Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/639/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215218620
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215218620.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: V., nar.

XX.X.XXXX, bytom L.T. č. XXXX proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX uzatvorená medzi
stranami sporu je n e p l a t n á .

Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.10.2015 domáhal určenia neplatnosti dohody

o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX uzatvorenej medzi stranami sporu. Podanú
žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 6.2.2014 zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver 1.500,- €. Tento úver sa zaviazal splatiť v
mesačných splátkach po 80,37 €. Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom
úvere strany sporu dňa 6.2.2014 uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle Občianskeho
zákonníka. Túto dohodu považoval za neplatnú a preto podal žalobu na súd, pričom naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy odôvodnil tým, že žalovaný na základe tejto

dohody vykonáva realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza k zásahu do jeho majetkovej
sféry,keďjehozamestnávateľjepovinnýdohodurešpektovaťavykonávaťmuzrážkyzomzdy,čímmôže
dochádzať zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohacovaniu sa na jeho úkor. Mal za to, že uzavretá
dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje riadne označenie pohľadávky a výšku dohodnutých zrážok,
keď uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje len možné spôsoby vzniku pohľadávky. Takéto
vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky považoval za neurčité, a teda vychádzajúc z ustanovenia § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatné. Konštatoval, že v zmysle § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka

majú zmluvné strany rovnaké postavenie. Veriteľ nie je vo vzťahu k spotrebiteľovi v pozícii nadriadenosti
a neprislúcha mu jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré vzniknú v budúcnosti,
sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo
mzdy má formulárovú podobu a táto nebola dojednaná individuálne. Svojim obsahom spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa jeho názoru
užpriuzatváranídohodymalakodlžníkvedieťpohľadávkuakéhodruhuzabezpečujedohodaozrážkach
zo mzdy a v akej výške. Suma uvedená v bode I. dohody vo výške 1.500,- € bola uvedená len v súvislosti

s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru.
Pokiaľ chcel získať úver od žalovaného musel sa podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej
podmienke o zabezpečení pohľadávky formou dohody o zrážkach zo mzdy bez toho, aby bola táto
zmluvná podmienka s ním individuálne dohodnutá. Takúto zmluvnú podmienku preto považoval zaneprijateľnú, spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu v jeho neprospech,
ktorá umožňuje žalovanému ako veriteľovi pohľadávky siahnuť na jeho majetok bez toho, aby on ako
dlžník mohol zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy. Za neurčité považoval aj dojednanie o výške splátok

v dohode o zrážkach zo mzdy, podľa ktorého ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci vykonaná zrážka zo
mzdy v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, bude zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad
dohodnutú sumu. Uvedené dojednanie spôsobuje neprimerané zvýhodnenia žalovaného ako veriteľa,
ktorý má byť podľa dohody bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej splátky.
Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú sumu predstavuje obchádzanie náležitostí

dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy.

2. Spolu s podanou žalobou žalobca doručil súdu aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o
ktorom rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 14C/639/2015-13 zo dňa 24.11.2015 tak, že žalovanému a
zamestnávateľovi žalobcu uložil zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v zmysle uzavretej dohody
o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX do právoplatného skončenia konania vo veci

samej. Predmetné uznesenie bolo na základe odvolanie žalovaného uznesením Krajského súdu v Nitre
č.k. XCo/XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX potvrdené.

3. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 5.2.2016
uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí. Zdôraznil, že uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere

a dohody o zrážkach zo mzdy až do začatia súdneho konania zo strany žalobcu spochybnené
nebolo, pričom k takémuto spochybneniu nedošlo ani v čase bezprostredne po uzavretí zmluvy ani
v čase začatia realizácie zrážok zo mzdy žalobcu, keď od doručenia dohody o zrážkach zo mzdy
zamestnávateľovi žalobcu do podania žaloby uplynulo viac ako jeden a pol roka. Konštatoval, že dohoda
o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací prostriedok úhrady pohľadávky, ktorý je v čase vzniku zmluvného

vzťahu prejavom obozretnosti každého veriteľa v záujme predchádzať situácii, aby nedochádzalo k
jeho majetkovej strate spôsobenej nie len neskoršou insolventnosťou dlžníka ale najmä úmyselným
porušením povinnosti plniť si svoj záväzok. Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval za zákonný spôsob
zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka), keď poukázal na to, že ak vnútroštátna
úprava upravuje tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú podmienku.

Žalovaný vychádzal z ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka, keď výšku zrážky (i zvýšenej v zmysle
dohody o zrážkach zo mzdy) reguluje zákonná úprava, ako aj z ustanovení smernice Rady 93/13/EHS, v
zmysle ktorých dohoda o zrážkach zo mzdy je oprávneným, legitímnym a prípustným zabezpečovacím
prostriedkom. Konštatoval, že v dohode o zrážkach zo mzdy je riadne špecifikovaná a identifikovaná
zabezpečená pohľadávka, keď dohoda obsahuje tak právny dôvod pohľadávky ako aj jej výšku.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k stanovisku žalovaného zotrval na svojom stanovisku o neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, keď poukázal na rozhodnutia súdov SR.

5.Žalovanýkvyjadreniužalobcuopäťuviedol,žedohodaozrážkachzomzdyjezákonnýmprostriedkom

zabezpečenia pohľadávky, ktorý nepredpokladá žiadne súdne rozhodnutie. Z právneho hľadiska je tento
inštitút regulovaný zákonom, jeho porušenie alebo ohrozenie má za následok právne dôsledky pre
porušujúcu zmluvnú stranu.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti

právneho zástupcu žalovaného. Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením
listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, a to oznámenia veriteľa o schválení úveru, dohody o zrážkach
zo mzdy, žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy, vyjadrenia žalovaného, vyjadrenia žalobcu, vyjadrenia
žalovaného a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že strany sporu uzavreli zmluvu, podľa ktorej mal byť žalobcovi poskytnutý
úver vo výške 1.500,- € a tento mal byť splácaný 42 mesiacov s výškou mesačnej splátky 80,37 €. Dátum
splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na deň 10.3.2014 a dátum splatnosti poslednej splátky na deň
10.8.2017. Splatnosť jednotlivých splátok bola dojednaná na 10. deň v mesiaci. RPMN bolo ustálené

na hodnotu 69,49 % pri priemernej RPMN 45,94 %. Zároveň bola schválená výška revolvingu 902,92
€, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu v sume 902,92 €. Mesačná splátka revolvingu
bola schválená vo výške 80,37 €. RPMN po vykonaní revolvingu bolo v tomto podaní ustálené vo výške
70,01 % a úverový limit v sume 1.500,- €. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola ustálená vsume 3.375,54 €, pri revolvingu v sume 1.928,88 €. Tiež bola dojednaná odplata za poskytnutie služby
vo výške 215,75 €. Ročná úroková sadzba úveru bola uvedená v hodnote 70,01 % a ročná úroková
sadzba revolvingu v hodnote 76,21 %.

8. Z dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.2.2014 uzavretej medzi stranami
sporu súd vyplynulo, že žalovaný mal mať voči žalobcovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že
poskytne žalobcovi na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500,- EUR. V zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má

dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv.
revolvingov. Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom,
vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/
ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v
súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalším prípadným pohľadávkam, ktoré
vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Na základe tejto dohody je

zamestnávateľ povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy žalobcu vo výške
80,37 € mesačne. Pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške,
ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných
zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to
na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecných záväzných predpisov upravujúcich rozsah zrážok

zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.

9. Ako vyplynulo zo žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 21.8.2014, touto požiadal
zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 6.2.2014 uzatvorenej medzi stranami sporu. Celkový dlh ku dňu 20.8.2014 vyčíslil

v sume 2.973,64 €. Ako vyplynulo z tohto podania, predmetnú žiadosť prevzal zamestnávateľ žalobcu
dňa 25.8.2014.

10. Žalobca na pojednávaní dňa 7.6.2017 zotrval na podanej žalobe. Doplnil, že žalobu podal z
dôvodu, že so žalovaným má uzatvorených viacero zmluvných vzťahov, pričom žalovaný si pohľadávku

z týchto vzťahov uspokojuje vykonávaním zrážok z jeho mzdy, ktorá mu po vykonaní zrážok nepostačuje
na pokrytie všetkých potrieb seba a svojej rodiny. Doplnil, že žalovaný požiadal jeho zamestnávateľa o
vykonávanie zrážok zo mzdy po tom, ako neuhradil len dve splátky úveru, pretože na ich úhradu nemal
peniaze.

11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase
vzniku zmluvy (ďalej len OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014 sa ustanovenie
§ 52 ods. 2 vety tretej, podľa ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutiepeňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), je
a)spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b)veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez

nekalých podmienok.

Podľa § 2 ods. 2 OZ, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Za určovaciu žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden

z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti
právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým
so zreteľom na ciel sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného
rozhodnutia.

12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX.13. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným
právnym úkonom. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej
pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy je nevyhnuté,

aby v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy bola zabezpečovaná pohľadávka presne a
úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Pre takúto dohodu platia všeobecné
ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o
uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach

zo mzdy neobsahovala. Pokiaľ ide o výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená („spoločnosť
bude mať - má voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne“), predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v znení: „všetky
revolvingy, príslušenstvo, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s
vymáhaním pohľadávok a prípadne ďalšie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktoré do budúcna
vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov“ je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ.

Suma 1.500,- EUR uvedená v bode I. Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti
s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru
(spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500 EUR). Za neurčité súd považoval aj
zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok. Podľa dohody, ak nebude

v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť
zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania
o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné
neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad
dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku

predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy.

14. Súd tiež dopĺňa, že žalobcom predložená dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú
zmluvu, do ktorej obsahu žalobca ako dlžník nemohol zasahovať. Obsah dohody o zrážkach zo mzdy
bol vopred určený žalovaným, čo tento v priebehu konania aj potvrdil, keď žalobca ako spotrebiteľ nemal

možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaný tiež nepreukázal, že
žalobcu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy.

15. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione
C-40/08,jepovinnosťousúduexoffoskúmaťneprijateľnépodmienkyajbeznámietkyúčastníkakonania.

Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom,
vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat
Editores,C-240/98ažC-244/98,MostazaClaroC-168/05).Možnosťskúmaťajbeznávrhunekalúpovahu
podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice
93/13/EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou

a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať
v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu vo svojich rozhodnutiach
opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné
podmienkypredkladádodávateľslužbybezmožnostikorekciespotrebiteľa)môžebyťkompenzovanýiba
pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach

zo mzdy podľa názoru súdu umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa
v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje
a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a na túto

skutočnosť súd musí brať zreteľ.

16. S poukazom na uvedené, keď žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
keď na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal
zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy a teda bez určenia neplatnosti dohody by právne

postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu na disponovanie
so svojou mzdou, súd konštatujúc neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy žalobe v celom rozsahu
vyhovel.17. Súd v súvislosti s vysloveným právnym názorom poukazuje na rozhodnutia súdov SR v obdobných
veciach (napr. rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 24C/74/2016 zo dňa 28.9.2016, rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/119/2014 z 18.6.2014, rozsudok Krajského súdu v Žiline

sp. zn. 5Co/815/2014 zo dňa 27.1.2015).

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom
na výsledok sporu bol žalobca v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP)..