcie už pominula ale príbeh sa dramaticky vyvíja ďalej.“ O.H.: „Manželia
F. majú v Budimíry pri Košiciach rozostavané dva domy. Jeden chystali na predaj aby mohli dokončiť
druhý pre seba lebo dodnes žijú v prenájme. Od vlaňajšej jesene však stavby chátrajú.“ F.: „ Ja som išiel

urobiť vklad do banky a banke mi hovorí, že možno by to nebolo dobré robiť lebo máte zablokovaný účet
exekútorom.“ O.: „U exekútora F. zistili, že majú zablokované účty aj nehnuteľnosti pre 9 miliónový dlh.
Ten vznikol zo zmenky v hodnote 7,5 mil., ktorú F. mali vystaviť v marci minulého roku na U. Š.. Manželia
sa hneď vybrali na prokuratúru. Miliónovú zmenku považujú za 100 % podvod.“ U. T.: „Vyšetrovateľ začal
trestné stíhanie vo veci za obzvlášť závažný zločin podvodu“.. O.: „ Keď sa na toto pozriete aké máte

z tejto zmenky dojem.“ JUDr. U. O. „ No táto zmenka evidentne nemá náležitosti zákona.“ O.: „V tomto
príbehu figuruje ešte jedna zmenka. F. ju dal v lani vo februári podpísať U. Š.. Tohto mladého právnika
poznali a verili mu veď tri roky pre nich pripravoval napríklad pracovno-právne alebo darovacie zmluvy. Aj
vtedy im skomponoval nejakú zmluvu a chcel za to 15.000,-Sk. Neplatili v hotovosti tak napísal zmenku.“
JUDr. U. O.: „Zmenky sa vystavujú na niekoľkomiliónové hodnoty nie na takéto 15.000,-Sk. Čo to je

za obchod na čo tam zmenku“. O.: „Mohlo to byť aj takto, že on využil túto zmenku, aby získal Vaše
podpisy pod tú zmenku na 7,5 milióna?“ F.: „Predpokladáme, že to vykonštruoval aj takým spôsobom.“
O.: „ Š. potom previedol zmenku na svojho kamaráta F. S. ale naďalej sa výrazne angažoval v tom,
aby sa majetok manželov F.I. dostal do exekúcie. Ďalšieho svojho kamaráta advokáta U. Č. si vybral
ako tzv. rozhodcu, ktorý rozsudkom potvrdil miliónový dlh F. zo zmenky. Vďaka tomuto rozsudku sa

potom začala exekúcia.“ F.: „Tento rozhodcovský rozsudok sme prvý krát videl u exekútora. Nikdy nám
nebol doručený“.. O.: „Rozhodca Č. nikdy predtým ani potom rozhodcom nebol. Manželov F. ani nevidel.
Nijako neoveroval ich totožnosť.“ F.: „Ak žijeme v štáte, ktorý je právny tak také niečo sa nemôže stať,
aby na základe podvodu zobrali ľuďom všetkom majetok“. O.: „ Krátko po decembrovej Paľbe sa diali
interesantné veci, v pondelok bola reportáž, v stredu pán S. požiadal súd o zastavenie exekúcie, v piatok

ako v lacnom filme z tohto parkoviska z auta pána Š. vraj zmizla zmenka a ďalšie dokumenty, ktoré
mal preskúmať znalec. V tých lacných filmoch takto nejako zahladzujú stopy.“ O.: „ Navyše hneď po
našej reportáži predvolal vyšetrovateľ S. Y. Š. na výsluch ako svedkov vo veci podvodu zo zmenky. S.
na výsluchu priznal, že sa o domy F. ešte pred zmenkou zaujímal a s manželmi sa aj stretol. Povedaltiež, že Š. na neho previedol 7,5 mil. zmenku lebo mu dlhoval 250 000,-Sk. Ale Š. mu sľúbil, že sa
postará o všetky veci súvisiace s vymožením zmenky.“ O.: „. pred vyšetrovateľom konečne prezradil čo
sme z neho minule neúspešne páčili. Za čo vlastne tú zmenku získal.“. F.: „ Očakávali sme, že čo si

vymyslí ale prekvapilo nás čo teraz na polícii uviedol.“ O.: „Tieto pozemky spolu okolo 45 ha vlastnia
reštituenti z neďalekej Hanisky medzi nimi aj matka p. F.. Jej však patrí iba 1 ha v hodnote asi 1 až 1,5
mil. korún.“ F.: „ Ja som len spomenul pánu Š.O., že sa predávajú pozemky pri Haniske a či nepozná
niekoho kto by mohol mať záujem o tieto pozemky a on nám dal telefonický kontakt a pán Y. nám
zavolal raz a raz sme sa stretli a na tom to všetko skončilo. Potom nikdy viac sa nám neozval.„ O.: „Š.

vo výpovedi uviedol. Dal som im kontakt na pána Y. P. a za to mi manželia F. vystavili zmenku na 7,5 mil.
Toto tvrdenie Š. považujú F.E. za absurdné a ľahko vyvrátiteľné.“ F.: „Je to celé smiešne. V marci sme to
ako keby podpísali. V apríly tá zmenka bola splatná a on nám toho človeka prihral až niekedy začiatkom
mája.“ O.: „ Š. sa F. nikdy ani neopýtal či sa tie pozemky predali. Dal im iba jedno telefónne číslo na
človeka z nejakej realitnej kancelárie spomínaného Y..“. F.: „Tieto pozemky ešte do dnešného dňa nie
sú predané a je to nezmyslené aby sme niekomu zaplatili odmenu za to, čo ešte nebolo zrealizované.“

O.: „Ani miliardár Onasis nerobil taký luxusný biznis ako pán Š.. Veď uznajte. Z mobilu si vyberiete číslo
na ktoréhokoľvek kamoša dáte ho F. s tým, že to je človek, ktorého potrebujú a to je všetko. Potom
už len zinkasujete 7,5 mil. zmenku. Tomu sa povie úplne štandardný kšeft - na psychiatrii.“ O.: „Ako
sme spomínali v minulej reportáži poslal p. S. na súd tzv. späťvzatie návrhu na výkon exekúcie. Na
základe toho súd v januári tohto roku exekúciu zastavil.“ JUDr. U. O.: „ Pre povinného v tomto prípade

tých manželov to znamená, že po právoplatnosti uznesenia exekučného súdu o zastavení exekúcie
môžu voľne disponovať týmto majetkom, ktorý podlieha exekúcii.“ O.: „Pán S. svoj návrh na zastavenie
exekúcie zdôvodnil takto: „manželia F. rozpútali ohováračskú a lživú kampaň prostredníctvom relácie
Paľbaavtejtoumelonavodenejsituáciinepovažujempokračovanieexekúciezavhodné.“F.:„Vietekeby
ta pohľadávka alebo tá zmenka bola pravdivá tak určite by tak rýchlo nezastavili alebo nestiahli by svoj

návrh zo súdu.“ JUDr. U. O.: „ Zrejme si priznáva, že tam boli urobené zásadné právne chyby a zrejme
pri pokračovaní exekúcie by mohlo dôjsť k iným ešte skutočnostiam, ktoré by preukazovali nezákonnosť
tohto postupu.“ O.: „. F. sú však naďalej v strehu. Exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok
zastavením exekúcie ešte nezanikol. Ak by pán S. dostal novú guráž môže sa o exekúciu znova pokúsiť.
F. však nesedia so založenými rukami na policajné prezídium podali podnet lebo majú podozrenie, že o

majetok ich chcela pripraviť organizovaná skupina.“ O.: „ Je možné, že na niektoré sporné dokumenty
boli dopisované časti textov až potom čo boli podpisované? Je toto možné znalecky preukázať?“. U. T.:
„Áno je to možné znalecky preukázať. Touto metódou sa zaoberá jedná z kriminalistických techník a to
kriminalistické skúmanie písma.“ O.: „Vzhľadom na toto minulé vyjadrenie hovorkyne polície niekomu
zrejme vyhovuje, že zo Š. auta ak je to vôbec pravda ukradli originály zmenky a ďalších dokumentov,

ktorých pravosť mal skúmať znalec. Š. predložil vyšetrovateľovi toto potvrdenie z neho vyplýva, že auto
mal zaparkované pred blokom celý deň a celú noc a ukradli mu aj USB kľúč s údajmi klientov košickej
poisťovne, ktorej je generálnym riaditeľom jednej zo sekcií.“ Telefonický rozhovor. O.: „Dobrý deň mohli
by ste nás na doktora Š. prepojiť?“ (pracovník poisťovne Rapid Life životná poisťovňa a.s.): „Nie nemohol
by som Vás prepojiť na pána Š.. O.: „ Lebo?“. Pracovník: „Lebo nie je prítomný už“. O.: „ A pána G.. S.

mladšieho?“. Pracovník: „Nie sú prítomní páni už“. O.: „ Ani jeden?“ Pracovník: „Nie“. O.: „Takto sme
Š. Y. S. opakovane zháňali v poisťovni kde obaja pracujú. Nedvíhali ani mobilné telefóny.“ Telefonický
rozhovor. Pracovník: „Š. je neprítomný pane takže bohužiaľ“. O.: „A pán S. mladší?“. Pracovník „Ani
on nie je, obidvaja sú mimo.“. O.: „A kedy by tam mali byť, neviete?“ Pracovník: „Tak to ja bohužiaľ
neviem. Tieto informácie.“ O.: „A boli tam už dneska?“ Pracovník: „Dopočutia“. O.: „Dopočutia“. O.:

„Podľa našich overených informácii si pán Š. nechal urobiť vlastný znalecký posudok k tej zmenke a
ďalším súvisiacim dokumentom. Posudok má v týchto dňoch doniesť vyšetrovateľovi, zdá sa teda, že
lacný film pokračuje ďalej.“ I v tejto relácii podľa zistenia súdu žalovaný odvysielal obrazové zábery
s údajmi o mene, priezvisku a adrese bydliska žalobcu. Oba tieto príspevky podľa zistenia súdu boli
spracované vo forme reportáže, v ktorých reportér slovne popisoval či už priamo alebo prostredníctvom

interview s P. F. rozhodujúce skutočnosti, informácie, ktoré pritom zazneli mali povahu sčasti opisu
faktov a sčasti hodnotení či už redaktora alebo oslovených osôb so zrejmou dominanciou pri celkovom
spracovaní, vlastného pohľadu reportéra na informovaný prípad. Opis udalostí a komentáre oslovených
osôb sú v reportážach doprevádzané zábermi, majúcimi dokresľovať atmosféru a prostredie v ktorom
sa opisovaný dej udial. Tu reportér frekventovane využíva zábery na písomnosti, nasnímané tak, že sú

na nich zreteľné osobné údaje žalobcu a zvýraznené sporné časti dokumentov.

8. Dňa 30.6.2008 bola v televízii Markíza odvysielaná reportáž s názvom „Vybité poistky“, ktorá sa podľa
zistenia súdu venovala problému, ktorý vyvstal v súvislosti so zmenou poistných podmienok poisťovneRapid Life životná poisťovňa a.s., pričom v podstatnom informovala o prípadoch konkrétnych poistencov
o spôsobe, akým v ich prípadoch, došlo k zmene ich poistných podmienok životného poistenia, s tým,
že v tejto reportáži boli mimo iného na viacerých miestach spomenuté listy, ktoré poisťovňa Rapid Life

životná poisťovňa a.s. týmto osobám zaslala. Len v závere pred záverečným titulkom v tejto reportáži
so záberom najprv na jeden z takýchto listov poisťovne Rapid Life životná poisťovňa a.s., následne
na zmenku na 7,5 mil. Sk, na to na nehnuteľnosti vo vlastníctve manželov F. a nakoniec na budovu
políciezaznelo„mimochodompodspomínanélistyzRapidusaväčšinoupodpisovaljedenzgenerálnych
riaditeľom p. U. Š.. Práve pán Š. sa za mimoriadne podozrivých okolností dostal k 7,5 mil. zmenke o

čom sme pred pol rokom vysielali dve reportáže. Polícia prípad vyšetruje pre podozrenie z podvodu.
Zatiaľ nikoho neobvinili“.

9. Dňa 19.6.2013 prokurátor úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
podal na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica na žalobcu a Ing. F. S. obžalobu
(čl. 475) preto, že podľa skutkovej vety obžaloby „v presne nezistenom čase v prevej polovici roku

2007 v Košiciach po vzájomnej dohode JUDr. U. Š. Y. G.. F. S. v úmysle neoprávnene sa obohatiť na
úkor majetku P. F. Y. A.B. F., JUDr. U. Š. zabezpečil zmenu obsahu zmenky, znejúcej na vystaviteľov
P. F. a jeho manželku A. F., Krakovská 1, Košice, remitenta JUDr. U. Š., Slobody 15, Košice, zo dňa
22.3.2007, s dátumom splatnosti 16.4.2007, a to minimálne zmenkovej sumy zo sumy 15.000,- Sk
na sumu 7.500.000,- Sk, dátumu vystavenia zmenky na 22.3.2007, vyhotovil rozhodcovskú doložku k

nevysporiadaným záväzkom zo dňa 30.4.2007, deklarujúcu, že P. F. a jeho manželka A. F., Krakovská
1, Košice sa s JUDr. U. Š., Slobody 5, Košice dohodli, že záväzok zo zmenky podpísanej zmluvnými
stranami 22.3.2007, splatný 16.4.2007, trvá v nezmenenej podobe v plnej zmenečnej sume naďalej a že
všetky vzájomné spory a sporné nároky z tejto dohody vrátane vyššie uvedených peňažných záväzkov
sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom JUDr. U. Č.E., Laca Novomestského 3, Košice

podľa procesných pravidiel ním určených, napriek tomu že P. F. Y. A.Y. F. zmenku a rozhodcovskú
doložku s takýmto obsahom nikdy nevyhotovili ani nepodpísali, následne JUDr. U. Š. vyznačil na takto
upravenej zmenke jej prevod indosamentom na F. S., Kuzmányho 25, Košice, ktorý žalobou proti
žalovanýmP.F.aA.F.,doručenoudňa4.5.2007rozhodcoviJUDr.U.Č.stakýmitonepravdivýmilistinami
navrhol vydanie rozhodcovského rozsudku a JUDr. U. Č. ako rozhodca vydal rozhodcovský rozsudok

zo dňa 7.5.2007 o povinnosti žalovaných P. F. Y. A. F. do 3 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku zaplatiť spoločne a nerozdielne 7.500.000,- Sk spolu so 6% ročným úrokom z omeškania
od 17.4.2007 až do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať námietky u rozhodcu, ktorý následne na
základe jeho poverenia zo dňa 8.5.2007 JUDr. U. Š. doručil žalobcovi F. S. s potvrdením jeho prevzatia
dňa 22.5.2007 a zároveň JUDr. U. Š. zabezpečil zmenu obsahu listiny Vzájomné záväzky s pôvodným

dátumom 30.4.2007 a opraveným na 22.5.2007 minimálne dopísaním časti, podľa ktorej záväzok zo
zmenky podpísanej medzi zmluvnými stranami JUDr. U. Š. a P. F. Y. A. F., vystavenej dňa 22.3.2007
bol ku dňu 7.5.2007 rozsúdený vybraným rozhodcom v zmysle doložky zo dňa 30.4.2007 a dlžník
podpisom tejto dohody potvrdzuje prevzatie predmetného rozhodcovského rozsudku zo dňa 7.5.2007
a zároveň sa vzdáva námietok proti nemu, predloženej rozhodcovi aj napriek tomu, že P. F. Y. A.Y.

F. listinu s takýmto obsahom nepodpísali a predmetný rozhodcovský rozsudok neprevzali, na základe
uvedeného rozhodcovský rozsudok zo dňa 7.5.2007 mal nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 26.5.2007, následne súdny exekútor Ing. Mgr. W. M. na návrh Ing. F. S. na základe rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu a poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Košice
II dňa 12.9.2007 pod č. 5803*039303, vydal upovedomenie o začatí exekúcie č. Ex 2258/2007 vo veci

oprávneného F. S. a povinných P. F. Y. A. F., ako aj upovedomenia o spôsoboch exekúcie, ku konečnej
realizácii exekúcii doposiaľ nedošlo, ktoré konanie v obžalobe kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin
Falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov spolupáchateľstvom
podľa ust. § 20 k § 270 ods. 2,4 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokusom
trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa ust. § 20 k § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1,4 písm. a)

Trestného zákona. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn.
BB -4T 32/2013-2934 zo dňa 13.7.2015 (čl. 721) bol žalobca (tiež i spoluobžalovaný Ing. F. S.) spod
obžaloby oslobodený z dôvodu nepreukázania, že skutok, pre ktorý bol stíhaný sa stal (§ 285 písm.
a) Trestného poriadku), predovšetkým na podklade ťažiskového záveru, že u žiadnej z rozhodujúcich
písomností ( zmenka na 7,5 mil. Sk, „Vzájomné záväzky“ a „Rozhodcovská doložka k nevysporiadaným

záväzkom“) nemožno vylúčiť ale ani jednoznačne potvrdiť technickú falzifikáciu (dopísanie textu), v
prípade zmenky a dokumentu „Rozhodcovská doložka“ zvlášť preto, že sa zachovali a boli predmetom
znaleckého skúmania len ich nekvalitné faxové kópie. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor úradu
Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky odvolanie, o ktorom rozhodujeNajvyšší súd Slovenskej republiky. Ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku trestné konanie proti žalobcovi
nebolo právoplatne skončené.

10. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.
Podľa ust. § 12 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a
obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú
vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. (2) Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú
písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy

na úradné účely na základe zákona. (3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy
sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké
a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však
nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
Podľa ust. § 2 ods. 4 zák. č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, každý, proti komu

sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim
rozsudkom jeho vinu.
Podľa Čl.16 ods. 1 Ústavy SR, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže
byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa Čl.19 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a

na ochranu mena. (2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a
rodinného života. (3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním
alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
Podľa Čl.50 ods. 2 Ústavy SR, každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného,
kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa Čl.26 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (2) Každý má právo
vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne
vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače
nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na
povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. (3) Cenzúra sa zakazuje.(4) Slobodu prejavu a právo

vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného
zdravia a mravnosti. (5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať
informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
Podľa Čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo

na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 2. Štátny orgán
nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom
a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,
hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo
morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.

Podľa Čl. 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať
informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento
článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým
spoločnostiam. 2.Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať

takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú
nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo
verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky,
ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a
nestrannosti súdnej moci.

Podľa ust. Čl. 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý, kto
je obvinený z trestného činu, považuje sa za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným
spôsobom.11. Základnou hmotnoprávnou podmienkou vzniku zodpovednosti za zásah do osobnostných práv
fyzickej osoby chránených všeobecným osobnostným právom je, aby bol zásah neoprávnený a zároveň,
aby bol spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení alebo ohrození osobnostného

práva fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. V rámci vyjadrenia konkrétnych úvah, ktorými
sa súd vo svojom závere o prítomnosti neoprávneného zásahu riadil, považuje súd za potrebné na
úvod uviesť podstatné teoreticko-právne východiská, ktoré mal pritom na zreteli. V tejto súvislosti súd
považuje za potrebné vysvetliť, že pri posudzovaní sporov o ochranu osobnosti v súčasnosti vedľa
seba pôsobí hneď niekoľko zdrojov práva - mimo len všeobecnej vnútroštátnej zákonnej a ústavnej

úpravy,úpravyEurópskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd tieždoktrínyvyšších
súdov, Ústavného súdu SR a tiež rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva. Práve
neustále vyvíjajúca sa, často krát málo kazuistická a neraz i rozporná judikatúra vedú k neprehľadnosti,
prejavujúcej sa či už v spôsobe vymedzenia nárokov v žalobách na ochranu osobnosti, v obsahu
a rozsahu tvrdení a argumentácie strán v spore, v zameraní a výpovednej hodnote dokazovania a
v konečnom dôsledku i v spôsobe právneho posúdenia sporov na ochranu osobnosti súdmi. Jedna

zo základných doktrín všeobecných súdov i Ústavného súdu SR, prevzatou z rozhodovacej praxe
Európskeho súdu pre ľudské práva pri posudzovaní sporov z ochrany osobnosti pred zásahmi zo strany
masovokomunikačných prostriedkov, spočíva na rozlišovaní medzi skutkovými tvrdeniami (tvrdením
faktov) a hodnotiacimi úsudkami (názormi). Pôvodne takéto striktné rozlišovanie medzi týmito dvoma
druhmi výrokov bolo založené na zásadnej možnosti preukázania pravdivosti skutkových tvrdení a

naopak vylúčení skúmania otázky pravdivosti v prípade hodnotiacich úsudkov ( rozsudok ESĽP vo
veci sťažnosti č. 9815/82, Ligens vs. Rakúsko). V praxi však často nebolo a ani toho času nie je
rozlíšenie skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov jednoduché a vždy jednoznačné a prejavuje sa
to okrem iného i diametrálne odlišnými názormi strán na zaradenie sporných výrokov do niektorej z
týchto kategórii (tak ako i v danom prípade). V právnej praxi (v podmienkach Slovenskej republiky i

v rámci rozhodovacej praxe ESĽP) boli zaznamenané prípady, kedy výroky, gramaticky vyjadrujúce
fakt, boli považované za tvrdené v prenesenom zmysle slova a posúdené ako hodnotiace úsudky a na
druhej strane vyslovený názor napríklad o podozrení, že mohlo dôjsť k zmanipulovaniu vyšetrovania
závažného trestného činu, vzhľadom na to, že sa v okolnostiach prípadu jednalo o konkrétne, veľmi
závažné obvinenie bez poskytnutia priestoru pre vytvorenie si odlišného názoru adresátom, za

tvrdenie podliehajúce dôkazu pravdy ( rozsudok veľkého senátu ESĽP vo veci sťažnosti č. 49017/99,
Pedersen a Baadsgaard vs. Dánsko). Súčasná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva čím ďalej,
tým viac reflektuje skutočnosť, že skutkové tvrdenia sa v praxi s hodnotiacimi úsudkami prelínajú, že
každý názor je založený na určitom skutkovom východisku a preto nemožno kategóriu pravdivosti vo
vzťahu k hodnotiacim úsudkom považovať za úplne bezvýznamnú. Hodnotový súd tak podľa doktríny

Európskeho súdu pre ľudské práva musí mať aspoň minimálny vecný základ, dokonca vo svojej
judikatúre tento súd vytvoril kategóriu tzv. „hodnotovo zafarbených skutkových tvrdení“. I tento jav svedčí
o tom, že podľa právnej teórie v poslednej dobe dochádza čoraz častejšie k prekonávaniu kategorického
určovania ostrých hraníc skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami v každom prípade a k
osvojovaniu si chápania tohto rozdielu ako kontinua bez ostrých hraníc. Dôležité pritom je tiež, pri

všeobecne súdmi akceptovanej miere zjednodušovania, skresľovania či nepresností, predovšetkým,
aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde (nález ÚS ČR I. ÚS 156/99 zo dňa
8.2.2000) a tiež aby pokiaľ prejav obsahuje aj hodnotiace úsudky autora, aby v ňom bol opísaný
relevantný skutkový dej (skutkové tvrdenie) takým spôsobom, ktorý umožňuje čitateľovi urobiť si vlastný
hodnotiaci úsudok (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 84/2011). Ďalej

je potrebné mať na zreteli tiež, že pokiaľ zásah do osobnostných práv má formu materializovaného
prejavu, je pre posúdenie, či sa negatívne dotkol osobnosti, potrebné analyzovať nielen obsah tohto
prejavu, ale tiež formu v ňom použitých výrazových (slovných i grafických) prostriedkov, pretože tá
je vonkajším prejavom obsahu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo
10/2005). Zároveň, a tu súd považuje za potrebné zvlášť upriamiť pozornosť na dôležitosť týchto úvah,

pokiaľ médiá informujú o okolnostiach súvisiacich s trestnou činnosťou, treba mať na zreteli tiež princíp
prezumpcie neviny, v dôsledku uplatnenia ktorého je o určitej fyzickej osobe ako o páchateľovi trestného
činu prípustné informovať verejnosť až po právoplatnom odsudzujúcom rozsudku (porovnaj tiež Švestka
akol.„Ochranaosobnostipodleobčanskéhopráva",LindePraha,a.s.1996,str.304).Jepritompotrebné
robiť rozdiel medzi výrokmi, ktoré odrážajú alebo vyjadrujú názor, že dotknutá osoba je vinná, a výrokmi,

ktoré iba vyjadrujú stav podozrenia. Prvé porušujú prezumpciu neviny, zatiaľ čo druhé sú považované
za prijateľné v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Lutz vs. Nemecko, rozsudok z 25.
8. 1987). Skutočnosť, či určité výroky porušujú prezumpciu neviny, musí byť posudzovaná v kontexte
osobitných okolností, za akých boli tieto výroky urobené (Daktaras vs. Litva, rozsudok ESĽP z 26.3. 1982), pričom dôležitý je skutočný význam vyhlásení, nie ich doslovné znenie (Lavents v. Litva,
rozsudok z 28. 11. 2002). Pre úplnosť, vzhľadom na obranu žalovaného, predovšetkým v úvodnej časti
konania, považuje súd za potrebné tiež poznamenať, že za obsah informácií šírených prostredníctvom

média tretími osobami (tiež osobami s ktorými sa v rámci reportáže vedie interview) v zásade (až na
výnimky v prípade napríklad živého vysielania, zverejnenia citátu, pokiaľ obsahuje pravdivú informáciu
alebo zverejnenia oficiálneho vyjadrenia orgánu verejnej moci) zodpovedá, podľa jednotnej právnej
praxe, vždy tiež prevádzkovateľ vysielania či vydavateľ tlače, pričom svojej zodpovednosti za zásah do
osobnostných práv, ku ktorému zverejnením takejto informácie sa nemôže zbaviť len poukazom na to,

že reprodukoval (hoc i úplne verne ako to v konaní uvádzal žalovaný) to, čo povedal niekto iný (nález
ÚS ČR III. ÚS 73/02 zo dňa 17.2.2004).

12. Majúc na zreteli v úvahách tieto východiská súd výroky označené žalobcom, ktoré podľa jeho
tvrdenia v jednotlivosti zasiahli do jeho všeobecného osobnostného práva, zaradil pre účely posúdenia
ich oprávnenosti dvoch skupín. V prvej skupine súd posudzoval hodnotiace úsudky - výroky v znení a

v užšom kontexte v akom zazneli v reportážach: „... neverte nikomu ak sa nechcete dostať do exekúcie
pre takýto zdrap papiera. Že vraj zmenka na 7,5 milióna“, „Š. potreboval rozhodnutie súdu, aby mal
exekučný titul. On však nešiel na klasický súd ako by bolo obvyklé, ale za tzv. rozhodcom, doktorom
Č.“, zverejnený názor JUDr. O. v kontexte rečníckej otázky redaktora, že je otázne či aj konanie o
zmenkách prislúcha súkromným rozhodcom „Rozhodca nemôže konať a rozhodovať o zmenke v rámci

rozhodcovského konania. O nej môže konať a rozhodovať súd, rečnícka otázka „Prečo teda súd vydal
poverenie na exekúciu, keď je táto otázka minimálne sporná“ na ktorú po prestrihu hovorkyňa Krajského
súduvKošiciachP.L.odpovedalavintenciáchtoho,žesakprípadu,vzhľadomnapodanénámietkyproti
exekúcii v danom štádiu konania nebude vyjadrovať, „Práve v apríli, po zmenkovom harakiri s F. X. Š.O.
zamestnal v tejto košickej poisťovni...“, ... pán Š. sa za mimoriadne podozrivých okolností dostal k 7,5

miliónovejzmenke...“,“KrátkopodecembrovejPaľbesadialiinteresantnéveci.Vpondelokbolareportáž,
v stredu pán S. požiadal súd o zastavenie exekúcie a v piatok ako v lacnom filme z tohto parkoviska ,
z auta pána Š., vraj zmizla zmenka a ďalšie dokumenty, ktoré mal preskúmať znalec. V tých lacných
filmoch takto nejako zahladzujú stopy“, „aby však rozsudok nadobudol právoplatnosť, musel byť do
vlastných rúk doručený všetkým účastníkom, teda už novému majiteľovi zmenky S. a osobitne obom F..

Hádajte, koho poveril Č., aby rozsudky doručil. Áno Š.O.. Tu je normálne potvrdenie o doručení S.. A tu
je veľmi podozrivé, akože potvrdenie o doručení F.. V dokumente vzájomné záväzky totiž figuruje aj veta:
Dlžník potvrdzuje prevzatie rozsudku a vzdáva sa námietok proti nemu“, za ktorým výrokom redaktora
v príspevku zaznelo tvrdenie P. F.“ Tento rozhodcovský rozsudok sme videli prvý krát u exekútora. Nikdy
nám nebol doručený“, „Ani miliardár Onassis nerobil taký luxusný biznis ako pán Š.. Veď uznajte, z

mobilu si vyberiete číslo na ktoréhokoľvek kámoša, dáte ho F. s tým, že to je človek, ktorého potrebujú.
A to je všetko. Potom už len zinkasujete 7,5 miliónovú zmenku. Tomu sa povie úplne normálny kšeft - na
psychiatrii“, F. sa spoliehajú na to, že rozhodcovský rozsudok im nebol doručený a preto nemohol byť
právoplatným titulom pre exekúciu“ Do tejto skupiny súd zaradil tiež výrok „ Podľa overených informácií
si pán Š. A.echal urobiť vlastný znalecký posudok k tej zmenke a ďalším súvisiacim dokumentom,

Posudok má v týchto dňoch doniesť vyšetrovateľovi. Zdá sa, teda, že lacný film pokračuje“, majúci podľa
úvahy súdu povahu hodnotovo zafarbeného skutkového tvrdenia. V týchto výrokoch redaktor reportáží
vyjadril názory na skutočnosti, ktoré na rozdiel od ďalšej skupiny v príspevkoch prezentovaných názorov,
nemajú priamu výpovednú hodnotu vo vzťahu k nosnej informácii o tom, že žalovaný sa podvodným
konaním a s použitím falšovanej zmenky mienil obohatiť na úkor manželov F. a túto prakticky obsahovo

len dotvárajú. V aplikačnej praxi súdov sa vo všeobecnosti vychádza z prezumpcie ústavnej konformity
vyjadrených názorov, čo znamená, že výkon práva kritiky nie je neoprávneným zásahom do práv tretích
osôb, pokiaľ nie je preukázaný opak. Kritický názor pritom vystupuje z medzí ústavnej ochrany slobody
prejavu predovšetkým tiež vtedy, pokiaľ postráda akýkoľvek vecný základ, alebo pokiaľ ide o kritiku
zjavne neprimeranú svojou formou, alebo pokiaľ zásah do osobnostných práv je sprievodným javom

kritiky a nie jej primárnym cieľom. Z prezumpcie ústavnej konformity názoru sa ďalej vyvodzuje, že
nie je nevyhnutné aby komentár obsahoval dôslednú a logicky úplne korektnú úvahu, ale postačí,
aby pre hodnotiaci úsudok existoval aspoň určitý faktický základ, s tým, že pre záver o oprávnenosti
kritiky v niektorých prípadoch už bola dokonca v praxi súdov už hľadaná aj logická súvislosť medzi
skutkovým základom a vyjadreným názorom. Súdna prax pripúšťa v rámci kritiky použitie výrazových

prostriedkov preháňania, expresivity a dokonca niekedy i provokácie a odmieta zasahovanie súdu
tiež do práva novinárov zvoliť si spôsob spracovania informácií. Judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva touto doktrínou poskytuje ochranu sledovanému účelu - prilákaniu verejnosti k témam,
ktoré sú predmetom verejného záujmu. Predmetné názory podľa posúdenia súdu všetky tieto kritériáoprávnenej kritiky spĺňajú. Predovšetkým nemožno uprieť posudzovaným reportážam, že ich účelom
bolo informovanie o veciach verejného záujmu. Prípady unikátneho porušenia subjektívnych práv
fyzickýchaprávnickýchosôb,čiužzhľadiskaspôsobualeborozsahu,ochranaichoprávnenýchzáujmov

orgánmi verejnej moci a zvlášť trestné konanie vedené voči páchateľom takejto činnosti prirodzene
pútajú na seba pozornosť verejnosti. Autor reportáží spracoval prípad manželov F. na ich podnet, za
situácie, keď systém štátnej ochrany či už preventívnej alebo represívnej celkom zrejme zlyhal (čoho
dôkazom je, že účinná náprava zo strany orgánov verejnej moci sa završuje až v súčasnosti) a zo strany
orgánov verejnej moci sa im nedostalo včasnej a účinnej pomoci. Spracovaná téma sa preto legitímne

stala predmetom verejnej diskusie a zásah do osobnostných práv tak oprávnene možno považovať
za vedľajší produkt nie zámer sporných reportáží. Označené názory podľa úvahy súdu majú tiež
dostatočný skutkový základ. Je možné sa predovšetkým stotožniť s argumentáciou žalovaného v tom,
že silné pochybnosti o vôbec existencii rovnopisu zmenky, v spojení s jej obsahom evokujúcim možnosť
jej technického pozmenenia a pri zohľadnení tiež skutočnosti, že žalobcovi mali zmenku, majúcu
byť ako úplne kľúčový dokument, podrobenú písmo znaleckému skúmaniu za skutočne podozrivých

okolností odcudziť z auta, pri pripustení možnosti expresívneho vyjadrenia, zvlášť v publicistickom
formáte, predstavujú dostatočný skutkový základ pre názor, že len kópiu takejto písomnosti, z ktorej
má vyplývať mnohomiliónový záväzok, prevzatý za okolností, ktoré sú predmetom pozornosti orgánov
činných trestnom v konaní, umožňujú kópiu takejto zmenky, označiť len za zdrap papiera a rovnako
okolnosti, za ktorých došlo k strate (odcudzeniu) originálu zmenky, zvlášť časová nadväznosť na

odvysielaný príspevok z ktorého mimo iného vyplynulo tiež, že bude podrobený znaleckému skúmaniu,
prirovnať k „ zahladzovaniu stôp ako v lacnom filme“ Pokiaľ žalobca za týchto okolností nedokázal
zmysluplne vysvetliť právny dôvod vystavenia zmenky (zdôvodneniu, že záväzok vo výške 7,5 mil.
prevzali manželia F. za poskytnutie telefónneho čísla na známeho bez ďalšieho nemožno rozumne
uveriť) a následným postupom pri uplatnení a vymáhaní zmenkovej pohľadávky umocnil už tak veľmi

silnépochybnostiokorektnosti,morálnostiazákonnostisvojhokonania,prípustnoujepodľanázorusúdu
kritika takéhoto stavu a tiež i krokov, ktoré k nemu viedli tiež za použitia expresívnych spojení „(dostal
sa k zmenke) za mimoriadnych okolností“ a „zmenkové harakiri“, prirovnaním tohto obchodu žalobcu
k schopnostiam „ miliardára Onasissa „ či „kšeftu na psychiatrii“ a namieste je tiež i kritika postupu
žalobcu pri uplatnení zmenkovej sumy u rozhodcu, ktorý je jeho známy a nie na nezávislom súde. I

kritika smerujúca k spôsobu doručovania rozhodcovského rozsudku manželom F. bola podľa posúdenie
oprávnená, keďže skutkovo vychádzala prinajmenšom z pochybne zvoleného spôsobu doručovania
rozhodcovského rozsudku rozhodcom, pričom sporným bolo tiež, či pri takto zvolenom postupe pri
doručovaní sa rozhodcovský rozsudok k manželom F. vôbec dostal, alebo potvrdenie jeho doručenia je
výsledkom len obdobného postupu, než akým podľa reportáže (tvrdenia manželov F.) vznikla zmenka.

Pre úplnosť súd poznamenáva, že spôsob doručovania rozhodcovského rozsudku manželom F. bol
predmetom posudzovania exekučným súdom, ktorý vo svojich dôvodoch, pre čo exekúciu na podklade
rozhodcovského rozsudku vyslovil za neprípustnú, vyšiel z toho, že zvolený postup pri doručovaní
bol nesprávny a že k doručeniu tohto rozhodnutia manželom F. nedošlo. Informácia o tom, že žalobca
si nechal urobiť vlastný znalecký posudok k zmenke a ďalším súvisiacim dokumentom a že, ho má

doniesť vyšetrovateľovi až na istú nepresnosť, spočívajúcu v tom, že zadávateľom tohto znaleckého
posudku bol podľa tvrdenia žalobcu F. S., plne zodpovedá realite; tento znalecký posudok však skutočne
žalobca predložil ako v trestnom tak i v tomto konaní. Poznámku, ktorá zaznela za touto informáciou
„Zdá sa, teda, že lacný film pokračuje“, v kontexte už v príspevku skôr použitého tohto prirovnania
v súvislosti s podozrivým odcudzením zmenky z motorového vozidla, je potrebné podľa názoru súdu

vnímať ako prostriedok majúci nie len vyjadriť názor ale i prilákať pozornosť k ďalšej verejnej diskusii na
túto tému (pozn.: tento výrok zaznel v úplnom závere reportáže Zmenka 2). V reportážach odvysielaná
polemika o právomoci rozhodcovských súdov rozhodnúť v spore zo zmenky a o zákonnosti exekúcie
vykonávanej na podklade rozhodcovského rozsudku, vydaného v spore so zmenky, pokiaľ pripustíme
jeho kritickú povahu, nesmerovala podľa úvahy súdu voči žalobcovi, ale poukazovala na nedostatky v

činnosti súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie a v činnosti JUDr. Č. ako rozhodcu. Podľa názoru
súdu tieto výroky, i keď s nimi žalobca ako právnik nemusí súhlasiť, neboli objektívne spôsobilé vyvolať
nemajetkovú ujmu a tak nemohli pôsobiť difamačne voči žalobcovi.

13. V druhej skupine súd posudzoval výrok redaktora (v znení a v užšom kontexte v akom zazneli v

reportážach) „Na rube zmenky v máji Š. rukou napísal, že tých 7,5 milióna zinkasuje F. S.. Spomínate si,
práve Š. priviedol S. ako záujemcu o kúpu domov. A práve 7,5 milióna chcel S. doplatiť až po vklade do
katastra“, k čomu P. F. hneď v ďalšej časti reportáže poznamenal „Chceli možno zo začiatku cez to, že
by ich kúpili a tam nám ako keby zápočtom dali ako keby tú falošnú zmenku. No vtedy, keď sme sa zľakli,tak im to nevyšlo, lebo sme odstúpili od predaja“, čo vzápätí redaktor zavŕšil informáciou „Pochopiteľne,
F. sa vybrali ihneď na prokuratúru. 7,5 miliónovú zmenku považujú za 100% podvod“, ďalej výrok „Keď
F. logicky uvažujú, sú len dve možnosti ako vznikla tá zmenka. Buď podpísali podstrčené papiere,

netušiac, čo podpisujú alebo ich podpisy niekto sfalšoval“, ďalej výrok v podobe otázky redaktora a
odpovede P. F. na ňu „(redaktor) Mohlo to byť aj tak, že túto zmenku využil on na to, aby získal vaše
podpisy pod tú zmenku na 7,5 milióna? (F.) Predpokladáme, že to vykonštruoval takýmto spôsobom“,
ďalej výrok „F. predpokladajú, že druhý odstavec tu (pozn. súdu: v dokumente vzájomné záväzky) mohol
pribudnúť až po ich podpisoch. To isté sa mohlo stať s miliónovou zmenkou, že suma v hornej časti

bola dopísaná dodatočne“ a tiež výrok „Keď porovnávame tri rozhodujúce dokumenty, pre ktoré dnes
F. čelia existenčnej exekúcii, na všetkých vidieť spoločnú črtu - aj na zmenke v samotnom texte, aj
na rozhodcovskej doložke, aj na dokumente vzájomné záväzky. Nikde nenájdete sumu 7,5 milióna. Z
toho by sa dalo dedukovať, že tie dokumenty naozaj podpisovali F., ale keby ich aj dôkladne čítali,
sotva by mali čo len podozrenie z podvodu“ a „F. však nesedia so založenými rukami, na policajné
prezídium podali podnet, lebo majú podozrenie, že o majetok ich chcela pripraviť organizovaná skupina“.

Tieto výroky, majúce povahu hodnotiacich úsudkov, sú podľa zistenia súdu obsahovo dá sa povedať
takmer verne zahrnuté v skutkovej vete obžaloby, o ktorej rozhodne súd v trestnom konaní. V tomto
sporovom konaní podľa názoru súdu, súd nemôže posudzovať skutkový základ týchto výrokov, nakoľko
posúdenie viny, teda, že sa skutok stal a že ho spáchal žalobca prináleží len súdu, ktorý je príslušný
rozhodnúť v jeho trestnej veci na základe obžaloby podanej proti jeho osobe. Akýkoľvek záver súdu

v týchto rozhodujúcich skutkových otázkach, ktorý by bol v neprospech žalobcu a vôbec akákoľvek
polemika v smere viny žalobcu by znamenala porušene zásady prezumpcie neviny. Z uvedeného sa
tak na prvý pohľad javí, že rozhodnutie o vine žalobcu malo pre rozhodnutie v tejto veci význam a
že teda bolo namieste na právoplatné rozhodnutie o vine žalobcu v tomto konaní vyčkať. Skutočne by
tak tomu bolo za situácie, pokiaľ by sám žalovaný v odvysielaných reláciách ponechal úvahy o vine na

príslušný súd a rešpektoval teda ústavné právo žalobcu na prezumpciu jeho neviny. Súd na tomto mieste
pripomína, že je nepochybné, že verejnosť má záujem i právo na šírenie informácií, mimo iných tiež i
o spoločensky nebezpečnom konaní a o ním vyvolanom trestnom konaní, ako aj že túto spoločenskú
potrebu uspokojuje i žalovaný prostredníctvom televízneho vysielania. Hoc túto úlohu na jednej strane
nemožno žalovanému odoprieť, na strane druhej nemožno opomenúť, že pri vykonávaní práva na

sloboduprejavumusí dbaťnato,abyzverejnenéinformácienebolispôsobilézasiahnuťdoprávdruhých,
zvlášť tiež do všeobecného osobnostného práva a bezpodmienečne šetriť ich oprávnené záujmy. Na
tomto mieste súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i zásada prezumpcie neviny, podľa ktorej ten,
proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným
odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu, ktorá vyplýva z ust. § 2 ods. 4 Trestného poriadku, čl. 50 ods. 2

Ústavy SR a tiež z čl. 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
je relevantnou zásadou (rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1413/2012 zo dňa 23.6.2015) pre posúdenie
rovnováhy medzi pomerom hierarchicky na roveň postaveného práva na ochranu osobnosti a práva na
slobodu prejavu (pozn. súdu: obdobne ako i rôznorodé testy proporcionality). To znamená, že i také
konanie, kedy nie je rešpektovaná prezumpcia neviny a s dotknutou osobou je zaobchádzané ako s

páchateľom je v rozpore s právom na ochranu osobnosti, bez potreby ďalšieho zisťovania nerovnováhy v
týchto právach proporcionálnymi testami. Tento názor jednoznačne zastáva i odborná literatura: „pokud
proto odsuzující rozhodnutí nenabylo právní moci, nelze o zadrženém, o tom na koho bylo podáno trestní
oznámení, o tom, na koho byla uvalena vazba, u koho bylo zahájeno trestní řízení, o obžalovaném
či o nepravomocně odsouzeném referovat jako o pachateli trestného činu. Proto je také do této doby

nepřípustné ho označovat jako kriminálníka, zločince, podvodníka, násilníka atp. V tomto stádiu je
třeba zdržet se jakékoliv zpravodajské úvahy, která by se dotýkala viny této osoby, neboť vina je věc
hodnocení, které náleží výlučně soudu.“ či „o určité fyzické osobě jako o pachateli určitého trestného
činu je pak přípustné informovat veřejnost až po pravomocném odsuzujícím rozsudku“ ( prof. JUDr.
Karel Knap, CSc., a prof. JUDr. Jiří Švestka, DrSc. a kol. „Ochrana osobnosti podle občanského práva“,

Linde Praha, a.s. 2004), pripomína ho Rada Európy, ktorej výbor ministrov členských štátov dňa 10. júla
2003 pod číslom Rec (2003) 13 vydala nezáväzné „Doporučenie k poskytovaniu informácií, týkajúcich
sa trestných konaní, prostredníctvom médií“, kde je v čl. 2 zakotvená zásada práva na prezumpciu
neviny a v čl. 8 zásada ochrany súkromia v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním a tento názor
opakovane podporil tiež Európsky súd pre ľudské práva v svojej rozhodovacej praxi (napr. rozsudok

News Verlags GmbH & Co. KG vs. Rakúsko, z 11. 1. 2000, sťažnosť č. 31457/96 alebo rozsudok A. vs.
Norsko z 9.4. 2009, č. sťažnosti 28070/06 ). V danom prípade spôsob podania druhej skupiny výrokov,
či už v kontexte ostatných informácii alebo v spojení s obrazovými informáciami, včítane spôsobu
načasovania, postupnosti obrazovo zvukových informácií, ich kombinácie a nadväznosti, vo svojomkomplexnom podaní predstavuje podľa posúdenia súdu opis správania, ktoré u priemerného diváka
evokuje nad akúkoľvek pochybnosť, že ním došlo k spáchaniu konkrétneho trestného činu, pričom
zreteľným opakovaním údajov o mene a priezvisku žalobcu, či už slovom alebo záberom na písomnosti,

ktoré vzhľadom na ostrosť a dĺžku záberu boli z televíznej obrazovky bez obtiaži poznateľné, podal
divákovi úplne jednoznačnú informáciu, že páchateľom trestného činu „podvodu“, ktoré pomenovanie
v reportážach rovnako zaznelo opakovane, bol žalobca. Reportáže (Zmenka a Zmenka 2) podávajú
konkrétny pohľad na okolnosti, motív a spôsob vykonania trestného činu, informujú o jeho právnej
kvalifikácii, o prebiehajúcom trestnom konaní i o spôsobe akým bude v jeho priebehu vina podľa

informácií prokuratúry dokazovaná, žalobcu (hoc len ako predpoklad) spája s organizovanou skupinou
a obviňuje ho tiež z marenia dôkazov. Pritom súd nezhliadol také okolnosti, pre ktoré by žalovaný i pri
spoločenskej potrebe zverejnenia informácii či už o protiprávnom konaní alebo jeho vyšetrovaní orgánmi
činnými v trestnom konaní, nemohol šetriť osobnostné práva žalobcu či už neuvádzaním jeho mena
alebo vyhnutím sa úvahám ktoré vo svojej podstate objektívne vyvolali pohľad adresátov na žalobcu ako
na páchateľa konkrétneho trestného činu, čim de facto v očiach verejnosti suplovali rozhodnutie súdu o

jeho vine. Na rozdiel od žalovaného súd v obsahu odvysielaných reportáží nezhliadol priestor pre možné
úvahy o nevine žalobcu. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný v prípade niektorých úvah poukazoval na ich
polemický charakter, súd poznamenáva, že čo do existencie zmenky, reportáže kategoricky pripustili
len tri varianty jej vzniku, z ktorých každá je trestným činom (dopísanie sumy, falšovanie podpisov na
zmenke, použitie zmenky na 15.000,- Sk), o tom však, že žalobca trestný čin spáchal referoval ako

o istej skutočnosti s použitím výrazových prostriedkov “považujú za 100% podvod“, „sotva by mali
čo i len podozrenie z podvodu“, „ nemôže sa stať, aby na základe podvodu zobrali ľuďom všetok ich
majetok“, „Keď F. logicky uvažujú, sú len dve možnosti ako vznikla tá zmenka. Buď podpísali podstrčené
papiere, netušiac, čo podpisujú alebo ich podpisy niekto sfalšoval“. V čase zverejnenia tejto skupiny
informácii teda nebol žalobca právoplatne uznaný za vinného zo spáchania trestného činu na skutkovom

základe, opísanom v reportážach a v príspevkoch tiež výslovne pomenovaného („podvod“), a tak bolo
neprípustnémenomapriezviskomspojiťjehoosobustrestnýmčinom,evokovaťuadresátovreláciejeho
vinu ani spájať ho s protiprávnou činnosťou organizovanej skupiny. Zverejnením informácií, porušujúcich
ústavný príkaz prezumpcie neviny tak žalovaný neoprávnene zasiahol do všeobecného osobnostného
práva žalobcu, na ktorom závere súdu nie je už spôsobilý nič zmeniť ani prípadný konečný verdikt o

vine žalobcu v trestnom konaní. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na to, že týmto právnym
názorom sa riadil tiež Krajský súd v Košiciach v uznesení sp. zn. 6Co/575/2014 zo dňa 30.7.2015,
ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania žalovaného
do času skončenia trestného konania proti žalobcovi. Odvolací súd v odôvodnení tohto uznesenia
zhodne prezentoval názor, že dôvod na prerušenie konania do času skončenia trestného konania proti

žalobcovi daný nie je, po tom, čo predtým konštatoval, že ...“ osobitne pre spravodajstvo v prebiehajúcej
trestnej veci je z hľadiska uverejňovania správ a zaisťovania účinnej ochrany osobnosti fyzickej osoby
rozhodujúcim kritériom ústavný princíp prezumpcie neviny, ktorý sa premieta aj do trestného konania.“.

14. Podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch.(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy

a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Podmienkou vzniku nároku na súdnu ochranu
osobnosti podľa citovaných ustanovení zákona, je mimo už rozvedeného protiprávneho zásahu,
objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, tiež narušenie osobnostnej sféry v príčinnej súvislosti
s týmto neoprávneným zásahom. Platná právna úprava i aplikačná prax súdov je pritom založená na
tzv. monistickom ponímaní jednotného všeobecného práva osobnostného, kedy nie je vyžadované, aby

dotknutá osoba špecifikovala, ktorý z konkrétnych osobnostných statkov bol zasiahnutý. Ani Európsky
súd pre ľudské práva nepovažuje za nutné jednoznačne od seba oddeliť jednotlivé zložky osobnostných
práv. Vznik nemajetkovej ujmy spravidla nemožno dokazovať, pretože ide o stav mysli poškodenej
osoby. Ide teda „len“ o zistenie, či tu sú dané objektívne dôvody preto, aby sa konkrétna osoba mohla
cítiť byť poškodenou. Inými slovami povedané, je treba posúdiť, či vzhľadom na konkrétne okolnosti

prípadu by sa i iná osoba v obdobnom postavení mohla cítiť byť dotknutá v zložkách tvoriacich vo svojom
súhrne nemajetkovú sféru jednotlivca. Nemajetkovú ujmu možno inak označiť aj ako ujmu morálnu.
Ide teda o utrpenie na tých nehmotných hodnotách, ktoré sa dotýkajú morálnej integrity poškodenej
osoby. Patria sem predovšetkým jej dôstojnosť, česť, dobrá povesť, ale i iné hodnoty, ktoré sa spravidlapremietajú vo vnútornom živote človeka napríklad sloboda pohybu, rodinný život, neistota a pod. (por.
rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 371/2011 z 27.6.2012). Následky v nemajetkovej sfére poškodeného je
pri odškodňovaní treba ponímať ako ujmu jedinú s prihliadnutím ku všetkému, v čom bol poškodený v

dôsledku neoprávneného zásahu negatívne postihnutý (por. rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1076/2009
z8.9.2011).Vovšeobecnostimožnopovedať,žespôsobodstránenianásledkovmázodpovedaťobsahu,
forme i rozsahu neoprávneného zásahu do určitej osobnostnej hodnoty s cieľom obnoviť stav pred
neoprávneným zásahom. Nevyhnutnou podmienkou je aby následky porušenia osobnosti ešte trvali a
aby bolo možné následky vzniknutého porušenia reálne odstrániť. Zadosťučinenie či už morálne alebo

v peniazoch sleduje cieľ primerane (s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, postačujúcim a
zároveň účinným spôsobom) zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, t.j. nemajetkovú
ujmu na osobnosti fyzickej osoby. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, či už je uspokojovaný formou
morálnej satisfakcie alebo v peniazoch, predpokladá, že neoprávneným zásahom do osobnostných
práv vznikla osobe domáhajúcej sa ochrany ujma a pokiaľ požaduje jej kompenzáciu formou peňažného
zadosťučinenia, musí tiež preukázať, že ujma, ktorá jej vznikla je natoľko závažná, že nemôže byť

odčinená iným spôsobom. To neznamená, že žalobca musí výšku ujmy preukazovať, pretože táto je
nevyčísliteľná; suma, ktorá je súdom ako primerané zadosťučinenie priznaná vždy závisí na voľnej
úvahe súdu, pri ktorej vychádza z konkrétnych skutočností, ktoré boli v konaní preukázané a tiež i zo
všeobecných princípov, vyjadrených predovšetkým v judikatúre súdov. V tejto súvislosti súd upriamuje
pozornosť na niektoré ďalšie z východísk, ktoré z tejto judikatúry vyplývajú a ktoré vzal na zreteľ aj

vo svojich úvahách. Súd predovšetkým vyšiel z názoru, že vlastný zásah do osobnostných práv je
potrebné hodnotiť vždy objektívne s prihliadnutím na konkrétnu situáciu, za ktorej k neoprávnenému
zásahu došlo (tzv. konkrétne uplatnenie objektívneho kritéria), ako i na osobu postihnutej fyzickej
osoby (tzv. diferencované uplatnenie objektívneho kritéria). Uplatnenie konkrétneho a diferencovaného
objektívneho hodnotenia znamená, že o zásah do osobnosti fyzickej osoby v značnej miere pôjde len

tam, kde za konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo,
ako i s prihliadnutím na dotknutú osobu, je možné spoľahlivo vyvodiť, že by vzniknutú nemajetkovú ujmu
vzhľadomnaintenzituatrvanienepriaznivéhonásledku, pociťovalaakozávažnúspravidlakaždáfyzická
osoba nachádzajúca sa na mieste a v postavení postihnutej osoby ( rozsudok NS ČR z 27.10.2012,
sp. zn. 30 Cdo 83/2011). Pritom, a to je potrebné zdôrazniť, televízne vysielanie sa z hľadiska rozsahu

jeho pôsobenia považuje za jeden z najdostupnejších zdrojov informácii širokej verejnosti. Ak preto k
neoprávnenému zásahu do chránených práv dôjde týmto elektronickým médiom, treba vždy vychádzať
z toho, že mal širokú publicitu. To v prípade, ak zásah bol spojený so znížením dôstojnosti fyzickej osoby
alebo jej vážnosti v spoločnosti, zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej
ujmyvpeniazoch(R45/2000).Zároveňplatí,ževprípadeneoprávnenéhozásahudoprávanasúkromie

žalobcovi nevzniká procesná povinnosť preukazovať, že neoprávnený zásah pôsobil difamačne a mal
za následok zníženie jeho vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti (ZsP 3/2010, č. 26). Za pozornosť stojí
tiež i rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 1998 sp. zn. 1 Cdo 89/97, v ktorom bol prezentovaný
názor, že samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu
osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri

určenítejtovýškysúdmusíprihliadnuťajnaokolnosti,zaktorýchkporušeniuprávadošlo.Tietookolnosti
môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Berie
sa do úvahy napríklad to, či k následkom zásahu došlo len v mieste bydliska žalobcu alebo v širšom
okolí. Pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa berie do úvahy, tiež, či zásah
bol realizovaný v denníku, ktorý vychádza v značnom náklade, patrí medzi najčítanejšie, , či sa stal

na titulnej strane novín, mal zvýraznený titulok, bol na osobitnej farebnej podtlači. Berie sa do úvahy
pracovné zaradenie osoby, ktorá tvrdí, že do jej práv bolo zasiahnuté, či došlo k ujme na cti v očiach
pracovného kolektívu takejto osoby, či je žalobca známy napríklad čitateľom (uznesenie Ústavného súdu
SR IV. ÚS 360/09 z 15.10.2009, tiež rozsudok NS SR 1 Cdo 89/97 z 28.4.1998). Pripomenúť je potrebné
tiež závery Ústavného súdu SR v uznesení III. ÚS 238/08-20 zo dňa 29.7.2008, v zmysle ktorých

ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka nelimituje súd pri priznaní rozsahu náhrady nemajetkovej
ujmy. Posúdenie týchto okolnosti ponecháva na úvahu súdu, ktorá však nemôže byť bezbrehá, ale
musí spočívať na logických a legitímnych faktoch. Je nepochybné, že mantinely, v rámci ktorých by sa
mala pohybovať takáto úvaha súdu, musia byť istým spôsobom dané, pričom táto ich danosť je závislá
od individuality každého prípadu a zároveň musí byť podmienená dôvodmi, na ktorých sa priznanie

zakladá. To však neznamená, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch musí mať pre určitý
okruh zásahov do práv spojených s ochranou osobnosti taký rozsah, pri iných zase onaký. Podstatná je
jedinečnosť prípadu a s tým spojená konkrétna intenzita zásahu a jej následky. Nevyhnutné pri určení
výšky relutárnej satisfakcie je potrebné tiež prihliadať na zadosťučinenie, ktorého sa poškodenému uždostalo (eventuálne má dostať) podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo forme morálneho
zadosťučinenia, okrem iných tiež vo forme ospravedlnenia (rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1746/2006
zo dňa 31.07.2006).

15. Premietnutím týchto úvah na posudzovaný prípad, súd konštatuje, že televízia Markíza,
prevádzkovaná žalovaným, bola v čase odvysielanie relácií nasledovanejšou televíziou v Slovenskej
republike s celoštátnou pôsobnosťou, pričom jej vysielanie bolo možné sledovať i cez internet. Sporné
reportáže boli odvysielané v takmer hlavnom vysielacom čase (Zmenka 1 o 21:45 hod, Zmenka 2 o

22:10 hod.) v publicistickej relácii Paľba, vystavanej na formáte investigatívnych reportáží, ktorá mala
v tom čase dobrú sledovanosť a tá bola zabezpečovaná i tematickými upútavkami. Bez zaváhania
možno konštatovať, že každú z troch relácii sledovalo niekoľko stoviek tisíc divákov v celej Slovenskej
republike. Reportáž iniciovali (ako sa vyjadrili v konaní) manželia F., na jej výrobe sa informačne podieľali
a Marek F. sa v prvých dvoch reportážach v rámci interview s redaktorom k nastoleným témam i osobne
vyjadroval. Manželia F., ako už bolo spomenuté skôr, sa rozhodli pre zverejnenie prípadu v situácii,

kedy bol bezprostredne ohrozený ich majetok a v stave narušenia pocitu ich právnej istoty v systém
práva a jeho vynútiteľnosti (ako vysvetlila svedkyňa A. F.). Redaktor pri príprave prvých dvoch relácií
opakovane kontaktoval žalobcu v snahe o zaujatie stanoviska k rozhodujúcim skutočnostiam, pracoval
dá sa povedať s úplnými, v tom čase dostupnými informáciami, k odborným otázkam zabezpečil odborný
komentár a o stanovisko požiadal tiež políciu a súd. Z týchto dôvodov zámer výroby a odvysielania

sporných reportáží a ani ich obsahovú náplň (až na nerešpektovanie prezumpcie neviny) nemožno
odsúdiť, naopak, je potrebné vyzdvihnúť spoločenský význam i takýchto publicistických relácií, pokiaľ
výkon ich práva slobody tlače nie je v nerovnováhe správami iných. Špecifické postavenie medzi
reláciami má na prvý pohľad neškodný príspevok alebo poznámka, ktorá zaznela v kontexte úplne inej
témy v príspevku „Vybité poistky“, ktorý bol odvysielaný viac ako 4 mesiace od odvysielania príspevku

Zmenka 2. V prípade tohto výroku „Mimochodom pod spomínané listy z Rapidu sa väčšinou podpisoval
jeden z generálnych riaditeľov pán Š.. Práve pán Š. sa za mimoriadne podozrivých okolností dostal
k 7,5 miliónovej zmenke, o čom sme pred pol rokom vysielali dve reportáže. Polícia prípad vyšetruje
pre podozrenie z podvodu. Zatiaľ nikoho neobvinili, za obrazového doprovodu záberom na zmenku
so všetkými údajmi žalobcu, súd, vzhľadom na okolnosti postráda zámer objektívne informovať o veci

verejného záujmu, v tomto príspevku žalovaný vyvolal negatívny obraz o žalobcovi bez poskytnutia
kontextu s ostatnými relevantnými skutočnosťami. Nevytvoril tak vyvážený priestor na verejnú diskusiu
ale mediálny priestor len využil na zverejnenie neúplnej, pre nezainteresovaných inak nezrozumiteľnej
ale každopádne negatívnej informácie o žalobcovi. V okolnostiach prípadu súd na strane žalobcu
prihliadal na to, že svojím konaním pri vystavení zmenky i v súvislosti s jej uplatnením veľmi výrazným

spôsobom prispel, v podstate si vypýtal pozornosť verejnosti. I pri rešpektovaní presumpcie neviny
totiž nemožno inak ako za absolútne raritný v podmienkach Slovenskej republiky považovať právny
dôvod, na pomery žalobcu i manželov F. a vzhľadom tiež na dohodnutý čas splatnosti, veľmi vysokého
zmenkového dlhu i spôsob aký žalobca zvolil pre uplatnenie práva zo zmenky (neistá rozhodcovská
doložka, za rozhodcu určený bývalý kolega, neisté doručenie rozhodcovského rozsudku a vzdanie

sa odvolania proti nemu manželmi F.). Žalobca bol v rámci prípravy reportáží Zmenka a Zmenka 2
viackrát kontaktovaný redaktorom týchto reportáží, ktorý sa pokúsil skontaktovať sa s žalobcom tiež
osobne. Žalobca teda fakticky dostal priestor zaujať k nastoleným otázkam stanovisko, ktorý nevyužil
inak ako realizáciou krokov voči vedeniu spoločnosti žalovaného, v smere zastaviť odvysielanie relácii,
pritom je potrebné zdôrazniť v tejto súvislosti, že žalobca pred odvysielaním prvého príspevku o obsahu

reportáže nevedel. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na to, že zvlášť poskytol žalobcovi
priestor zmysluplne vysvetliť právny dôvod vystavenia zmenky a že v prípade ak by tak žalobca urobil,
od odvysielania reportáže by upustil, čím vytvoril obraz o tom, že žalobca mohol zverejneniu informácií o
jeho osobe predísť, podľa úvahy súdu je zrejmé, vzhľadom na to, že v čase odvysielania v poradí druhej
relácie už žalovaný dôvod zmenkového dlhu poznal, že ani v prípade ak by žalovaný tejto požiadavke

redaktora vyhovel, odvysielaniu relácie by bezpochyby nezamedzil. Na tomto mieste súd opätovne
zdôrazňuje, že neoprávnenosť zásahu v danom prípade nezakladá to, že žalovaný informácie zverejnil
ale to, že nimi divákovi podal jednoznačný odkaz že bol spáchaný trestný čin a že jeho páchateľom je
žalobca.Včaseodvysielaniapríspevkov(vsúčasnosti)bolžalobcanebolodsúdenýzainýtrestnýčin,az
toho hľadiska naňho treba nazerať ako na bezúhonnú osobou. V tom čase pracoval v spoločnosti Rapid

life životná poisťovňa, a.s. v pracovnom zaradení generálneho riaditeľa správy poistenia, bol činný v
basketbalovomklube azastávalfunkciutiežčlenadozornejradySlovenskejbasketbalovejasociácie.Na
tomto mieste súd považuje za potrebné poznamenať, že žalobca síce prichádzal do kontaktu s manželmi
F. pri výkone práce advokátskeho koncipienta pre JUDr. U. M., advokáta a i k vystaveniu spornej zmenkymalo dôjsť v čase, kedy žalobca ešte vykonával koncipientsku prax, podstata sporu s manželmi F., ktorá
bola i témou posudzovaných reportáží, však s touto praxou a ani s výkonom advokácie JUDr. U. M.,
advokáta, či koncipientskej praxe žalobcu nijak nesúvisí. V čase odvysielania reportáží teda žalobca

nebol ani verejným činiteľom a ani verejne známou osobou (por. tiež tvrdenie žalobcu v podaní zo dňa
28.2.2012).

16. Žalobca tvrdil, že následkom odvysielaných relácií utrpel na cti v očiach svojej vtedajšej priateľky,
rodinných príslušníkov, priateľov, kolegov v práci i v športovej činnosti. Rodičia, ako uviedol v

bezprostrednej reakcii na zverejnenie prvej z reportáží, žalobcu vyzvali aby opustil spoločnú domácnosť,
priateľka si vzala čas na rozmyslenie ďalšieho zotrvania so žalobcom, žalobca uviedol tiež, že mal
nepríjemnýpocitzreakciípracovnéhokolektívunafiremnomvianočnomvečierkudňa20.12.2007,musel
ďalej obhajovať svoju česť pred vedením spoločnosti v ktorej pracoval, no i napriek tomu akcionári
tejto spoločnosti odstúpili od dohody o kariérnom postupe, zabezpečujúcej žalobcovi funkčný postup a
finančné výhody počas obdobia minimálne 12 rokov. Zásah žalovaného podľa tvrdenia žalobcu poškodil

jeho profesný život, či už v rámci poisťovníctva alebo advokácie, akcentoval pritom skutočnosť, že
sa tak stalo ešte na začiatku jeho možnej kariéry (vo veku 29 rokov). Žalobca v konaní preukazoval
odozvu svojho okolia na odvysielané reportáže písomnými prehláseniami, ktoré súd vykonal ako listinné
dôkazy. Ing. U. Š. (otec žalobcu) v písomnom prehlásení zo dňa 21.6.2013 uviedol v podstatnom, že
ani jednu z relácii Zmenka a Zmenka 2 celú nevidel, že z titulu toho, že viedol ženský mládežnícky

basketbalový klub so žalobcom vnímal že žalovaný odvysielaním sporných relácií „zrušil dôveru hráčok,
rodičov, sponzorov a celej basketbalovej verejnosti k žalobcovi, že si pamätá na to, že relácie vyvolali
množstvo narážok, uštipačných poznámok alebo otázok na adresu žalobcu, ktoré boli preňho veľmi
nepríjemné a pre žalobcu zahanbujúce. Poznamenal tiež, že následkom odvysielanej reportáže boli
pre rodinu i domácnosť, v ktorej v tom čase žalobca ešte žil, neradostné a ťažké vianoce. MUDr. Y. Š.

(matka žalobcu) v písomnom prehlásení z 21.6.2013 v podstatnom uviedla, že zvlášť po odvysielaní
prvej reportáže, práve počas vianočného obdobia museli čeliť množstvu poznámok na adresu žalobcu.
Pre ňu osobne bola táto reportáž šokujúca a v bezprostrednej reakcii povedala žalobcovi, že keď má
takéto problémy, že sa zúčastňuje podvodov a falšovania, mal by radšej opustiť spoločnú domácnosť.
Ešte v roku 2010 alebo 2011 ako poznamenala sa jedna kolegyňa jej priateľky vyjadrila v tom zmysle,

že s ohľadom na obsah relácie Paľba by sa ako rodičia žalobcu mali skryť pod zem. Od roku 2007
sa stretla s nespočetným radom nelichotivých poznámok na adresu žalobcu, prameňom čoho boli
práve reportáže odvysielané v televízii Markíza. Tie spôsobili, ako dodala, žalobcovi množstvo hanby a
príkoria. MUDr. F. Š. (brat žalobcu) v písomnom prehlásení zo dňa 18.6.2013 v podstatnom uviedol, že
prostredníctvom internetu si pozrel reportáže Zmenka a Zmenka 2 a že v prípade prvého príspevku tak

urobil po tom, čo bol na to telefonicky upozornený po odvysielaní kolegom z Ostravy. Po odvysielaní bol
podľa prehlásenia MUDr. F. Š.O. vo svojom okolí (v tom čase pracoval v Českej republike) dotazovaný
na vzťah s bratom (žalobcom), pričom niektorí kolegovia mu ponúkli i pomoc, súdiac z obsahu reportáží,
že žalobcu „zavreli“. Vyhlásil ďalej, že bol veľmi prekvapený z toho, ako silno a presvedčivo bol žalobca
v reportážach ohovorený a negatívne vykreslený, a tiež i z toho aký veľký záber odvysielané relácie

mali, pretože si ich pozreli tiež jeho známi v Českej republike. Ešte po niekoľkých rokoch sú ľudia, ktorí
žalobcu ohovárajú , respektíve stále sa ešte na obsah príspevkov vypytujú. Dodnes, ako poznamenal,
sa osobne nevie vyrovnať s tým, ako televízia Markíza hrubo a podľa jeho názoru doživotne poškodila
dobré meno žalobcu ako profesne, tak aj ľudsky a nakoľko množstvo ľudí ho so žalobcom logicky spája,
cíti sa byť poškodený aj on sám. JUDr. W. N. v písomnom prehlásení bez uvedenia dátumu vyhotovenia

v podstatnom uviedol, že ako bývalý spolužiak žalobcu bol po odvysielaní relácií kontaktovaný priateľmi,
kolegami, klientmi a známymi, ktorí sa ho dotazovali na súvislosti, ktoré v reportážach odzneli. Na
podklade toho usúdil, že odvysielané relácie vyvolali negatívnu mienku o žalobcovi a o jeho aktivitách.
Doposiaľ ako ďalej poznamenal pretrvávajú nepriaznivé komentáre a poznámky na adresu žalobcu, či už
z profesionálneho alebo súkromného prostredia, ktoré znižujú a poškodzujú jeho kredit a meno. JUDr.

P. Š. v písomnom prehlásení zo dňa 18.6.2013 v podstatnom uviedol, že si pozrel reportáž Zmenka,
odvysielanú v televízii Markíza v mesiaci december 2007, že žalobca v tejto relácii bol jednoznačne
spomínaný ako hlavný aktér zmieňovaného podvodu žalobca, ktorý je jeho spolužiakom z vysokej
školy. Žalobca v tejto relácii bol daný do priamej súvislosti s podvodom, falšovaním a skutočnosti
ktoré v príspevku zazneli vytvorili o žalobcovi negatívny obraz. Po odvysielaní reportáže Zmenka bol

konfrontovaný známymi v tom smere, aby si uvedomil, čo za „kamaráta“ - podvodníka je žalobca a aby
si rozmyslel s kým sa stretáva - aby mu to neuškodilo. Uvedené sa znásobilo po odvysielaní v poradí
druhej reportáže, ktorú si taktiež pozrel. Po jej odvysielaní z obavy z reakcie okolia na čas so žalobcom
prerušilkontakt,poznamenalpritom,žedovtedysožalobcomvychádzalidobre.Reakcieokolia-kolegov,spoločných spolužiakov a známych na obsah reportáží bol výlučne negatívny a to aj s odstupom viac
ako 5 rokov, keďže niektorí známi stále vnímajú žalobcu negatívne. Ing. O. F.E. (Most pri Bratislave) v
prehlásení zo dňa 20.6.2013 uviedla v podstatnom, že v čase odvysielania relácií Zmenka a Zmenka

2, ktoré videla, pôsobila a i toho času pôsobí vo vedení mládežníckeho ženského basketbalového
klubu, že žalobca zastával v tom čase funkciu v Slovenskej basketbalovej asociácii a bol zároveň i
riaditeľom jedného z basketbalových klubov a z tohto titulu, ako uviedla sa so žalobcom stretávali na
basketbalovýchturnajochapodujatiach.Ing.O.F. ďalejuviedla,žepoodvysielaníreláciímalavovzťahu
k žalobcovi nepríjemný pocit nedôvery a že mala možnosť sledovať i reakcie basketbalových trénerov

a funkcionárov. Mnohí tréneri a i niektorí funkcionári, ako uviedla, po odvysielaní príspevkov v televízii
Markíza na určitý čas styk so žalobcom obmedzili, niektorí začali žalobcu ohovárať a boli ti akí, ktorí tak
robili aj otvorene. Ešte dlho po zverejnení reportáží sa v basketbalovom okruhu osoba žalobcu spájala
s podvodom a falšovaním. P. F. (Bratislava) podľa písomného prehlásenia zo dňa 18.6.2013 bol takisto
trénerom ženského mládežníckeho basketbalu. Z toho titulu potvrdil, že následkom odvysielaných relácii
sa zvýšil záujem o osobu žalobcu v negatívnom zmysle slova. Negatívne informácie proti nemu začali

zneužívať viacerí basketbaloví funkcionári i basketbalová konkurencia. Žalobca v rámci basketbalového
hnutia stratil podporu; stretol sa i stým, že niektoré osoby začali žalobcu ohovárať. I P. F. potvrdil, že
ešte dlho po zverejnení reportáží sa v basketbalovom okruhu osoba žalobcu spájala s podvodom a
falšovaním. Mgr. P. M. v prehlásení zo dňa 20.6.2013 v podstatnom uviedol, že si spoločne s manželkou
si reportáž pozreli, že manželka z toho bola zhrozená on zostal v šoku; obaja nechápali - nemohli

uveriť, že žalobca je taký podvodník. Na žalobcu sa v negatívnom zmysle Mgr. P. M. pýtali aj známi.
Potvrdil tiež známky zmeny správania sa kolegov k žalobcovi na vianočnom večierku dňa 19.12.2007
pričom potvrdil tiež, že v skupinkách „poza chrbát žalobcu“ sa kolegovia na večierku o relácii medzi
sebou zhovárali. Z pozície bývalej kolegyne urobila dňa 20.6.2013 písomné vyhlásenie i Ing. F. W..
V ňom potvrdila, že po odvysielaní relácií sa dlhý čas nemohla zbaviť nepríjemného dojmu a že z

toho dôvodu ona, a podľa jej názoru aj mnohí iní kolegovia styk so žalobcom obmedzili, pričom sa
pamätá že žalobca sa následkom zverejnených reportáží netešil dobrej povesti ani medzi kolegami z
kruhu právnikov. Rovnako ako Mgr. P. M. si i ona všimla rozhovory za chrbtom žalobcu na vianočnom
večierku, badala zo strany kolegov tiež i úškrny, posmešky a nemiestne poznámky. Nepríjemne sa
cítila tiež v situáciách, keď sa vysvetlenia, prípade uvedenia subjektívneho názoru na vec dožadovali

jej podriadení. Tvrdenia žalobcu v kontexte obsahu týchto prehlásení osôb z okruhu rodiny, priateľov,
kolegov i známych z oblasti športovej oblasti, v ktorej žalobca pôsobil, pri uplatnení konkrétneho a
diferencovaného objektívneho hodnotenia odôvodňujú záver, že nemajetková ujma, ktorá žalobcovi v
danom prípade vznikla, bez zásadných špecifík zodpovedá nemajetkovej ujme, ktorú by vzhľadom na
intenzitu a trvanie nepriaznivého následku, pociťovala ako závažnú spravidla každá fyzická. Objektívne

tak možno konštatovať, že obrazovo-zvuková reportáž poukazujúca na závažné protiprávne konanie
s celkom jednoznačným a jednostranným vyznením pre diváka v smere, že konanie je trestným
činom a že sa ho dopustila nezameniteľne označená osoba, zverejnená v najsledovanejšej televízii s
celoslovenskou pôsobnosťou, v čase blízkom hlavnému vysielaciemu času, nad akúkoľvek pochybnosť
priamo ovplyvňuje vnímanie postihnutého vo všetkých oblastiach interpersonálnych vzťahov; ľudia a

to i najbližší pod tlakom takýchto informácií pochybujú, domáhajú sa vysvetlenia, inak, výslovne alebo
mlčky na nich badať zmenu správania sa; niektorí prestanú dôverovať z nich niektorí už dôverovať
dotknutej osobe nebudú nikdy; niektoré vzťahy ochladnú, niektoré sa na istý čas prerušia, iné sa
pretrhnú a už nikdy sa neobnovia. To všetko sa prirodzene odráža v stave mysle postihnutého.
Vníma nedôveru, zmenu postojov a rešpektu v kruhu rodiny, známych a v spoločnosti, stráca pocit

vážnosti v rodine, cti, dôstojnosti a možnosti spoločenského sebaurčenia a uplatnenia. A práve v tom
spočíva nemajetková ujma, ktorá vzniká osobám v obdobných prípadoch neoprávnených zásahov do
všeobecného osobnostného práva. Takto i podľa tvrdenia žalobcu pociťoval ujmu vo vzájomnej interakcii
s blízkymi osobami, priateľmi a kolegami aj on sám a takto vo svojej podstate opísali reakciu okolia vo
vzťahu k žalobcovi i osoby v už spomenutých vyhláseniach. Pokiaľ preto i JUDr. P. Š., vierohodnosť

ktorého žalovaný namietal a navrhoval ho k obsahu prehlásenia vypočuť, sa v prehlásení mimo iného
zmienil i o tom, že na istý čas prerušil kontakt so žalobcom, objektívne, podľa úvahy súdu, či už k
tomu došlo v prípade JUDr. P. Š. alebo v prípade inej osoby, po zverejnení informácie o závažnej
trestnej činnosti osoby v televíznom vysielaní, nie je vôbec neobvyklé, pokiaľ s takouto osobou iní
ľudia kontakt skutočne aj prerušia. Riadiac sa touto úvahou, majúcou základ v uplatnení konkrétneho

a diferencovaného objektívneho hodnotenia nemajetkovej ujmy, podľa názoru súdu výsluchom JUDr.
P. Š. nebolo možné tento spôsob hodnotenia nemajetkovej ujmy zásadne ovplyvniť, a preto súd
návrh žalobcu na vykonanie tohto dôkazu zamietol. Na tomto mieste súd na doplnenia poznamenáva,
že materiálnu ujmu, spôsobenú podľa tvrdenia žalobcu odstúpením akcionárov spoločnosti Rapid lifeŽivotná poisťovňa, a.s. od dohody kariérnom postupe do pozície člena predstavenstva a viceprezidenta
tejto spoločnosti v dôsledku odvysielania reportáží si žalobca uplatnil ako samostatný nárok a preto
tento následok súd v úvahách o rozsahu nemajetkovej ujmy do úvahy nevzal. Pre úplnosť súd dodáva

tiež, že za preukázané v konaní nemal tvrdenie žalobcu o zásahu odvysielaných relácii tiež do možnosti
jeho pracovného uplatnenia, či už ako zamestnanca spoločnosti Rapid life Životná poisťovňa, a.s. alebo
čo do možnosti vykonávať prax advokáta. V tejto súvislosti v konaní nebolo sporným, že žalobca v celom
priebehu konania zastával v spoločnosti Rapid life Životná poisťovňa, a.s. tú istú pracovnú pozíciu ako v
čase odvysielania reportáží (generálny riaditeľ sekcie správy poistenia) ako aj, že žalobca po úspešnom

vykonaní advokátskej skúšky bol zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory,
pričom i napriek tomu prax advokáta nevykonáva, ale pokračuje vo výkone prác v závislej činnosti.
Vzhľadom na povahu a razanciu difamačnej informácie, opakovanosť jej oznámenia, šírku publicity,
s prihliadnutím v tejto súvislosti i nato, že účinky zásahu boli v danom prípade obmedzené preto,
že žalobca nie je verejne známou osobou, na druhej strane však zohľadňujúc i to, že z titulu výkonu
funkcie v Slovenskej basketbalovej asociácii i pôsobenia ako riaditeľa športového basketbalového klubu

žalobca bol známy i v širšom okruhu basketbalovej verejnosti a to aj mimo miesta jeho bydliska, došlo
podľa názoru súdu k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcu v značnej miere, pričom objektívne
vzaté ujma na osobnostných právach žalobcu je natoľko závažná, či už preto, že zasiahnuté boli dá
sa povedať všetky zložky osobnosti a tiež i preto, že reparácia takto široko a intenzívne uskutočneného
zásahu je len morálnym zadosťučinením (ospravedlnením sa) objektívne nedosiahnuteľná, je potrebné

podľa úvahy súdu, aby bola kompenzovaná tiež i peniazmi. Za primeranú k už rozvedeným okolnostiam,
za ktorých k zásahu došlo, jeho intenzitu, rozsah a trvanie (závažnosť), osobitne majúc na zreteli, že k
zásahu do všeobecného osobnostného práva žalobcu došlo opakovane, pri zohľadnení, že žalobcom
požadovaný rozsah a spôsob ospravedlnenia, ktoré žalovaný na základe tohto rozsudku musí vykonať
- po tri pondelky, vždy dvakrát za sebou v približne rovnakom čase, v akom boli odvysielané sporné

reportáže, tiež sčasti zmierni nemajetkovú ujmu žalobcu, súd považoval sumu 25.000,- Eur. V tomto
rozsahu (čo do morálnej i relutárnej satisfakcie), súd žalobe žalobcu v časti o ochranu osobnosti vyhovel
a v prevyšujúcom rozsahu súd žalobu zamietol.

17. K argumentácii žalobcu ohľadne výšky peňažnej satisfakcie súd dodáva: Je predovšetkým potrebné

prisvedčiť žalobcovi, že mimo satisfakčnej funkcie relutárnej náhrady právna teória ale i aplikačná
prax súdov zdôrazňujú potrebu pôsobiť jej výškou i preventívne, v smere aby odradila porušovateľa
chránených práv porušovať práva iných v budúcnosti. Tu je však potrebné upozorniť na niekoľko
momentov: Predovšetkým, právna prax vôbec nie je jednotná v tom, či v podmienkach kontinentálneho
práva v prípade plošného uplatňovania preventívnej funkcie relutárnej satisfakcie, nepriaznivý dopad

na slobodu prejavu neprevyšuje nad touto funkciou sledovaným účelom. Táto odborná diskusia
nateraz nie je ukončená a tak i prax je v súčasnosti taká, že všeobecné súdy, hoc na jednej strane
teoreticky túto funkciu pripúšťajú, v skutočnosti ju uplatňujú len veľmi výnimočne, a to, podľa súdu
známych prípadov, výlučne v prípade bulvárnych médií, ktorým televízia žalovaného bezpochyby nie
je, zatiaľ len v prípadoch skutočne bezprecedentných zásahov do osobnostných práv, predovšetkým

v prípadoch narušenia intímnej sféry a doposiaľ, podľa súdu známych prípadov, len verejne činných
osôb. Ani Európsky súd pre ľudské práva vo svojej praxi preventívnu funkciu relutárnej satisfakcie
neuplatňuje, pričom za zásah do všeobecného osobnostného práva médiami priznáva obvykle náhradu
v rozsahu do 10.000,- Eur. V podmienkach Slovenskej republiky všeobecné súdy priznávajú za zásah
do osobnostných práv médiami podľa okolností prípadu relutárnu satisfakciu radovo v tisícoch, poťažne

v desaťtisícoch eur, pričom viac desiatok tisícové sumy v prípade verejne neexponovaných osôb sú
skôr výnimočné. V okolnostiach daného prípadu súd nezhliadol ani na strane žalobcu, ani na strane
žalovaného a ani v pohnútke, obsahu či forme zverejnených informácií, niečo tak mimoriadne, aby
to vyvolalo potrebu výškou peňažnej náhrady pôsobiť preventívne na činnosť žalovaného. Žalobca vo
svojej argumentácii ďalej zdôrazňuje, že osobnostné právo verejne činnej osoby i „bežnej osoby“ požíva

rovnakú ochranu a preto niet dôvodu, aby priznaná výška nemajetkovej ujmy v jeho prípade bola nižšia
ako tá, ktorá je súdmi priznávaná verejne známym osobám. K tomu súd poznamenáva, že dôvodom
priznávania vyšších súm relutárnych náhrad verejne známym osobám nie je disproporcia s právom na
ochranu osobnosti bežného človeka, alebo inak povedané, aby bez ďalšieho požívalo vyššiu ochranu,
ale to, že verejne známym osobám pri rovnakom zásahu obvykle vzniká väčšia nemajetková ujma,

keďže dôsledky zásahu majú zväčša širší účinok či už z hľadiska teritoriálneho, oblastí spoločenského
života, ktoré u bežného človeka postihnuté obyčajne nemôžu byť alebo z hľadiska trvácnosti následkov.
K argumentácii žalovaného, založenej na existencii hornej hranice peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy
za zásahy do osobnostných práv v podobe zákonom (zák. č. 215/2006 Z. z. ) stanovenej maximálnejvýšky odškodnenia osôb poškodených násilnými trestnými činmi, súd predovšetkým pripomína, že tento
názor korešponduje s úvahou Európskeho súdu pre ľudské práva, vyjadrenej v rozhodnutí vo veci
Iltalehti a Karhuvaara vs. Fínsko, podľa ktorého pri určovaní výšky náhrady za porušenie osobnostných

práv musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá je priznávaná za telesné zranenia alebo ktorá je
priznávaná obetiam násilných činov, pri čom náhrada za porušenie iných osobnostných práv by nemala
bez existencie závažných a dostatočných dôvodov prevyšovať maximálnu výšku náhrady priznávanú
za telesné zranenia alebo násilné činy a poznamenáva zároveň, že tento právny názor Európskeho
súdu pre ľudské práva je relatívne nový a je predmetom kritických odborných debát. Každopádne ani v

prípade, ak sa tento názor v právnej praxi ujme, nebude vo vzťahu k úvahám o výške relutárnej náhrady
znamenať, že súd nebude zisťovať a vo výške náhrady zohľadňovať špecifiká a osobitosti každého
jednotlivéhoprípaduaužvôbecnebudepredstavovaťprekážkuprepriznanievyššejrelutárnejnáhradyv
prípadoch opakovaných zásahov do všeobecného osobnostného práva (obdobne ako v tomto prípade).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.),

ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).