Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. august 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/177/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116227258
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116227258.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Kotrčovej a

členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX
XX Y. I., o zaplatenie 175,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, č.k. 14Csp/62/2016-58 zo dňa 13. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu mení tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 175,38 Eur s
úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 71,19 Eur od 24.08.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy

53,68 Eur od 24.09.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 44,51 Eur od 24.10.2013 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 6,00 Eur od 24.11.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti veci samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 6 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 24.01.2013 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol,
žalovanémunáhradutrovkonanianepriznal.Zvykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,žezmluvný
vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe Zmluvy o poskytovaní
verejných služieb zo dňa 15.01.2012, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať služby
v programe služieb O2 fér s platbou na faktúru. V konaní bolo preukázané, že žalovanému boli žalobcom
poskytované služby v období od 01.08.2013 do 30.09.2013, ktoré boli účtované faktúrou na sumu 71,19

eur splatnou 23.08.2013, faktúrou na sumu 53,68 eur splatnou 23.09.2013, faktúrou na sumu 44,51 eur
splatnou 23.10.2013 a faktúrou na sumu 6,00 eur splatnou 23.11.2013. Z vykonaného dokazovania súd
považoval nárok žalobcu na zaplatenie za vyúčtované služby vo výške 175,38 eur za odôvodnený a
preukázaný. S poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. § 100, § 101 OZ však zistil,
že nároky uplatnené v sume 71,19 eur so splatnosťou 23.08.2013 na sumu 53,68 eur so splatnosťou
23.09.2013 a na sumu 44,51 eur so splatnosťou 23.10.2013 boli na súde uplatnené po uplynutí 3-ročnej
premlčacejdoby,nakoľkožalobabolapodanánasúdaž26.10.2016.Vnadväznostinauvedenénemohol

vyhovieť žalobe žalobcu v rozsahu 169,38 eur a priznať mu mohol len nárok vyúčtovaný faktúrou
splatnou23.11.2013nasumu6eur.Onáhradetrovkonaniarozhodolspoukazomnaúspechžalovaného
v spore, ktorému však preukázateľné žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s prebiehajúcim
sporom nevznikli.2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Vytýkal mu, že jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci poukazujúc na čl. 1 ods. 1 Ústavy SR,

čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, nález Ústavného súdu SR z 08.03.2011 III. ÚS348/06-42 zastávajúc názor,
že aplikáciou ustanovenia § 5b ZoOS dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k
porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd, k porušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR,
čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 1 dodatkového Protokolu o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy
SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3
ÚstavySRačl.37ods.3Listinyzákladnýchprávaslobôd.Hocsijevedomý,žesúdvčaserozhodovania
vychádzal z platného, účinného zákonného ustanovenia, zastal názor, že aplikovaním ustanovenia §
5b ZoOS porušil zásadu ustanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie

ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s
Ústavou SR. Uvedený názor je podporený rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 07.02.2018 vo veci
vedenej pod sp.zn. PL ÚS11/2016, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie
je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd zohľadnil neférovosť a

nejustičnosť spočívajúcu v jednostrannej automatickej pomoci spotrebiteľovi. Podľa Ústavného súdu SR
aktuálna právna úprava svojou zjednodušujúcou priamočiarosťou vykazuje asymetriu, pretože všetkých
dodávateľov, veriteľov stavia akoby na stranu tých zlých a spotrebiteľov na stranu tých ublížených.
Podľa Ústavného súdu SR, na ochranu zraniteľnejšieho jednotlivca - spotrebiteľa existujú miernejšie
prostriedky, najmä formou právnej pomoci, a preto daná právna úprava nie je nevyhnutná na naplnenie

tohto cieľa. Napadnuté ustanovenie v celku prekračuje prah právnej istoty ako súčasti princípov štátu,
ako aj práva na súdnu ochranu, a preto napadnuté ustanovenie označil za neústavné. V nadväznosti na
uvedené žalobca zastal názor, že za takéhoto stavu mal súd postupovať v zmysle ustanovenia § 162
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok a konanie prerušiť až do skončenia konania
vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp.zn. PL.ÚS 11/2016 o návrhu Okresného súdu Košice II. o

súlade § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žiadal
preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmeniť, jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť, prípadne
rozsudokokresnéhosúduzrušiť,vecvrátiťprvoinštančnémusúdunaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní

a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa §
385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zmenil a žalobe žalobcu
v celom rozsahu vyhovel.

4. Ako konštatoval prvoinštančný súd, z vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že nárok žalobcu

uplatnený v konaní je preukázaný a odôvodnený, k čiastočnému zamietnutiu žaloby došlo iba z dôvodu
aplikácie zákonného ustanovenia § 5b ZoOS. Rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 07.02.2018
vo veci vedenej pod sp.zn. PL.ÚS 11/2016 o návrhu Okresného súdu Košice II. o súlade § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR Ústavný súd SR
konštatoval, že predmetné zákonné ustanovenie §5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a

o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s
čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, nakoľko existujú iné miernejšie prostriedky na ochranu
práv spotrebiteľa, ktoré tak citeľne nenarušujú princíp rovnosti strán v spore a právnej istoty. Ak potom
žalovaný námietku premlčania v konaní nevzniesol vzhľadom na závery vyslovené Ústavným súdom
SR v poukazovanom rozhodnutí, nie je možné na čiastočné premlčanie nárokov uplatnených žalobcom

v konaní prihliadať ex offo. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd vyhovel odvolaniu žalobcu,
rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

5. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP zohľadniac plný
úspech žalobcu v spore. O výške náhrady trov konania rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti

veci samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)