Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217010178
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217010178.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúci v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ivana, prísediacich

Mgr. K. Y. a Z. L. v trestnej veci obžalovaného K. F. a spol. pre zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa
§ 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom v Komárne dňa 29.5.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1. K. F., nar. X.X.XXXX v B. H., trvale bytom B. H., Ľ. J. č. XXXX/XX, prechodne bytom L., H. č. X,
na slobode,

2. J. F., nar. X.X.XXXX v B. H., trvale bytom B. H., Ľ. J. č. XXXX/XX, na slobode,

sú vinní, že

- dňa 18. decembra 2014 v čase od 13.00 hod. prišli spoločne s D. F. vozidlom zn. VW Passat, EČ: BL

XXX IG do mesta Tachov v Českej republike, ktorého šoférom bol obv. K. F., zaparkovali na Panenskej
ulici vedľa herne Baroko, následne obv. J. F. vystúpil z vozidla a vošiel za účelom monitorovania situácie
pod zámienkou výmeny Eur za České koruny do predajne odevov na ulici L. Nemcovej č. 100, odkiaľ
odišiel a vzápätí vošiel do predajne D. F., ktorý predávajúcu Y. V. V. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
Česká republika, V., B. č. XXXX a požiadal o zvesenie mikiny z vešiaka a keď sa táto po mikinu natiahla,
zasiahol ju do oblasti krku a tváre elektrickým paralyzérom, načo poškodená spadla na zem a napriek
tomu, že ležala na zemi a útoku sa bránila, opätovne ju zasiahol elektrickým paralyzérom, pričom sa jej
podarilo pred ďalšími útokmi uniknúť do protiľahlého rohu predajne, na čo D. F. pristúpil k predajnému

pultu a zo zásuvky vzal finančnú hotovosť vo celkovej výške 57.000,- CZK (2.064,77 Eur) a 700,- Eur
a bežiac von z predajne mu spadla z hlavy šiltovka, následne neďaleko herne Baroko nastúpil do tam
čakajúceho osobného motorového vozidla zn. VW Passat, EČ: BL XXX IG, ktorého šoférom bol obv. K.
F. a z miesta činu odišli, pričom poškodená Y. V. V. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Česká republika,
V., B. č. XXXX utrpela poranenia mäkkých tkanív pravej strany tváre pod nosom, uchom a krku, opuch
pravého oka a jedenásť povrchových škrabancov a poškodenému P. V. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
V., Česká republika, B. č. XXXX spôsobili odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške 2.764,77 Eur,

teda

spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobili ním väčšiu
škodu a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

čím spáchalizločinlúpeževspolupáchateľstvepodľa§20k§188odsek1,odsek2písmenob),písmenoc)Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona.

Za to ich súd

odsudzuje

1. obž. K. F.:

podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za zistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a podľa § 39

odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
súd výkon trestu podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v
príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

2. obž. J. F.:

podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za zistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a podľa § 39

odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
súd výkon trestu podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v
príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovaným K. F. a J. F. spoločne a nerozdielne
povinnosť titulom náhrady škody zaplatiť poškodenému P. V. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V., Česká
republika, B. č. XXXX sumu 2.664,77 €.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prejednal trestnú vec obžalovaného K. F. a spol. na základe obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Komárno pod číslom 2 Pv 526/15. Obžalovaní K. F. a J. F. urobili pred súdom vyhlásenie v
zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku teda, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe. Po ich kladných odpovediach na otázky položené podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno
d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku, ako aj po kladnom vyjadrení prokurátorky

súd vyhlásenie obžalovaných prijal.

Pri právnom posúdení skutku u obžalovaného K. F. ako zločinu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20
k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona súd vychádzal z trestnej sadzby
uvedenej v § 188 odsek 2 Trestného zákona v rozpätí od 7 rokov do 12 rokov trestu odňatia slobody,

pričom boli zistené poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestnéhozákona teda, že obžalovaný do spáchania trestnej činnosti žil riadnym životom, k spáchaniu trestného
činu sa priznal a oľutoval ho a že napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, keď pred súdom
urobil vyhlásenie, že je vinný a nebolo potrebné v tomto smere vykonávať dokazovanie na hlavnom

pojednávaní. Naproti tomu nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť v dôsledku čoho došlo k úprave
trestnej sadzby podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona teda k zníženiu jej hornej hranice o jednu tretinu
z 12 rokov na 10 rokov a 4 mesiace trestu odňatia slobody. Následne súd trest ukladal za použitia § 39
odsek 1 Trestného zákona, keď vzhľadom na okolnosti prípadu a najmä pomery obžalovaného, keď u
neho bolo zistených viacero významných poľahčujúcich okolností pri neexistencii priťažujúcej okolnosti,

teda mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, keď trest v rámci sadzby od 7 do 10
rokov a 4 mesiacov trestu odňatia slobody by bol pre obžalovaného neprimerane prísny. Pri určovaní
výmery trestu súd vychádzal zo zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, keď obžalovanému uložil
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s určením skúšobnej doby v trvaní 3 roky s probačným
dohľadom nad správaním obžalovaného a povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,
pričom s prihliadnutím na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a

poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy má súd za to, že takto
uložený trest bude spôsobilý na dosiahnutie jeho účelu, teda na ochranu spoločnosti pred obžalovaným
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu a k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov a vyjadrí aj morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri právnom posúdení skutku u obžalovaného J. F. ako zločinu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20
k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona súd vychádzal z trestnej sadzby
uvedenej v § 188 odsek 2 Trestného zákona v rozpätí od 7 rokov do 12 rokov trestu odňatia slobody,
pričom boli zistené poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného

zákona teda, že obžalovaný do spáchania trestnej činnosti žil riadnym životom, k spáchaniu trestného
činu sa priznal a oľutoval ho a že napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, keď pred súdom
urobil vyhlásenie, že je vinný a nebolo potrebné v tomto smere vykonávať dokazovanie na hlavnom
pojednávaní. Naproti tomu nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť v dôsledku čoho došlo k úprave
trestnej sadzby podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona teda k zníženiu jej hornej hranice o jednu tretinu

z 12 rokov na 10 rokov a 4 mesiace trestu odňatia slobody. Následne súd trest ukladal za použitia § 39
odsek 1 Trestného zákona, keď vzhľadom na okolnosti prípadu a najmä pomery obžalovaného, keď u
neho bolo zistených viacero významných poľahčujúcich okolností pri neexistencii priťažujúcej okolnosti,
teda mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, keď trest v rámci sadzby od 7 do 10
rokov a 4 mesiacov trestu odňatia slobody by bol pre obžalovaného neprimerane prísny. Pri určovaní

výmery trestu súd vychádzal zo zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, keď obžalovanému uložil
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s určením skúšobnej doby v trvaní 3 roky s probačným
dohľadom nad správaním obžalovaného a povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,
pričom s prihliadnutím na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy má súd za to, že takto

uložený trest bude spôsobilý na dosiahnutie jeho účelu, teda na ochranu spoločnosti pred obžalovaným
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu a k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov a vyjadrí aj morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Zároveň súd obžalovaným uložil povinnosť nahradiť poškodenému P. V. J. škodu, ktorú mu trestným
činom spôsobili a to vo výške 2.664,77 €. Poškodený si škodu riadne a včas uplatnil čo do dôvodu aj
výšky, pričom nebolo pochybností, že mu takáto škoda vznikla a že tu je daná príčinná súvislosť medzi
konaním obžalovaných a vznikom predmetnej škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca,
ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí

byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajúrozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či
odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.